Keď prestaneme kosiť

Po dlhej zime sa už neviem dočkať jari, žiaľ jej príchodom odchádza ticho. Prebudení záhradkári, farmári, správcovia zelene vyťahujú kosačky a začína sa lov na každý zelený výhonok, ktorý sa snaží priblížiť k slnku. Biomasaker v malom i vo veľkom sprevádza obrovský rámus motorových kosačiek a píl. Spaľuje sa pri tom množstvo benzínu a oleja, ničí sa fauna a flóra. A prečo? Aká je pointa tohto masového hučania a drancovania zelene? Kosí sa proti náletom a proti burinám a v prospech alergikov, pre kŕmenie zveri, pre čistotu a krásu miest, prestíž, pre súťaž o najkrajší trávnik a ktovie prečo ešte. Dokonca vraj existuje zákon, ktorý ukladá majiteľovi pozemku povinnosť kosiť. Čo sa však stane, keď prestaneme kosiť?

kosenie
Keď prestaneme kosiť

Tí, ktorí už pochopili význam nekosenia nám porozprávali o výhodách i nevýhodách vysokej trávy. Je ich žiaľ príliš málo, aby z tohto významnejšie profitovali vtáci, včely, chrobáky, mravce, pavúky, žaby, hady, dážďovky a iní obyvatelia zeme, pre ktorých sú vysoké trávnaté porasty domovom. Ak túto problematiku pochopia ďalší záhrádkári, poľnohospodári, farmári, úradníci, starostovia, primátori .. môžeme čoskoro umožniť návrat zdravej prírody.

Prikazuje kosenie zákon?

Mnohé mestské vyhlášky prikazujú svojim občanom - majiteľom pozemkov, aby ich kosili aspoň dva krát ročne. Zaujímalo ma, či sú takéto nariadenia oprávnené a či sú v súlade so zákonom. Pozrime sa spoločne, čo za povinnosti stanovuje zákon:

Zákon č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Preštudujte si podrobne celý zákon a zistíte, že ani raz v ňom nie je spomenutý výraz kosenie. Pre účely možného výkladu, ako je to vlastne s ukladaním "povinnosti kosiť" možno vziať v úvahu len niektoré ustanovenia. Úvodné paragrafy prvej časti zákona § 1 Predmet zákona a § 2 Základné pojmy, nás uvedú do problematiky. V druhej časti: "Zásady trvalo udržateľného využívania poľnohospodárskej pôdy, jej obhospodarovania a ochrany" stoja za povšimnutie všetky paragrafy. Každý farmár či majiteľ domu a záhradky by si ich mal osvojiť a možno by sa vytratili z praxe rôzne mýty a pokrivenia v tom, čo je a čo nie je správne pri hospodárení na pôde:

  • § 3 Starostlivosť o poľnohospodársku pôdu
  • § 4 Ochrana poľnohospodárskej pôdy pred degradáciou
  • § 5 Ochrana poľnohospodárskej pôdy pred eróziou
  • § 6 Ochrana poľnohospodárskej pôdy pred zhutnením
  • § 7 Zásada bilancie pôdnej organickej hmoty
  • § 8 Ochrana poľnohospodárskej pôdy pred rizikovými látkami

Priaznivci kosenia sa najčastejšie oháňajú ustanovením § 3 (1) Každý vlastník poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „vlastník“) alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „užívateľ“) je povinný .. b) predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch.

Pod pojmami - predchádzať výskytu burín, predchádzať šíreniu burín, na neobrábaných pozemkoch - sa skrýva množstvo nepochopenia, preto si musíme vyjasniť všetky pojmy. Čo je vlastne burina, aké sú možné opatrenia, aká je ich skutočná účinnosť predchádzať výskytu? Či vôbec existujú nejaké účinné opatrenia? Ak áno, tak či sú účinné pre každý pozemok? Čo znamená šírenie? Ako sa burina šíri k nám, ako sa šíri od nás? Čo to je obrábaný a čo neobrábaný pozemok? ... Vôbec to nie je jednoduché zadanie. Uzavrieť však danú problematiku ako povinnosť kosiť je nepochopením zákona. Mestské vyhlášky, prikazujúce občanom kosenie vychádzajúc z nesprávnej interpretácie Z. č. 220/2004 a 245/2003, sú teda len bezvýznamným kusom papiera.

kosiť či nekosiť

kosiť, či nekosiť?

Uvažovať nad týmito povinnosťami len v rozmedzí kosiť, či nekosiť rozhodne nestačí. Dnešní pokrokoví hospodári, ktorí sledujú masové devastovanie pôdy obrovskými strojmi a chemikáliami, nanovo objavujú staré dobré postupy udržateľného hospodárenia. Dnes už opäť poznáme veľmi šetrné spôsoby hospodárenia, akými sú napríklad prírodné farmárstvo, permakultúra, ktoré zamedzujú degradácii pôdy, udržiavajú vysoké hodnoty organickej bilancie pôdy a najmä smerujú k trvalo udržateľnému využívaniu pôdy - všetky tieto požiadavky prikazuje vyššie uvedený zákon. Dosahujú to najmä vynechávaním niektorých "zažitých" avšak preukázateľne chybných postupov, akými sú orba, zhutňovanie, používanie chemických látok, odvodňovanie a vysúšanie. Nesprávne kosenie má svoj podiel na degradácii pôdy. Preto by sme ho mali úplne vynechať, resp. začať kosiť správne.

Ako má vyzerať správne kosenie? Je to jednoduché. Boh sa vo svojom stvorení postaral aj o kosenie. Raz za rok je všetka tráva "skosená" mrazom a snehom. Bez zásahu ľudskej ruky. Na jar na jej mieste vyrastú nové svieže rastliny, ktoré pohnoja tie staré, skosené a rozložené na tom mieste, kde pred tým rástli. To je celé, jednoduché a dokonalé. Komu sa to nepáči, nech si to vydiskutuje priamo s Ním. Kto sa cíti neveriaci, ten ešte na pôde nemá čo robiť. Aj keď je dnes módne vydávať sa za všemocných a vševedúcich, načúvať prírode a učiť sa od nej je najmúdrejší počin hospodára. Napríklad sa dozvie, že príroda kosačky nepoužíva.

Môže byť kosenie prospešné?

Podľa väčšiny poľnohospodárov, farmárov, záhradkárov, vlastníkov a správcov pozemkov je kosenie stále považované za základ hospodárenia. Tento postoj k trávnatým porastom vychádza z tradície. Naši predkovia kosili trávy a sušili seno pre kŕmenie dobytka v zime. Dnes sú dôvody kosenia pestrejšie. Kosí sa pre "poriadok", "estetičnosť", "kompostovanie", nielen na vidieku ale tiež v mestách. Ide o nepochopenie a nesúlad s prírodou. V podstate niet rozumného dôvodu pre kosenie, aké sa vykonáva v súčasnosti: 4-7 krát za vegetačné obdobie. Väčšinou sa jedná o biomasaker. Podobne, ako sa necitlivo vykonáva ťažba dreva v lesoch (holoruby), tak sa drancujú aj trávnaté porasty. Až do ich úplného vyhubenia. Prečo tak konáme?

Ide o premyslený zámer niekoľkých jednotlivcov. Predovšetkým tu cítiť zisky výrobcov záhradnej techniky, ktorí zarábajú na predaji kosačiek. Ich marketing urobí čo môže, aby sa kosilo a kosilo a predávalo. Tiež špekulatívne "poradenstvá" firiem, ktoré kosením drancujú mestské trávniky, aby z nich získali biomateriál pre výrobu kompostu vo svojich kompostárňach. A ešte aj dobre zarobia na "údržbe zelene" z obecných financií. Dokážu zarobiť aj tretí krát, keď mestu predávajú kompost na mestské záhony. Hotové Kocúrkovo.

Život s ľahkosťou

Drancovanie trávnatých plôch je spôsobené technickým pokrokom (príchodom kosačiek) a nesprávnym výkladom zákona. Príchodom motorových kosačiek sa do kosenia pustila veľmi široká časť populácie. V minulosti bolo potrebné ručne ťahať kosou. Práca namáhavá nemala toľkých fanúšikov ako dnes. Každý hospodár si dobre premyslel ako, kedy a koľko kosiť. Dnes bežne vidíme domáceho pána v trenírkach a v papučkách, ako tlačí svoju kosačku na kolieskach po "anglickom" trávniku s úsmevom na tvári a užíva si slnečné lúče. Ani netuší o masakre pod nožmi jeho stroja.

Steblá sú roztrhané na drobnú zmes, pripomínajúcu nadrobno posekaný čaj v čajovom vrecúšku. Chrobač a hmyz najrôznejších druhov je rozmixovaná tiež. Strnisko je príliš nízke, pôda následne vysychá. Sálavé teplo z vysušenej a popraskanej pôdy zvyšuje teplotu ovzdušia. Vlhkosť vzduchu klesá, cítiť to vo vykosených mestách v letných horúčavách. Zem, ktorá je opakovane znásilňovaná nešetrným kosením, zarastá machom a zvyšuje sa jej kyslosť. Zároveň sa znižuje obsah pôdnych mikroorganizmov. Úrodnosť pôdy klesá, niektoré druhy tráv odumierajú. Biodiverzita trávnika sa znižuje, odchádzajú najprv jemné druhy bylín a postupne sa z pestrého trávnika stáva kultúra niekoľkých odolný burín a prízemného machu. Časom aj mach vyschne a pozemok sa zmení na sušinu, trvalo degraduje. Takýto stav ale zakazuje horespomínaný Zákon v § 4. To je dôkaz, že kosenie je v rozpore so zákonom.

Našťastie máme dobrú voľbu. Prestať kosiť je ekonomickejšie, k prírode šetrnejšie, zdraviu prírody i ľudí prospešnejšie. Dokonca pestrá lúka je estetickejšia než trávnatý holorub. Mnohí svoj pokosený výtvor považujú za trávnik. Skutočný trávnik je však veľmi náročné a drahé záhradnícke dielo. Svoju tradíciu má v Anglicku, preto sa mu aj hovorí "anglický trávnik". Vypestovať a udržiavať ho je príliš náročné na čas a peniaze. Chce to pravidelné kosenie, mulčovanie, válcovanie, zavlažovanie. Nepretržite. Preto je pestovanie anglického trávnika výsadou bohatých. Ide o prejav nadvlády nad prírodou. Z prírodného hľadiska je trávnik nežiadúcim porastom. Príroda sa ho snaží nepretržitými náletmi zmeniť z monokultúry na multikultúru, lebo pestrosť je základná vlastnosť prírody.

Žiť s ľahkosťou

Na vidieku má kosenie a výroba sena pre živočíšnu produkciu svoje opodstatnenie. Lúky niesú "neobrábané pozemky". Pokosené steblá trávy majú byť dlhé 30 a viac cm, aby sa trávy vysemenili. Strnisko dostatočne vysoké na rýchlu obnovu rastlín, po vysušení a vyhrabaní sena sa časť (dvanástina) ponecháva na prírodné mulčovanie (hnojivo) na lúke. Ako správne kosiť, napovie film "Žiť s ľahkosťou":

Život s ľahkosťou

Krátký umelecký dokument o prirodzenom prístupe k životu a o kosení ako životnom štýle. Peter Vido, Slovák žijúci s rodinou uprostred lesov v Kanade, je hlavným propagátorom návratu kosy do rúk ľudí. Voči takému prístupu k životu a koseniu snáď nemožno vzniesť žiadnu rozumnú námietku a dokáže ho akceptovať aj každé ochranárske srdce, snáď len s výnimkou babičiek bylinkáriek.

Čo získame, keď prestaneme nezmyselne kosiť?

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

Tak ako sa rozhodneš?

keď prestaneme kosiť

Kosiť či nekosiť

Tak či onak, nech ti úvahy o prírode padnú na zdravie ;)

© na zdravie 2016