Druhé varovanie svetových vedcov ľudstvu

Koncom ruku 2017 sa 15.000 vedcov podpísalo pod výzvu - Druhé varovanie svetových vedcov ľudstvu. Chceli tým poukázať na ignorovanie Prvého varovania vedcov ľudstvu - pdf z roku 1992, ktoré podpísalo asi 1.700 vedcov, vrátane väčšiny laureátov Nobelovej ceny na čele s Henry Kendallom, vtedajším predsedom UCS (Union of Concerned Scientists). Konštatovalo sa v nej, že ľudské bytosti a prírodný svet sú v kolíznom kurze. Ľudské činnosti spôsobujú ťažké a nezvratné škody na životnom prostredí a zdrojoch. Ak nebudú kontrolované, mnohé z nich vážne ohrozujú budúcnosť ľudstva, rastlinnej a živočíšnej ríše. Môžu zmeniť svet natoľko, že nebude možné udržať život tak, ako ho poznáme. Ak sa máme vyhnúť kolízii, ktorú náš súčasný trend prinesie, je naliehavé podstúpiť zásadné zmeny.

Varovanie svetových vedcov ľudstvu
Varovanie svetových vedcov ľudstvu

Druhé varovanie svetových vedcov ľudstvu z roku 2017. Po 25 rokoch od prvej výzvy 1.700 svetových vedcov ľudstvu, bolo dňa 13.11.2017 zverejnené opätovné - druhé varovanie svetových vedcov. Počet signatárov (vedcov) sa za tú dobu zvýšil na 15.364. Druhé varovanie spísali profesor ekológie William J. Ripple zo Štátnej univerzity v Oregone spolu so 7 spoluautormi. V správe konštatovali, že okrem stabilizovania ozónovej vrstvy ľudstvo nedokázalo dostatočne pokročiť vo všeobecnom riešení predpokladaných environmentálnych výziev. Alarmujúce je, že väčšina z problematických oblastí je v oveľa horšom stave, než pred 25 rokmi. Grafy kľúčových environmentálnych ukazovateľov hodnotiacich posledných 25 rokov ukázali, že väčšina z nich ostáva bez viditeľnej zmeny a pokračuje nesprávnym smerom. Prečo teda neberieme varovania vedcov vážne a nepodnikáme kroky, ktoré nám odporúčajú?

Trendy v dôležitých ukazovateľoch

Prvé varovanie svetových vedcov ľudstvu z roku 1992

Prvé varovanie svetových vedcov ľudstvu z roku 1992 obsahovalo 13 konkrétnych krokov, ktoré by ľudstvo malo podniknúť, ak chce udržať život na Zemi, ako ho dnes poznáme - napr. obmedziť rast populácie, významne znížiť spotrebu fosílnych palív, mäsa a iných zdrojov, zaistiť čistotu vôd, pôdy a podobne.

Životné prostredie

Životné prostredie trpí kritickým tlakom:

Atmosféra
Stratosférické poškodzovanie ozónovej vrstvy nás ohrozuje zvýšeným ultrafialovým žiarením na povrchu Zeme, čo môže byť škodlivé alebo smrteľné pre mnohé formy života. Znečistenie ovzdušia v blízkosti úrovne zeme a kyslé zrážky už spôsobujú rozsiahle poškodenia ľudí, lesov a plodín.

Vodné zdroje
Bezpodmienečné využívanie zásob vyčerpateľných podzemných vôd ohrozuje produkciu potravín a ďalšie základné ľudské systémy. Vysoké požiadavky na povrchové vody vo svete vyústili do vážneho nedostatku v približne 80 krajinách, ktoré obsahujú 40% svetovej populácie. Znečistenie riek, jazier a podzemných vôd ďalej obmedzuje ponuku.

Oceány
Deštruktívny tlak na oceány je vážny, najmä v pobrežných regiónoch, ktoré produkujú väčšinu svetových potravinárskych druhov rýb. Celkový morský úlovok je teraz na úrovni odhadovaného maximálneho udržateľného výnosu alebo nad ním. Niektoré druhy rybolovu už ukázali známky kolapsu. Rieky prepravujúce ťažké bremená erodovanej pôdy do morí tiež nesú priemyselný, komunálny, poľnohospodársky a živočíšny odpad - niektoré z nich sú toxické.

Pôda
Strata produktivity pôdy, ktorá spôsobuje rozsiahle opúšťanie krajiny, je rozšíreným vedľajším produktom súčasných postupov v poľnohospodárstve a chove zvierat. Od roku 1945 sa degradovalo 11% zemského povrchu, čo je viac ako India a Čína - a výroba potravín na obyvateľa v mnohých častiach sveta klesá.

Lesy
Tropické dažďové lesy, ako aj tropické a mierne suché lesy sa rýchlo ničia. Niektoré kritické typy lesov budú za niekoľko rokov preč a väčšina tropického dažďového pralesa bude preč do konca nasledujúceho storočia. S nimi pôjde veľké množstvo rastlinných a živočíšnych druhov.

Živočíšne druhy
Mimoriadne vážna je nezvratná strata druhov, ktoré do roku 2100 môžu dosiahnuť jednu tretinu všetkých druhov, ktoré v súčasnosti žijú. Stratíme potenciál, ktorý majú pre poskytovanie medicínskych a iných výhod, a prínos, ktorý genetická rozmanitosť foriem života dáva robustnosti biologických systémov sveta a úžasnej kráse samotnej Zeme. Veľká časť týchto škôd je nezvratná v rozsahu storočí alebo trvalá. Zdá sa, že ďalšie procesy predstavujú ďalšie hrozby. Zvýšenie hladiny plynov v atmosfére z ľudských činností, vrátane oxidu uhličitého uvoľneného zo spaľovania fosílnych palív a odlesňovania, môže zmeniť klímu v celosvetovom meradle. Predpovede globálneho otepľovania sú stále neisté - s predpokladanými účinkami od tolerovateľných až po veľmi ťažké - ale potenciálne riziká sú veľmi veľké.

Naša masívna manipulácia so svetovo závislou sieťou života - spolu s environmentálnymi škodami spôsobenými odlesňovaním, stratou druhov a klimatickými zmenami - by mohla spôsobiť rozsiahle nepriaznivé účinky, vrátane nepredvídateľných kolapsov kritických biologických systémov, ktorých vzájomné pôsobenie a dynamiku chápeme len nedokonale.

Neistota týkajúca sa rozsahu týchto účinkov nemôže ospravedlniť spokojnosť alebo oneskorenie pri čelení hrozbám.

Populácia
Zem je konečná. Jej schopnosť absorbovať odpad je konečná. Jej schopnosť poskytovať potraviny a energiu je konečná. Jej schopnosť zabezpečiť rastúci počet ľudí je konečná. A my sa rýchlo približujeme k mnohým zemským limitom. Súčasné hospodárske praktiky, ktoré poškodzujú životné prostredie v rozvinutých aj nerozvinutých krajinách, nemôžu pokračovať bez rizika, že životne dôležité globálne systémy budú poškodené nad rámec opraviteľnosti.

Tlaky vyplývajúce z neobmedzeného rastu populácie kladú nároky na prírodný svet, ktorý dokáže prekonať akékoľvek úsilie o dosiahnutie udržateľnej budúcnosti. Ak máme zastaviť ničenie nášho životného prostredia, musíme akceptovať obmedzenia tohto rastu. Odhad Svetovej banky naznačuje, že svetová populácia sa nestabilizuje na menej ako 12,4 mld. Ale aj v tomto okamihu žije jedna osoba z piatich v absolútnej chudobe bez dostatočného príjmu potravy a jeden z desiatich trpí vážnou podvýživou.

Nezostáva viac ako jedna alebo niekoľko desaťročí na šancu odvrátiť hrozby, ktorým teraz čelíme, premárnením sa vyhliadky pre ľudstvo zmenšujú.

Výstraha

My, dolupodpísaní, starší členovia svetovej vedeckej komunity, týmto varujeme celé ľudstvo pred tým, čo je pred nami. Je potrebná veľká zmena v správcovstve Zeme a života na nej, ak sa máme vyhnúť rozsiahlej ľudskej biede a náš spoločný domov na tejto planéte nemá byť nenávratne zmrzačený.

Čo musíme urobiť

Súčasne sa musí riešiť päť neoddeliteľne prepojených oblastí:

1. Musíme vziať pod kontrolu aktivity, ktoré poškodzujú životné prostredie, aby sme obnovili a ochránili integritu zemských systémov, na ktorých sme závislí.
Musíme sa napríklad odkloniť od fosílnych palív k benígnejším, nevyčerpateľným zdrojom energie, aby sa znížili emisie skleníkových plynov a znečistenie nášho vzduchu a vody. Prioritou musí byť rozvoj energetických zdrojov prispôsobených potrebám Tretieho sveta - malých a relatívne ľahko realizovateľných.

Musíme zastaviť odlesňovanie, ničenie a stratu poľnohospodárskej pôdy a stratu suchozemských a morských rastlinných a živočíšnych druhov.

2. Musíme efektívnejšie riadiť zdroje, ktoré sú kľúčové pre ľudské blaho.
Musíme dať vysokú prioritu efektívnemu využívaniu energie, vody a iných materiálov, vrátane rozšírenia ochrany a recyklácie.

3. Musíme stabilizovať obyvateľstvo.
To bude možné len vtedy, ak všetky krajiny uznajú, že si vyžadujú zlepšenie sociálnych a hospodárskych podmienok a prijatie účinného dobrovoľného plánovania rodiny.

4. Musíme znížiť a nakoniec odstrániť chudobu.

5. Musíme zabezpečiť sexuálnu rovnosť a zaručiť ženám kontrolu nad ich vlastnými reprodukčnými rozhodnutiami.

Rozvinuté krajiny musia konať teraz

Rozvinuté krajiny sú dnes najväčšími znečisťovateľmi na svete. Ak chceme znížiť tlak na zdroje a globálne životné prostredie, musia výrazne znížiť svoju nadmernú spotrebu. Vyvinuté krajiny majú povinnosť poskytovať pomoc a podporu rozvojovým krajinám, pretože len rozvinuté krajiny majú na tieto úlohy finančné zdroje a technické zručnosti.

Konanie na základe tohto uznania nie je altruizmom, ale vyjasnením vlastných záujmov: či už industrializované alebo nie, všetci máme len jeden záchranný čln. Žiadny národ nemôže uniknúť dopadom, ak sú poškodené globálne biologické systémy. Žiadny národ nemôže uniknúť z konfliktov kvôli čoraz vzácnejším zdrojom. Okrem toho environmentálne a ekonomické nestability spôsobia masové migrácie s nevyčísliteľnými dôsledkami pre rozvinuté aj nerozvinuté národy. Rozvojové krajiny si musia uvedomiť, že škody na životnom prostredí sú jednou z najťažších hrozieb, ktorým čelia, a že pokusy o otupenie budú ohromené, ak ich obyvateľstvo nebude kontrolované. Najväčším nebezpečenstvom je byť uväznený v špirále úpadku životného prostredia, chudoby a nepokojov, čo vedie k sociálnemu, ekonomickému a environmentálnemu kolapsu.

Úspech v tomto globálnom úsilí bude vyžadovať výrazné zníženie násilia a vojny. Zdroje, ktoré sa v súčasnosti venujú príprave a riadeniu vojny, čo predstavuje viac ako 1 bilión dolárov ročne, budú v nových úlohách veľmi potrebné a mali by sa odviesť k novým výzvam.

Vyžaduje sa nová etika - nový postoj k plneniu našej zodpovednosti za starostlivosť o seba a za zem. Musíme uznať obmedzenú schopnosť Zeme poskytovania nám. Musíme uznať jej krehkosť. Nesmieme už dovoliť, aby bola spustošená. Táto etika musí motivovať veľké hnutie, presvedčiť neochotných vodcov a neochotné vlády a neochotných ľudí, aby uskutočnili potrebné zmeny.

Vedci, ktorí vydali toto varovanie, dúfajú, že naše posolstvo zasiahne a postihne ľudí všade. Potrebujeme pomoc mnohých.

Potrebujeme pomoc

  • Požadujeme pomoc svetového spoločenstva vedcov - prírodných, sociálnych, ekonomických a politických.
  • Požadujeme pomoc svetových obchodných a priemyselných lídrov.
  • Požadujeme pomoc náboženských vodcov sveta.
  • Vyžadujeme pomoc národov sveta.

Bude potrebné tretie varovanie vedcov?

Možno už nebudú vedci čakať ďalších 25 rokov, aby adresovali ľudstvu tretie varovanie. Možno čoskoro pochopia, že alarmujúci stav planéty a civilizácie je do značnej miery ich zásluha. Veď je to samotná veda a výskum, ktorá ako vedúca sila ľudskej spoločnosti, vedie ľudstvo za nadmerným konzumom. Možno vedci pochopia svoj podiel na tomto smerovaní a rozhodnú sa prijať akési vedecké desatoro, zásady vedeckej morálky. Tretie varovanie svetových vedcov by teda mali smerovať sebe samým varovanie svetových vedcov ľudstvu.

Odkazy


Zamyslime sa dobre nad 1. a 2. varovaním svetových vedcov a konajme každý za seba zodpovedne! VRÁTANE VEDCOV !!!

© na zdravie 2016