Kompostovanie

Všetko, čo vzniká ľudskou činnosťou má svoj pôvod v prírode. Niet žiadneho predmetu, látky, energie, ktorú by človek nezískal z prírody (uhlie, ropa, železo, drevo, obilie, ...). Čokoľvek z nich vyrobíme, stane sa raz pre nás samých neužitočným odpadom, ktorý potrebujeme zlikvidovať. Najlepším spôsobom likvidácie nepotrebných vecí je premena na niečo užitočné, alebo neškodné a navrátenie späť do kolobehu. Pozorovaním prírody zistíme, že všetko, čo splnilo svoj účel, je premenené na nové formy hmoty a energie. Tento prírodný kolobeh nás učí, že všetko sa neustále mení a nič nevyjde nazmar. Kompostovanie je najlepším napodobením prírodných recyklačných procesov, navyše je zdarma. Učme sa tieto procesy od prírody a ozdravíme životné prostredie i seba. Kompostovať sa dá všetko, musíme len zvážiť, ktorý kompost bude na aké účely vhodný.

kompostovanie

Kompostovanie a prírodná recyklácia

Zelený list a vetvička vytvárajú rastlinu a podieľajú sa na jej živote. Keď list odumrie a odpadne na zem, pustia sa doň mikroorganizmy a premenia ho na kompost. Podrobnejším pozorovaním tohto procesu zistíme, že odumretý list je potravou pre množstvo rôznych organizmov, ktoré konzumáciou vytvárajú rôzne rozkladné medziprodukty, ku ktorým pridávajú vlastné výlučky. Výslednou zmesou týchto látok je kompost, ktorý je ideálnym substrátom pre ďalšie rastliny. Kompostovaním je zabezpečený kolobeh živín v prírode. List sa zmení na kompost, z ktorého vyrastú nové rastliny a ďalšie listy. Inými slovami: "prach si a v prach sa obrátiš", alebo: "z prachu predkov nový život pokračuje".

Prírodná recyklácia ukazuje, že všetko sa neustále premieňa a nič nevyjde nazmar. Napodobovanie prírody je správnym konaním civilizovaného človeka. Človek by ani nemusel napodobovať, ak by bol spätý s prírodou. Žil by automaticky s ňou v súlade. Žiaľ civilizovaný človek žije mimo prírodu a mnohým jej princípom už nerozumie. To ho ohrozuje na existencii, preto robí najlepšie, ak sa pozorne díva a vynasnaží sa zladiť s prírodou. Pochopenie prírodných procesov intelektom alebo srdcom znamená dva rôzne výsledky. Ak chápeme veci srdcom, snažíme sa podľa tohto pochopenia žiť a brať ohľad. Ak chápeme iba intelektom, naše snaženie bude smerovať k ovládaniu.

Ak máme pocit, že sa nám vymyká životné prostredie spod kontroly, pozrime sa ako to robí príroda a napodobnime ju vo svojich technológiách (biomimikry). Alebo ešte lepšie nechajme prírodu urobiť to za nás. Známy japonský filozof a farmár Masanobu Fukuoka, ktorý získal v roku 1988 ocenenie Ramona Magsaysaya (ázijská obdoba Nobelovej ceny) za prírodné farmárstvo hovorí, že celá ľudská inteligencia je nanič a všetko čo človek v jej zmysle urobí, je chybné konanie. Podľa Fukuoku je najlepšie dať si dobrého šlofíka, alebo sa venovať ničnerobeniu (meditácii). Nechať všetko na prírodu a radšej veci nekaziť.

Prírodná recyklácia je premena látok, hmoty a energií zo starých na nové formy. Príroda používa na premenu organizmy. Hovoríme tomu aj potravinový reťazec. Ak chceme recyklovať v duchu prírody, využívame vhodné organizmy pre požadovaný druh premeny. Kompostovanie je veľmi správne pochopenie prírodnej recyklácie, napodobenie prírodného procesu, ktorým sa premieňajú odumreté organické zvyšky na nový substrát. Podľa Fukuoku by sme nemali robiť ani kompostovanie. Tento proces totiž v prírode prebieha automaticky na každom metri pôdy (v lesoch, na poliach, na lúkach). Vôbec nemusíme prírode konkurovať, aj tak to nedokážeme. Kým však nadobudneme takéto dokonalé porozumenie prírode, učme sa najprv správne kompostovať. Kvôli učeniu je taký postup človeka opodstatnený, prichádzame na svet, aby sme sa ho naučili.

Ak sme už vyspelejší a použijeme prírodu, aby premenila naše nepotrebné veci na veci užitočné, je to najlepší spôsob ako obnovovať. Okrem toho, že je to zadarmo (argument intelektu), je dôležitým najmä fakt, že prírodná premena je vždy správna t.j. bezchybná (argument srdca). Prírodná recyklácia je vždy ohľaduplná k životnému prostrediu. To je jej podstatou.

Žiaľ do ľudských procesov premeny starého na nové sa vždy vlúdi akási chyba. Často úmyselná, aby sa dala využiť na zisk. Príkladom nesprávnych technológií premeny je napr. spaľovanie, ktoré je obrovskou chybou (nepochopením prírodných princípov). Spaľovanie je príliš náročné, pre človeka zatiaľ nezvládnuté a preto neefektívne a škodlivé. Výsledné produkty (struska a splodiny) sú problematickejšie, než vstupný produkt (komunálny odpad). Spaľovanie uránu, uhlia, ropných produktov, opotrebovaných pneumatík, ale aj dreva či komunálneho odpadu sú plytvaním.

Odpady a nepotrebné veci

Výrazy ako odpady a nepotrebné veci ja osobne považujem za logický nezmysel, ale bežne uvažujúci občan dobre rozumie, čo sa myslí pod slovami odpady a nepotrebné veci. Je to niečo, čo nepotrebuje, čoho sa chce zbaviť, vyhodiť. Pritom sa jedná o rovnocenné predmety a látky, ako sú tie druhé. To len naša túžiaca myseľ rozlišuje veci na chcené a nechcené. Chcené považujeme za užitočné, tými sa obklopujeme a utrácame za ne peniaze. Nechcené považujeme za neužitočné, tie označujeme za odpady (nepotrebné veci), ktorých sa zbavujeme a pri tom tiež utrácame peniaze.

nepotrebné veci
Blší trh, nepotrebné veci

Utrácame peniaze dvojnásobne. Prvý krát sme zaplatili, keď sme sa rozhodli si vec kúpiť, keď sme ju považovali za potrebnú. Teraz sme túto vec vyhodili, lebo už ju považujeme za nepotrebnú. Tým sme vyhodili peniaze, ktoré sme zaplatili pri kúpe. To znamená, že sme vyhodili kus seba. Tie peniaze sme totiž získali za to, že sme sa nejaký čas (potrebný na zarobenie onej sumy) venovali práci. Tento čas sme si ubrali zo života a obetovali ho niekomu inému (zamestnávateľovi), ktorý nám za to zaplatil. Teraz keď túto vec vyhadzujeme, vyhadzujeme ten kus seba a navyše musíme zaplatiť ešte ďalšie peniaze súviciace s odvozom a recykláciou. Pritom niekde na inom mieste sveta práve v tej istej chvíli, nejaký iný človek kupuje presne takú istú vec, akej sa my práve zbavujeme. Paradox, že?

Prečo je napríklad železný šrot považovaný za odpad? Veď sa jedná o surovinu, kvalitnejšiu než bola pôvodná železná ruda, ktorú sme v minulosti namáhavo a draho vyťažili zo Zeme, premenili drahými úpravníckymi technológiami na koncentrát a ten v hutiach vytavili a zušľachtili na oceľ. Tú sme potom spracovali v strojárskych podnikoch na súčiastky. A teraz z nich máme kopu odpadu (železného šrotu), ktorú tvoria ony bývalé potrebné súčiastky. Teraz ich stačí iba šupnúť do pece a taviť, odlievať nové ingoty. Takže šrot nie je žiaden odpad, ale super surovina.

Možno by sa premýšľaním nad kopou šrotu podarilo vyhútať aj lepšie využitie, než len nasypať všetko opäť do hutníckej pece. Lenže načo by sme premýšľali. Veď sme páni energie, máme jej habadej a tak môžeme taviť, odlievať, sústružiť, montovať, predávať, chvíľu používať, potom vyhodiť na kopu šrotu, prevážať z jedného miesta na druhé, opäť taviť, odlievať sústružiť ... Že to znie ako dementistan, takto polopate povedané? Nuž veru áno, málo kto sa nad problémom odpadov vôbec zamyslí.

Pritom odpad vzniká u každého jedinca. A tu, na úrovni jedinca sa ním treba zaoberať. Odpad znamená, že si nevážime sami seba. Veď posekané drevo, tráva, pohrabané lístie nie sú odpad. Je to najkvalitnejší biomateriál potrebný na obnovu pôdy a ďalšieho rastu rastlín. Vyhodený papier nie je odpad, ale kvalitná hmota na výrobu zošitov, lepšia než z dreva vyrábaná buničina. Odpadky z kuchyne sú výbornou surovinou pre výrobu humusu, PET fľaše surovinou na výrobu vetroviek a zatepľovacích materiálov, pneumatiky surovinou na výrobu atletických dráh, strešnej krytiny, protihlukových bariér a detských ihrísk atd. Všetko je produktom a surovinou zároveň.

Termín "nepotrebné veci" je ďalší nezmysel. Dôkaz: dve ženičky, rovnakej postavy urobili pokus. Jedna vyhodila zo svojho šatníka 10 kusov nepotrebného oblečenia, ktoré sa jej už nepáči alebo ktoré najmenej rok nenosila a to isté urobila aj druhá. Vymenili si tieto nepotrebné veci a hľa zázrak - každá získala 10 zaujímavých "nových" kúskov oblečenia. Obe sa po výmene tešili. Ideálne riešenie recyklácie nepotrebného oblečenia.

Podobný scénar: zájdite pozrieť k susedovi na kopu vecí, ktoré sa chystá zlikvidovať po veľkom upratovaní. Ak vám dovolí odniesť si čokoľvek čo chcete, pravdepodobne sa budete musieť krotiť, aby ste nevyzerali chamtivo. Pre suseda samé nepotrebné haraburdy, pre vás úžitočné veci. Odpad je len ilúzia. To naše chcenie a rozlišovanie na páči - nepáči spôsobujú, že vznikajú odpady a nepotrebné veci. Miesto nich by sme mali vidieť skôr druhotné suroviny a darčeky pre blížnych.

Nové využitie nepotrebných vecí

Príroda nás učí nezhromažďovať. Oblak sa každú chvíľu mení, rastlina rastie, vyschne a odumrie, skala popraská a zmení sa na piesok, hlina vyschne a vznikne kameň, voda sa vyparí a znovu naprší. Inými slovami: "nevstúpiš dva krát do tej istej rieky". I keď to bude rieka, je už iná. Iná voda v nej tečie, iné je jej koryto, iné ryby v nej žijú ... Nič vo svete nie je uchopiteľné natrvalo. Všetko podlieha zákonu zmeny a zániku. Hromadiť by znamenalo mať konflikt s týmto zákonom. Čím väčšie ulpievanie na predmetoch, tým väčší konflikt. Otčenášom žiadame "chlieb náš každodenný" dnes. To značí, že si nemusíme robiť zásoby, uskladňovať, hromadiť v sýpkach, skladoch. Nemusíme sa báť, každý deň dostaneme potravu. Potravou nám je všetko zelené. Kolobeh vecí sveta znamená každodennú potravu. A to pre každý druh.

Potrava jedných sa v ich trávení zmení na odpad a ten sa stáva po vylúčení potravou pre ďalších v biologickej postupnosti organizmov. Zákon zachovania energie by sa z iného uhla pohľadu dal parafrázovať aj ako zákon potravy každodennej. Rôzne druhy organizmov si navzájom poskytujú významné služby v oblasti zásobovania potravou. Preto by sme nemali nič zdržiavať a hneď po "strávení" (využití) posunúť do kolobehu. Čakajú na to ďalšie organizmy. Štúdiom kompostovania získame pochopenie jedného z najzákladnejších zákonov prírody. Nepotrebné veci preto nezhromažďujme. Načo sú nám kopy peňazí, šperkov, obrazov v trezoroch? Načo je komu jachta, ktorá celý rok parkuje v marine, len aby sa pár dní v lete zviezol na nej nejáky ustráchaný boháč. Nech ju poskytne ľuďom. Ideálne zdarma.

Pre nové využitie nepotrebných vecí by sme mali tieto veci vrátiť vždy do obehu. Ak ich už nepotrebujeme, posuňme ich niekomu, kto ich potrebuje. Ak to dokážeme urobiť nezištne, bingo! Je to presný opak hromadenia. Hromadí len ten, kto má strach. Čím viac nahrabané, tým väčší strach. Bohatým nie je ten kto veľa potrebuje, ale ten komu stačí málo. Nedostatok neznamená to isté čo "stačí málo". Stačí málo značí, že vnútri je spokojnosť. Preto ľudia, ktorí nahromadili za života veľké statky, ktoré blokujú iba pre svoju potrebu, majú vážny problém s odchodom.

Pri recyklácii odpadov najprv hľadajme nové využitie pre nepotrebné veci. Prázdna fľaša zo skla nemusí skončiť v zbernom kontajneri na sklo a následne byť pretavená na novú fľašu. Sklenné fľaše (napr. pivové, vínové a ďalšie) sa úspešne zálohujú a vracajú sa do obehu aby opakovane plnili svoju funkciu až kým sa nezničia. Ale aj pre nezálohované fľaše môžeme nájsť ďalšie využitie, napríklad si do takej fľaše môžeme uložiť domáci sirup, ocot, výživu pre kvety (worm-džús) a podobne. Oblečenie, ktoré nepotrebujeme poskytneme do charity, nábytok do bazáru, papierovú krabicu využijeme na zateplenie pivnice ... Žijú medzi nami aj takí jedinci, ktorí vedia postaviť celé domy z použitých vecí, aha - architekt odpadov.

recyklovanie pneumatík
Využitie starých pneumatík

Späť do obehu sa dajú posunúť nepotrebné knihy, staré topánky, ale aj staré súčiastky, skrutky, drevené palety, pneumatiky ... Neschopnosť nájsť veciam nové použitie značí iba absenciu kreativity. Ak nás samých nenapadne pri úvahe nad odpadom nič úžitočné, skúsme pre danú vec použiť niektoré z riešení, akými sú rôzne antikvariáty, bazáry, burzy, charity, internetové portály s ponukou inzercie. Vedia nájsť nových majiteľov starým nepotrebným veciam. Využívajme ich v prvej etape recyklácie, šetríme prírodu.

Ak už vec nemá nové použitie a je odsúdená na vyhodenie, mala by sa spracovať vhodným spôsobom - recyklovaním. Ideálne bezenergetickým procesom. Ak musíme starú vec zbierať, skladovať, prevážať, taviť, tvarovať ... uvedomíme si, že všetky tieto činnosti spotrebovávajú energie a zbytočne zaťažujú životné prostredie. Každá vec sa dá vhodne recyklovať - kompostovať, kvasiť, lúhovať, neutralizovať. Priamo na mieste, na ktorom stratila svoj význam, u svojho posledného majiteľa. Pokúsme sa o bezodpadové hospodárstvo, bezodpadovú domácnosť, bezodpadový život. Je to možné. Každý človek dokáže dosiahnuť takýto stav. Nie je však možné, aby sa tento stav dosiahol naraz a u všetkých. Ideálne je, ak sa k bezodpadovosti dopracujeme každý samostatne. To má Boh najradšej. No aj tých, ktorí sa chcú naučiť neplýtvať a zatiaľ sa len pripravujú k bezodpadovému životu, alebo sa pridajú aspoň myšlienkovo (sympatizanti), odmení obľúbenosťou :-)

Recyklovanie s prírodou

Naučme sa procesy, ktoré používa príroda. Mlieko skysne (baktériami), lístie a drevo prehnije na kompost (baktériami a hmyzom), kompost sa zmení na humus (baktériami, hmyzom a dážďovkami), železo sa zmení na oxid (vodou alebo baktériami). Kameň zvetrá na piesok a prach (vodou, vetrom, slnkom a baktériami). Deti dokonca poznajú obra, ktorý sa kŕmi kamením a kaká piesok. Všetky veci dokáže príroda svojpomocne rozložiť a premeniť. Využívajme jej schopnosti. Jej potenciál pomáhať nám je obrovský. Ak vynesieme vedierko kuchynského odpadu (šupiek z ovocia, zeleniny, nedojedené zbytky a pod.) pod les a zakopeme ich, nakŕmime množstvo mikroorganizmov a po čase tam nájdeme voňavý kompost a v ňom možno rásť nový stromček z jadra, ktoré bolo medzi odpadkami.

Ale ak tieto odpadky vysypeme do kontajnera so zmesovým odpadom, budú ho prevážať v smetiarskom aute do spaľovne, kde ho budú sušiť a potom ho spália. Na konci tejto cesty premeny spaľovaním získame zanedbateľné množstvo tepla, ale za cenu veľkých nákladov - mzdy, pohonné hmoty, energie a ako bonus nám zostane toxická struska zo spaľovne :-(

struska zo spaľovne
Spaľovanie - toxická struska
priemyselné kompostovanie
Kompostovanie - substrát

Ak sa naučíme recyklovanie od prírody a začneme s ňou spolupracovať, získame takmer zdarma nové zdroje. Dokonca aj ten najproblematickejší odpad, ktorý nám robí v súčasnosti najviac starostí sa dá kompostovaním zneškodniť. Dobre čítate, aj jadrový odpad sa dá pomocou biotechnológií založených na princípe kompostovania premeniť na neškodný. Výskumníci a najmä "zodpovední" zatiaľ ešte nepochopili že kompostovanie, riadené kŕmenie mikroorganizmov a genetické modifikovanie môžu byť účinné v likvidácii nežiadúcej radioaktivity. Bude potrebná koordinácia viacerých odborov, ale nakoniec aj vedci objavia toto riešenie. Je to jednoduchšie než by sa domnievali, stačí sa len učiť od prírody.

Kompostovanie plastov

Ochranárom životného prostredia robia asi najväčšie starosti výrobky z plastov. Kto by nepoznal scénku o plastových lyžičkách z filmu Pelíšky. Tieto predmety sa dnes už dostávajú na zoznamy zakázaných výrobkov (jednorázové plastové príbory, tácky, poháre, igelitky). Plastové výrobky sú všetky toxické pre ľudský organizmus. Bolo neprezieravé vrhnúť sa na ropu a spracovanie tohto problematického materiálu. Plasty a výrobky z ropy nás výjdu v konečnom súčte viac, než kto kedy na nich zarobil. Ich spaľovanie je toxické, recykláciou sa nič nerieši, len opätovne dostávame do obehu stále nové a nové problematické plastové výrobky. Rozkladať prírodnými procesmi sa budú stáročia, za ten čas sa dostanú všade, do vody, pôdy ovzdušia.

Plasty ovplyvnia zdravie celej populácie aj ostatných živočíchov. To bude stáť množstvo nákladov v oblasti zdravotnej starostlivosti, rekultivácie pôdy, ovzdušia a vody. Čakajú nás nepredstaviteľné náklady, alebo genetické prispôsobovanie sa organizmov vrátane človeka týmto plastovým vplyvom. Niektorí radi používajú prirovnanie, že dnes žijeme v dobe plastovej, ja si želám, kiež by sme boli čím skôr za ňou. To ale budeme musieť zvládnuť otázky recyklácie plastov a rekultivácie životného prostredia. Možno už čoskoro objavíme kompostovanie plastov. A necháme ich upadnúť do zabudnutia. Inak sa vízia Jana Svěráka môže stať realitou: Film Ropáci

Predmety jednorázového použitia

Vyrábame žiaľ priveľa jednorázových vecí, ktoré po jednom použití vyhodíme. Predmety jednorázového použitia sú hlavnou záťažou pre životné prostredie, ktoré musí zabezpečiť ich rozklad a premenu. Na ich výrobu sme potrebovali množstvo surovinových a energetických zdrojov, nasledovalo takmer bezvýznamné využívanie a hneď nasleduje recyklácia, teda opätovná energetická potreba na likvidáciu a premenu týchto predmetov.

Dobrým príkladom sú nezmyselné plastové obaly na vajíčka, alebo plastový príbor (lyžička, vidlička, tanier). Porovnajme kolobeh, výrobu a používanie plastového príboru a riadu so strieborným príborom a porcelánovým riadom. Zaujímavé je zistenie, aké plýtvanie jednorázový plastový príbor a riad predstavujú, zatiaľ čo strieborný príbor a porcelánový riad sú použiteľné pre niekoľko generácií. Ja napríklad používam príbor od svojej babičky a zdá sa, že ešte mojim deťom a vnúčatám sa bude páčiť a budú ho používať (rodinné striebro). Takže 5 generácií?

Prepočítať množstvo plastového riadu spotrebovaného počas piatich generácií nebude ťažké. Berme v úvahu priemerne tri jedlá denne, teda tri súpravy plastového príboru a dvoch plastových tanierov na obed plus po jednom tanieri na raňajky a večeru. Počítajme takéto stravovanie počas 50 rokov (spodná hranica dĺžky stravovania jedného človeka).

Ak by sa všetci Bratislavčania stravovali využívaním jednorázových plastových príborov a plastového riadu, na území ich mesta by za 250 rokov vznikla plastová skládka veľkosti 20 budov NBS (Národná Banka Slovenska). Prečo za 250 rokov? Nuž toľko trvá, kým sa plastový príbor rozloží. Pritom sa udávajú tvrdšie údaje o rozklade plastov než 250 rokov. Vraj to trvá vo voľnej prírode približne 500-1000 rokov.

jednorázové príbory
Kopa z jednorázových príborov - 20 x NBS

Výrobný podvod

Vieme vyrobiť užitné predmety s dlhou životnosťou, napr. práčku, ktorá vydrží 30-50 rokov. To by bolo radosti pre zákazníka! Lenže pre výrobcu práčiek je výhodnejšie, ak si každá rodina kúpi práčku aspoň raz za 5-12 rokov, než jednu práčku za život. To sa dá ľahko zariadiť. Stačí, ak vloží do výrobku "slabú" súčiastku, o ktorej vie, že zlyhá po záruke, napr. po 5. rokoch používania. Cena onej súčiastky a jej oprava sa nastavia tak draho, aby sa oplatilo radšej kúpiť novú pračku, než opraviť starú. Kvôli jednej súčiastke tak výjdu navnivoč stovky iných súčiastok v pračke, ktoré boli nadimenzované na desiatky rokov. Tento výrobný podvod spôsobí, že sa stovky súčiastok zbytočne a predčasne vyhodia. Je to obrovské plytvanie zdrojmi. Príroda takému plytvaniu hovorí rozhodne nie! Lenže zisk výrobcu je 4 krát vyšší a tento fakt rozhoduje. A ruku na srdce, je to lákavé mať novší model pračky, že?! Ktorá gazdinka by netúžila po novej, lepšej, krajšej pračke. Tak často, ako sa len dá.

Preto má takýto špekulatívny princíp výroby úspech. Poznáme ho najskôr z kauzy nabíjačky mobilných telefónov. Výrobcovia ku každému modelu mobilu vyrábali iné nabíjačky, ktoré neboli vzájomne kompatibilné a tak sa s novým mobilom musela vyrobiť a zakúpiť aj nová nabíjačka, čo je z hľadiska výrobcu skvelý biznis. Lenže pre zdroje, životné prostredie, energie, zákazníka ... obyčajný výrobný podvod. Tak je to s väčšinou spotrebných predmetov súčasnosti - holiace strojčeky a žiletky k nim, autá a náhradné diely, žiarovky a predčasne spálené vlákna a pod.

Takýto postup výrobcov má byť predmetom štátnych regulácií. Pomohlo by zvýšenie recyklačných poplatkov, aby sa špekulovať nevyplácalo. Je ľahké zaviesť proti takýmto podnikom regulačné opatrenia, napríklad dynamické poplatky za predčasnú recykláciu, alebo nekompatibilitu súčiastok medzi rôznymi modelmi a podobne. Dĺžka záruky verzus recyklačný poplatok by sa dali nastaviť napríklad v súlade s vedeckým poznaním v danej oblasti výroby.

Príklad regulácie: Povinná doba záruky na pračky sa stanoví na 30 rokov. To by malo vyplývať zo súčasného technického poznania v oblasti výroby pračiek. Výrobca, ktorý nevie vyrábať pračky za týchto podmienok, by nedostal licenciu. Vyrábali by sa len práčky so životnosťou a zárukou min. 30 rokov. Ceny pračiek by samozrejme boli vyššie, pokojne aj štvor-násobné. Napriek tomu by sme zaznamenali obrovské celospoločenské prínosy. Úspory materiálové 300%, úspory výrobných energií 300%, úspora dopravy, manipulácie, skladovacích priestorov, zaťaženia recyklačných technológií, ŽP ...

Lenže vlády, podobne ako výrobcovia, majú tiež záujem na zvýšenej hospodárskej produkcii. Veď každý predaný tovar im prináša dane. Preto ani štát o šetrné vyrábanie nemá záujem, snáď len ochranári životného prostredia a rozumní zákazníci. Ak by politici pochopili že je spoločensky prospešnejšie a dokonca aj efektívnejšie zarobiť do štátnej kasy na regulačných opatreniach, neboli by odkázaní na príjmy z daní. Príjmy by plynuli z pokút, ale najmä z participácií na úsporách. Tento princíp optimalizácie nákladov namiesto neustáleho zvyšovania príjmov je už v marketingu a logistike dávno dobre známym receptom na úspech, len politike a správe vecí verejných sa stále vyhýba.

Plýtvajúce hospodárenie je nevýhodné pre všetky zúčastnené strany.

K takémuto plytvaniu by nedochádzalo, ak by bol každý výrobca zainteresovaný na likvidovaní svojich "dožitých" výrobkov. Napríklad výrobca práčky by musel starú práčku demontovať a všetky komponenty separovať, opätovne použiť v nových výrobkoch a nepotrebné súčiastky vrátiť na recykláciu do dodávateľských firiem (hutí, elektropriemyslu ...) a to všetko na svoje náklady. Ropní zbohatlíci a pridružený priemysel by museli napríklad recyklovať plastové výrobky a priemyselné odpady z ropy. Asi by sa obyvatelia v krajinách OPEC nedokázali ani pohnúť, keby im z celého sveta priviezli späť plastový odpad, ktorý vznikol z ich ropy a ktorý sa povaľuje po všetkých skládkach sveta.

Elektrárne by mali zlikvidovať odstavené jadrové reaktory a vyhorené palivo. Výrobcovia umelých hnojív by mali rekultivovať pôdy, ovzdušie a čistiť vody v riekach a moriach, ktoré zamorili ich pesticídy. To by asi nezafinancovali ani keby si požičali sto násobok toho, čo na nich kedy zarobili. Takto žiaľ stojí súčasný priemysel. Vyrába sa, zisky zhltnú jednotlivci, ale následky výroby znášajú obyvatelia planéty. Všetci spoločne, bez rozdielu, či si dané produkty kupovali, alebo nie. Je na každom, ako sa k tomuto spôsobu vyrábania a hospodárenia postavíme a či budeme bezhlavo konzumovať.

Nie sú to len výrobcovia, ktorí by mali niesť zodpovednosť za stav životného prostredia a zdravia civilizácie. Sme to predovšetkým my sami - spotrebitelia, ktorí nenásytne objednávame, kupujeme a využívame ich chybné produkty. Vyrábajú ich pre nás, podľa našich požiadaviek. Radi nám vyrobia a pripravia všetko, čo si budeme želať a za čo budeme ochotní platiť. Žiadajme preto čisté energie, bezodpadové hospodárenie, ohľad na životné prostredie, zdravé potraviny, kvalitné výrobky s dlhou životnosťou a podobne. Výrobcovia ich radi splnia.

A keď už vznikne potreba niečo likvidovať, používajme kompostovanie, neutralizáciu a biotechnológie, nie spaľovanie, betónovanie, sypanie do vody a rozprašovanie do ovzdušia. Kompostovať sa dá všetko. Je to čisté a zadarmo. Stačí ho ušiť na mieru, pre konkrétne odpady použiť vhodné mikroorganizmy. Kompostovaním môžeme vyrábať humus pre svoju záhradku, rekultivovať prechemizovanú pôdu v poľnohospodárstve, recyklovať odpady komunálne i priemyselné, neutralizovať kyslé a zásadité skládky, čistiť vodu, dekontaminovať pôdy, dokonca aj zneškodňovať rádioaktívne odpady.

Druhy kompostovania

Z hľadiska spôsobu a rozsahu rozlišujeme kompostovanie:
- prírodné kompostovanie
- domáce kompostovanie
- komunitné kompostovanie
- komunálne kompostovanie
- priemyselné kompostovanie

Recyklácia biologického odpadu

Uvážlivé riadenie kompostovania a správne porozumenie vhodnosti a nevhodnosti rôznych biologických odpadov pre použitie v kompostovaní má tiež dôležitý vlyv a prínos pre liečenie stromov kompostom. Všetky zelené odpadky zo záhrady sa premenia späť na živiny a tie ostávajú v záhrade. Využitie na kompostovanie nájdu aj zeleninové a ovocné odpadky z kuchyne. Tie zbierame doma do určených nádob a ukladáme na kopu pod strom. 4-členná domácnosť vyprodukuje ročne asi 1.200 kg komunálneho odpadu, z toho takmer polovica je odpad biologický. Väčšina z biologického odpadu môže byť kompostovaná. Do kompostu nepatria živočíšne zbytky mäso, kosti, syry, ryby, oleje. Najvhodnejšie pre bio kompost sú zelenina, ovocie, posekaná drevná hmota, konáre, kôra, pokosená tráva, vypletá burina. Pozor, chemicky ošetrené zbytky zelených rastlín do bio kompostu nedávame! Kompost pre účely liečenia stromov pestujeme podľa najprísnejších pravidiel pre kompostovanie. Tie sa dozviete nazretím na odkazy uvedené na konci tohto článku, alebo zdravým sedliackym uvažovaním.

liečenie stromov kompostom
Čo všetko sa skrýva pod listím? Úspešné liečenie slivky zo šárky

Pri úvahách na tému kompostovanie sa vždy zamerajte na posúdenie dvoch hlavných aspektov:
1. kvalitu kompostu z hľadiska "chemickej čistoty"
2. spracovanie čo najväčšieho množstva odpadov kompostovaním

(ad 1) Posúdenie chemickej čistoty kompostu závisí od chemickej čistoty vstupných surovín, ktoré do kompostu pridávame. To má význam pri ďalšom použití hotového kompostu. Ak potrebujeme vysoko kvalitný kompost pre pestovanie zeleniny, ovocia, teda pre priamu výrobu bio-potravín, pridávame do kompostovej kopy len nezávadné zložky, ktoré vyhovujú požiadavkam pre bio-produkciu potravín. Vynecháme napríklad kusy dreva, ktoré boli ošetrené náterom, ale aj banánové šupky (kvôli ošetreniu chemikáliami pre účely prepravy a skladovania), taktiež vynecháme rôzne potravinové výrobky, ktoré obsahujú akékoľvek chemické zložky (konzervanty, emulgátory, farbivá ...) Nič z toho do bio-kompostu nepatrí. Existuje však aj potreba menej kvalitných kompostov, preto aj ich výroba má opodstatnenie.

(ad 2) Súčasné technológie makro likvidácie zmesového komunálneho odpadu využívajú hlavne spaľovanie odpadu. Je to najmenej vhodný proces premeny odpadu, podľa najnovších názorov sa spaľovaním odpad znehodnocuje. Spaľovaním odpadu vzniká okrem zanedbateľného množstva tepla množstvo toxických exhalátov a nežiadúca struska komplikovanej štruktúry, ktorá nie je vhodná návratu do prírody ani na ďalšiu separáciu. Je určená len na dlhodobé skládkovanie. Objemová zmena odpadu po spálení činí cca 10-20%, hmotnostná asi 20-30%. Vzniknutá struska a popol sa stabilizujú cementovaním, aby nedochádzalo k vylučovaniu ťažkých kovov a iných jedov do životného prostredia. Odpad zo spaľovní sa uskladňuje vo forme betónových blokov v kategórii nebezpečný odpad. Niektoré krajiny však používajú aj takéto betóny ako stavebné materiály napr. na výstavbu ciest a podobne, čo je značne nezodpovedné.

Preto sa pokúšajme vyseparovať z komunálneho odpadu ešte pred spálením čo najväčší podiel druhotných surovín, ktoré sa dajú spracovať inými, najlepšie prírodnými prosesmi (kompostovaním). Prispejeme tým životnému prostrediu. Z týchto dôvodov môžeme kompostovať úplne všetok biologický odpad. Takto vyprodukovaný kompost však nepoužívame na priamu produkciu potravín, ale ho necháme v niekoľkých prírodných cykloch "prečistiť" napr. pestovaním štiepkového dreva, umiestnením do lesa, na ekologické katastrofy a pod. Potom môžeme namiesto spaľovania zmesového komunálneho odpadu, spaľovať štiepku. Spaľovanie bude čistejšie a účinnejšie. Vyrobíme potrebné teplo, ušetríme naše lesy, ktoré dnes padajú za obeť bio-spaľovniam a nevyprodukujeme toľko toxických exhalátov a toxickej strusky určenej na výrobu nebezpečných betónov.

Skladovanie nebezpečných odpadov je založené na princípe: Nevieme čo s nimi, tak ich odložíme na budúce časy. Očakávame, že budúce generácie budú poznať riešenia likvidácie takýchto odpadov. Najlepším príkladom našej nezodpovednosti je jadrový odpad, s ktorým zaobchádzame obzvlášť hazardérsky. Hádžeme ho do morí, do starých banských diel, zakopávame ho do podzemia. Objavili sa dokonca úvahy vystreľovať ho do vesmíru. Len na likvidáciách Černobiľskej a Fukušimskej katastrofy vidíme, koľko prostriedkov naviac je potrebné vynakladať na likvidáciu jadrových katastrof a pritom úspešnosť týchto likvidácií je stále v nedohľadne. Ak započítame tieto "havarijné" náklady do ceny jadrovej energie, tak zistíme že je nezaplatiteľná. Jej cena je privysoká. Súčasné "dočasné" skládky jadrového odpadu taktiež zaváňajú vážnym problémom. Hrozia úniky radiácie a kontaminácia vôd, pôdy a ovzdušia. V súčasnosti je téma rádioaktívnych odpadov asi najvážnejšou témou ľudstva. Ukazuje sa, že ani ukladanie do hlboko uloženého, neporušeného kamenného podložia, aké budujeme napríklad vo fínskom Onkalo - úložisko jadrového odpadu, nebude uspokojivým riešením. Pritom riešenie likvidácie jadrového odpadu máme na dosah. Je založené na princípe kompostovania, ide o rozklad jadrového odpadu baktériami ...

Zavedením kritéria "chemickej čistoty" kompostovaných odpadov rozlišujeme komposty rôznej kvality. Podľa toho ich používame na rôzne účely. Stručne zhrnuté, pri kompostovaní prevádzkujeme dve kompostoviská, jedno pro-bio a druhé ne-bio (resp. tretie, kam ide úplný biosajrajt ako odpad z drevotriesky, rôzne potravinové výrobky po záruke a pod.). Pre väčšie kompostárne sa môže zaviesť viac než len dvoj stupňové členenie kompostov. V súčasnosti sa však vo veľkých prevádzkach používa kompostovanie bez rozlišovania kvality, preto nie je vhodné používať zakúpený kompost z neznámeho zdroja a neznámej kvality pre pestovanie bio-zeleniny. Takéto "no-name" komposty sú vhodné do mestských parkov, na pestovanie okrasných rastlín, izbových kvetín, štiepky a podobne. V blízkosti vodných zdrojov je potrebné ich použitie zvážiť.

Recyklácia biologického odpadu je základným prírodným princípom. Príroda má pre tento proces vytvorené samoregulačné mechanizmy v podobe organizmov a reakcií, ktoré vplyvom vlhkosti, tepla a ďalších prebiehajú samostatne, bez nášho zasahovania. Ak budeme tieto procesy pozorne sledovať a porozumieme im, môžeme ich ovplyvňovať a riadiť ku prospechu svojmu a ozdraveniu životného prostredia. Recyklovať znamená premieňať, vracať späť do obehu. Nie len biologický odpad (odumreté organizmy) sa recykluje späť na živiny a tie na nové organizmy. Recyklácia je základný princíp vesmíru. Recykluje sa všetko. Všetko sa mení a vracia späť do pôvodných foriem - ovzdušie, voda, živiny, organizmy, planéty, energia ... celý vesmír.

Človek je veľmi chúlostivý organizmus, ktorému vyhovujú len úzke škály hodnôt (teploty, ovzdušia, svetla, vlhka, kyslosti ...), v ktorých dokáže žiť. Takéto vhodné podmienky boli v rámci vesmíru vytvorené na Zemi, ešte pred objavením sa človeka. Ľudstvo však svojim vývojom inklinovalo aj k aktivitám, ktorými začalo významne ovplyvňovať a meniť podmienky pre vlastný život. Hodnoty ovzdušia, vody, pôdy, teploty sa vplyvom našich hospodárskych aktivít posúvajú mimo naše optimálne hodnoty. Hlavným problémom zmien životného prostredia sú nadmerné znečisťovanie vody, vzduchu, pôdy. Preto sa niektoré bytosti, ktoré tento vývoj chápu, snažia presvedčiť nevedomú časť ľudskej populácie k zmenám a k postupnej náprave, čisteniu znečisteného životného prostredia, zmene myslenia a životného štýlu. Tieto aktivity naberajú na vážnosti a dôležitosti (pripomína mi to detoxikáciu). Tým by sa životné prostredie na planéte Zem mohlo vrátiť k optimálnym hodnotám, Zem by mohla vyzdravieť a organizmy žijúce z nej taktiež. Lenže čo ak práve máme ísť cestou zmien a poznávania nových foriem, cestou vývoja, namiesto pohodlia starých istôt, už poznaných stavov sveta a prírody?

Kompostovanie zaujímavé odkazy

Podrobnosti k téme kompostovanie sú spracované v mnohých prácach na internete. Odporúčam nvštíviť:
- Worms documentary - video (Nat Geo)
- Leták o kompostovaní - stručné a výstižné zhrnutie (PZ)
- Domáce kompostovanie - brožúra na stiahnutie (PZ)
- Pravidlá kompostovania - video základné pravidlá (PZ)

© na zdravie 2016