Hermann Hesse (1877-1962), filozof, spisovateľ, básnik a maliar, autor románov Siddhártha, Stepný vlk, Narcis a Goldmund, držiteľ Nobelovej ceny za literatúru, jeden z najprekladanejších nemecky píšucích autorov, sa narodil v Nemecku, ale väčšinu života prežil vo Švajčiarsku. S jeho dielom sa spájajú Bazilej, Montagnola pri Lugánskom jazere, hora Monte Verita pri jazere Lago Maggiore alebo Zürich. Potiaľto je Hermann Hesse známy väčšine priaznivcov, však málokto vie, že bol aj zdatným lyžiarom, pre ktorého bolo lyžovanie tajnou vášňou. Vybrali sme sa po stopách tohto velikána svojej doby a objavili mnoho miest, kde zdravie len tak voľne vyviera z plynúceho času. Podniknite svoju vlastnú pátraciu výpravu a možno tiež objavíte, že Hermann Hesse mal ešte tajnejšiu vášeň, než je lyžovanie.
Viac ako rok svojho života strávil Hermann Hesse vo švajčiarskom vysokohorskom údolí Engadin v kantóne Graubünden. Prvýkrát sa tam vypravil v roku 1905, keď mal tridsať. Hesse prichádzal do Engadinu začiatkom zimy, pretože vášnivo a dobre lyžoval. Zimné športy prevádzkoval vo Svätom Moritzi alebo v neďalekom lyžiarskom stredisku Arosa. V horskom svete vylepšoval svoju kondíciu a hľadal tam pokoj pre svoju dušu. Neskôr Hesse v Engadin trávil len leto, aby unikol horúčave a nespočetným fanúšikom, ktorí ho chodili pozdraviť do Montagnola, kde žil, aby mu vyjadrili svoj obdiv.
Hesse v Engadine najprv striedal miesta svojho letného bytu, ale v roku 1949 si konečne našiel to pravé miesto, kam sa vracal. Až do svojej smrti každé leto využíval pohostinnosť hotela Waldhaus v Sils Maria.
Vysokohorská dedinka Sils Maria neďaleko Pontresina sa postupne premieňala v hojne navštevované alpské stredisko. Túto slávu nemá na svedomí len úchvatné údolie, v ktorom sa nachádza, ale aj dom, kde pobýval slávny filozof Friedrich Nietzsche. Hesseho vystúpenie v roku 1958 výrazne pomohlo, že Nietzscheho dom nebol zbúraný. Sils Maria a hotel Waldhaus vstúpili, ako všetky miesta, ktoré na Hesseho zapôsobili, nielen do jeho textov, ale aj do akvarelov, ktoré jeho spomienky zaujímavo dopĺňajú.
Dedina sa našťastie dodnes nezmenila v turistický gýč, podarilo sa jej udržať svoju atmosféru. Medzi návštevníkmi sa objavil aj John Fitzgerald Kennedy. V Sils Maria na sklonku 20. storočia natáčal francúzsky režisér Claude Chabrol detektívny film Rien ne va plus s Isabelle Huppertovou.
Na návrší nad dedinou Sils Maria bol v prvom desaťročí 20. storočia postavený už spomínaný hotel Waldhaus. Jeho autorom je architekt Karl Koller, autor slávneho hotela Kulm vo Svätom Moritzi. Éru hotelov v "hradnom" štýle (môj hotel, môj hrad!) s cimburiami a vežami vo Švajčiarsku začala stavba hotela Gütsch (1883) v Luzerne, ktorý tak trochu pripomína bavorský "rozprávkový" zámok Neuschwanstein.
Hotel Château Gütsch víta hostí na rozprávkovom zámku z 19. storočia s nádherným výhľadom na Luzern, jazero a hory stredného Švajčiarska. Rozprávkový zámok bol zrekonštruovaný, zariadený a vyzdobený v roku 2014 interiérovým dizajnérom Martynom Lawrencom Bullardom podľa originálnych návrhov. Dnes ponúka 31 jedinečných izieb a apartmánov plných historického šarmu a všetkého komfortu a vybavenia 4-hviezdičkového mestského hotela vrátane bezplatného Wi-Fi pripojenia na internet.
Reštaurácia Chateau Gütsch láka od obeda do večere vychutnať kreatívnu kuchyňu inšpirovanú talianskou kuchyňou - buď v elegantných vnútorných priestoroch, alebo na veľkej panoramatickej terase, ak to počasie a sezóna dovolia. Slávny Gütsch Bar ponúka nové kreatívne nápoje, vynikajúcu klasiku a výber chutného občerstvenia. Centrálna poloha v Luzerne a vlastná lanovka nahor do hotela Gütsch posunú zážitok priamo doprostred vecí a pritom vysoko nad hlukom každodenného mestského života. Je to úžasné nielen pre pokojný víkend, ktorý prispeje na zdravie, ale aj pre semináre a stretnutia, bankety a svadby - pre toto všetko má Château Gütsch veľmi vhodné prostredie.
Waldhaus je úctyhodný, hostil také osobnosti ako: Albert Einstein, C. G. Jung, Hermann Hesse, Otto Klemperer, Thomas Bernhard. Nostalgickú slávu týchto hotelov, v ktorých sa dvere od izieb ešte otvárajú kľúčmi, a nie čipovými kartami a vo verejných priestoroch sa nesmie telefonovať mobilom, nedávno posilnil film Grand Hotel Budapešť režiséra Wesa Andersona o fiktívnom hoteli, v ktorom pozorný divák nájde stopy skutočného Waldhaus. A neštylizovaný Waldhaus sa v jednej scéne objaví vo filme Mraky nad Sils Maria, ktorý režisér Olivier Assayas nakrútil s Juliette Binoche a Kristen Stewart.
V roku 1998 vyšla k devadesiatinám hotela Waldhaus kniha s príspevkami významných umelcov, ktorí využili služby tohto ubytovacieho zariadenia, Luka Bondyho, Clauda Chabrola, Alexandra Klugeho. K stému výročiu hotela pripravil originálne divadelné predstavenie preslávený švajčiarsky režisér Christoph Marthaler. Herci predstavujúci skutočných hostí sedeli v kreslách v jedálnom salóne. Herci-hostia recitovali verše a občas zaspali. Striedanie recitácie a spánku nebolo samoúčelné, malo svoj "marthalerovský" rytmus. V tejto inscenácii si môžeme ako jeho účastníka predstavovať aj vychudnutú asketickú postavu Hermanna Hesseho.
V tom imaginárnom výjave si spisovateľ na večeru objedná ako vždy Wiener Backhendl pre seba, pre manželku Poiré bourdaloue, hruškový koláč, pretože ona zakaždým večeria len dezert. Riaditeľovi hotela sa sťažuje na nepokojnú noc, áno, tanečná hudba rušila jeho spánok. Žiada, aby ich z izby nad barom presťahovali do inej izby, kde budú mať pokoj. Má síce sedemdesiat osem rokov, ale každý deň stúpajú dobrú hodinu do kopca na obed do reštaurácie Die Sonne. Kráčajú s manželkou horskými lúkami po úzkej ceste, míňajú osamelé gazdovstva, dívajú sa na panorámu vysokých hôr pred nimi. A celú cestu počujú rajskú hudbu, zvonenie kravských zvoncov.
Lyžovanie ako forma dopravy v chladných a zasnežených oblastiach existuje už tisíce rokov. Okrem prepravy by miestni obyvatelia pri love potravy používali aj lyže. Rýchly posun vpred do 18. storočia a lyžiarske preteky boli dokonca celkom bežné, pričom víťaz bol zvyčajne jediným človekom, ktorý prešiel cieľovou páskou bez pádu. To bolo spôsobené tým, že v tom čase bol lyžiar pripevnený k svojim lyžiam prúžkom kože cez prsty, ktorý nebol najbezpečnejším spôsobom pripevnenia. V roku 1868 by to však šikovný a vynaliezavý nórsky chlap zmenil a priniesol revolúciu v lyžovaní.
Telemarking má svoje korene v Nórsku, kde ho v 60. rokoch 19. storočia založil Sondre Norheim. Od 70. rokov minulého storočia sa tento šport v Severnej Amerike, Škandinávii a Alpách dočkal základného oživenia a záujem nadšencov naďalej rastie. To, čo Sondre urobil, bolo okrem koženého remienka na prstoch na nohách zaistiť skrútené korene brezy okolo zadnej časti päty čižiem a pripevniť ich k koženému remienku na prsty. To ho držalo oveľa bezpečnejšie na lyžiach, podobne ako dnešné telemarkové viazanie.
Tu je prefíkaná časť: vynašiel tiež výrazné otočenie telemarkom založené na polohe s nízkym výpadom so zdvihnutou zadnou pätou. Opäť, rovnako ako vy vidíte dnešné telemarkery. Vyzbrojený svojím obratom v telemarku a novou metódou pripútania sa na lyžiach, lyžoval tri dni po celej krajine do Osla z rodného mesta Morgedal v regióne Telemark a ľahko vyhral preteky. Čoskoro sa stal slávnou osobnosťou a potom bol zaneprázdnený výučbou telemarkových lyžiarskych techník. Nórski lyžiarski inštruktori jeho techniku rozšírili do celého sveta.
Sila prírody si v Graubünden uchováva svoj vplyv a moc nad oboma strediskami. V blízkosti Davosu a Svätého Mórica, dvoch svetovo preslávených lyžiarskych stredísk s kozmopolitnou klientelou, sa nachádza Švajčiarsky národný park s nedotknutou prírodou, kde sa stále nachádzajú romantické miesta ponúkajúce pokoj a samotu. Samotní domáci, ale ani návštevníci nedokážu dať jasnú odpoveď na otázku, ktoré z oboch stredísk je lídrom v tejto časti Švajčiarska. Červíka do hlavy nám nasadil priateľ taoista, ktorý namiesto našej otázky nastolil úplne inú otázku, keď nám zaslal tieto dva obrázky.
John Knittel sa narodil r. 1891 v Indii, v provincii Bombaj ako syn bazilejského misionára. Vzdelanie už absolvoval vo Švajčiarsku. Po vojne sa presťahoval z Anglie do Maroka. Jeho slávny román "Via Mala" sa hneď po vydaní stal bestsellerom a bol viackrát sfilmovaný. Už názov švajčiarskej cesty Via Mala, vedúci divokým priesmykom z údolia horného Rýna do Álp, kde sa podstatná časť príbehu odohráva, predznačuje jeho baladickú náladu. Dôležitú úlohu v románe hrá graubündenská príroda.
Davos alebo Svätý Moritz. Obidve mestá kantónu Graubünden sú významné a silné, o oboch sa vo svetovej literatúre veľa písalo. Thomas Mann opisuje Davos ako klimatické kúpele, ktoré navštevujú významné celebrity a vladári. Dnes sem prichádzajú skôr za účelom návštevy jedného z najvýznamnejších kongresových miest na svete, než kvôli kúpeľným pobytom. Uzrieť tu môžte princa Charlesa, Tinu Turner, Brada Pitta... Davos leží takmer priamo severne nad strediskom St Moritz. V Davose sa konajú významné stretnutia najmocnejších a najvplyvnejších ľudí sveta, na ktorých spriadajú plány pre ďalšie smerovanie ľudskej spoločnosti a sveta. Davos je v tejto tradícii zakorenený od 1971, odkedy sa v kongresovom centre konajú workshopy, výstavy, kultúrne podujatia, kongresy a významné udalosti, ako napríklad stretnutia Svetového ekonomického fóra.
Okolie Svätého Mórica vyhľadávali Stefan Zweig, J. F. Kennedy, Friedrich Nietzsche či Hermann Hesse. Sláva St.Moritz predčí Courchevel, Verbier, Chamonix a iné svetové značky zo sveta lyžovačky. Lyžiarske stredisko bolo dvakrát domovom zimných olympijských hier. S množstvom päťhviezdičkových hotelov a michelinských reštaurácií sa St. Moritz stal vrcholom luxusu a cieľom elity. Každú zimu sa do Moritzu hrnú celebrity a miliardári, aby vyrazili na svahy a dovolenkovali vo veľkom štýle. Na lyže sem chodia Kate Moss, Claudia Schiffer, Liz Hurley, Robert De Niro aj švédska kráľovská rodina, natáčali sa tu dve Bondovky. Vďaka širokej ponuke zimných aktivít a luxusného ubytovania je logické, že je St. Moritz tak populárny medzi cestovateľskou elitou sveta.
Prechádzky po Collina d'Oro ponúkajú veľa možností, ako si vychutnať krajinu. Obec Montagnola zriadila po otvorení múzea H. Hesseho didaktickú spomienkovú cestu s jedenástimi zastávkami, ktorá vedie cez domy, v ktorých žil Hesse. Návšteva zahŕňa jeho obľúbené a najvýznamnejšie miesta, vedie až k cintorínu, kde je pochovaný. Jeho hrobka sa nachádza na cintoríne Gentilino neďaleko kostola Sant'Abbondio. Farský kostol Sant'Abbondio je izolovaný od mesta vo veľmi pôvabnej polohe a dá sa k nemu dostať po krásnej ceste lemovanej cyprusmi. Bohatý program podujatí nadácie Herman Hesse, ako aj pamiatky šírené po tomto regióne a jeho renomovaná kultúrna a umelecká minulosť robia z Collina d'Oro jedinečný cieľ kultúrneho a elitného druhu medzinárodného cestovného ruchu.
Dôsledného pátrača by mali zaujímať ďalšie informácie o veciach uvedených v tomto článku, preto sa hodia linky na turistické destinácie, mestá, hotelové stránky, na ktoré ste narazili v tomto článku:
Tie najlepšie externé odkazy uvádzame na stránke: Odkazy na zdravie
Tip na záver
Často sa stáva, že píšuceho človeka považuje okolie za spisovateľa. Najmä ak píše výborne. Niektorým udelíme titul za písanie - nobellovu
cenu za literatúru - a ani nás nenapadne, že onen človek je niečim väčším. Rozhodne si prečítajte knihu Siddhartha, ktorej autorom je neprekonateľný
Hermann Hesse, lyžujúci Buddha.