Prečo ani vegánstvo neprináša zdravie ?
Ak sa vydáte na cestu hľadania správnosti stravovania, zaslúžite si úctu. V našom pretechnizovanom prostredí je stravovanie ľudí zaťažené mnohými chybami, preto rozlúsknuť problém vôbec nie je jednoduché. Možno sa motáte okolo správnych riešení, ale neuvedomujete si, že niečo ďalšie a ďalšie vám spôsobuje neúspech za neúspechom. Idete cestou, ktorú popisujú mnohí pred vami, cez diéty, vynechanie cukru, múky, kávy, alkoholu. Viete, že bez cvičenia to nejde, že mlieko je alergén, potravinové výrobky plné neprirodzených prísad, že žijete nesprávny životný štýl.. Skúšate jednu zdravú výživu za druhou a zdravie stále nikde. Ako je to možné?
Ak prechádzate podobnou cestou hľadania zdravia v stravovaní a potrave, klaniam sa vám. Úprimne! Svet nadbytku, v ktorom žijeme, prináša všetky spomínané neduhy, ba ešte viac. Škodlivosť údenín, margarínov, emulgátory, konzervanty, ožarovanie potravín, nezrelé plodiny, celý živočíšny sektor s nedostatkami ako: stres zvierat, predávkovanie antibiotikami, nevhodnosť živočíšnych bielkovín pre človeka, parazity.. Vskutku je čo riešiť na našom stravovaní. A všetko musí byť vyriešené súčasne. Dá sa to vôbec zvládnuť bežnému občanovi?
Až pochodíte všetkými stravovacími školami a cestami, možno nakoniec zakotvíte v prístave s názvom "Vegánstvo". V jeho princípe je vyriešené množstvo z neduhov a problémov stravovania. "Vegánstvo je to pravé", myslíte si. A myslíte si správne. Vegánstvo skutočne je to pravé. Prečo potom nefunguje? Prečo nám ani vegánstvo neprináša zdravie?
Zásadná zmena životného štýlu
Vegánstvo sa treba učiť. Dlho učiť. Je to životný štýl, najvyšší stupeň životného štýlu v stravovaní. Tak prečo by to malo byť jednoduché? Tu končí čistý materializmus a začína duchovno. Musí to byť náročné. Dlhé na prípravu, s množstvom nezdarov, vyžadujúce pozornosť, vytrvalosť, sebadisciplínu, lásku a mier. Je množstvo súvislostí, ktoré v danej bytosti musia ladiť, aby sa podarilo vegánstvo. Nejedná sa o žiadny masovo dosiahnuteľný stravovací návod pre spoločnosť, ktorej náboženstvom sú zisk, hospodársky rast, hrubý domáci produkt, pridaná hodnota, nadbytok, ... materializmus.
Mnoho jedincov medzi nami zvládne nejesť mäso, mlieko, syry atd. Lenže pointa nie je v tom, čo dokážeme nejesť, ale po akej strave naše srdce skutočne prahne. Inými slovami: "nejde o to čo si dokážeme odoprieť, ale čo si s potešením doprajeme". Odopieranie si niečoho nám spôsobuje tlak, spotrebu energie, stres. Tešenie je naopak uvoľnenie, prísun, nárast, pohoda. Preto nám neprospieva odmietanie mäsa, ale túžba po zelenine.
Vegán, ktorý ešte len odmieta mäso, nie je vegán. Vegánom sa stáva až vtedy, keď miluje zeleninu. Mäso mu je ľahostajné (ako potrava). To samozrejme neplatí pre ľudí, ktorých veganmi urobila mama v detstve. My, ktorých mamy také uvedomelé ešte neboli, sa s týmto musíme popasovať sami. V dospelosti. A to vôbec nie je také jednoduché. Že sme sa od mäsa už oslobodili, poznáme aj podľa toho, že ostatných, ktorí jedia mäso už neriešime, nijako s nimi nebojujeme ani ich nepresviedčame. Ako ani slon nepresviedča leva, aby zmenil jedálniček.
Test vegánstva
Sám som sa asi po roku vegánskej premeny nečakane podrobil zaujímavej skúške. Vycestovali sme s rodinou na dovolenku k Jadranu do hotela s výbornou miestnou kuchyňou, kde stravu podávali formou švédskych stolov. Vtedy som si uvedomil, akou som menšinou v tomto svete. Stovky hostí si nosili plné taniere mäsa všetkých druhov, vôní a chutí. Na iných tanieroch si nosili zeleninové prílohy, šaláty, ovocie a zeleninu. Ja som si so svojim zeleninovým tanierom po dva dni pripadal, ako pacient, ktorý niečo nesmie. Navyše tie stoly sa prehýbali pod množstvom mäsitých jedál, sektor zeleninový bol výrazne menší a "nudnejší". Tretí deň som neodolal a ochutnal. Do konca dovolenky už hotel nemal žiadneho hosťa - vegána.
Nečakaný test vegánstva mi otvoril oči, uvedomil som si, aký je krehký rozdiel medzi donútením a slobodou. Zďaleka som ešte nemal vyriešené stravovanie po novom - vegánsky. Keď som si vtedy dal tú úžasnú pečienku a pocítil uvoľnenie, ktoré sa dostavilo zo slobody, pochopil som aké je dôležité byť uvoľnený a prirodzený. Vtedy sa mi vybavila jedna z múdrostí mojej babičky, ktorá mi vravievala "keď ti jedlo v puse rastie, vtedy ti ani zelené klíčky nepadnú na zdravie, zato keď ti na jedlo slinky tečú aj paprikový bôčik ti bude na osoh". Tento nový postreh som vzal vážne a po návrate z dovolenky som si dal voľno. Nechal som veci dozrieť a ukázať si pravdu o vhodnosti či nevhodnosti jedenia toho či onoho. Nič som si v strave nezakazoval a zistil som, že mäsa jem aj tak podstatne menej než kedysi. Žiadalo sa mi iba asi raz až dva krát do týždňa. Predchhádzajúce ročné odriekanie predsa čosi naštartovalo. Dobrá rada preto znie: doprajte si zlyhanie, odbúrate stres!
Neubližovanie
Tento nový prístup "voľnosti" v stravovaní mi začal spôsobovať pohodu. A tá sa odzrkadlila na niekoľkých zdravotných zlepšeniach. Až takto som si uvedomil, aký som bol permanentne (aj keď iba jemne) stresovaný obmedzovaním sa a striktným dodržiavaním pravidiel. Bolo mi jasné, že vegánstvo je dôležité, ale rovnako dôležité je kombinovať ho s pohodou, prirodzenosťou a úplným pochopením nezabíjania. Radšej som si občas doprial nejakú rybu, morku, kačicu ale aj silvestrovský vyprážaný rezeň. Čosi však vo mne spôsobovalo jasný posun a vývoj. Pomalý útlm potreby mäsa. Často som sa venoval úvahám o utrpení chovaných zvierat, bitúnkoch, prelievaní krvi, poľovníkoch, vojakoch a najrôznejšom násilí.
Asi po dvoch ďalších rokoch prišlo obdobie, kedy som mal od mäsa voľno. Občas sa mi ešte žiadalo trocha masla, vajec či tvarohu. Celé leto som sa prirodzene živil z plodov, ktoré sme si dopestovali v záhrade. Úžasný pocit ešte silnel. Keď som objavil, že ma prestalo rozprávanie o vegánstve baviť (s odporcami ale aj so stúpencami), cítil som, že to je významný prvok môjho vývoja. Mal som to! Vybavilo sa mi ono biblické "ako sa vlk s baránkom spoločne môžu senom kŕmiť". Keď človek prestane zabíjať a pojedať mäso, ostatné tvory ho budú nasledovať, lebo človek určí nové pravidlá. Snáď to v blízkej budúcnosti spoločne dokážeme ;) Pre dobro svoje a svojho okolia.
Súcit so zvieratami nestačí
Možno na svojej ceste k bezmäsovosti v stravovaní pocítite, že súcit s utrpením zvierat ešte nie je tým pravým dôvodom, že v tom stále čosi chýba. Pravé vegánstvo prichádza až po dosiahnutí vnútorného všeobsahujúceho mieru. Jedná sa o princíp neubližovania, ktorý je predsa len širší, než nesúhlas s utrpením. Prajem vám, aby ste vnútorný mier dosiahli a zažili ten rozdiel. Pamätajte však na to, že je jednoduché byť v mieri s mierumilovnými. Ťažšie je byť v mieri s bytosťami, ktoré iným stále ubližujú. Pripomína to Ježišove učenie o láske k blížnemu, keď hovorí: "...milujte svojho nepriateľa ... Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu".
Mnohí prechádzajúc od živočíšnej potravy k rastlinnej narazia na niekoľko záhad. Tie treba rozlúsknuť, ale najprv je potrebné sa o nich vôbec dozvedieť. Napadlo vás, že chemicky pestované rastlinné potraviny sú zdraviu škodlivé rovnako, ako živočíšne z veľkochovu? Preto ani vegánstvo neprináša zdravie. Svoje potraviny - ovocie a zeleninu - si musíme dopestovať sami, vlastnoručne, biologicky. Musíme pochopiť, že nezlepšíme svoj zdravotný stav, ak sa napcháme chemickou paprikou, mrkvou, pšenicou... Že všetko čo kúpime v supermarketoch, pochádza z produkcie veľkopestovateľov, ktorí používajú pesticídy pri pestovaní obilia, strukovín, zeleniny, ovocia... Veriť ich produktom označeným "bio" je rovnako naivné ako hľadať zdravie v lekárni. Zlepšenie zdravia ako motivácia vedúca k zmene stravovania je asi najčastejšia, ale zdravotné dôvody sú iba osobnými dôvodmi, zatiaľ čo mier je hlbší princíp, vzťah k okoliu. Až tam je vegánstvo dokonalé.
Nech vám vegánstvo prináša zdravie, mier, pokojnú a múdru myseľ ;)