Cukrovka, mýty a realita
-42-
Prekvapivo, ako už viete, ak naša telesná tekutina obsahuje 0,9% chloridov alebo 0,9 g na 100 ml, potom na úpravu metabolizmu vody v tkanivách stačia počas dňa 2 g kuchynskej soli na 2 litre tekutiny. Spolu so soľou obsiahnutou v potravinách je to denná dávka 4 - 5 g. Príliš veľa soli je nielen nevhodné, ale aj nebezpečné z dôvodu možného vzniku edému. V takom prípade musíte prestať užívať slanú vodu a niekoľko dní piť viac vody, potom prejsť na príjem mierne slanej vody: na konci čajovej lyžičky do pohára vody. Môžete ísť do lekárne a nechať si odvážiť 2–2,5 g soli, v takom prípade to bude jednoducho nemožné prehnať.
Prečo vzniká edém? Oficiálna medicína, ktorá zabudla na základy fyziológie, radí v takomto stave piť čo najmenej tekutín, pretože údajne „je ich v tele prebytok“. Absurdné, drahí moji! Pretože ak je v bunke málo vody, použije sa voda mimo bunky, ktorá obsahuje veľa solí (sodík), ktoré vodu zadržiavajú. Bunková membrána, ktorá odfiltruje vodu, zanecháva nadbytočný sodík v tkanivách, čím ďalej zvyšuje edém, takže sa môže použiť ako zdroj vody. Voda je ale slaná a dosť slaná, čo ďalej zhoršuje stav pacienta. Naopak, takýto pacient potrebuje vypiť čo najviac slanej vody, ktorá umytím tela odstráni prebytočné soli a odstráni opuchy.
Čím viac buniek chýba voda, tým väčší tlak je potrebný na zavedenie vody do bunky, čo už vedie k zvýšeniu krvného tlaku, to znamená k hypertenzii. Preto je samotná voda a dokonca aj solená voda najlepším fyziologickým diuretikom.
Voda, soľ a draslík sú tri zlúčeniny, ktoré regulujú obsah vody v tele. Soľ reguluje obsah vody obsiahnutej mimo bunky, draslíka vo vnútri a voda zaisťuje premytie buniek a odstránenie toxických produktov vytvorených v dôsledku jej činnosti. Porušenie pomeru medzi sodíkom a draslíkom a vedie najskôr k funkčným a potom k patologickým zmenám v bunke, orgáne.
Histamín je kľúčová látka, ktorá sa zvyšuje s nástupom dehydratácie a smädu, aby sa zabránilo strate vody v bunkách. Lekári, ktorí to vedia, predpisujú antihistaminiká na rôzne choroby, napríklad na bronchiálnu astmu. Za čo? Naopak, pacientom by sa malo odporúčať, aby pili viac slanej vody a samotné telo bude regulovať koncentráciu vody mimo a vo vnútri buniek, čím eliminuje nielen príznaky, ale aj samotné ochorenie.
Moje viac ako 20-ročné skúsenosti ako tradičného liečiteľa založené na klinickej a ambulantnej praxi ma presvedčili, že nástup akejkoľvek choroby je mnohostranný proces spôsobený dehydratáciou tela, ktorý je založený na jeho útlme, čoho dôkazom sú nasledujúce príznaky:
• narušenie gastrointestinálneho traktu (zápcha, hnačka, páchnuci zápach stolice, dysbióza, kamene v žlčníku, obličky);
• metabolické poruchy (artritída, artróza, osteochondróza, osteoporóza);
• rôzne kožné a alergické prejavy, zvýšená únava, zhoršenie pamäti atď.
Všetko vyššie uvedené je výsledkom vnútornej intoxikácie celej štruktúry spojivového tkaniva tela, ktorá je zodpovedná za spracovanie, dodanie, využitie a vylučovanie metabolických produktov, čo je porušením endoekologického stavu. Opäť stojí za pripomenutie, že ak neurčíte prácu gastrointestinálneho traktu, pečene ako hlavného detoxikačného orgánu, nečistite štruktúry spojivového tkaniva (krv, lymfa, bolesť rôznej lokalizácie;
• kolitída, zápcha;
edém nôh, kŕče lýtkových svalov, myasthenia gravis, pocity v chodidlách a prstoch nôh, trofické vredy, tromboflebitída, myasthenia gravis;
• artróza, artritída;
• akékoľvek prejavy na koži: ekzém, psoriáza, sklerodermia atď.;
• pocit začervenania u žien počas menopauzy.
Podľa môjho názoru som vymenoval dosť na to, aby som pochopil, že ide iba o nedostatok slanej vody. Čitateľov nepochybne napadne otázka, na aké choroby sa môže a má taká voda brať? Po prvé, musí sa piť voda, aby sa neochorelo, a ak dôjde k akejkoľvek odchýlke v zdraví alebo chorobe bez ohľadu na jej povahu, potom by pacient mal myslieť na prvú vec, ktorou je nasýtenie tela slanou vodou. Na reguláciu vodno-soľnej rovnováhy v tele a na zabezpečenie jeho normálneho fungovania stačí asi 1/2 čajovej lyžičky soli bez vrchnej časti na viac ako 2 litre vody .
Prekvapivo, ako už viete, ak naša telesná tekutina obsahuje 0,9% chloridov alebo 0,9 g na 100 ml, potom na úpravu metabolizmu vody v tkanivách stačia počas dňa 2 g kuchynskej soli na 2 litre tekutiny. Spolu so soľou obsiahnutou v potravinách je to denná dávka 4 - 5 g. Príliš veľa soli je nielen nevhodné, ale aj nebezpečné z dôvodu možného vzniku edému. V takom prípade musíte prestať užívať slanú vodu a niekoľko dní piť viac vody, potom prejsť na príjem mierne slanej vody: na konci čajovej lyžičky do pohára vody. Môžete ísť do lekárne a nechať si odvážiť 2–2,5 g soli, v takom prípade to bude jednoducho nemožné prehnať.