Bio mlieko

Mlieko dnes musíme nazývať bio-mlieko

Je to celé na hlavu. Normálne mlieko dnes musíme nazývať bio-mlieko, pretože pod pojem "mlieko" sa záludne vopchalo čosi nechutné. Akási biela tekutina, ktorej chuť, vôňa, pôvod, zloženie sú veľmi podozrivé ... Už to nie je mlieko, čo nám predávajú veľko výrobcovia. Našťastie si ešte pamätám chuť a vôňu mlieka, keď nám ho dávala kravička. Mlieko voňalo senom. Na prázdninách u babky sme museli vypiť dva, tri hrnčeky denne. Najchutnejšie bolo ešte teplé z kravy, čerstvo nadojené.

Kravy sa vtedy pásli v údolí Hrona, večer ich pastieri vracali jednotlivým gazdom späť do dvora. Pstruhy, mlieko a čučoriedky. To bolo detstvo! Behali sme naboso po voňavých lúkach. Tráva vysoká po pás, až vtedy sa kosila. Pri kosení bolo ticho, chlapi vedeli zručne ťahať kosou. Seno sa sušilo na slnku, dosúšalo sa v petrencoch na lúkach, suché sa zvážalo na rebriňákoch do senníkov. Všetko voňalo prírodou a prekypovalo zdravím. Seno slúžilo aj na ľúbostné hry mladých dievok, ktorým sa hovorilo "krv a mlieko". V zime bolo seno nenahraditeľnou potravou pre dobytok.

Dnešné mlieko kúpené v obchode nedokáže skysnúť. Skúste, či urobíte z neho smotanu, maslo alebo tvaroh? Ak ešte náhodou z neho v spracovateľskej fabrike nevyťažili všetky živiny, predsa má akúsi syntetickú pachuť a vôňu, ktoré naznačujú podivný pôvod tejto substancie. Intolerancia laktózy, alergie, obezita, celiakia, cukrovka, infarkt, rakovina sú len najznámejšie z rozsiahleho zoznamu vážnych zdravotných problémov, ktoré tlačia nahor štatistiky chorôb súvisiacich so stravovaním a potravinami. Ich nárast je už dávno alarmujúci, ale plošné riešenie príčin týchto chorôb neprichádza. Pritom sa nejedná o neznáme faktory, ktoré by sme nepoznali. Hlavnou príčinou chorobnosti súčasnej populácie je (ne)kvalita potravín a zlý životný štýl. Tam majú korene všetky spomínané ochorenia.

Noví bio spotrebitelia sa rozhodli spustiť dopyt po starom dobrom mlieku. Je nás zatiaľ len pár priateľov - rodín s malými deťmi, ktorým by sme radi dopriali mlieko, aké sme poznali v detstve my. Hláste sa všetci výrobcovia bio-mlieka, čaká na vás zaujímavý kontrakt. Paradoxne sme nedávno zaznamenali v médiách nostaligické výzvy slovenských producentov mlieka, ktorí lamentovali, že sa blíži ich zánik. Hubí ich vraj lacná biela tekutina z dovozu, preto musia zatvárať svoje mliekárenské prevádzky.

Nuž radi by sme ich podporili, ak by sa v ich produkcii vyskytovalo kvalitné bio mlieko. Inak, nech kľudne krachujú domáce aj zahraničné "mliečne napodobeniny". Ak však niekto začne dodávať skutočné mlieko, nemusí sa báť. Kvalita sa vždy presadí a nájde si cestu k zákazníkovi. Aj za hranice Slovenska, kde už uspelo mnoho Slovákov, ktorí sa neboja a s čistým srdcom predávajú svoje poctivé ruky a um. Pokojne za dvojnásobnú i vyššiu cenu. Radi zaplatíme za skutočné mlieko skutočnú cenu.

Niektorým slovenským spotrebiteľom sa už otvárajú oči

Vyskúšali sme a pochopili supermarkety aj hypermarkety. Mali sme desiatky rokov možnosť testovať tento výdobytok modernej doby. Pohodlné parkovanie, obrovské pojazdné košíky, kam sa zmestí všetko aj to čo nepotrebujeme. Desiatky komodít z každého druhu sortimentu, zľavy, akcie, výpredaje, otváracia doba takmer non-stop, klimatizácia v zime, v lete, všetko pod jednou strechou. Stačí mať len peniaze a utrácať. Alebo ich nemať, požičať si a utrácať. Utrácame a utrácame, až utratíme všetko. Je to príjemné, ale hlúpe.

Niektorí sme si už všimli, čím za tento "výdobytok" platíme. Nie sú to len peniaze z peňaženiek, vlastne peniaze už nenosíme, máme len čipované plastikové karty. To je ďalší super vynález modernej doby, ktorý uľahčuje utrácanie. Za tieto moderné "výdobytky" platíme svojim zdravím. A nemám na mysli prechladnutie z klimatizácie v obchodoch, ale choroby z nekvalitných potravín. Sme chorí z nadbytku, chamtivosti, technológií a materializmu. To všetko nakupujeme v novodobých marketoch - obrovských, klimatizovaných, plechových búdach bez poézie, kultúry a ducha - vysávačoch ľudskej energie.

Tento cudzí výmysel k nám akosi nepasuje. Supermarkety k nám dofrčali z vyspelého sveta, keď sme sa my, vtedy ešte nevyspelí, rozhodli kráčať za nimi a túžili sa stať takí vyspelí, ako sú oni. Ich svetu však vládne veličenstvo Marketing. Zvykáme si, ale akosi to stále nie je ono. Stále nedokážeme naplniť ten obrovský nákupný košík, tak ako sa sluší a patrí, ako nás názorne učia v reklame. Niektoré obchodné spoločnosti to u nás radšej zabalili. Možno to zopakujú aj ďalšie. A možno sa miesto nich vrátia potraviny, mliekárne, zelovoce, mäsiarne. Späť na naše ulice, kadiaľ denne chodíme, kde žijeme. Alebo také tržnice! Tie sú šité na mieru nášmu naturelu. S tovarom dopestovaným a vyrobeným ľuďmi, ktorých poznáme po mene.

Múdrosť našich rodičov a starých rodičov - sme to, čo jeme! Poznáme túto axiómu dlho, ale nechováme sa podľa nej. Naše hrubohmotné telá sú tvorené potravou, ktorú konzumujeme, takže stojí za to dať si námahu a premýšľať o jedle. Je nemilé, keď objavíme skrytú chybu na výrobku napr. kuse nábytku, alebo nových topánkach. Vrátime ich a už si viac od toho predajcu nič nekúpime. Ale prečo im tolerujeme odfláknuté potraviny? Veď nám ubližujú oveľa viac. Majú priamy neblahý vplyv na zdravie. Myslíme si, že zdravie sa dá kedykoľvek opraviť, že niekto to dokáže nejakou čarovnou pilulkou? Omyl. Je to veľmi ťažké, napraviť pošramotené zdravie.

Malo by nám záležať na tom, čo jeme. Pohodlie nás priviedlo k tomu, že sme si svoje potraviny prestali vyrábať sami. Zverili sme túto dôležitú činnosť cudzím ľuďom, ktorí to vedú na slepú koľaj. Vyrábajú vo veľkom, nekvalitne, stále viac umelé potraviny. Našťastie mnohým slovenským spotrebiteľom sa už otvárajú oči a začínajú brať vážne varujúce informácie o závadných potravinách a premýšľať o tejto problematike. Je naozaj nutné odsťahovať sa na vidiek a začať od piky? Živiť sa vlastnými rukami, vyrábať potraviny ktorými kŕmim seba a svoju rodinu? To by znamenalo, že už v prvopočiatku keď začala vznikať deľba práce, sme ako ľudstvo uvažovali nesprávne a išli zlou cestou? Alebo sa len stačí poohliadnuť po poctivom a spoľahlivom dodávateľovi, ktorý rozumie Bohu, prírode a potrave v potu tváre, s láskou dopestovanej?

Predovšetkým by sme mali premýšľať o potravinových výrobkoch a zvážiť dopady rýchleho občerstvenia na zdravie. Pozrite si filmy, jestvuje množstvo video dokumentov na webe. Ostanete prekvapení, keď zistíte napr., aké je zlé jedlo z fastfúdov. Ľudia, ktorí jedia len to, končia v nemocnici na zlyhanie srdca v dôsledku podvýživy, alebo naopak - na extrémnu obezitu z jedál vo fast foodoch a z priemyselne vyrábaných potravín. Žasnem, že zodpovední povolia ďalej predávať potraviny, ktoré sú zdrojom toľkých problémov. Ešte viac však žasnem nad ľuďmi, ktorí to dobrovoľne konzumujú. Nevážia si život? Alebo si len nevedia pomôcť? Je to podobné, ako v nasledujúcom citáte:

Dá sa povedať, že napriek vysokej spotrebe potravín, spoločnosť trpí podvýživou. Potraviny sú spracované tak, že vo výrobkoch zostáva veľmi málo živín. Každý z nás by mal úplne prehodnotiť svoj potravinový a stravovací systém. Začať musíme od toho, ako a kde sa naše potraviny vyrábajú, ako sú spracované a distribuované a dokonca aj to, ako si ich pripravíme a konzumujeme. Ako eko- spotrebiteľa ma zaráža trend stupňovanej absencie prirodzenej produkcie potravín a prirodzeného chovu zvierat. Je potrebné lepšie porozumieť "stromovitosti" stromu, "kravskosti" kravy a pokúšať sa im pri pestovaní a v chove čo najvernejšie napodobniť prirodzené podmienky, aby bola podporená ich podstata.

Krava je tradične pasúce sa zviera, napriek tomu dnes poľnohospodári vo väčšine kŕmia kravy kukuricou, pretože je to lacnejšie, pohodlnejšie a prispieva to rýchlejšiemu rastu. Našťastie nie všade je tomu tak. Zašli sme na návštevu do "panenského" regiónu. Jozef Fekiač z Podpoľania produkuje to, čo nazýva "šalátové hovädzie mäso", pretože jeho kravy sa živia výhradne trávou na pastvine. Usmieva sa, keď vtipkuje, že toto mäso môžu aj vegetariáni. Kravy mali pod Poľanou vždy vážne postavenie. Družstvo tu na lazoch našťastie nikdy nevzniklo, preto sa na úpätí Poľany zachovala kvalitná pôda plná medzí a akurátnych roličiek. Aj chov kráv tu dosahuje takmer ideálne parametre. Pravda záleží na konkrétnom gazdovi, ale tu sa nedá nikto zahanbiť aušusom.

Zoznámte sa so svojim farmárom

Jozef Fekiač a ďalší jemu podobní sa snažia, aby sme si uvedomili, aký význam má kvalita jedla, ktoré nás živí. Väčšina položiek na policiach v supermarketoch sú len rôzne verzie kukurice a sóje. Často sú spracované tak, že je v nich len nízke množstvo skutočnej výživy. To platí dokonca aj o ovocí a zelenine, ktoré kupujeme. Majú nedostatok živín, pretože boli vyrobené v oblastiach, kde je pôda zbavená všetkých základných živín. Ak pôda nemá žiadne živiny, nemôžu ich mať ani plodiny, ktoré na nej rastú. Navyše veľkopestovateľské plodiny sú zaťažené chemikáliami, čo tráviaci proces ešte viac komplikuje.

Farmár Jozef Fekiač apeluje na hospodárov, aby starostlivo premýšľali o tom, ako správne vyrábať zdravé potraviny. Ukazuje poľnohospodárom, ako realizovať prirodzenejší spôsob hospodárenia, ktorý je šetrnejší k pozemku, rastlinám aj živočíchom. Inšpiroval sa vo Francúzsku, kde sa po škole učil hospodáreniu u tamojších eko farmárov, ktorí dobrúsili jeho filozofiu. Jeho biofarma je nádherným príkladom a inšpiráciou, kde hovoria pôda, rastliny a zvieratá o spokojnosti. Vidíme tu praktické ukážky implementácie princípov udržateľného hospodárenia na slovenskej farme do praxe.

Keď sme sa ho pýtali na bio mlieko, povedal že základom sú spokojné zvieratá, pasúce sa kravy na zelenej paši. Vedeli sme, že sme u neho správne. Dal nám okoštovať mlieko, na tú chuť sa nedá zabudnúť. Škoda len že už má vyšší dopyt, než denne vyprodukuje. Zatiaľ neplánuje zvyšovať výrobu mlieka, vraj by to bolo na úkor kvality a to nechce. Alebo by musel zvýšiť stavy dobytka, prikúpiť pôdu, pasienky, nových paholkov, hospodárske budovy na ustajnenie ... Poradil nám však niekoľkých ďalších farmárov z okolia, ktorí hospodária podobne.

Mnohí priatelia v okolí vzali jeho prístup k pôde a zvieratám k srdcu a začali sa lepšie starať o zvieratá, zameriavajúc sa na ich prirodzený spôsob života. Pomocou je im dokonca internet, prostredníctvom ktorého predávajú produkty spotrebiteľom vo svojom okolí. Na webstránke, alebo pri osobnej návšteve môžete vidieť, ako sa váš farmár správa k zvieratám, ako chová kravy, sliepky, morky a ošípané, ako pestuje vašu zeleninu.

Použitie tohto modelu poľnohospodárstva oslovuje stále viac farmárov aj spotrebiteľov. Jozef Fekiač nám povedal, že najdôležitejšie je mať v sebe lásku k pôde a k zvieratám. Potom sa zdravo hospodáriť dá. Mnohí Podpoľanci dnes produkujú certifikované bio produkty - mlieko, mliečne výrobky, vajcia, mäso, ovocie a zeleninu, ktoré možno zakúpiť priamo od nich, alebo modernejšie prostredníctvom webových stránok. Nádherné spojenie pokroku a múdrosti predkov, spojenie nového a tradičného - eshop a sedliacky statok.

Na detvianskych lazoch sme navštívili aj odvážny mladý pár, ktorý sa tu usídlil pred pár rokmi. Po niekoľko ročných trampotách sa ich bio farma rozbehla a rastie z roka na rok. Nevedia si vraj iný spôsob života predstaviť, pritom obaja manželia pochádzajú z mesta. Mladí poľno inžinieri vyrábajú bio potraviny najlepšej kvality, aká je v ich silách. Produkujú na živiny bohaté potraviny, ktoré pomáhajú nielen ich rodine a blízkym, ale aj rozrastajúcej sa skupine odberateľov, byť zdravší. Veria, že ľudia potrebujú mať na výber, aby si mohli kúpiť aj lepšie jedlo, než je v súčasnosti bežne k dispozícii. Vraj čoskoro nastane doba návratu k novému chápaniu potravy.

Zmena obchodných vzťahov optimalizuje ekonomiku, tá kvalitu potravín

Ako noví bio-spotrebitelia sme presvedčení, že musíme pomáhať našim miestnym poľnohospodárom a malým podnikom, ktorí sa rozhodli produkovať kvalitnejšie potraviny. Poľnohospodári, ako je Jozef Fekiač a jemu podobní potrebujú našu priamu podporu, ak má ich podnikanie dosiahnuť úspech. Mať osobný vzťah so svojim poľnohospodárom môže byť obzvlášť účinný spôsob podpory, ktorý prospeje spotrebiteľovi i farmárovi.

Priame vzťahy farmár - spotrebiteľ prinášajú zásadné zmeny v kvalite potravín. Znamenajú aktívne sa zapájať do procesu výroby potravín určených pre seba a preberať tak spolu zodpovednosť za vlastné zdravie. Zároveň sa vytláča zo vzťahu nadbytočný článok - obchod, ktorý býva často príčinou umelo vytváraných problémov, ale najmä predražujúcim prvkom.

Obchod znamená často viac než 50% z ceny. Ak zaplatíme za mlieko v obchode € 1.20 a výkupná cena je € 0.30-0.40, každý spočíta, že obchod zhltne zhruba 65-75% ceny a farmár len 25-35%. Za týchto cenových podmienok (30-40 centov) dokáže výrobca vyprodukovať len mlieko určitej kvality, označme ju "Q". Ak zaplatíme celú cenu priamo výrobcovi, t.j. celých € 1.20, potom dokáže vyprodukovať mlieko troj až štvornásobne kvalitnejšie (3Q resp. 4Q). To je hrubý náčrt, ako sa zlepší kvalita mlieka, ak vynecháme medzičlánok obchod. Vo vylepšovaní kvality mlieka môžeme pokračovať ešte ďalej, presnejšie optimalizovať aj ďalšie faktory ovplyvňujúce cenu a kvalitu mlieka, až dospejeme k prekvapujúcim číslam. Farmárčenie sa zrazu oplatí a kvalita potravín je ako za starých poctivých čias. Obaja, farmár aj spotrebiteľ sú usmiati. Len špekulant obchodník bude v kúte mrzuto zazerať.

Prečo dochádza k týmto deformáciám trhu?

K deformáciám trhu dochádza často z dôvodu, že priama väzba výrobca - spotrebiteľ nefunguje. Potom vstupuje do vzťahu "šikovný" sprostredkovateľ (obchodník). Ten zaplní voľné miesto a postupne získava v procese zmeny tovarov stále významnejšie postavenie. Okrem jeho pôvodných činností súvisiach priamo s predajom ako sú preprava, skladovanie, odbyt, sa na neho postupne delegujú aj ďalšie, veľmi významné činnosti. Napríklad sprostredkovanie informácií medzi spotrebiteľom a výrobcom, znalosti, odbornosť, logistika, organizácia. Takto si pôvodný bezvýznamný sprostredkovateľ postupne získal absolutnú dominanciu v troj-vzťahu výrobca-obchodník-spotrebiteľ.

Dobrovoľne sme sa obchodníkom vydali napospas, spotrebitelia aj výrobcovia. A obchod sa svojej príležitosti chopil naozaj poriadne. Nachytal nás na vlastnú pohodlnosť. Spotrebiteľov chlácholil, len pohodlne seďte a užívajte si, ja vám donesiem všetko až pod nos. Výrobcom radil, len si pekne vyrábajte, ja sa o všetko ostatné postarám. Stávajú sa pánmi sveta. Podnecujú výskum, organizujú výrobu, zdierajú dopravu, masívnou reklamou a agresívnym marketingom manipulujú spotrebu.

Absurdistan je realitou, výrobcovia odstraňujú svoje mená a logá z obalov svojich výrobkov a balia ich do obalov supermarketov. Len kdesi na konci obalu drobným písmom uvádzajú - pre Bombamarket a.s. vyrobil Jožko Mrkvička s.r.o. Kde je tvoja hrdosť a česť Jožko Mrkvička?

Obchodník v súčasnosti dokonca diktuje výrobcovi čo bude vyrábať, kedy, koľko a za koľko. Výrobcovia sú v situácii, že uplácajú šéfov obchodných reťazcov, aby dostali svoj tovar do ich predajných regálov. Ak sa im do supermarketu nakoniec podarí dostať, vôbec to ešte neznamená víťazstvo. Práve naopak, počas platnosti zmluvy musí výrobca poslušne znášať nátlak a zasahovanie do výroby predajcom, ktorý keď sa mu niečo znepáči, prechádza k inému dodávateľovi.

Zarmucujú nás mnohé kruté príbehy týrania zvierat alebo znečistenia pôdy, vôd, a lesov, ktoré sú výsledkom veľko fariem snažiacich sa o masovú produkciu potravín pre veľké obchodné reťazce. Ich filozofiou je často len maximalizovanie svojich ziskov. Láska sa z ich práce vytratila, nech sa vytratia aj ich produkty z našich stolov.

Malé rodinné farmy neúnavne pracujú a starajú sa o rastliny a zvieratá. Pracujú od svitu do mrku dni aj noci, aby zabezpečili, že ich zvieratá sú zdravé, šťastné a chránené pred možnými chorobami. Títo poľnohospodári sú závislí na svojich zvieratách. Ak ich spoznáte osobne, pochopíte, že by si nedovolili hazardovať so svojim živobytím a menom kvôli nekvalitnej práci, nedali by vám nehodnotné potraviny. Je to pre nich otázka cti.

Urobia všetko pre to, aby bolo dobre postarané o hospodárstvo. Pridajte sa aj vy a podporte miestnych poľnohospodárov, od ktorých budete kupovať svoje potraviny. Choďte a zoznámte sa so svojim farmárom, navštívte ho osobne na farme, alebo navštívte trhy poľnohospodárov, alebo ho vyhľadajte na webe. Je to vzrušujúci nový spôsob života. Možno sa nám spoločne o pár rokov podarí vrátiť na pulty poctivé mlieko, aké sme mali v detstve.

Ak sa to nepodarí u nás na Slovensku, tak kde potom? Tu máme ešte stále najzdravšiu a najlesnatejšiu krajinu, vedomosti schopných predkov, zdravý sedliacky cit a rozum. My spotrebitelia sme rovnako dôležití v tomto procese, ako naši farmári. Len spolu vytvoríme túto novú víziu lepšej budúcnosti pre naše deti. Len spolu dokážeme odolať podvodom a trikom našich pánov spriaznených so zahraničnými veľkošpekulantmi. Asi už zabudli, že nie sme tu my pre nich, ale oni pre nás.

Nech vám padne biomlieko na zdravie ;)