Keď prestaneme kosiť

Po dlhej zime sa už neviem dočkať jari, žiaľ príchodom jari odchádza ticho. Prebudení záhradkári, farmári, správcovia zelene vyťahujú kosačky a začína sa lov na každý zelený výhonok, ktorý sa snaží priblížiť k slnku. Biomasaker v malom i vo veľkom sprevádza obrovský rámus motorových kosačiek a píl. Spaľuje sa pri tom množstvo benzínu a oleja, ničí sa fauna a flóra. A prečo? Aká je pointa tohto masového hučania a drancovania zelene? Kosí sa proti náletom a proti burinám a v prospech alergikov, pre kŕmenie zveri, pre čistotu a krásu miest, prestíž, pre súťaž o najkrajší trávnik a ktovie prečo ešte. Dokonca vraj existuje zákon, ktorý ukladá majiteľovi pozemku povinnosť kosiť. Čo sa však stane, keď prestaneme kosiť?

kosenie
Keď prestaneme kosiť

Tí, ktorí už pochopili význam nekosenia nám porozprávali o výhodách i nevýhodách vysokej trávy. Je ich žiaľ príliš málo, aby z tohto významnejšie profitovali vtáci, včely, chrobáky, mravce, pavúky, žaby, hady, dážďovky a iní obyvatelia zeme, pre ktorých sú vysoké trávnaté porasty domovom. Ak túto problematiku pochopia ďalší záhrádkári, poľnohospodári, farmári, úradníci, starostovia, primátori .. môžeme čoskoro umožniť návrat zdravej prírody.

Prikazuje kosenie zákon?

Mnohé mestské vyhlášky prikazujú svojim občanom - majiteľom pozemkov, aby ich kosili aspoň dva krát ročne. Zaujímalo ma, či sú takéto nariadenia oprávnené a či sú v súlade so zákonom. Pozrime sa spoločne, čo za povinnosti stanovuje zákon:

Zákon č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Preštudujte si podrobne celý zákon a zistíte, že ani raz v ňom nie je spomenutý výraz kosenie. Pre účely možného výkladu, ako je to vlastne s ukladaním "povinnosti kosiť" možno vziať v úvahu len niektoré ustanovenia. Úvodné paragrafy prvej časti zákona § 1 Predmet zákona a § 2 Základné pojmy, nás uvedú do problematiky. V druhej časti: "Zásady trvalo udržateľného využívania poľnohospodárskej pôdy, jej obhospodarovania a ochrany" stoja za povšimnutie všetky paragrafy. Každý farmár či majiteľ domu a záhradky by si ich mal osvojiť a možno by sa vytratili z praxe rôzne mýty a pokrivenia v tom čo je a čo nie je správne pri hospodárení na pôde:

  • § 3 Starostlivosť o poľnohospodársku pôdu
  • § 4 Ochrana poľnohospodárskej pôdy pred degradáciou
  • § 5 Ochrana poľnohospodárskej pôdy pred eróziou
  • § 6 Ochrana poľnohospodárskej pôdy pred zhutnením
  • § 7 Zásada bilancie pôdnej organickej hmoty
  • § 8 Ochrana poľnohospodárskej pôdy pred rizikovými látkami

Priaznivci kosenia sa najčastejšie oháňajú ustanovením § 3 (1) Každý vlastník poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „vlastník“) alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „užívateľ“) je povinný .. b) predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch.

Pod touto povinnosťou predchádzať výskytu burín, predchádzať šíreniu burín, na neobrábaných pozemkoch si musíme vyjasniť všetky pojmy - čo je vlastne burina, aké sú možné opatrenia, aká je ich skutočná účinnosť predchádzať výskytu? Či vôbec existujú nejaké účinné opatrenia? Ak áno, tak či sú účinné pre každý pozemok, teda aj ten náš? Čo znamená šírenie? Ako sa burina šíri k nám, ako sa šíri od nás? Čo to je obrábaný a čo neobrábaný pozemok? No musím priznať, vôbec to nie je jednoduché zadanie. Každopádne uzavrieť celú túto problematiku ako povinnosť kosiť je nepochopením zákona. Všetky mestské vyhlášky, prikazujúce občanom kosenie vychádzajúc z nesprávnej interpretácie zákona č. 220/2004 a 245/2003, sú teda len bezvýznamným kusom papiera.

kosiť či nekosiť

kosiť, či nekosiť?

Uvažovať nad týmito povinnosťami len v rozmedzí kosiť, či nekosiť rozhodne nestačí. Dnešní pokrokoví hospodári, ktorí sledujú masové devastovanie pôdy obrovskými strojmi a chemikáliami, nanovo objavujú staré dobré postupy udržateľného hospodárenia. Dnes už opäť poznáme veľmi šetrné spôsoby hospodárenia, akými sú napríklad prírodné farmárstvo, permakultúra, ktoré zamedzujú degradácii pôdy, udržiavajú vysoké hodnoty organickej bilancie pôdy a najmä smerujú k trvalo udržateľnému využívaniu pôdy - všetky tieto požiadavky prikazuje vyššie uvedený zákon. Dosahujú to najmä vynechávaním niektorých "zažitých" avšak preukázateľne chybných postupov, akými sú orba, zhutňovanie, používanie chemických látok, odvodňovanie a vysúšanie. Nesprávne kosenie má svoj podiel na degradácii pôdy. Preto by sme ho mali úplne vynechať, resp. začať kosiť správne.

Ako má vyzerať správne kosenie? Je to jednoduché. Boh sa vo svojom stvorení postaral aj o kosenie. Raz za rok je všetka tráva "skosená" mrazom a snehom. Bez zásahu ľudskej ruky. Na jar na jej mieste vyrastú nové svieže rastliny, ktoré pohnoja tie staré, skosené a rozložené na tom mieste, kde pred tým rástli. To je celé, jednoduché a dokonalé. Komu sa to nepáči, nech si to vydiskutuje priamo s ním. Kto sa cíti neveriaci, ten ešte na pôde nemá čo robiť. Aj keď je dnes módne vydávať sa za všemocných a vševedúcich, načúvať prírode a učiť sa od nej je najmúdrejší počin hospodára. Aspoň sa dozvie, že príroda kosačky nepoužíva.

Môže byť kosenie prospešné?

Podľa väčšiny poľnohospodárov, farmárov, záhradkárov, vlastníkov a správcov pozemkov je dnes ešte stále považované kosenie za základ hospodárenia na pôde. Tento postoj k trávnatým porastom vychádza z tradície. Naši predkovia kosili trávy a sušili ich na seno najmä pre účely zimného kŕmenia dobytka. Dnes je situácia okolo kosenia podstatne rôznorodejšia. Kosí sa pre "poriadok", "estetičnosť", "kompostovanie" a iné dôvody, nielen na vidieku ale tiež v mestách. Ide o hlbokú neznalosť a nesúlad s prírodou. Ak seno nepotrebujeme pre kŕmenie, v podstate niet rozumného dôvodu pre kosenie, aké sa vykonáva v dnešnej dobe. Mám na mysli mnohonásobné kosenie aj 4 - 5 i viac krát za vegetačné obdobie. V mnohých prípadoch sa jedná o biomasaker. Podobne, ako sa vykonáva v niektorých prípadoch necitlivá ťažba dreva v lesoch (holoruby), podobne sa drancujú aj trávnaté porasty. Až do ich úplného vyhubenia. Prečo tak konáme?

Možno ide o dobre premyslený zámer, za ktorým cítiť snahy marketingu výrobcov záhradnej techniky, ktorí profitujú z predaja kosačiek alebo špekulatívne "poradenstvo" dodavateľských firiem, ktoré prehnaným kosením drancujú mestské trávniky aby z nich vyťažili biomateriál pre výrobu kompostu a ešte si aj nechali za všetko dobre zaplatiť z mestských a obecných financií.

Život s ľahkosťou

Drancovanie trávnatých plôch je spôsobené technickým pokrokom (príchodom kosačiek) a nesprávnym výkladom zákona. Príchodom motorových kosačiek sa do kosenia pustila veľmi široká časť populácie. V minulosti bolo potrebné ručne ťahať kosou. Práca namáhavá nemala toľkých fanúšikov ako dnes. Každý hospodár si veľmi dobre premyslel ako, kedy a koľko kosiť. Dnes bežne vidíme domáceho pána v trenírkach a v papučkách, ako tlačí svoju kosačku na kolieskach po svojom "anglickom" trávniku s úsmevom na tvári a užíva si slnečné lúče. O masakre, ktorý sa odohráva pod nožmi jeho stroja ani netuší.

Steblá sú roztrhané na drobnú zmes, pripomínajúcu čajovinu v čajovom vrecúšku. Chrobač a hmyz najrôznejších druhov je rozmixovaná tiež. Strnisko býva príliž nízke alebo žiadne, pôda následne vysychá, sálavé teplo z vysušenej a popraskanej pôdy zvyšuje teplotu ovzdušia, vlhkosť vzduchu klesá, cítiť to najmä vo vykosených mestách v letných horúčavách. Zem, ktorá je opakovane týmto nešetrným kosením znásilňovaná, zarastá machom a jej kyslosť sa zvyšuje. Tým sa znižuje jej úrodnosť a obsah pôdnych mikroorganizmov, niektoré druhy tráv odumierajú. Biodiverzita trávnika sa znižuje, odchádzajú najprv najjemnejšie druhy bylín a postupne sa z pestrého trávnika stáva kultúra niekoľkých odolný burín a prízemného machu. Časom aj ten vyschne a pozemok sa zmení na sušinu, trvalo degraduje, čo je v rozpore s § 4.

Našťastie máme dobrú voľbu. Prestať kosiť. Je to ekonomickejšie, k prírode šetrnejšie, zdraviu prírody aj ľudí prospešnejšie, dokonca pestrá lúka je estetickejšia než trávnatý holorub. Mnohí svoj pokosený výtvor považujú za trávnik. Skutočný trávnik je však veľmi náročné a drahé záhradnícke dielo. Svoju tradíciu má v Anglicku, preto sa mu hovorí "anglický trávnik". Vypestovať a udržiavať ho je príliš náročné na čas a peniaze. Chce to pravidelné kosenie, mulčovanie, válcovanie, zavlažovanie. Nepretržite. Preto je pestovanie anglického trávnika výsadou bohatých. Ide o prejav nadvlády nad prírodou. Z ekologického hľadiska je však trávnik najmenej prínosným porastom pre prírodu, ktorá sa ho snaží nepretržitými náletmi zmeniť z monokultúry na multikultúru, lebo pestrosť je základná vlastnosť prírody.

Žiť s ľahkosťou

Na vidieku má kosenie pre výrobu sena pri živočíšnej produkcii svoje opodstatnenie. Tu sa však nejedná o "neobrábané pozemky". Pokosené steblá trávy majú byť dlhé 30 a viac cm, strnisko dostatočné na rýchlu obnovu rastu, po vysušení a vyhrabaní sena je časť z pokoseného (dvanástina) ponechaná ako prírodné mulčovanie (hnojivo) na lúke. Ako správne kosiť, napovie film "Žiť s ľahkosťou":

Život s ľahkosťou

Krátký umelecký dokument o prirodzenom prístupe k životu a o kosení ako životnom štýle. Peter Vido, Slovák žijúci s rodinou uprostred lesov v Kanade, je hlavným propagátorom návratu kosy do rúk ľudí. Voči takému prístupu k životu a koseniu snáď nemožno vzniesť žiadnu rozumnú námietku a dokáže ho akceptovať aj každé ochranárske srdce, snáď len s výnimkou babičiek bylinkáriek.

Čo získame, keď prestaneme kosiť?

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

keď prestaneme kosiť

Keď prestaneme kosiť

Tak ako sa rozhodneš?

keď prestaneme kosiť

Kosiť či nekosiť

Tak či onak, nech ti úvahy o prírode padnú na zdravie ;)

© na zdravie 2016