Stromy

Lipa srdcovitá (Tilia cordata) je krásny a obrovský listnatý strom, dosahuje výšku až 35 m. Vyskytuje sa v miernej klimatickej zóne celej Európy a v Rusku, Lipa veľkolistá je posunutá viac na juh. Lipa srdcovitá má menšie listy ako lipa veľkolistá. Oba druhy sa spolu miešajú, výsledkom je lipa obyčajná (Tilia vulgaris), ktorá je častou v parkoch a alejach. Vytvára husto vetvenú vajcovitú až guľovitú korunu. Listy sú srdcovité, tmavo zelené, na jeseň sa farbí do žltohneda. V júni rozkvitajú svetlo žlté, voňavé kvety. Preferuje vlhšie, dobre priepustné, humózne pôdy. Stanovište môže byť slnečné aj polotienisté. Vysadzuje sa do parkov, stromoradí, ako solitér do záhrad, je silne mrazuodolná.

Dub letný (Quercus robur) a jeho brat Dub zimný (Quercus petraea) sú v ríši rastlín považované za kráľa. Košatý listnatý strom dosahuje výšku až 45 metrov. Je známych 450 druhov. Dub sa dožíva 1000 rokov, z toho 300 rokov rastie, 300 rokov stojí majestátny a 300 rokov odchádza. Dub je symbolom plodnosti, jeden strom dokáže vyprodukovať až 5 mil. žaluďov, ktoré sú výdatným zdrojom potravy pre množstvo živočíchov a sú jedlé aj pre človeka. Jeho tvrdé drevo je považované za najcennejšie. Borka je hnedá a hrubá, odoláva aj požiarom, korene hlboké a koruna široká. Rastie vo vlhkých i suchých pôdach, odoláva väčším teplotným rozdielom. Silné zimy dubu neprospievajú.

Buk lesný (Fagus sylvatica) je mohutný listnatý strom, ktorý môže dosahovať výšku až 40 metrov. Buk vie najlepšie hospodáriť so svetlom. V jeho tieni sa nedarí žiadnym iným stromom. Vytvára husté bukové lesy alebo zmiešané lesy. Potrebuje spoločnosť iných stromov a tieň, kvôli tenkej, hladkej kôre, ktorá je náchylná na popáleniny. V zime trpí na mráz. Dokáže rásť veľmi rýchlo a tvorí mohutné kmene z tvrdého dreva, ktoré je však menej trváce. Plody sú bukvice, ktorých je produkované veľké množstvo, tieto majú veľký význam ako potrava lesných živočíchov. Buk sa dožíva 250-300 rokov, ojedinele až 500. Väčšinou padá kvôli hnilobe jadra. Vytvára výborný humus.

Brest horský (Ulmus glabra) je veľký listnatý strom, ktorý môže dosahovať výšku až 40 metrov. Vyskytuje sa vo východnej časti strednej Európy a východnej Európe. Brest polný sa vyskytuje v mnohých poddruhoch. Dosahuje vek 500-600 rokov. Kmeň je popraskaný hlbokými rýhami, koruna je mierne nepravidelná. Okrídlené semená sa objavujú zavčasu na jar, odpadávajú v júni, ale rozmnožuje sa aj vegetatívne. Obľubuje stanovištia v nivách veľkých riek alebo v blízkosti prudších riek. V súčasnosti sa odohráva masivný zánik stromov v dôsledku holandskej choroby brestov, tzv. grafiózy. Drevo sa využíva v nábytkárstve, kôra má liečivé účinky na kožné problémy.

Javor mliečny - (Acer platanoides) zdatný listnatý strom, ktorý dosahuje výšku až 30 m. Na našom území je pôvodným druhom, dožíva sa až 250 rokov. Vytvára odolné, biele až krémové drevo, ktoré vekom získava zlatistú farbu. Drevo sa dá opracovať a rezať každým smerom, používa sa na výrobu hudobných nástrojov, nábytku, v stolárstve a na výrobu parkiet. Javorový list je v štátnom symbole na vlajke Kanady, javorové husle sú kráľovský hudobný nástroj a javorový sirup je prírodné sladidlo, získavané z javora cukrového. Mladé listy môžu byť pridávané aj do jarných zeleninových šalátov. Kvetenstvo je silným lákadlom včiel a zdrojom kvalitného medu.

Tis obyčajný - (Taxus baccata) je stá­lo­ze­le­ný, husto rozvetvený ihličnatý strom, ktorý dosahuje výšku max 20 m alebo tvorí často kríkový porast, niekedy pestovaný ako živý plot. Kôra je sivohnedá až hnedá, šupinovitá, ihlice sú opadavé, vrch ihlice je lesklý tmavozelený, spodok žltozelený, vždyzelený, mrazuvzdorný. Ihličie s dvoma radmi, max. 30 mm dlhé, 2,5 mm široké, bez živicových kanálikov nezapáchajú ani pri drvení. Dlhé odstávajúce konáre tvorí veľmi tvrdé a zároveň elastické drevo. Všetky časti rastliny, vrátane semien s výnimkou obalu červeného plodu obsahujú jed taxín, iba dužina plodov je netoxická. Rast za rok o jeden až tri centimetre.

Topoľ čierny - (Populus nigra) je priekopnícky vetrom opeľovaný strom, široko rozšírený v Európe, Ázii a severnej Afrike. V Európe je významným druhom lužných lesov. Topoľ je impozantný, elegantný a vzácny listnatý strom, ktorý dosahuje výšku až 30 m s priemerom kmeňa do 2 m a dožíva sa 200 rokov. Rastie rýchlo, jeho kôra je tmavohnedá alebo čierna a má husté rýhy s početnými trhlinami. Vetvičky sú hrudkovité a hnedej farby. Rozmnožuje sa semenami alebo vegetatívne. Mladé púčiky obsahujúce éterické oleje a živice, ktoré majú priaznivé účinky na zdravie. Využitie dreva topoľov v stolárstve - debničky, palety, regále, misky, hračky, štipce, špáradlá, zápalky...

Jelša lepkavá - (Alnus glutinosa) je vodumilovný, stredne veľký, krátkoveký, listnatý strom, ktorý dosahuje výšku až 35 m a dožíva sa veku približne 100 až 200 rokov. Názov je odvodený od listov, ktoré sú v mladosti lepkavé. Jelša má krátkostopkaté zaoblené listy a oddelené samčie a samičie kvety vo forme jahniat. Kvitne vo februári až apríli, skôr ako jej vypučia listy. Malé, zaoblené plody sú šiškovité a semená sú rozptýľované vetrom a vodou. Vyskytuje sa na väčšine územia Európy, juhozápadnej Ázie a severnej Afriky. Darí sa jej na vlhkých miestach, často rastie na brehoch potokov, močiarov, kde jej spojenie s baktériou Frankia alni umožňuje rásť na nekvalitných pôdach.

Jaseň štíhly - (Fraxinus excelsior) je vitálny listnatý strom, ktorý dosahuje výšku až 40 m s priemerom kmeňa do 2 m, dožíva sa 300 rokov. Vyskytuje sa na tônistých miestach s dobrým vodným režimom v celej Európe až po Kaukaz. Listy sú eliptické, protiľahlé, 20–35 cm dlhé, perovito zložené, so 7–13 lístkami so zúbkovanými okrajmi. Kvety sú tmavofialové, bez okvetných lístkov, opeľované vetrom. Na jednom strome sa môžu vyskytovať samčie aj samičie kvety, alebo oddelene. Kôra je v mladosti hladká a svetlosivá, neskôr hrubšia a rozpukaná. Jaseňové drevo je ušľachtilé a tvrdé, používa sa tam, kde sa vyžaduje pevnosť a pružnosť napr. na násady, lyže, športové potreby.

Vŕba biela - (Salix alba) je veľmi vitálny, vodumilovný, listnatý strom, ktorý dosahuje výšku až 25 m, priemer kmeňa 2 m, zriedka dosahuje vyššieho veku ako 100-120 rokov. Darí sa jej v záplavových oblastiach, pozdĺž brehov riek, priekop, rybníkov a nádrží, priehrad, na nábrežiach, svahoch, pozdĺž ciest a v blízkosti obydlí. Rastie v kyslých pôdach, znáša neutrálne pôdy ale neznáša zásadité pôdy. Odolná voči zasoleniu pôdy. Vyžaduje prísun pôdneho kyslíka. Dobre znáša záplavy, odolá im až 6 mesiacov. Ľahko sa rozmnožuje vegetatívne odrezkami. Drevo je mäkké a ľahké, flexibilné, využíva sa na výrobu misiek, pletenie z prútia, tkanie, v medárstve, na zakoreňovanie a liečenie.

Lieska obyčajná - (Coryllus avellana) je lieskový ker, alebo listnatý strom, ktorý dosahuje výšku asi 5 m. Pochádza z Európy a Malej Ázie a je veľmi bežná v strednej Európe. Je známa svojimi jedlými plodmi, lieskovými orieškami, ktoré ľudia využívajú už tisíce rokov. Väčšina komerčne dostupných lieskových orechov však pochádza z blízko príbuznej liesky jahňacej inak obrovskej (Corylus maxima ). Druhový epiteton avellana sa vzťahuje na staroveké talianske mesto Abella, teraz Avella, v modernej provincii Avellino v Kampánii neďaleko sopky Vezuv. Oblasť je známa pestovaním lieskových orechov už od staroveku. Drevo je ťažké, tvrdé, ale pružné, ľahko sa štiepa.

Breza previsnutá - (Betula pendula) je ker, alebo statný listnatý strom, ktorý dosahuje výšku až 30 m, priemer kmeňa až 0.9 m, dožíva sa 150 rokov. Kôra je na vetvičkách v mladosti hnedá, časom na starých kmeňoch biela s odlupujúcou borkou. Breza predstavuje nenáročný rýchlo rastúci strom, ktorý je vysádzaný pri rekultiváciách krajiny a osadzovaní odlesneného územia. Je to typický pioniersky druh, ktorý je veľmi aktívny pri kolonizácii krajiny. Národný strom Ruska je známy ako prostriedok (šampón) pre výživu a rast vlasov. Stredne ťažké drevo je mäkké, ale húževnaté a elastické. Ľahko sa s ním pracuje, je výborným palivovým drevom.

Jarabina vtáčia - (Sorbus aucuparia) je pioniersky listnatý strom, ktorý dosahuje výšku až 15 m a vek 120 rokov, rozšírená vo všetkých častiach Európy, ako priekopnícky druh osídľuje širokú škálu pôd. Je to cenná živná rastlina pre hmyz, vtáky a cicavce, dekoratívna, potravinárska a liečivá rastlina. Červené bobule sa často používali ako návnada pri chytaní vtákov, na výrobu jarabinky, džemu, šťavy, vína. Podľa keltských povestí, každá osoba stará sto rokov by sa jej požitím stala opäť mladou. Amulet ochráni pred zlými a nechcenými vplyvmi, pred bleskom a poskytuje pokoj. Drevo tvrdé a pevné, má hladkú kôru, využíva sa v kolárstve, na sústruženie.

Topoľ osikový - osika - (Populus tremula) je rýchlorastúci listnatý strom, ktorý dosahuje výšku až 40 m, dožíva sa 200 rokov. Osika je druh náročný na vodu a svetlo, ktorý je schopný energicky osídľovať otvorené priestranstvo po holoruboch alebo iných poškodeniach porastov. Rýchly rast pokračuje až do veku asi 20 rokov. Po spílení sa obnovuje pomocou bohatých bočných koreňových výhonov. Jedná sa o veľmi odolný druh, ktorý znáša dlhé, chladné zimy a krátke letá. Drevo osiky je ľahké a mäkké, používa sa na rezivo a zápalky, pri výrobe papiera a celulózy, na výrobu preglejky. Listová podstielka osiky je bohatá na živiny, ľahko sa rozkladá, zlepšuje vlastnosti pôdy.

Hloh obyčajný - (Crataegus laevigata) je stredne vysoký listnatý strom, alebo ker, ktorý dosahuje výšku až 12 m, dožíva sa 500 rokov. Na tenkých sivasto-červeno sfarbených vetvách rastú v pazuchách tŕňov striedavo postavené laločnaté listy o veľkosti 3 až 5 cm. Tŕne dorastajú do 2,5 cm. Bohaté biele až ružové kvety sú päťpočetné, veľkosti iba 15 mm a rastú po piatich až desiatich v chocholíkoch od mája do júna. Kvety majú dve čnelky a nepríjemný zápach. Plodom sú červené guľovité malvice pseudojabĺčka, dozrievajú v septembri až v októbri. Drevo hlohu je mimoriadne tvrdé a odolné a používa sa na výrobu drobných predmetov. Má liečivé účinky na srdce.

Trnka obyčajná - (Prunus spinosa) je veľmi tŕnitý ker, ktorý dosahuje výšku do 6 m, dožíva sa 40 rokov. Trnka rastie v živých plotoch, na skalách a v lesoch. Je to vhodná rastlina na živý plot (spolu s hlohom, kustovnicou a cezmínou), vytvára nepreniknuteľné húštiny, poskytuje dobrú ochranu celému radu voľne žijúcich živočíchov. Rastie pod ňou veľa rastlín, keďže sú chránené pred pasúcimi sa zvieratami. Medzi jeho vetvami si stavajú hniezda vtáky a pod hustou korunou nachádzajú bezpečný úkryt malé cicavce, ako sú ježkovia. Darí sa jej na plnom slnku a rastie vo všetkých druhoch pôdy (nie príliš kyslé ako rašelina), ale uprednostňuje pôdu bohatú na vápno.

Cezmína ostrolistá - (Ilex aquifolium) je jedovatá rastlina, stálezelený listnatý ker, alebo strom, ktorý je zastúpený 600 druhmi, všade na Zemi, dosahuje výšku 2-25 m. Rastie pomaly s veľkou vytrvalosťou, približne 10-12 cm za rok, a dožíva sa 100 rokov. Pestuje sa ako okrasná rastlina, jej husté, ťažké, ľahko leštiteľné zelenkasté drevo dobrej kvality sa v minulosti spracovávalo na drevorezby, dýhy alebo na vychádzkové palice, ako náhrada ebenového dreva, keďže dobre viaže tmavé pigmenty. Bobule cezmíny sú jedovaté, čaj z listov znižuje horúčku, mierni kašeľ a čistí dýchacie cesty, povarené v mlieku na prekyslený žalúdok. Podporuje silu a jasnosť, rozhodnosť, rovnováhu hlavy a srdca.

Jabloň domáca - (Malus domestica) je najvýznamnejší ovocný listnatý strom, ktorý dosahuje výšku až 15 m, dožíva sa 100 rokov. Jeho plodmi sú jablká, ktoré patria medzi najrozšírenejšie pestované ovocie. Šľachtiteľskou činnosťou bola vypestovaná škála tisícky odrôd, ktoré sa podľa obdobia dozrievania delia na letné, jesenné a zimné. Známe sú napr. Jonathan, Ontario, Golden Delicious, Rubín, Jonagold, Spartan. Jablká majú zásadný význam pre zdravie človeka, obsahujú množstvo vitamínov, minerály zinok, horčík, vápnik, triesloviny, posilňujú látkovú premenu, regulujú zažívanie, povzbudzujú tvorbu krvi, metabolizmus tukov a prečisťovanie celého organizmu.

Baza čierna - (Sambucus nigra) je ker alebo menší listnatý strom, výšky do 10 m, dožíva sa 100 rokov. Drevo má v strede biele pórovité mäkké jadro, ktoré sa dá využiť v rezbárstve, na výrobu píšťal, fujary, opracovaný konár pripomína špikovú kosť. Baza čierna a lipa sú stromy, u ktorých je každá ich časť požehnaním, kôra, korene, listy, kvety a plody sú liečivé. Bobule bazy sú v podobe šťava, sirup, lekvár, posilou pre imunitný systém. Biele kvety sa využívajú na osviežujúcu limonádu, alebo sirup. Baza je rukou, uchom a ústami Stvoriteľky ochraňujúcej živé bytosti. Rastie na miestach, kde je pôda narušená a príliš bohatá na dusík, túto často so žihľavou zase uvedie do rovnováhy.

Brečtan popínavý - (Hedera helix) vždyzelená popínavá drevina, ktorá dosahuje výšku až 30 m a dožíva sa 450 rokov. Vyskytuje sa v celej Európe najmä v listnatých lesoch, hlavne v dubových, väčšinou rastie ako liana. Všetky časti brečtanu obyčajného sú jedovaté. Prípravky z listov brečtanu sa používajú pri ochoreniach priedušiek, kŕčovom a suchom kašli, na močové kamene. Brečtan obyčajný sa používa ako okrasná rastlina na ozelenenie plotov, múrov a fasád, dá sa ľahko rozmnožiť pomocou odrezkov vo vlhkej pôde. Nosnému stromu brečtan neškodí, iba ak v svetelnej konkurencii, t.j. až ho prerastie, inak ho práve chráni pred škodlivými frekvenciami.

Jedľa biela - (Abies alba) je impozantný ihličnatý strom, ktorý dosahuje výšku 50-60 m, žije až 500 rokov. Názov jedľa biela je odvodený od nápadne svetlosivej kôry v porovnaní so smrekom obyčajným. Kmeň je rovný, valcového tvaru, vetvy klesajú horizontálne a vytvárajú špicatú až kužeľovú korunu. Jedľový sirup je známym prostriedkom proti kašľu. Jedľa ako liečivá rastlina je symbolom sily. Používanie mladých jedlí ako vianočných stromčekov je bežné. Drevo jedle sa používa na výrobu drevovláknitých dosiek, dýh, stožiarov, nábytku, paliet, preglejky a drevotriesky. Je vyhľadávanou drevinou na výrobu okien, podláh, dverí a obkladov.

Smrek obyčajný - (Picea abies) je majestátny ihličnatý strom, ktorý dosahuje výšku až 50 m. Smrek obyčajný sa môže dožiť až 600 rokov, obdobie lesného cyklu je 80 až 120 rokov. Od jedle sa odlišuje tým, že má hranaté a špicaté ihlice a šišky mu visia nadol. Smrek dobre znáša chlad, kyslosť pôdy aj určitú suchosť, nemá rád horúčavy. Vyhýba sa miernym atlantickým zimám. Smreky obývajú rozsiahly lesný pás od nórskeho pobrežia Atlantiku až po Sibír. Rastie rýchlo a vďaka enormnej produkcii biohmoty je v Európe hospodárskym stromom číslo jeden. Citlivo reaguje na znečisťovanie vzduchu. Živice a éterické oleje našli využitie v ľudovom liečiteľstve.

Smrekovec opadavý - Červený smrek - (Larix decidua) je jemný opadavý ihličnatý strom, ktorý dosahuje výšku až 50 m, priemer kmeňa až 2 m a dožíva sa 600 rokov. Rýchlo rastúci, veľký strom vyšších stredohorí, veľhôr aj subpolárnych regiónov dobre prospieva v chladnej, vlhkej a drsnej klíme. Vystačí si s chudobnými pôdami, miluje veľa svetla. Svojim voľným rastom a pokrytím svetlým ihličím je typickým svetlomilným stromom porovnateľným s brezou. Smrekovcová masť zo živice pomáha pri liečbe reumy, dny, kožných infekcií a pri problémoch s dýchacími cestami, posilňuje sebadôveru. Drevo bez hrčiek je veľmi žiadané na stavbu jácht, alebo na vonkajšie a vnútorné obklady.

Borovica lesná - (Pinus sylvestris) mohutný ihličnatý strom, ktorý dosahuje výšku až 25-40 m, dožíva sa až 600 rokov. Významná hospodárska drevina má výborné vlastnosti dreva, vysoké prírastky, vyskytuje sa v celej Európe, z hľadiska pôdnych a klimatických nárokov sa prispôsobí veľmi širokej škále podmienok, využíva vzťahy mykorhizy s viac ako 120 druhmi húb. Výrazne svetlomilný strom neznáša tieň, je využívaný ako pionierska drevina. Drevo vhodné na výdrevu v baniach, na výrobu podvalov, na stavbu lodí. Vynikajúce aj ako palivové drevo s vysokou výhrevnosťou. Éterické oleje z dreva a ihličia majú antiseptické a upokojujúce účinky v aromaterapii a inhalačných prípravkoch.

Borievka obyčajná - Jalovec - (Juniperus communis) je kríkovitý ihličnatý strom, ktorý dosahuje výšku až 12 m, dožíva sa 600 rokov. Borievka obyčajná je najrozšírenejšou ihličnatou drevinou na Zemi a na severnej pologuli sa vyskytuje takmer všade. Rastie v lesoch, močiaroch, trávnatých a skalnatých oblastiach. Bobule borievky sú liečivé, vhodné pri chorobách močového mechúra, reume, dne, astme, kožných chorobách, kašli. Posilňujú nervový systém, chuť do jedla a trávenie. Púčiky pôsobia proti obezite, pri poškodenej pečeni a onkologických ochoreniach. Borievka je symbolom života a plodnosti, ochraňuje ľudí aj zvieratá od nežiaducich duchov.