Cukrovka, mýty a realita
-12-
Hyperexcitovateľné deti sú často roky liečené sedatívami, ale v skutočnosti príčina ochorenia spočíva v činnosti črevnej mikroflóry. Najčastejšou príčinou dysbakteriózy je užívanie antibiotík, konzumácia rafinovaných potravín, degradácia životného prostredia, nedostatok vlákniny v potravinách. Práve v čreve dochádza k syntéze vitamínov skupiny B, aminokyselín, enzýmov, látok stimulujúcich imunitný systém, hormónov a ďalších procesov. V hrubom čreve sa realizuje absorpcia a reabsorpcia stopových prvkov, vitamínov, elektrolytov, glukózy a ďalších látok.
Porušenie niektorej z činností hrubého čreva môže viesť k patológii. Napríklad skupina lotyšských vedcov dokázala, že pri rozpade bielkovín v hrubom čreve, najmä pri zápche, sa vytvára metán, ktorý ničí vitamíny skupiny B, ktoré zasa plnia funkcie protirakovinovej ochrany. V tomto prípade je narušená tvorba enzýmu homocysteín, čo je základom vývoja aterosklerózy.
Pri absencii enzýmu ureáza, produkovaného v črevách, sa kyselina močová nepremieňa na močovinu, a to je jeden z dôvodov rozvoja osteochondrózy. Pre normálne fungovanie hrubého čreva je potrebná vláknina a mierne kyslé prostredie.
Črevná flóra, najmä hrubého čreva, obsahuje viac ako 500 druhov mikróbov, od ktorých závisí celý náš život. V súčasnosti sa črevná flóra z hľadiska svojej úlohy a významu, (jej hmotnosť dosahuje hmotnosť pečene do 1,5 kg), považuje za samostatný orgán. Vezmite si ten istý amoniak, ktorý sa bežne vytvára z produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu obsahujúcich dusík, čo je silný neurotoxický jed. Amoniak sa podieľa na dvoch druhoch baktérií: jedny „pracujú“ na bielkovinách - závislých od dusíka, iné na sacharidoch - závislých od cukru. Čím je potrava horšie žuvaná a nestrávená, tým viac pribúda amoniaku a patogénnej mikroflóry. Zároveň vzniká dusík pri rozklade amoniaku, ktorý využívajú baktérie na tvorbu vlastných bielkovín. Baktérie závislé od cukru zároveň nielenže neprodukujú amoniak, ale aj to využívajú, a preto sa nazývajú užitočné, zatiaľ čo iní ich produkujú viac, ako konzumujú - sprevádzajú. Ak dôjde k narušeniu zažívacieho traktu, vytvorí sa veľa amoniaku a keďže ani mikróby hrubého čreva, ani pečeň ho nie sú schopné neutralizovať, dostáva sa do krvi, čo je príčinou takého hrozivého ochorenia, ako je hepatálna encefalopatia. Toto ochorenie sa pozoruje u detí do 10 rokov a u dospelých po 40 rokoch, ktorých charakteristickým znakom je porucha nervového systému, mozgu: porucha pamäti, spánok, statika, depresia, chvenie rúk, hlavy atď. Medicína sa v takýchto prípadoch zameriava na liečbu nervového systému, mozgu. Ukázalo sa ale, že to celé je v stave hrubého čreva a pečene. Nie je to jeden z dôvodov tak závažných chorôb ako Alzheimerova choroba, roztrúsená skleróza, Parkinsonova choroba?
Vezmite si dysbiózu - ide o rovnako vážne ochorenie. Dysbakterióza a stres spolu súvisia. Ukazuje sa, že kyselina mliečna v čreve, ktorá hrá veľkú úlohu pri spracovaní potravín, je odpadovým produktom pri výrobe kyseliny gama-aminomaslovej, ktorá reguluje všetku našu duševnú činnosť. Mliečna mikroflóra, mimochodom, svojím frekvenčným mechanizmom činnosti je blízka slnečnému žiareniu, to znamená ultrafialovému žiareniu, ktorého žiarenie je detekované okolo buniek pomocou spektrografu.
Tým sa zaoberám už viac ako 20 rokov, spolu s mojimi kolegami sme vytvorili liek Phenibut, ktorý je analógom kyseliny gama-aminomaslovej, a prístroj Helios-1 na ultrafialové ožarovanie krvi.
Ak je mliečnej mikroflóry málo, prejavuje sa to v duševnej sfére, nízkych emóciách, čo je typické pre ľudí náchylných na zločin. V štúdii s americkými väzňami sa teda ukázalo, že 84% z nich bolo v dojčenskom veku kŕmených z fliaš. Preto je dôležité kŕmiť dieťa materským mliekom od prvých minút po narodení, keď je aktivovaný imunitný systém, ktorý chráni dieťa pred detskou infekciou.
Vývoj v oblasti medicíny pri hľadaní spôsobov liečby rôznych chorôb pomocou chemických liekov priniesol veľa škody na mechanizmoch interakcie tela s mikróbmi a vírusmi, ktoré ho obývajú v prírode. Napríklad v 40. rokoch minulého storočia nastal rozmach zavedenia penicilínu, za ktorý mnohí dostali veľké ocenenia. Penicilín v skutočnosti nebol triumfom medicíny, ale začiatkom katastrofy.
Je známe, že človek sa vo svojom vývoji objavil neskôr ako vírusy a baktérie, a bol to on, kto sa im musel prispôsobiť, a nie naopak. V procese evolúcie prežili iba tí ľudia, ktorí sa adaptovali na spoločný život s baktériami, ktoré začali hrať dôležitú, ak nie hlavnú úlohu v živote organizmu. Faktom je, že vírusy žijú napríklad iba v bunkách a pre bunky imunitného systému sú neprístupné. Baktérie kvôli svojej prílišnej veľkosti nemôžu prenikať do buniek a žiť v medzibunkovej tekutine (priestore). A tu musíme vzdať hold prírode za to, že baktérie po vstupe do tela produkujú špecifické látky, takzvané enzýmy, ktoré poskytujú spoľahlivú ochranu pred penetráciou vírusov do buniek. Enzýmy sú schopné nielen ničiť cudzie bunky, ale aj riediť krv, čím zlepšujú reológiu (prietok krvi), rozpúšťať krvné zrazeniny a cholesterolové plaky v ktorejkoľvek časti tela a oveľa viac.
Preto farmaceutický priemysel vyvíja a vyrába čoraz silnejšie antibiotiká, pretože predtým uvoľňované lieky už nepôsobia na mikrobiálnu flóru, ktorá sa im nielen prispôsobila, ale sa stala ešte virulentnejšou, teda infekčnou, pre samotný organizmus. Je potrebné povedať, že užívanie rovnakých antibiotík zvyšuje viskozitu krvi, a tým zhoršuje prísun krvi do tkanív, čím vlastne ničí črevnú mikroflóru a ako viete, 3/4 bunkových prvkov celého imunitného systému, ktoré sú v nej obsiahnuté, čo je obzvlášť nebezpečné pre deti a starších pacientov.