Pesticídy v potravinách, zelenine a ovocí

Na zdravie / Pesticídy

S obavami, ktoré neustále rastú ohľadom kvality našej stravy, sa do popredia dostáva aj otázka prítomnosti pesticídov v potravinách, najmä v ovocí a zelenine, ktoré sú považované za základ zdravého jedálnička. Tieto chemické látky, používané v poľnohospodárstve na ochranu plodín pred škodcami, môžu pri nesprávnom používaní predstavovať potenciálne riziko pre naše zdravie. Preto je dôležité bližšie sa pozrieť na problematiku pesticídov, ich možné účinky a spôsoby, ako minimalizovať ich príjem prostredníctvom našej stravy.

Pesticídy v zelenine a ovocí

autor: Ai + B.B. / 16.05.2025

Ak kupujete svoje potraviny z obchodných reťazcov, mali by ste poznať, čo konzumujete. Platí to najmä v mestách, kde sú ľudia odkázaní takmer výlučne na výrobky moderného pestovania ovocia a zeleniny. Podľa zásady "poznaj svojho nepriateľa", je pre každú modernú domácu gazdinku nevyhnutná a potrebná znalosť moderných spôsobov poľnohospodárskej výroby potravín. Preto prinášame pomôcko - zoznam najviac znečistených druhov ovocia a zeleniny chémiou, ktorých spôsoby pestovanie vo veľkom prinášajú postupy využívajúce pesticídy:

Skryté riziká na našom tanieri: Prečo sa zaujímať o pesticídy v ovocí a zelenine?

V dnešnom svete, kde sa čoraz viac zameriavame na zdravý životný štýl a vyváženú stravu, je ovocie a zelenina právom považovaná za základný pilier nášho jedálnička. Sú bohaté na vitamíny, minerály a vlákninu, esenciálne pre správne fungovanie nášho tela. No za touto zdravou fasádou sa môže skrývať tiché riziko: pesticídy.

Narastajúci vedecký konsenzus poukazuje na to, že aj nízke dávky pesticídov a iných chemických látok môžu mať negatívny vplyv na ľudské zdravie, a to najmä v kritických obdobiach vývoja, ako je prenatálne obdobie a detstvo. V týchto fázach môže expozícia pesticídom zanechať dlhodobé následky na zdraví. Hoci sa toxické účinky pesticídov neustále skúmajú, mnohé z nich stále nie sú úplne pochopené alebo sú nedostatočne preskúmané. Preto by sme ako spotrebitelia mali aktívne minimalizovať našu expozíciu týmto potenciálne škodlivým látkam, kedykoľvek je to možné.

Umývanie a šúpanie: Riešenie alebo len čiastočná pomoc?

Možno si kladiete otázku, či bežné postupy, ako je umývanie a šúpanie ovocia a zeleniny, dokážu efektívne odstrániť pesticídy. Dobrou správou je, že umývanie pod tečúcou vodou a opláchnutie môže znížiť množstvo niektorých pesticídov na povrchu plodov. Avšak, nie všetky pesticídy sú len na povrchu. Niektoré z nich môžu preniknúť hlbšie do štruktúry ovocia a zeleniny, čím sa stávajú umývaním neodstrániteľné.

Šúpanie predstavuje účinnejší spôsob, ako sa zbaviť pesticídov nachádzajúcich sa v šupke. Treba si však uvedomiť, že práve pod šupkou sa často nachádza najväčšia koncentrácia cenných živín, ako sú vitamíny a vláknina. Olúpaním tak prichádzame o dôležité benefity, ktoré nám tieto potraviny ponúkajú.

Cesta k informovanému spotrebiteľovi, ako sa chrániť ?

Najlepšou stratégiou je kombinácia prístupov. V prvom rade by sme mali dbať na pestrú stravu, ktorá znižuje riziko nadmernej expozície jednému typu pesticídu. Dôkladné umývanie všetkej konzumovanej produkcie je nevyhnutnosťou. A ak je to možné, mali by sme uprednostňovať biopotraviny, pri ktorých je používanie syntetických pesticídov prísne regulované alebo úplne zakázané.

Organizácie ako nezisková Environmental Working Group (EWG) zohrávajú kľúčovú úlohu v informovaní verejnosti. Ich hodnotenia ovocia a zeleniny sú založené na rozsiahlych dátach z testov na pesticídy, ktoré realizovali Ministerstvo poľnohospodárstva USA a Úrad pre kontrolu potravín a liečiv USA. EWG analyzuje tisíce vzoriek a na základe zistených úrovní pesticídov vytvára zoznamy, ktoré pomáhajú spotrebiteľom robiť informovanejšie rozhodnutia pri nákupe. Tieto zoznamy zohľadňujú aj bežné spôsoby prípravy potravín, ako je umývanie.

EWG je environmentálna výskumná organizácia, ktorej cieľom je zlepšovať verejné zdravie a chrániť životné prostredie prostredníctvom znižovania znečistenia ovzdušia, vody a potravín. Ich práca nám, spotrebiteľom, poskytuje cenné nástroje na navigáciu v komplexnom svete potravinovej produkcie a na ochranu nášho zdravia.

ToP 14 najviac znečistených druhov ovocia a zeleniny

V nasledujúciej častiach článku sa pozrieme bližšie na konkrétny zoznam ovocia a zeleniny s najvyšším a najnižším obsahom pesticídov podľa EWG, a poskytneme praktické tipy, ako minimalizovať expozíciu pesticídom v našej každodennej strave. Tu je 14 druhov, pri ktorých by ste mali najviac zvýšiť pozornocsť:

1. Jahody

2. Špenát

1. Jahody

S príchodom slnečných dní a teplého počasia sa na pultoch obchodov a v záhradách objavujú neodolateľné červené poklady – jahody. Tieto šťavnaté plody nie sú len lahodnou pochúťkou, ktorá poteší naše chuťové poháriky, ale zároveň predstavujú hotovú vitamínovú bombu a cenný zdroj zdraviu prospešných látok. Vďaka svojmu bohatému nutričnému profilu si jahody právom zaslúžia popredné miesto v kategórii zdravých potravín a ich pravidelná konzumácia môže priniesť nášmu organizmu množstvo benefitov.

Jahody sú náchylné na rôzne choroby a škodcov kvôli ich rastu blízko zeme a dlhému obdobiu zberu. Pesticídy sa používajú proti: plesniam (napr. sivá hniloba), roztočom, voškám, strapky, háďatká, burina. Fungicídy (napr. captan, cyprodinil, fludioxonil), insekticídy (napr. acetamiprid, abamektín), akaricídy, herbicídy (pred výsadbou a medzi riadkami).

2. Špenát

Sýtozelené listy špenátu, často nenápadné, no pritom nabité silou prírody, patria medzi skutočných šampiónov zdravej výživy. Táto listová zelenina, preslávená svojím vysokým obsahom vitamínov, minerálov a antioxidantov, predstavuje pre náš organizmus neoceniteľný zdroj živín. Zaradenie špenátu do jedálnička je tak nielen chutným spestrením, ale predovšetkým múdrym krokom k podpore vitality a celkového zdravia.

Listová zelenina aj špenát je citlivá na škodcov, ktorí priamo poškodzujú konzumovanú zelenú časť rastlín. Proti čomu: Vošky, molice, mínerky, plesne (napr. pleseň uhorková), burina. Používané pesticídy: Insekticídy (napr. spinosad), fungicídy (napr. mancozeb), herbicídy (pred výsevom).

3. Kel

4. Kapusta

3. Kel

Kučeravé listy kelu, na prvý pohľad možno rustikálne, v sebe ukrývajú pozoruhodnú paletu zdraviu prospešných látok. Táto výnimočná zelenina, patriaca do čeľade kapustovitých, vyniká nielen svojou charakteristickou chuťou, ale predovšetkým vysokým obsahom vitamínov, minerálov a silných antioxidantov. Kel tak predstavuje skutočný poklad pre naše zdravie a jeho pravidelné zaradenie do stravy môže významne prispieť k posilneniu imunity a celkovej pohody.

Krížokvetá zelenina, akými sú aj kel a kapusta, býva často cieľom špecifických škodcov. Proti škodcom: mlynárik kapustový, mora kapustová, vošky, skočky, plesne (napr. pleseň kapustová) sa používajú v komerčnom pestovaní bežné pesticídy: Insekticídy (napr. deltametrín, lambda-cyhalothrin), fungicídy (napr. propineb).

4. Kapusta

Hlávka kapusty, naša tradičná a často podceňovaná zelenina, v sebe skrýva prekvapivé množstvo zdraviu prospešných látok. Táto všestranná plodina, dostupná v rôznych odrodách, je bohatým zdrojom vitamínov, minerálov a vlákniny, ktoré hrajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní nášho zdravia. Od kyslej kapusty plnej probiotík až po čerstvé listy v šalátoch, kapusta ponúka nielen široké kulinárske využitie, ale predovšetkým významnú podporu pre náš organizmus.

5. Šalát

6. Hrozno

5. Šalát

Svieže a chrumkavé listy šalátu, často považované za nenahraditeľný základ mnohých zdravých jedál, v sebe ukrývajú viac, než sa na prvý pohľad zdá. Táto ľahká a osviežujúca zelenina je nielen nízkokalorická, ale zároveň predstavuje cenný zdroj vitamínov, minerálov a vlákniny, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie nášho organizmu. Od jemného hlávkového šalátu až po výrazný rímsky či rukolu, rozmanitosť druhov ponúka nielen kulinársku pestrosť, ale aj široké spektrum zdraviu prospešných látok, ktoré by nemali chýbať v našom každodennom jedálničku.

Listová zelenina s krátkym vegetačným obdobím ako šalát vyžaduje rýchlu ochranu pred škodcami. Proti škodcom: vošky, molice, strapky, slimáky, plesne (napr. pleseň šalátová), burina sú bežne používané pesticídy: Insekticídy (napr. acetamiprid), moluskocídy, fungicídy (napr. metalaxyl), herbicídy (pred výsadbou).

6. Hrozno

Sladké bobuľky hrozna, či už v žiarivej zelenej, rubínovej červenej alebo tajomnej tmavomodrej farbe, nie sú len lahodnou pochúťkou, ktorá nás osvieži. Tieto malé plody v sebe skrývajú pozoruhodné množstvo zdraviu prospešných látok, od silných antioxidantov až po cenné vitamíny a minerály. Hrozno tak predstavuje nielen chutné spestrenie našej stravy, ale aj významného spojenca v starostlivosti o naše zdravie a pohodu.

Husté porasty viniča a sladké plody sú atraktívne pre mnohých škodcov a hubové choroby. Proti plesniam (napr. peronospóra, múčnatka), molice, obaľovače, roztoče sa používajú bežné pesticídy: Fungicídy (napr. mancozeb, metalaxyl, síra), insekticídy (napr. chlorpyrifos, deltametrín), akaricídy.

7. Broskyne

8. Hrušky

7. Broskyne

Sladká vôňa a zamatová šupka broskýň evokujú letné dni plné slnka a pohody. No okrem svojej neodolateľnej chuti sú tieto šťavnaté plody aj cenným zdrojom zdraviu prospešných látok. Broskyne v sebe ukrývajú vitamíny, minerály a antioxidanty, ktoré prispievajú k našej vitalite a pohode. Ich pravidelná konzumácia tak môže byť nielen chutným osviežením, ale aj krokom k zdravšiemu životnému štýlu.

Ovocné sady broskýň sú dlhodobé kultúry, ktoré sú opakovane napádané špecifickými škodcami a chorobami. Proti plesniam (napr. chrastavitosť, múčnatka), obaľovače, vošky, piliarky, roztoče, kôrovnica sa dávkujú bežné pesticídy: Fungicídy (napr. captan, dodine, trifloxystrobín), insekticídy (napr. thiacloprid, imidakloprid), akaricídy.

8. Hrušky

Sladká a šťavnatá hruška, s jej jemnou vôňou a osviežujúcou chuťou, je nielen obľúbeným ovocím, ale aj cenným darom prírody pre naše zdravie. Táto nenápadná plodina v sebe ukrýva bohatstvo vlákniny, vitamínov a minerálov, ktoré priaznivo pôsobia na náš organizmus. Od chrumkavej hrušky v surovom stave až po jej využitie v sladkých dezertoch, predstavuje chutný a zároveň zdravý spôsob, ako obohatiť náš jedálniček.

Ovocné sady hrušky sú dlhodobé kultúry, ktoré bývajú opakovane napádané špecifickými škodcami a chorobami. Proti plesniam (napr. chrastavitosť, múčnatka), obaľovače, vošky, piliarky, roztoče, kôrovnica sa dávkujú bežné pesticídy: Fungicídy (napr. captan, dodine, trifloxystrobín), insekticídy (napr. thiacloprid, imidakloprid), akaricídy.

9. Nektarinky

10. Jablká

9. Nektarinky

Hladká a žiarivá šupka nektarinky láka na šťavnaté zahryznutie a skrýva v sebe sladkú a osviežujúcu dužinu. Podobne ako jej blízka príbuzná broskyňa, aj nektarinka je nielen lahodným ovocím, ale aj cenným zdrojom vitamínov, minerálov a antioxidantov. Tieto malé poklady prispievajú k našej vitalite a posilňujú náš organizmus, čím si nektarinky zaslúžia svoje miesto medzi zdravými a chutnými potravinami.

Ovocné sady nektarinky sú dlhodobé kultúry, ktoré sú často napádané špecifickými škodcami a chorobami. Proti plesniam (napr. chrastavitosť, múčnatka), obaľovače, vošky, piliarky, roztoče, kôrovnica sa dávkujú bežné pesticídy: Fungicídy (napr. captan, dodine, trifloxystrobín), insekticídy (napr. thiacloprid, imidakloprid), akaricídy.

10. Jablká

Snáď najznámejšie a najdostupnejšie ovocie na svete, jablko, je oveľa viac než len chutná desiata. Táto nenápadná guľatá plodina v sebe ukrýva skutočný poklad zdraviu prospešných látok. Od vlákniny, ktorá podporuje trávenie, až po širokú škálu vitamínov a antioxidantov, jablká predstavujú všestranného pomocníka pre naše zdravie a ich pravidelná konzumácia môže priniesť množstvo benefitov pre náš organizmus.

Ovocné sady jabloní sú dlhodobé kultúry, ktoré sú pravidelne napádané charakteristickými druhmi škodcov a chorobami. Proti plesniam (napr. chrastavitosť, múčnatka), obaľovače, vošky, piliarky, roztoče, kôrovnica sa dávkujú bežné pesticídy: Fungicídy (napr. captan, dodine, trifloxystrobín), insekticídy (napr. thiacloprid, imidakloprid), akaricídy.

11. Paprika

12. Čerešne

11. Paprika

Či už v sýtej červenej, slnečnej žltej, alebo sviežej zelenej farbe, paprika svojou žiarivosťou nielenže oživí každý tanier, ale zároveň predstavuje výnimočný zdroj zdraviu prospešných látok. Táto chrumkavá zelenina je doslova nabitá vitamínmi, najmä vitamínom C, antioxidantmi a ďalšími cennými živinami, ktoré podporujú našu imunitu a celkovú pohodu. Vďaka svojej všestrannosti v kuchyni a bohatému nutričnému profilu si paprika právom zaslúži popredné miesto medzi zdravými a chutnými potravinami.

Paprika je citlivá na rôznych škodcov a hubové choroby, najmä vo vlhkom prostredí. Proti škodcom ako sú vošky, molice, strapky, plesne (napr. pleseň zemiaková, múčnatka), vírusové ochorenia prenášané hmyzom sa bežne používajú pesticídy: Insekticídy (napr. imidakloprid), fungicídy (napr. mancozeb, propamocarb).

12. Čerešne

S príchodom leta sa na stromoch objavujú ligotavé rubínové guľôčky – čerešne. Tieto sladké a šťavnaté plody nie sú len neodolateľnou letnou pochúťkou, ale zároveň predstavujú bohatý zdroj vitamínov, minerálov a antioxidantov. Čerešne tak okrem svojej výnimočnej chuti prinášajú aj množstvo zdravotných benefitov a ich sezónnu dostupnosť by sme rozhodne mali využiť pre posilnenie nášho organizmu.

Vrtivka čerešňová môže znehodnotiť úrodu, plesňové ochorenia čerešne sú bežné za vlhkého počasia. Proti voškám, vrtivke čerešňovej, plesniam (napr. monilióza) sú používané bežné pesticídy: Insekticídy (napr. dimetoát), fungicídy (napr. captan).

13. Čučoriedky

14. Fazuľka

13. Čučoriedky

Malé tmavomodré bobuľky čučoriedok, často označované za superpotravinu, v sebe ukrývajú pozoruhodnú koncentráciu zdraviu prospešných látok. Tieto nenápadné plody sú bohatým zdrojom antioxidantov, vitamínov a minerálov, ktoré majú významný vplyv na naše zdravie a pohodu. Či už si ich vychutnáme čerstvé, v jogurte, alebo v chutnom koláči, čučoriedky predstavujú malý, ale mocný prínos pre náš organizmus.

Podobne ako iné bobuľoviny, sú čučoriedky náchylné na hubové choroby a rôznych škodcov. Proti plesniam (napr. antraknóza), vošky, červce, roztoče sa používajú bežné pesticídy: Fungicídy (napr. captan), insekticídy (napr. malatión), akaricídy.

14. Fazuľka

Chrumkavé a svieže zelené fazuľky, často nenápadná súčasť našich jedál, v sebe skrývajú cenné nutričné bohatstvo. Táto strukovina je výborným zdrojom vlákniny, vitamínov a minerálov, ktoré prispievajú k správnemu fungovaniu nášho organizmu. Či už dusené, varené alebo ako súčasť šalátov, zelené fazuľky predstavujú chutný a zároveň zdravý spôsob, ako obohatiť náš jedálniček a podporiť naše zdravie.

Fazuľa je napádaná počas rastu aj pri skladovaní. Proti škodcom ako sú vošky, molice, strapky, plesne (napr. antraknóza), zrniarky (pri skladovaní) sa bežne používajú pesticídy: Insekticídy (napr. lambda-cyhalothrin), fungicídy (napr. benomyl).

15. Zeler

16. Zemiaky

15. Stonkový zeler

Stonkový zeler, s jeho charakteristickou chrumkavou textúrou a osviežujúcou chuťou, je viac než len nenápadná zelenina na chrumkanie. Ukrýva v sebe bohatstvo živín a potenciálnych zdravotných benefitov, ktoré z neho robia cenného spojenca na ceste k zdravému životnému štýlu. Od nízkeho obsahu kalórií a vysokého podielu vody až po významné množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov, zeler si zaslúži pozornosť ako chutná a zároveň prospešná súčasť nášho jedálnička.

Zeler je však náchylný na pôdne choroby a škodcov napádajúcich listy a stonky. Proti škodcom ako: vošky, strapky, zelerová hrdza, septóriová škvrnitosť, burina sa používajú pesticídy: Insekticídy (napr. abamektín), fungicídy (napr. mancozeb, azoxystrobín), herbicídy.

16. Zemiaky

Zemiaky, hoci často vnímané len ako príloha, sú v skutočnosti nutrične bohatou a všestrannou zeleninou, ktorá má svoje pevné miesto v zdravej výžive. Poskytujú nielen dôležitý zdroj energie vo forme komplexných sacharidov, ale sú tiež plné cenných vitamínov, minerálov a vlákniny. Od tradičných receptov až po moderné kulinárske experimenty, zemiaky ponúkajú širokú škálu chutných a zdravých spôsobov, ako obohatiť náš jedálniček.

Zeler je náchylný na pôdne choroby a škodcov napádajúcich listy a stonky. Proti škodcom ako: vošky, strapky, zelerová hrdza, septóriová škvrnitosť, burina sa používajú pesticídy: Insekticídy (napr. abamektín), fungicídy (napr. mancozeb, azoxystrobín), herbicídy.

Vyššie uvedené pesticídy pri jednotlivých druhoch ovocia a zeleniny treba chápať len ako orientačný prehľad. Konkrétne použité pesticídy a ich množstvá sa líšia. Ekologické poľnohospodárstvo nepoužíva syntetické pesticídy, preto pri bio produktoch tieto riziká odpadajú. Vždy je dobré umývať ovocie a zeleninu pred konzumáciou, a ak je to možné, uprednostňovať bio produkty a lokálnych pestovateľov, alebo pestovať vlastnú produkciu.

HODNOTENIE SKÓRE OVOCIA A ZELENINY

Úplný zoznam: 44 druhov vocie a zelenina
Hodnotenie je zoradené od najviac zaťaženého (broskyne - skóre 100) po najmenej zaťažené (cibuľa - skóre 1)

1 Broskyne 100
2 Jablká 96
3 Sladké papriky 86
4 Zeler 85
5 Nektarinky 84
6 Jahody 83
7 Čerešne 75
8 Šalát 69
9 Hrozno - dovoz 68
10 Hrušky 65
11 Špenát 60

12 Zemiaky 58
13 Mrkva 57
14 Zelená fazuľka 55
15 Pálivé papriky 53
16 Uhorky 52
17 Maliny 47
18 Slivky 46
19 Pomaranče 46
20 Hrozno - domáce 46
21 Karfiol 39
22 Mandarínka 38

23 Huby 37
24 Melón 34
25 Citrón 31
26 Medový melón 31
27 Grapefruit 31
28 Zimná tekvica 31
29 Paradajky 30
30 Sladké zemiaky 30
31 Vodný melón 25
32 Čučoriedky 24
33 Papája 21

34 Baklažán 19
35 Brokolica 18
36 Kapusta 17
37 Banány 16
38 Kiwi 14
39 Špargľa 11
40 Hrášok mraz. 11
41 Mango 9
42 Ananásy 7
43 Kukurica mraz. 2
44 Avokádo 1
45 Cibuľa 1

Poznámka: ewg.org zoradili celkovo 44 rôznych druhov ovocia a zeleniny, hrozno je uvedené dvakrát, pretože je rozdiel domáce a dovážané vzorky.

Praktické rady pri nákupe potravín, ovocia a zeleniny

Okrem výberu certifikovaných bio produktov zvážte aj nasledujúce:

Sezónnosť: Uprednostňujte sezónne ovocie a zeleninu. V čase ich prirodzeného dozrievania je často potrebných menej ochranných prostriedkov.
Lokálni farmári a trhy: Nakupujte priamo od lokálnych farmárov na trhoch. Môžete sa ich priamo pýtať na spôsoby pestovania a používané postupy. Často majú menšie prevádzky a môžu používať menej pesticídov.
Diverzifikácia: Konzumujte širokú škálu rôznych druhov ovocia a zeleniny z rôznych zdrojov, aby ste minimalizovali riziko nadmernej expozície jednému konkrétnemu pesticídu.
Vlastná produkcia: Ak máte možnosť, pestujte si vlastnú zeleninu a ovocie, kde máte plnú kontrolu nad používanými látkami.

Legislatíva a kontrola pesticídov na Slovensku a v EÚ

Používanie pesticídov v Európskej únii, a teda aj na Slovensku, je prísne regulované nariadeniami EÚ. Cieľom tejto legislatívy je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia.

Regulácia účinných látok: Na trh EÚ sa môžu uvádzať len účinné látky v pesticídoch, ktoré prešli dôkladným vedeckým posúdením rizík a boli schválené na úrovni EÚ.
Národné povolenia: Členské štáty následne povoľujú konkrétne prípravky na ochranu rastlín (pesticídy) obsahujúce schválené účinné látky pre špecifické použitie na svojom území, pričom zohľadňujú miestne podmienky.
Maximálne rezíduá pesticídov (MRL): EÚ stanovuje maximálne povolené hladiny rezíduí pesticídov (MRL) v potravinách a krmivách. Tieto limity sú vedecky podložené a majú zabezpečiť, že konzumácia potravín s obsahom pesticídov v povolených množstvách nepredstavuje riziko pre zdravie spotrebiteľov.
Monitorovanie a kontrola: Na Slovensku kontroluje dodržiavanie legislatívy v oblasti pesticídov Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP). ÚKSÚP vykonáva pravidelné kontroly vzoriek potravín na prítomnosť rezíduí pesticídov, monitoruje predaj a používanie pesticídov a dohliada na odbornú spôsobilosť osôb zaobchádzajúcich s nimi.
Informácie pre spotrebiteľov: Údaje z monitoringu rezíduí pesticídov sú často verejne dostupné, čo umožňuje spotrebiteľom získať prehľad o kvalite potravín na trhu.

Napriek existujúcej legislatíve a kontrolám je informovanosť spotrebiteľov o potenciálnych rizikách a možnostiach znižovania expozície pesticídom stále dôležitá.

Rozdiel v používaní pesticídov pri konvenčnom a ekologickom pestovaní

konvenčné

ekologické

Konvenčné poľnohospodárstvo sa zameriava na maximalizáciu výnosov s využitím syntetických hnojív a pesticídov na kontrolu škodcov, chorôb a buriny. Používa široké spektrum chemických pesticídov, ktoré môžu byť syntetického pôvodu.

Ekologické poľnohospodárstvo kladie dôraz na udržateľnosť, ochranu životného prostredia a zdravie. Syntetické pesticídy sú zakázané. Namiesto nich sa uprednostňujú preventívne opatrenia (napr. striedanie plodín), biologická ochrana (napr. prirodzení nepriatelia škodcov) a mechanické metódy (napr. ručné odstraňovanie buriny). V obmedzenej miere sa môžu používať prírodné látky, ktoré sú schválené pre ekologické poľnohospodárstvo.

Hlavný rozdiel: Konvenčné poľnohospodárstvo bežne používa syntetické chemické pesticídy, zatiaľ čo ekologické poľnohospodárstvo ich vylučuje a spolieha sa na prírodné a preventívne metódy ochrany rastlín.

Bežné pesticídy a ich potenciálne zdravotné riziká

Svet pesticídov je rozsiahly a zahŕňa rôzne chemické látky s odlišnými mechanizmami účinku. Niektoré z bežne používaných pesticídov a ich potenciálne zdravotné riziká pre ľudské zdravie zahŕňajú:

Organofosfáty: Táto trieda insekticídov, ako napríklad chlorpyrifos alebo malatión, pôsobí na nervový systém hmyzu inhibíciou enzýmu cholínesterázy. U ľudí môže expozícia týmto látkam, najmä vo vyšších dávkach, viesť k neurologickým problémom, ako sú bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, kŕče a v extrémnych prípadoch až k ochrnutiu dýchacích svalov. Dlhodobá expozícia nízkym dávkam sa spája s potenciálnym negatívnym vplyvom na vývoj mozgu u detí.
Karbamáty: Podobne ako organofosfáty, aj karbamáty (napr. carbaryl, methomyl) inhibujú cholínesterázu a môžu mať podobné účinky na nervový systém.
Pyrethroidy: Tieto syntetické insekticídy, napríklad permethrin alebo cypermethrin, sú navrhnuté tak, aby napádali nervový systém hmyzu iným mechanizmom. U ľudí môžu spôsobovať podráždenie kože a očí, svrbenie, a pri vyšších expozíciách aj neurologické príznaky. Niektoré štúdie naznačujú možný vplyv na hormonálny systém, hoci tieto zistenia si vyžadujú ďalší výskum.
Herbicídy: Látky určené na ničenie buriny, ako napríklad glyphosate, sú jedny z najpoužívanejších pesticídov na svete. Hoci sa dlho považovali za relatívne bezpečné, narastajú obavy ohľadom ich potenciálneho vplyvu na ľudské zdravie, vrátane možného spojenia s niektorými typmi rakoviny a narušením črevného mikrobiómu.
Fungicídy: Používajú sa na prevenciu a liečbu plesňových ochorení rastlín. Niektoré fungicídy, ako napríklad mancozeb alebo chlorothalonil, sú spájané s potenciálnymi rizikami pre nervový systém a hormonálnu rovnováhu.

Je dôležité zdôrazniť, že úroveň rizika závisí od mnohých faktorov, vrátane typu pesticídu, dávky expozície, dĺžky trvania expozície a individuálnej citlivosti. Deti a tehotné ženy sú často považované za zraniteľnejšie skupiny.

Kritika správy EWG o pesticídoch: Zavádzajúca alebo oprávnené varovanie?

Správa neziskovej organizácie Environmental Working Group (EWG) aj v roku 2024 rozvírila diskusiu o prítomnosti pesticídov v neorganickom ovocí a zelenine. Hoci správa uvádza, že približne 70 % testovaných produktov amerických úradov USDA a FDA spadá do zákonných limitov stanovených Agentúrou na ochranu životného prostredia USA (EPA), kritici ju označujú za zavádzajúcu. Carl Winter, emeritný profesor z Kalifornskej univerzity v Davise, zastupujúci Alianciu pre potraviny a poľnohospodárstvo, zdôrazňuje, že "dávka vytvára jed, nie jeho prítomnosť či neprítomnosť," a bežné úrovne expozície sú podľa neho mnohonásobne nižšie, než by mohli spôsobiť škodu.

S týmto tvrdením však nesúhlasí Olga Naidenko z EWG, ktorá argumentuje, že "legálne úrovne nemusia znamenať bezpečné úrovne." Poukazuje na prípady, kedy regulačné orgány dlhodobo povoľovali používanie potenciálne nebezpečných látok, ako bol pesticíd DCPA, ktorého spojitosť s problémami štítnej žľazy viedla až k varovaniu EPA v roku 2023. Ďalším znepokojujúcim príkladom je chlorpyrifos, pesticíd spájaný s poškodením mozgu u detí a plodov, proti ktorého ďalšiemu schvaľovaniu protestovala aj Americká akadémia pediatrie. Správa EWG navyše upozorňuje na pretrvávajúcu prítomnosť zakázaných pesticídov v predávaných plodinách, pričom ako príklad uvádza acefát v zelenej fazuľke, ktorého používanie EPA zakázala pred viac ako desiatimi rokmi. Mnohé z pesticídov nachádzaných na zozname "Špinavej dvanástky" sú pritom zakázané aj v Európskej únii kvôli ich škodlivým účinkom na ľudské zdravie.

Kritici z radov poľnohospodárov, ako Steve Clement z Pacific Northwest Tree Fruit, vyjadrujú frustráciu, že zoznam "Špinavej desiatky" poškodzuje reputáciu ich tvrdej práce a produktov, ktorými živia aj svoje vlastné rodiny. Obávajú sa, že správa môže spotrebiteľov odradiť od konzumácie dôležitého ovocia a zeleniny. Neil Nagata, pestovateľ jahôd s dlhoročnou rodinnou tradíciou, potvrdzuje, že podobné správy negatívne ovplyvňujú predaj, hoci ich produkty považuje za zdravé a bezpečné.

Napriek týmto obavám EWG zdôrazňuje, že cieľom správy nie je odradiť ľudí od konzumácie ovocia a zeleniny, ale poskytnúť informácie pre spotrebiteľov, ktorí chcú minimalizovať expozíciu pesticídom. Olga Naidenko odporúča spotrebiteľom, ktorí majú záujem o nižšie hladiny pesticídov, aby si vyberali organické verzie plodín namiesto kontaminovaných zo "Špinavého tucta" a v prípade potreby siahli po lacnejších, konvenčne pestovaných produktoch z "Čistej pätnástky". Štúdie pritom ukazujú, že prechod na bio stravu môže viesť k výraznému, až 95% poklesu hladiny pesticídov v moči.

Zaujímavým zistením poslednej správy EWG je zameranie na fungicídy, ktoré sa často nachádzajú vo vysokých koncentráciách. Dva z piatich najčastejšie sa vyskytujúcich pesticídov na "Špinavej desiatke" boli práve fungicídy, fludioxonil a pyrimetanil. Fludioxonil bol nájdený v 90 % broskýň a takmer 30 % všetkých vzoriek "Špinavého tucta", zatiaľ čo pyrimetanil sa vyskytoval v značnom percente hrušiek, jabĺk, hrozna, jahôd a nektáriniek. EWG vysvetľuje vysoké koncentrácie tým, že fungicídy sa často aplikujú až po zbere, aby sa zabránilo plesniam počas prepravy a skladovania, čo znamená, že sú prítomné bližšie k času konzumácie. Hoci EPA považuje fludioxonil v regulovaných hladinách za bezpečný, niektoré štúdie naznačujú potenciálne riziko pre hormonálny a neurologický systém. Pyrimetanil bol v minulosti klasifikovaný ako možný karcinogén a štúdie preukázali jeho toxicitu pre vodné organizmy a potenciálny vplyv na štítnu žľazu. Laboratórne testy navyše naznačili, že obe látky môžu ovplyvňovať androgénnu aktivitu.

Celkovo článok poukazuje na komplexnú problematiku pesticídov v potravinách, kde na jednej strane stoja argumenty o dodržiavaní zákonných limitov a nízkej úrovni rizika, a na druhej strane obavy z dlhodobých účinkov aj nízkych dávok a prítomnosti zakázaných látok. Správa EWG tak naďalej plní svoju úlohu pri upozorňovaní na potenciálne riziká a podnecovaní diskusie o bezpečnosti našich potravín.

Meranie pesticídov v moči

Meranie pesticídov v moči je dôležitou metódou na posúdenie expozície človeka týmto chemickým látkam. Existuje niekoľko sofistikovaných analytických techník, ktoré sa na tento účel používajú:

1. Plyná Chromotografia-Hmotnostná Spektrometria (GC-MS): Táto metóda sa často používa na identifikáciu a kvantifikáciu organických pesticídov, ktoré sú relatívne prchavé a stabilné pri vysokých teplotách. Vzorka moču sa najprv spracuje, aby sa extrahovali pesticídy, a potom sa vstrekuje do GC, kde sa zložky oddelia na základe ich bodu varu a polarity. Hmotnostný spektrometer následne deteguje a identifikuje jednotlivé pesticídy na základe ich hmotnostného pomeru k náboju.

2. Kvapalinová Chromotografia-Tandemová Hmotnostná Spektrometria (LC-MS/MS): Táto technika je vhodnejšia pre pesticídy, ktoré sú menej prchavé alebo sa pri vysokých teplotách rozkladajú. V LC sa pesticídy oddelia na kolóne pomocou kvapalnej mobilnej fázy a následne sa ionizujú a analyzujú v tandemovom hmotnostnom spektrometri. MS/MS umožňuje presnejšiu identifikáciu a kvantifikáciu cieľových pesticídov prostredníctvom selektívnej reakčnej monitorovacej (SRM) alebo viacnásobnej reakčnej monitorovacej (MRM) analýzy.

3. Imunoanalytické Metódy (ELISA): Táto metóda je založená na princípe protilátka-antigénovej reakcie. Protilátky špecifické pre daný pesticíd sa použijú na jeho zachytenie vo vzorke moču a následne sa deteguje pomocou enzymatickej reakcie, ktorá produkuje merateľný signál. ELISA je relatívne rýchla a nákladovo efektívna metóda, ale zvyčajne je menej špecifická a citlivá ako chromatografické metódy.

Príprava vzorky: Pred samotnou analýzou je potrebné vzorku moču vhodne pripraviť, aby sa odstránili interferujúce látky a koncentrovali sa pesticídy. Medzi bežné metódy prípravy vzorky patrí:

Extrakcia tuhou fázou (SPE): Používa sa na selektívne oddelenie pesticídov od ostatných zložiek moču na špeciálnych sorbentoch.

Kvapalinovo-kvapalinová extrakcia (LLE): Pesticídy sa extrahujú z vodnej fázy moču do organického rozpúšťadla.

Disperzná extrakcia tuhou fázou (dSPE): Rýchla a jednoduchá metóda na odstránenie rušivých látok.

Interpretácia výsledkov: Namerané hladiny pesticídov v moči sa porovnávajú s referenčnými hodnotami alebo toxikologickými limitmi, aby sa posúdilo riziko pre zdravie. Je dôležité brať do úvahy, že hladiny pesticídov v moči odrážajú nedávnu expozíciu a môžu sa meniť v čase v závislosti od rôznych faktorov, ako je frekvencia a úroveň expozície, metabolizmus a vylučovanie pesticídov.

Meranie pesticídov v moči je cenným nástrojom v epidemiologických štúdiách, monitorovaní expozície na pracovisku a v environmentálnom zdraví. Pomáha vedcom a zdravotníckym pracovníkom lepšie pochopiť a hodnotiť potenciálne riziká spojené s expozíciou pesticídom.

Záver

Na záver, aplikácia pesticídov v modernom poľnohospodárstve je nevyhnutná pre ochranu plodín a zvýšenú produktivitu. Avšak, následky použitia pesticídov presahujú kvalitu úrody, bezpečnosť potravín a ľudské zdravie. Pesticídy môžu zmeniť charakteristiky plodín, ktoré ovplyvňujú chuť, arómu a obsah živín. Faktory ako načasovanie aplikácie a vlastnosti pôdy ovplyvňujú zvyšky pesticídov v plodinách, zdôrazňujúc potrebu opatrného manažmentu. Vplyv na ľudské zdravie zahŕňa chronické účinky ako neurotoxicita, karcinogenita a reprodukčné problémy, ako aj akútnu otravu pesticídmi, najmä v poľnohospodárskych komunitách. Deti sú vystavené vyššiemu riziku s potenciálom dlhodobých účinkov na kognitívny vývoj. Regulačné opatrenia a iniciatívy na zvyšovanie povedomia verejnosti sú nevyhnutné pre ochranu ľudského zdravia. Ochrana zraniteľných populácií a nepretržité monitorovanie dlhodobých zdravotných účinkov sú nevyhnutné. Propagácia udržateľných poľnohospodárskych postupov a alternatívnych stratégií riadenia škodcov môžu znížiť závislosť od syntetických pesticídov, čo prospieva ľudskému zdraviu a životnému prostrediu.

Spotrebitelia môžu prispieť k zabezpečeniu bezpečnosti potravín, ktoré kupujú, dodržiavaním týchto tipov:
- Pred konzumáciou zeleninu dôkladne umyte. Vo všeobecnosti 30-sekundové oplachovanie, po ktorom nasleduje 15-minútové namáčanie a záverečný opláchnutie, pomôže odstrániť významnú časť zvyškov pesticídov. Venujte pozornosť spodnej časti stoniek zeleniny, pretože tam sa zvyčajne zachytávajú nečistoty alebo zvyšky.
- Počas oplachovania jemne trieť povrch ovocia a zeleniny, aby ste odstránili zvyšky pesticídov.
- Lúpanie šupky z ovocia môže pomôcť odstrániť zvyšky pesticídov, pretože väčšina zvyškov sa nachádza na povrchu plodov.

Linky, odkazy

The Shopper's Guide to Pesticides in Produce:

Informácie pre spotrebiteľov: Údaje z monitoringu rezíduí pesticídov:

Zdravie a pesticídy v produktoch: