Prírodné farmárstvo

Najvyššia forma hospodárenia na pôde je ničnerobenie. Neobrábať pôdu, nehubiť burinu, nepostrekovať umelými hnojivami, nepoužívať pesticídy. Prírodné farmárstvo je metóda prirodzeného hospodárenia. Masanobu Fukuoka ovplyvnil farmárov po celom svete. Hovorí, že najvyšším cieľom človeka je mať spústu času na poriadny spánok. Nezáleží na tom čo robíme, ale čo nerobíme. Zistil, že inteligencia ľudských bytostí je na nič. Zmyslom jeho života sa stalo prirodzené hospodárenie. Dospel k poznaniu, že jediné čo má robiť je jesť a spať. Svoje celoživotné poznatky Masanobu Fukuoka zhrnul v jedinečnej knihe "Revolúcia jednej slamky", ktorá podrobne objasňuje prírodné farmárstvo, ale aj vážnejšie témy sveta - zdravie a život.

Prírodné farmárstvo

Masanobu Fukuoka - muž ktorý nerobí nič

Po štúdiách sa vrátil do rodného mesta a začal experimentovať s prirodzeným poľnohospodárstvom. Snaží sa dokázať, že celé vedecké poznanie je pre človeka zbytočné. Ničnerobenie používa napríklad pri pestovaní ryže "nič nerobím, ryža vyrastie a potom ju pozbieram. Čím viac zasahujeme, tým viac sa vzďalujeme prírode a tým ťažšie hospodárime". Jeho spôsob pestovania ryže je vskutku originálny. Nepresádza sadenice na ryžové pole, ale sadí semená ryže priamo do zeme. Pri tom nepoužíva umelé hnojivá ani pesticídy, len pokryje pole trochou slamy. Tak hnojí pôdu a bráni rastu buriny. Prekvapením je, že seje pšenicu medzi vyrastenú ryžu. Keď zbiera úrodu, pšenica už rastie a burina tak nemala kde rásť. Úroda ryže bola porovnateľná, ba často krát vyššia, než u ostatných farmárov. O kvalite ani netreba hovoriť (bez chémie, bez pesticídov ...). To zaujalo množstvo pestovateľov ryže a nechali sa inšpirovať Masanobu Fukuokom.

"Moderné poľnohospodárstvo je riadené ľudskou inteligenciou. V období Jajoi a predtým v Džómon, dobe kamennej sme nepoužívali svoju chytrosť, žili sme v súlade s prírodou a to sa odrážalo v spôsobe farmárčenia. Pokiaľ odmietneme ľudské poznanie, vedu a civilizáciu, zostane len prirodzené poľnohospodárstvo" hovorí muž, ktorý nerobí nič.

Revolúcia jednej slamky

Masanobu Fukuoka napísal knihu "Revolúcia jednej slamky" o skúsenostiach z prirodzeného hospodárstva. Revolúcia môže byť dosiahnutá steblom slamy. Steblo slamy je ľahké a malé, ale ľudia nepoznajú jeho význam. Pokiaľ by objavili skutočnú hodnotu tohoto stebla, spôsobilo by to v nich revolúciu, zmenu spoločenských štruktúr celých národov. Touto knihou sa Fukuoka preslávil po celom svete. Začali za ním chodiť ľudia z celého sveta aby sa od neho učili technikám prirodzeného hospodárenia na pôde - prírodné farmárstvo.

Hlavným objavom pestovania podľa Fukuoku sú jeho semenné guličky. Zmiešame niekoľko rôznych druhov semien s trochou vlhkej hliny a uhnietime malé guličky, ktoré necháme vyschnúť. Tieto semenné patróny potom rozhadzujeme všade po pozemku. Guličky obsahujú semená zeleniny, ovocia ale aj napr. ďatelinu, lopúch a rôzne bylinky. Semená nezozobú vtáci, ani ich nepožerú hlodavce či hmyz. Sú dobre ukryté v uschnutých hlinených guličkách a čakajú na vhodné podmienky. Keď príde správny čas a guľa navlhne, vyklíčia tie správne semená na správnych miestach. Tento spôsob nevyžaduje žiadnu orbu, či rýľovanie. Klíčky v guličkách majú priamy kontakt so zemou a rýchle zakorenia.

Žiaden záhradník by nedokázal s takou presnosťou určiť kde sa bude dariť tekvici, kde lopúchom a kde vyrašia paradajky, či slivka. Príroda to pozná bezpečne. Kto zavádza rôzne obmedzenia, napríklad určuje tu bude rásť melón, tu zasadím kapustu a pod., nič veľké neobjaví. Pokiaľ ale necháme rozhodovanie na prírodu, budeme sa radovať nad jej dokonalosťou. Ona najlepšie ukáže, čomu sa kde dobre darí, čo kde porastie.

Nič nerobte, ani kompostovanie

Masanobu Fukuoka "nič nerobil" 50 rokov a svojim prirodzeným hospodárením skúmal spôsoby ako zastaviť rozširovanie púšte na Zemi. Žil do veku 95 rokov sebestačne na farme v ústraní. Jeho viera, že príroda si vždy nájde cestu, sa nezmenila po celý život. Ničnerobenie sa ukázalo ako najlepší spôsob farmárčenia. "Nič nerobte. Odmietnite ľudskú chytrosť. Materiálne veci nemajú žiadnu hodnotu. Ľudia neprodukujú. To príroda tvorí. Ľudia nedokážu vytvoriť ani jedno steblo trávy. Všetko robí príroda."

Jeho odkaz nič nerobenia, sa týka všetkých činností, ktoré vie príroda lepšie než človek. Žiadna orba, žiadne rýľovanie, okopávanie, pletie, jednotenie, polievanie, hnojenie, štepenie, šľachtenie, strihanie, kosenie. Farmár má neobrábať pôdu, nehubiť burinu, "škodcov", nepostrekovať, nepoužívať pesticídy, herbicídy, fungicídy ... žiadnu chémiu.

Farmár iba seje a zberá úrodu. Toto nazýva Fukuoka nič nerobením. I tak má práce po celý rok. Mnohí pokrokoví farmári sa venujú bio-pestovaniu, permakultúre a podobne, avšak nevedia si predstaviť svoje aktivity bez projektovania, obrábania pôdy, úpravy rastlín, alebo aspoň výroby kompostu. Fukuoka však trvá na svojom: "nič nerobte, ani kompostovanie" To je tiež iba napodobovanie prírodného procesu premeny odumretých rastlinných tiel.

Podobný odkaz: Yoshikazu Kawaguchi,

© na zdravie 2016