Odkazy

Internet je skvelá názorová a vzdelávacia platforma. Každý tu môže publikovať svoj názor a učiť sa od druhých. Načo ešte existujú školy? Zvlášť obľubujem weby s odkazmi na stránky s príbuznou tématikou. Je to ako zoznam použitej literatúry, ktorý má byť samozrejmosťou každej serióznej práce. Ukáže zdroje, pokračovania príslušnej témy. Vhodne vybrané odkazy pomôžu čitateľovi filtrovať množstvo obsahu, ktorým sa musí presekať, ak používa vyhľadávače. Medzi úžitočné odkazy niekedy zaraďujem aj také, s ktorými sa názorovo nestotožňujem, ak sú originálne, nápadité.. Nech si čitateľ urobí vlastný názor, no nie? Pri výbere odkazov uvítam, ak ma upozorníte na zaujímavé práce. Ak sa hodia k danej téme, rád ich umiestnim medzi odkazy, prípadne im venujem aj väčší priestor, napríklad samostatný článok.

Prečo uvádzať odkazy na cudzie stránky ?

Lebo autor odkazmi o sebe veľa napovie. Akoby sa predstavil.

Na internete jestvuje množstvo užitočných i neužitočných informácií. Správne sa zorientovať v spleti protichodných názorov nie je pre každého jednoduché. Vyžaduje si to veľa práce, času a bystrý úsudok. Čím sme vzdelanejší a bystrejší, tým ďalej sa spleťou informácií prelúskame. Ako ďaleko sa dostaneme? Záleží na tom, koľkým mucholapkám, sa dokážeme vyhnúť, koľko múdrosti od hlúposti dokážeme rozlíšiť. Zverejnením odkazov väčšina autorov prezradí čo-to aj o sebe. Ide o ústretový krok, úprimnosť autora. Dá sa predsa otvorene ukázať, s kým autor stránky sympatizuje, alebo pre koho pracuje. Ak to neuvedie, aj tak si to každý užívateľ webu ľahko zistí.

Seriózny autor, ktorý sa verejne venuje nejakej téme, by mal zastávať princíp plurality názorov. To neznamená komentovanie či výklad, ani osočovanie iných názorov. Sám svoj názor umiestnim na internet, do prostredia ostatných názorov a nechám ho na posúdenie čitateľovi. Prečo ešte aj uvádzať odkazy na cudzie stránky? Signalizuje to úprimnosť aj odvahu autora, ukázať s akými "velikánmi" alebo "protivníkmi" v danej oblasti dokáže (chce) podstúpiť zrovnanie.

Veľkí učitelia učia svojich žiakov neveriť cudzím informáciám bez vlastného pochopenia. Dokonca ani vtedy nie, ak pochádzajú od učiteľa samotného. Kto prijíma informáciu bez premýšľania a pochopenia, je vydaný napospas jej autorovi. A nerobme si ilúzie o tom, že by autori informácií chceli čitateľa či poslucháča iba vyviesť z bludiska nevedomosti. Naopak, väčšinou sa zaujímajú len o ich peniaze. Vzdelávajú, vysvetľujú, poučujú a na konci informačného bombardovania ponúknu úžasný tovar, alebo službu. Čím je poslucháč pozornejší, tým sú ich techniky sofistikovanejšie a manipulatívnejšie.

Mohlo by sa preto zdať, že ak je služba či tovar zdarma, potom sú aj informácie od takýchto autorov dôveryhodné. Lenže, všadeprítomný marketing sa svojím 5P mixom prepracoval aj za túto hranicu uvažovania. Zdarma! Dnes každý priemerný manager vie, že aj pomerne bystrí ľudia dôverujú tomuto pojmu a tdeda aj tomu, kto rozdáva niečo zdarma. Ľudia to milujú, len netušia, že to zdarma je už zahrnuté v ich záverečnom účte. Techniku niečo "darovať" dnes bežne používa každá marketingovo orientovaná firma. Darovaním niečoho zdarma sa navodí priateľská atmosféra a dôvera. Vzápätí predávajúci prejde na niečo ďalšie. A pri tom je už v cene započítané aj to úvodné niečo "zdarma".

To sa deje takmer vždy, keď niekto poskytuje "informácie, rady, nápady, vzdelanie"... Chce len získať sám pre seba. Ale občas predsa ...

Opaltí sa vynaložiť námahu a vytriediť plevel od zŕn

Ako rozlíšim hodnotné informácie od balastu? Pri každej informácii, ktorú si prečítam, alebo vypočujem, si položím vždy niekoľko otázok: Prečo tento človek tvrdí to, čo tvrdí? Čo je za tým, aké má pohnútky? Prečo to robí? Len tak ráno vstane, oholí sa, uviaže si kravatu, zájde do agentúry, kde si vyrobí reklamu, plagát, PR článok, za ktoré zaplatí množstvo peňazí a príde mi povedať svoj názor? Čo tým sleduje, o čo mu ide? Robí to z všeobjímajúcej lásky ku mne, ku všetkým blížnym okolo? Je to snáď humanista, ktorému ide o moje vzdelanie a moje číre blaho? Alebo je to kňaz, ktorý má zálusk na moju dušu? Alebo obchodník, ktorého zaujímajú moje peniaze, kabát, dom? Alebo sluha iného pána-obchodníka, ktorý musí chváliť produkt svojho pána (aj keď vie že je to šunt), lebo sa bojí prísť o prácu?

Keď sa dôkladne takto popýtam (v duchu, sám pre seba), usmejem sa a poviem si: "tak sa teda predveď". Pozorne dotyčného počúvam a vždy nakoniec dospejem k pochopeniu. Viem kam smerujú jeho informácie, aké má potreby. Vždy nájdem za prívetivým vysvetľovaním a poučovaním skrytú snahu o vlastný prospech. Potom, keď už rozumiem, prečo tento človek hovorí to čo hovorí, celú informáciu zvážim a rozhodnem sa, ako s ňou ďalej naložím vo svojom svete. Ak je jeho informácia pre mňa užitočná či poučná, príjmem a preskúmam ju. Inak ju pustím "k vode".

Ľudí, ktorí informujú (konajú) nezištne je veľmi málo. Tí rozhodne nechodia a nevyhľadávajú niekoho, komu by mohli rozprávať múdrosti. Sedia kdesi a pokojne čakajú, či sa ich niekto opýta. Ak ich niekto vyhľadá a položí im otázku, tak mu odpovedia. Nežiadajú odmenu, nevnucujú žiaden tovar na záver. Len sa s úsmevom odvrátia a pokračujú v svojom sedení. Keď múdrosť začujem, rád ju postúpim ďalej. Takými informáciami sa rád sýtim, preto rád vynakladám námahu vytriediť plevel od zŕn.

Odkazy, ktoré tu uvádzam, ma zaujali originalitou myšlienky. Bez cenzúry a odporúčania či sú správne, nesprávne. To nech každý posúdi sám. Všetko je vhodné na učenie, tak dobro i zlo. Zlo nás niekedy dokáže poučiť lepšie než dobro, preto žiaden názor neodsudzujem. Neučím sa metódou nalievania jednofarebného názoru do hlavy, ale študujem rovnako pozorne všetky názory (aj tie oponentské). Za každé poučenie sa dá poďakovať, na žiadnom webe netreba zanechávať urážlivé komentáre, ani vyvracať autorovi jeho názor. Stačí jednoduchým kliknutím zavrieť stránku a odsurfovať inam.

Na svete sme na to, aby sme sa ho učili. A najlepšie sa učí spoločne. Sme jedinci, ale zároveň sme spoločenstvo. Máme individuálne ale aj spoločné vedomie. Vieme pracovať samostatne, ale sme zviazaní spoločným osudom. Vieme sa učiť jeden od druhého, pomáhať si, ale aj klamať a podvádzať sa navzájom. Kto pochopil, že podvádzaním svet iba zdržiava, ale spoluprácou a pomocou blížnym zveľaďuje a posúva dopredu, má činy čisté.

© na zdravie 2016