Cukrovka, mýty a realita
-78-
V nedávnej minulosti jeden z prezidentov Akadémie vied ZSSR G. Marchuk, ktorého som osobne poznal, napísal: „Široká verejnosť, vedenie krajiny by si malo uvedomiť, že naša pozícia vo vede je v ostrom kontraste nielen s vyspelými, ale aj s rozvojovými krajinami. Dnes sa situácia vedy a vzdelávania v krajine ešte zhoršila. Najzrejmejším ukazovateľom rozvoja vedy je počet objavov ocenených Nobelovými cenami. V 20. storočí sme mali 19 takýchto laureátov a v Spojených štátoch - 225, nehovoriac o tom, že niektorí laureáti získali toto ocenenie za prínos pre medzinárodné hnutie, a nie pre vedu. Ak vezmeme do úvahy, že Rusko a USA sú počtom obyvateľov porovnateľné, a nepovažujeme Rusko za hlúpejšiu krajinu, potom môžeme predpokladať, že viac ako 200 potenciálnych kandidátov na nobelistov odišlo do zabudnutia medzi tzv. pseudovedcov. Z neoficiálnych zdrojov možno uviesť skutočnosť, že viac ako polovica všetkých nositeľov Nobelovej ceny pochádza z Ruska.
A táto „pseudoveda“ (genetika) sa vo vzťahu ku klonovaniu nielen rozšírila po svete, ale prišla aj k nám do Ruska ako perspektíva do budúcnosti. O tomto smerovaní vedy, ktoré povedie alebo už vedie k nenapraviteľným následkom, som sa už vyjadril. Ani problematika cukrovky nezostala ušetrená. Tu je to, čo M. I. Balabolkin píše vo svojej knihe z roku 2004, jeden z popredných diabetológov v krajine: „Používanie intenzívnej inzulínovej terapie samozrejme umožňuje u pacientov kompenzovať metabolizmus sacharidov. Jednou nevýhodou tejto metódy je však zvýšené riziko hypoglykémie. Je to spôsobené tým, že krátkodobo pôsobiaci inzulín nezačne pôsobiť okamžite a je najaktívnejší v rozmedzí od 3 do 4 hodín od okamihu podania. Preto, aj keď si podáte injekciu 1 hodinu pred jedlom, maximálne zvýšenie hladiny glukózy v krvi, ku ktorému dôjde 1 hodinu po jedle, sa nezhoduje s maximálnym pôsobením inzulínu. Vzhľadom na tieto nepríjemnosti začali vedci z rôznych krajín pracovať na vytvorení inzulínov, ktorých časové parametre by sa na jednej strane zhodovali s fyziologickými vrcholmi inzulinémie a na druhej strane by čo najpresnejšie napodobňovali fyziologický proces, zvýšenie hladiny glukózy v krvi. Takéto rýchlejšie pôsobiace inzulíny už boli vytvorené a nazývajú sa analógmi. Ako sa takéto analógy získavajú? Ľudský inzulín je tiež prijímaný zmenou sekvencie aminokyselín prolínu a lyzínu v ňom na 28. a 29. pozícii reťazca B, v tomto poradí. Vyrobené inzulíny ako lispro alebo humalog začnú pôsobiť 15 minút po subkutánnom podaní, s maximálnym účinkom 0,5 až 2,5 hodiny. Nové inzulíny sa rýchlejšie vylučujú z tela, čo znižuje riziko hypoglykémie. Tieto inzulíny možno použiť aj po jedle, čím je liečba malých detí inzulínom oveľa jednoduchšia.“ Ako sa takéto analógy získavajú? Ľudský inzulín je tiež prijímaný zmenou sekvencie aminokyselín prolínu a lyzínu v ňom na 28. a 29. pozícii reťazca B, v tomto poradí. Vyrobené inzulíny ako lispro alebo humalog začnú pôsobiť 15 minút po subkutánnom podaní, s maximálnym účinkom 0,5 až 2,5 hodiny. Nové inzulíny sa rýchlejšie vylučujú z tela, čo znižuje riziko hypoglykémie. Tieto inzulíny možno použiť aj po jedle, čím je liečba malých detí inzulínom oveľa jednoduchšia.“
Opačná strana tohto trendu je nasledovná. Ľudský inzulín sa zúčastňuje takmer všetkých životne dôležitých procesov. Teraz si predstavte, že takto upravený inzulín sa podáva deťom aj tehotným ženám a v budúcnosti bude fungovať len takýto umelo vytvorený inzulín, ktorý je telu cudzí. A viete si predstaviť, že nová generácia už nebude reagovať na ľudský inzulín a čo z toho bude? čo máš robiť? Áno, vypracovať program zdravia na štátnej úrovni, vrátane sociálnych, ekonomických, environmentálnych a iných faktorov, naozaj sa starať nie slovami, ale skutkami, najmä vo vzťahu k mladšej generácii, čo je u nás problematické, lebo prijímané reformy vedú k úplne opačnému procesu.
V súčasnosti v Rusku nie sú o nič menej aktívne lieky na diabetes ako zahraničné a navyše oveľa lacnejšie. Mnoho ľudí má otázku, prečo sa používajú len v 2–5% v porovnaní so zahraničnými? Za tento problém sú zodpovedné osoby: zahraničné spoločnosti okrem inzulínu dodávajú bezplatne aj injekčné perá, pomocou ktorých sa inzulín aplikuje. Niet divu, že ľudia hovoria, že syr zadarmo je len v pasci na myši. Takže tu. Čo sa vlastne za takouto dobročinnosťou skrýva? A hlavným dôvodom toho všetkého je, že v dôsledku rôznych defektov v injekčných perách, vrátane gumovej trysky, po injekcii zostáva až 1/3 obsahu ampulky. Ak sa dnes minie 440 miliónov dolárov na inzulín, viete si to predstaviť prečo došlo za 2-3 roky k takému výraznému nárastu peňazí na nákup (z 220 miliónov v roku 2002) a kto z toho profitoval. Zároveň pri použití klasickej injekčnej striekačky, ktorá sa v súčasnosti používa, nedochádza pri jej podávaní k strate inzulínu a ani samotný zákrok nie je iný: sem-tam zabolí.
Mimochodom, takéto injekčné perá sa v zahraničí už dlho neodporúčajú a v Anglicku sú zakázané. V Rusku, kde starosť o zdravie národa nadobudla škaredé formy, sa ukazuje, že práve toto je potrebné na ďalšie sťaženie procesu a na ďalšie prideľovanie, z čoho sa chorí zhoršujú a ich počet sa zvyšuje.
Z histórie vzniku inzulínu môžem dodať nasledovné. V osemdesiatych rokoch sa naša krajina naučila vyrábať inzulín z pankreasu ošípaných a teliat, ale nebol dostatočne čistý (jednoducho sme nemali vybavenie potrebné na vysoké čistenie inzulínu), a preto, aby sme potešili západné krajiny, takéto uvoľňovanie inzulínu bolo zakázané. Koncom 80. a začiatkom 90. rokov mäsokombináty úplne prestali vyrábať pankreas a mnohé z nich zanikli v dôsledku zvýšených dodávok dovážaného mäsa. Ale napriek tomu pokrokoví vedci dosiahli, že pomocou iónomeničov a chromatografov začali získavať modifikovaný inzulín, v ktorom bola odstránená jedna aminokyselina a svojimi vlastnosťami sa prakticky vyrovnal ľudskému inzulínu. No v tom čase sa v zahraničí aj u nás začalo pracovať na získavaní umelého inzulínu. Dokonca V. V. Putinovi ukázali rastlinu na výrobu chemického inzulínu ako najnovší výdobytok v medicíne, len mu zabudli povedať, že to nielen zhorší stav ešte žijúcich diabetikov, ale ohrozí aj ďalšie generácie. Aj keď, pokiaľ viem, napríklad v meste Kurgan bol vybudovaný špeciálny závod s najnovšími zariadeniami na výrobu inzulínu z pankreasu zvierat, ktorý spĺňal všetky požiadavky svetových štandardov. Teraz to nefunguje a je zapečatené. A potom budete dúfať, že sa o vás niekto bude báť?