Muž ktorý zastavil púšť

Pred nedávnom som publikoval článok "muž ktorý sadil stromy. Podobný príbeh sa odohráva aj v súčasnosti v Burkina Faso. Miestny "muž ktorý sadí stromy" Yacouba Sawadogo sa pokúša zastaviť rozširovanie púšte. Pomocou obyčajnej motyky vysadil 12 ha lesa, ktorý mu na oplátku pomáha zlepšiť zásobovanie poľnohospodárskych políčok spodnou vodou. Mohlo by sa zdať, že tento počin vznikol inšpiráciou od samotného Elzéarda Bouffiera, ale Yacouba Sawadogo nikdy o svojom francúzskom predchodcovi ani nepočul. Pozorovanie prírody prináša tento nápad rôznym osobám v rôznom čase, na rôznych miestach sveta. Oni tak ukazujú nám ostatným, ako sa dá bezútešná pustatina zmeniť na zelený les, ktorý premení celú krajinu na prosperujúci ekosystém. Kedykoľvek. Ukazujú ako robiť raj na Zemi.

muž ktorý zastavil púšť

Jednoduchá technika pestovania semien v komposte nasypanom v jamkách vykopaných v tvrdej a vysušenej pôde, kde sa počas dažďov zachytáva vlaha, sa rozšírila medzi afrických poľnohospodárov a pomáha im udržať úrodu na nehostinných častiach kontinentu. Z obyčajného roľníka sa Yacouba Sawadogo stal mužom, ktorý zastavil púšť. Dielo tohto výnimočného človeka bolo inšpiráciou k filmu:

Muž ktorý zastavil púšť 1 - The Man Who Stopped the Desert 1
Muž ktorý zastavil púšť 2 - The Man Who Stopped the Desert 2

Výroba železa v BF - Smelting Iron in Africa v tomto zaujímavom dokumente vidieť Jakuba Sawadogo pri záverečných ceremoniáloch ako váženého muža.

Yacouba Sawadogo dokázal bez cudzej pomoci vyriešiť problém rozširovania púšte. Jednoduché techniky jeho predkov použil v časoch, kedy ostatní zúfalo opúšťaju spustnutú krajinu. Jakub ostáva a s čistým zámerom začína kopať do suchej zeme jamky aby zalesnil a zúrodnil pôdu. Jeho odhodlanie je natoľko účinné, že sa z jeho jamôk postupne začínajú zelenať stromčeky. Nasledujú ho ďalší roľníci a prekvapujúco jednoduché počínanie im vracia späť pôdu, ktorú už pohlcovala púšť.

Afrika si vie pomôcť sama

Drsné prostredie krajiny severnej Burkine Faso sa neustále zhoršovalo. Kvôli nadmernému spásaniu a preľudneniu v priebehu posledných desiatok rokov bola spôsobená ťažká erózia pôdy a vysušenie v tomto vnútrozemskom západoafrickom regióne. Aj keď sa národní a svetoví vedci pokúšali vyriešiť problém, situácia sústavne spela do neutešenej záhuby.

Yacouba Sawadogo sa rozhodol vziať veci do vlastných rúk v roku 1980. Jeho metódam sa kolegovia poľnohospodári vysmievali, ale keď sa pomocou jeho techniky podarilo úspešne regenerovať les, boli nútení sa posadiť a vziať jeho úsilie do úvahy. Sawadogo oživil prastarú africkú poľnohospodársku prax s názvom ZI, čo viedlo k rastu lesov a zvýšeniu kvality pôdy. Táto technika je veľmi jednoduchá a lacná. Jej základnou črtou je stará africká (kamenná) motyka a vlastný pot.

Táto poľnohospodárska technika využívajúca rýľ alebo motyku na vykopanie malých otvorov do tvrdej zeme, do ktorých sa vložia spolu s kompostom semená stromov, prosa, ciroku ... Semená zakorenia v období dažďov v kompostových dierach, ktoré sú schopné udržať vlhkosť a živiny aj počas obdobia sucha. Výhonky tak nevyschnú, ale sa dobre a hlboko zakorenia.

Sawadogo pripravil pôdu v období sucha, teda presne opačne miestnym zvyklostiam. Ostatní poľnohospodári a majitelia pozemkov sa mu sprvu smiali, ale čoskoro si uvedomili že je génius, ktorý za necelých 20 rokov premenil úplne mŕtvu oblasť na prosperujúcich 12 ha lesa, kde našlo živu viac ako 60 druhov stromov.

Desiatky tisíc hektárov pôdy, ktorá bola úplne neproduktívna, boli opäť zmenené na produktívne vďaka technike Yacouba Sawadogo, ktorý sa rozhodol namiesto udržania svojho tajomstva pre seba, poskytnúť ho celému ľudstvu. Zriadil kurzy, ktoré hosťuje na svojej farme a učí ľudí v duchu lásky k Zemi zúrodňovať vyprahlé lány púšte na úrodnú pôdu.

Ďalším Sawadogovým objavom je používanie nízkeho kamenného valu (princíp medze), ktorý spomalí odtekanie vody zo šikmého pozemku, takže voda vsakuje do pripravených jamiek v pôde, kde sa dlhšie udrží vlaha. To sa ukázalo ako veľmi úspešná technika, ktorú bude potrebné naučiť aj ostatných poľnohospodárov. Investície do výsadby stromov sa ukazujú ako nevyhnutnosť pre podporu poľnohospodárskych polí. Stromy pomôžu zaistiť bezpečnosť pestovania potravín, zároveň spôsobujú priaznivé zmeny klímy.

Sawadogov tréningový program bol námetom pre film, ktorý bol v roku 2010 ocenený ako originálny nápad. Dokument sa nazýva „Muž, ktorý zastavil púšť“ a rozpráva o tom, ako úsilie jediného muža zachránilo tisíce poľnohospodárov naprieč Afrikou. Film potláča predstavy, že Afrika potrebuje pomoc zvonku. Afrika si dokáže pomôcť sama. Biely muž len vyvoláva falošné signály o biede a neschopnosti Afriky. Sám seba presviedča o nutnosti pomáhať Afričanom. Pri tom sa namiesto pomoci deje iba ničenie a vykorisťovanie Afriky "západnou civilizáciou". Pekne o tom informuje napr. Mallence Bart Williams v krátkom príhovore na konferencii TED-x (myšlienky hodné šírenia) v Berlíne:

Mallence Bart Williams, Berlín

Namiesto toho sa môžeme od Afriky učiť my. Učiť sa ako zachrániť naše lesy, pomaly meniace sa na pustatiny. Upadajú nám priamo pred očami a my nechápeme čo sa to deje, či je to správne, či to tak musí byť? Je za tým len prostá nevedomosť? Nevedomosť bežných občanov, ale hlavne nevedomosť lesných hospodárov. Tých, ktorí sa podujali starať sa o lesy. Získavajú akademické vzdelanie, ale životu v lese rozumejú len z ekonomického uhla pohľadu - chápu les ako zdroj drevovýroby, energetiky, chovu diviny, rýb... Premenili svoju službu lesu na službu ekonomike.

Poslední sa stanú prvými

Že sú lesy predovšetkým pľúcami Zeme, že každý lístok na každom strome plní funkciu pľúcneho mechúrika, to nevieme. Netušíme, že Zem je živou bytosťou, že každý strom, každé steblo, každý klíčok sú živými bytosťami. Naše tupé mysle sú schopné len materialistického chápania sveta. Myslíme si, že drevo treba rúbať a píliť, páliť v obrovských kotloch, premieňať na elektrickú energiu a tou poháňať stroje vo fabrikách, aby vyrobili viac nových lesných traktorov a motorových píl. Aby sme mohli viac píliť a viac páliť a viac ... zarobiť. Sme chamtiví a zaslepení. Nechápeme, že sedíme na konári, v každej ruke máme jednu pílu a pílime o stošesť. Vďaka chamtivému hospodáreniu čoskoro zničíme lesy. Asi musíme prejsť vývojom až cez úplnú púšť. Potom nás čaká toto:

Našťastie náprava je jednoduchá. Možno už naše deti pochopia spôsob na nápravu sveta. Pochopia, čo sme nepochopili my a dajú veci do poriadku. Začnú vzdelávaním. Dozvonia kľúčmi, ktorými sme my začali, žiaľ nepochopili sme ešte celý zmysel slobody a neslobody. Mysleli sme nevedomí, že zazvoníme v 89-om kľúčami komunistom a všetko bude OK. Naši potomkovia odzvonia všetkým politikom, vojakom, bankárom, cirkvám, každému kto potláča a ignoruje život. Skutoční Homo Sapiens - ľudia osvietení nepotrebujú systémy, subsystémy, štáty, pasy, trvalé bydliská, rodné čísla, IČá, Dičá ani pánov, drábov. Vystačia si sami. Nemenia prírodu, nevykrádajú ju ani neničia. Splynú s ňou. Nefakturujú druhým, poskytujú si služby navzájom podľa možností. Nešpekulujú ani neklamú. Lebo sa neboja.

Budú mať veľa upratovania po nás. Naše deti. My sme si akosi zvykli na postoj "po nás potopa". Zasadáme, konferencujeme, rokujeme, lobujeme, intrigujeme, politikárčime, píšeme, informujeme, zavádzame, plánujeme, natáčame filmy, staviame ochranné bunkre. Vsugerovali sme si potopu a robíme všetko pre to, aby sa udiala. Alebo aspoň ilúzia potopy. Potopa je náš program, sugescia väčšinovej spoločnosti. Tak sa stane ako si želáme. Sme obrazom stvoriteľa vrátane schopnosti tvoriť, tak tvoríme. Lenže tvoríme strachom, preto tvoríme potopu a tmu. Mohli by sme tvoriť aj svetlo a raj. To raz budú tvoriť naše deti. Budú tvoriť láskou. Najprv však budú musieť poupratovať po nás.

Renovujú lesy, vyčistia ovzdušie, vody v riekach, jazerách, oceánoch, pôdu na poliach, skládky radioaktívnych odpadov. Odstavia celý náš priemysel, priemysel strachu, priemysel založený na spaľovaní. Priemysel deštrukcie. Oheň patrí Slnku, na Zem patrí iba svetlo. Napoja sa priamo na zdroj života, odkiaľ budú zdarma čerpať bezpečnú energiu v akomkoľvek množstve na akékoľvek využitie. Čistú vodu zhora alebo zdola a stravu od otca každý deň získajú.

Chemičky, hute, strojárne, zbrojovky, elektrárne, banky a ďalšie výmysly starého sveta potrebovať nebudú. Nechajú ich vyhasnúť a potom zrecyklujú. Ponechajú iba tie najobludnejšie, aby ich zakonzervovali a urobili z nich pomníky - Černobyľ, Bhopal ... Pripomienky na zlé cesty minulosti. Podobne, ako sme my upratali hrozné dedičstvo po našich otcoch a ponechali si iba pamätníky na Dukle, Slavíne, Osvienčime, Hirošime.

Naše deti zazelenia púšte, vyprahlé a zničené polia rozkúskujú a sprístupnia včelám, mravcom a ostatnému drobizgu. Oblohu vyčistia od lietajúcich plechoviek, umelo vytvorenej chemosféry, elektro a rádio smogu, aby sa na ňu mohlo vrátiť vtáctvo a hmyz, v súlade s pôvodným (božím) projektom. Ospravedlnia sa týraným tvorom väzneným v obrovských maštaliach. Zrušia zabíjanie, baránok i lev sa budú senom hostiť pri jednom stole.

Hory a púšte, začiatok a koniec, prvý a posledný. Na začiatku povstane hora, tú ľad, voda a vietor zomelú a do šírnych diaľok odnesú. Cez lesy, lúky a polia sa prach na savanu a potom na púšť obráti. Kým ďalší nádych z hĺbok novú masu pozdvihne a posledný sa stane opäť prvým - púšť sa na horu premení a všetko sa po mnohý krát zopakuje znova a znova.

© na zdravie 2016