Prírodné farmárstvo

Najvyššia forma hospodárenia na pôde je "ničnerobenie". Prírodné farmárstvo je metóda prirodzeného hospodárenia. Otcom tejto myšlienky je Masanobu Fukuoka, ktorý ovplyvnil farmárov po celom svete. Hovorí, že najvyšším cieľom človeka je mať spústu času na poriadny spánok. Nezáleží na tom čo robíme, ale čo nerobíme. Neobrábame pôdu, nehubíme burinu, nepostrekujeme umelými hnojivami, nepoužívame pesticídy. Fukuoka zistil, že inteligencia ľudských bytostí je na nič. Dospel k poznaniu, že jediné čo má robiť je jesť a spať. Svoje celoživotné poznatky Masanobu Fukuoka zhrnul v jedinečnej knihe "Revolúcia jednej slamky", ktorá podrobne objasňuje prírodné farmárstvo, ale aj vážnejšie témy - zdravie, život a múdrosť. Tvrdí, že konečným cieľom poľnohospodárstva nie je pestovanie plodín, ale kultivácia a dokonalosť ľudských bytostí.

Prírodné farmárstvo

Masanobu Fukuoka - farmár ktorý nerobí nič

Po štúdiách sa vrátil do rodného mesta a začal experimentovať s prirodzeným poľnohospodárstvom. Snažil sa dokázať, že celé vedecké poznanie je pre človeka zbytočné. Ničnerobenie používa napríklad pri pestovaní ryže "nič nerobím, ryža vyrastie a potom ju pozbieram". Podľa tohto princípu čím viac zasahujeme, tým viac sa vzďalujeme prírode a tým ťažšie hospodárime. Fukuokov spôsob pestovania ryže je vskutku originálny. Nepresádza sadenice do vody na ryžové pole, ale sadí semená ryže priamo do zeme. Pri tom nepoužíva umelé hnojivá ani pesticídy, len pokryje pole trochou slamy. Tak hnojí pôdu a bráni rastu buriny. Prekvapením je, že seje pšenicu medzi vyrastenú ryžu. Keď zbiera úrodu ryže, pšenica už začína rásť a burina tak nemá miesto. Úroda ryže je porovnateľná, ba často krát vyššia, než u ostatných farmárov. Jeho polia neboli 25 rokov orané, pritom ich úrodnosť sa z roka na rok zvyšuje. O kvalite úrody ani netreba hovoriť (bez chémie, bez pesticídov ...). To zaujalo množstvo pestovateľov ryže a nechali sa inšpirovať Masanobu Fukuokom.

"Moderné poľnohospodárstvo je riadené ľudskou inteligenciou. V období doby kamennej sme nepoužívali svoju chytrosť, žili sme v súlade s prírodou a to sa odrážalo v spôsobe farmárčenia. Pokiaľ odmietneme ľudské poznanie, vedu a civilizáciu, zostane len prirodzené poľnohospodárstvo" hovorí farmár, ktorý nerobí nič.

Revolúcia jednej slamky

Masanobu Fukuoka napísal knihu "Revolúcia jednej slamky" o skúsenostiach z prirodzeného hospodárstva: "Revolúcia môže byť dosiahnutá steblom slamy. Steblo slamy je ľahké a malé, ale ľudia nepoznajú jeho význam. Pokiaľ by objavili skutočnú hodnotu tohoto stebla, spôsobilo by to v nich revolúciu, zmenu spoločenských štruktúr celých národov". Touto knihou sa Fukuoka preslávil nielen ako farmár, ale aj ako mysliteľ. Začali za ním chodiť ľudia z celého sveta aby sa od neho učili technikám prirodzeného hospodárenia na pôde - prírodné farmárstvo.

Zo všetkého, čo na ryžovom či obilnom poli vyrastie si farmár Fukuoka zoberie iba zrno. Vymlátenú slamu vráti zemi. Po osiatí novým osivom ho pokryje slamou, ktorú necháva vcelku, neposekanú a tak zabezpečí návrat živín do pôdy. Zároveň zabráni, aby zrno zozobali vtáci, dokonca ani burina spod slamy nerastie v nežiadúcom množstve. Slamka alebo steblo je tým zázrakom, ktorého objav dopraje Fukuoka každému hľadačovi pravdy a poznania zákonitostí prírody. Každému, kto sa vydá na cestu fermára s otvorenou mysľou a čistým srdcom, sa táto pravdu vyjaví. Potom môže v hlbokom pochopení vysloviť "bolo vykonané, čo malo byť vykonané" a vystúpiť z kolotoča samsáry.

Semenné gule

Hlavným objavom pestovania podľa Fukuoku sú jeho semenné guličky. Zmiešame niekoľko rôznych druhov semien s trochou vlhkej hliny a uhnietime malé guličky, ktoré necháme vyschnúť. Tieto semenné patróny potom rozhadzujeme všade po pozemku. Guličky obsahujú semená zeleniny, ovocia ale aj napr. ďatelinu, lopúch a rôzne bylinky. Semená nezozobú vtáci, ani ich nepožerú hlodavce či hmyz. Sú dobre ukryté v uschnutých hlinených guličkách a čakajú na vhodné podmienky klíčenia. Keď príde správny čas a guľa navlhne, vyklíčia tie správne semená na správnych miestach. Tento spôsob nevyžaduje žiadnu orbu, či rýľovanie. Klíčky v guličkách majú priamy kontakt so zemou, preto rýchle zakorenia. Navyše vyklíčia iba tie semená, ktorým dané miesto vyhovuje (klíma, slnečnosť, orientácia, kvalita pôdy, ...)

Semenné gule

Žiaden záhradník by nedokázal s takou presnosťou určiť kde sa bude dariť tekvici, kde lopúchom a kde vyrašia paradajky, či slivka. Príroda to pozná bezpečne. Stačí, že sa vyskytnú správne semená na správnom mieste. Kto zavádza rôzne obmedzenia, napríklad určuje: tu bude rásť melón, tu zasadím kapustu a pod., nič veľké neobjaví. Pokiaľ ale necháme rozhodovanie na prírodu, budeme sa radovať nad jej dokonalosťou. Ona najlepšie ukáže, čomu sa kde dobre darí, čo kde porastie.

Nič nerobte, ani kompostovanie

Masanobu Fukuoka "nič nerobil" 50 rokov a svojim prirodzeným hospodárením na ostrove Šikoku postavil základy skúmania spôsobov, ako zastaviť rozširovanie púšte na Zemi. Touto témou sa nadchýnal v posledných rokoch svojho života. Žil do veku 95 rokov sebestačne na farme v ústraní . Jeho viera, že príroda si vždy nájde cestu, sa nezmenila po celý život. Ničnerobenie sa ukázalo ako najlepší spôsob farmárčenia. "Nič nerobte. Odmietnite ľudskú chytrosť. Materiálne veci nemajú žiadnu hodnotu. Ľudia neprodukujú. To príroda tvorí. Ľudia nedokážu vytvoriť ani jedno steblo trávy. Všetko robí príroda."

Jeho odkaz nič nerobenia, sa týka všetkých činností, ktoré vie príroda lepšie než človek. Žiadna orba, žiadne rýľovanie, okopávanie, pletie, jednotenie, polievanie, hnojenie, štepenie, šľachtenie, strihanie, kosenie. Farmár má neobrábať pôdu, nehubiť burinu, "škodcov", nepostrekovať, nepoužívať pesticídy, herbicídy, fungicídy ... žiadnu chémiu.

Farmár iba seje a zberá úrodu. Toto nazýva Fukuoka nič nerobením. I tak má práce po celý rok. Mnohí pokrokoví farmári sa venujú bio-pestovaniu, permakultúre a podobne, avšak nevedia si predstaviť svoje aktivity bez projektovania, obrábania pôdy, úpravy rastlín, alebo aspoň výroby kompostu. Fukuoka však trvá na svojom: "nič nerobte, ani kompostovanie" To je tiež iba napodobovanie prírodného procesu premeny odumretých rastlinných tiel, ktoré vie príroda lepšie než človek.

Podobný odkaz: Yoshikazu Kawaguchi,

© na zdravie 2016