Liečenie stromov kompostom

Na zdravie / Záhrada / Kompostovanie / Liečenie stromov kompostom

Pred pár rokmi som zdedil ovocnú záhradu na peknom mieste pod lesom. Rozhodol som sa urobiť z prekultivovanej záhrady, bujnú jedlú záhradu v duchu permakultúry. Každý rok, odkedy som gazdom na tejto záhrade, sledujem úrodu ovocia na takmer dvadsiatich ovocných stromoch. Niektoré staršie už nedokážu vyživiť svoje plody a udržať ich zdravé až do zberu, väčšina z nich predčasne opadá, tie ktoré dozrejú na strome sú značne poškodené hmyzom. Stojím pred vážnou dilemou - dá sa ešte nejako ozdraviť stromy a pôdu, alebo sa musím chorých stromov zbaviť? Mnohé sú krásne košaté, poskytujú tieň na tých správnych miestach, bolo by ich škoda. Nedávno padlo rozhodnutie: dostanú všetky ešte šancu, pretože sme objavili starý recept na liečenie stromov kompostom. Vyskúšam postup na troch stromoch - marhuľa, jabloň a broskyňa.

Deň Zeme a kompostovanie

Deň Zeme slávime každý rok 22.4. prácou v prospech Zeme a človeka, pre životné prostredie. Posledný Deň Zeme sme sa spolu s rodinou a priateľmi rozhodli urobiť niečo pre Zem, našu záhradu, stromy, pôdu a recyklovanie bio odpadu. Ukážem vám trochu netradičný spôsob kompostovania pod stromom, ktorý má priaznivé účinky na vitalitu stromu, jeho úrodu, kvalitu plodov, vodný režim a koreňový systém stromu. Vedľajším produktom je kvalitný kompost, alebo bio-humus, ktorým hneď z jari zabezpečíme dokonalé biologické hnojenie celej záhrady.

Podstromové kompostovanie je starý spôsob ochrany a liečenia ovocných stromov, ktorý sa do našich záhrad ešte nedostal. Tento druh kompostovania sa hojne využíval už v dávnej minulosti, vraj ho objavili sedliaci v Salcbursku alebo Hornom Rakúsku. Vtedajší gazdovia sa dobre vyznali v prírodných vzťahoch a používali mnohé prirodzené postupy pri pestovaní rastlín a chove zvierat, ktoré objavovali asi najdokonalejším spôsobom, aký ľudstvo doposiaľ vyvinulo. Zdravý sedliacky rozum. Mne tento postup ukázala a vysvetlila teta, ktorá žije v malej dedinke v alpskom podhorí, kde sa takto ešte aj dnes kompostuje, najmä ak je potrebné vyliečiť chorý strom.

Pod-stromové kompostovanie zabezpečí:

• hnojenie stromu
• zdravie stromu
• vitalitu stromu
• odpudí parazity a škodcov
• kvalitu plodov
• chuť plodov
• zvýšenie úrody ovocia až o 50%
• vodný režim stromov
• recyklovanie bio odpadu

Viac o téme - kompostovanie.

Ako liečiť stromy kompostom ?

Rozhodol som sa ošetriť asi tridsať ročnú jabloň, ktorú som zdedil spolu so záhradou. Jonatánky sú výborné jablká, len tento strom má za sebou zlé časy. Zažil niekoľko vlastníkov záhrady a každý s ním skúšal iné zaobchádzanie. Výsledkom je, že veľkú časť plodov strom neudrží do štádia dozretia. Postupne opadávajú až je z nich celá kopa. Plody, ktoré ostanú na strome až do zberu, bývajú z veľkej časti nakazené. Pestovatelia jabĺk poznajú, čo dokáže napáchať obaľovač jablčný. Zbytok skazy zabezpečí hmyz, osy a mravce. Spomínané symptómy (padanie plodov a kazy na jablkách) sú presne tým, na čo má slúžiť pripravovaný zákrok "podstromové kompostovanie". Oba spomínané problémy sú sčasti spôsobené slabou výživou pôdy. Tak uvidíme, ako dopadne liečenie stromu kompostom ?!

Je 22.4.2016, jabloň začala kvitnúť asi pred týždňom. My sa púšťame do založenia špeci kompostu pod chorou jabloňou. Najprv opatrne odhrabeme (odkopeme) zeminu až po sústavu vrchných koreňov. Dbáme, aby sme korene nepoškodili. Tvar jamy je kruhovitý v úrovni vertikálneho pohľadu. Horizontálne bude jama tiež zaoblená. Od kmeňa stromu je najhlbšia (hĺbka 20-40 cm, podľa toho, kam až nás pustia korene) a smerom k okrajom jama vystupuje do stratena na povrch. Polomer kruhu by mal byť zhodný s výškou, do ktorej chceme kužeľový kompost navýšiť, resp. o niečo menší.

Už prvé rozvetvenie tesne nad zemou nám bude robiť problémy pri budovaní kužeľovitej kopy kompostu. Ako je naznačené na prvom obrázku hore, strom by mal byť dostatočne košatý, aby bol kompost chránený pred poveternostnými vplyvmi (slnko, dážď). Zároveň pník by mal byť dostatočne vysoký, aspoň 0,8-1 m. V našom prípade máme pník atypický. Pôvodný zámer toho, kto strom sadil už nezistíme. Rezať bočný konár (od zeme smerujúci vľavo - obr 3a) by znamenalo veľký zásah do stromu. Stratil by takmer polovicu koruny. Navyše tú, ktorá rodí lepšie ovocie. Amputáciu budem možno robiť neskôr, postupne na viac krát, ak vôbec strom prekoná spomínané choroby a rozhodneme sa ho ponechať v záhrade.

Kompostový kužeľ sa stavia okolo kmeňa, ktorý je obalený suchou trávou, kôrou, vetvičkami, papierom, alebo iným spôsobom, aby sa kompost nedotýkal priamo kôry stromu. Po premene materiálu tak vznikne medzera, ktorá vytvorí difúzny komín. Ten je kľúčom k prúdeniu energie od koreňov popri kmeni do koruny stromu a vonkajším oblúkom späť ku koreňom. Vytvára sa tak akási obdoba siločiar, ktoré pozorujeme na elektromagnetickej cievke. Pokiaľ táto energia správne prúdi, odpudzuje patogénne organizmy (plesne, parazity, škodcov).

Na vytvorenie obalu kmeňa stromu som použil odrezky ("vlky" hrúbky asi ako prst) z konárov toho istého stromu. Aspoň bude materiál afinitný. Inak vraj dobre funguje aj stará suchá kôra. Odrezky som rovnomerne poukladal okolo pňa jablone a v hornej časti som ich upevnil povrazom. Ten bude po nasypaní materiálu na kompostovanie odstránený. Stromy neznášajú žiadne pevné omotky (drôt, povrazy, laná, gumy a pod.) uviazané okolo kmeňa alebo konárov. Tie spôsobujú pokles spomínanej difúznej energie, ktorá prúdi popri kmeni nahor do koruny, o 30 až 40%.

Na dno jamy, ktorú podľa potreby zavlažíme, naukladáme zelené zbytky zo záhrady spolu s kuchynským odpadom zo zeleniny a ovocia. Zoznam odpadov, ktoré sú vhodné do kompostu nájdete v závere príspevku. Zelené pokosené trávy a burina, vhodná je žihľava, lístie, na drobno posekané drevené vetvičky. Do kompostu nepridávame chemicky ošetrované zbytky rastlín a drevín. Celú zelenú zmes vo vrstve 20-40cm posypeme trochou cukru, štipkou soli, premiešame a dobre utlačíme. Ak sú v odpade sladké kúsky z ovocia, cukor pridávať nemusíme. Ten má za úlohu iniciovať rozkladné procesy, podobne ako soľ, zinok a meď.

Ak máme starý kompost, použijeme z neho niekoľko hrstí a pridáme do novo založenej kompostovej kopy. Tým sa rýchlejšie spustí proces rozkladu a výstavby organických látok. Ak zakladáme kompost "na surovo" použijeme okrem spomínaných prísad (cukor, soľ) stopové prvky meď a zinok, ktoré stačí dodať v minimálnom množstve, aby spustili oligodynamické a katalytické procesy v komposte. Ja som pridal pár drobných pilín z medeného drôtu aj z pozinkovaného klinca na iniciáciu rozkladu a výstavby (rozkladu starých organických látok, výstavbu nových organických látok).

Postupným chodením dokola zabezpečíme utlačenie bio odpadu v jame. To je potrebné u prvej zakladajúcej vrstvy. Ďalšie vrstvy budeme postupne pridávať a necháme ich len volne nasypané na sebe. Každú vrstvu bioodpadu prekryjeme vrstvou zeminy. Tak postupujeme až kým nevznikne plánované kužeľové až vajcovité teleso kompostu. Dobre ho uhladíme a pokryjeme vrstvou vetvičiek, slamy, trávy alebo iného prírodného materiálu (v krajnom prípade fóliou), aby do kompostu nadmerne nevnikala dažďová voda, alebo aby naopak nevysychal. Po obvode (pri zemi) ponecháme odkrytú zelenú vrstvu na prevzdušnenie kompostovej kopy. Vrchný prieduch difúzneho komína (medzi kmeňom a papierom) musí ostať tiež voľný. Takto bude celý kompost dostatočne prevzdušnený a mikroorganizmy v ňom si budú blažene chrúmať.

Na prvú a dobre utlačenú vrstvu biologického odpadu na kompostovanie uložíme novú vrstvu zeminy, ktorá by mala byť rovnakej hrúbky, teda 20-40 cm. Použijeme odkopanú zeminu, ktorou sme odkryli korene stromu. Je to opäť afinitný materiál, ktorý je stromu známy a dobre naviaže do novovznikajúcej kompostovej kopy. Zeminu uložíme voľne, neutláčame ju. Po okrajoch necháme odkrytú vrstvu bioodpadu, aby bola prevzdušňovaná a mali do nej prístup mikroorganizmy, najmä, ak sme zakladali kompost "na surovo". Prekladanie vrstiev - odpad - zemina robíme vždy naraz. Keď máme potrebné množstvo odpadu na založenie novej vrstvy, odkryjeme kopu a naložíme vrstvu nového odpadu. Na ňu pridáme aj novú vrstvu zeminy.

Pri hociktorej etape ukladania vrstiev kompostu sa môžeme rozhodnúť pre intenzívnejšie liečenie stromov kompostom. Tento pojem by sme však mali upresniť - liečenie stromov humusom. Kľúčový pomocník v liečení stromov je dážďovka. Existuje viac než tisíc známych druhov. Niektoré konzumujú bio odpady rýchlejšie, dobre sa rozmnožujú. Ak pridáme, alebo prilákame do kompostu dážďovky, zmení sa kvalita. Z kompostu vznikne humus, teda hovienka dážďoviek. Humus dodáva rastlinám minerálne látky a zvlášť výživné proteíny a enzýmy, ktoré majú dokonca kozmetické aj farmaceutické využitie. Pre stromy sú dážďovky najlepším podzemným priateľom. Ja som nachytal dva tucty dážďoviek po dažďoch v lese a podarilo sa mi ich prezimovať, tak som ich pridal do novo založeného kompostu. Budem sledovať ich pôsobenie pod stromom, verím že sa im tu zapáči a odmenia sa mi za kvalitnú stravu prostredníctvom ovocia na mojich stromoch.

Do zakladajúcej kopy kompostu som pridal aj popol z tvrdého dreva v množstve asi za trojlitrový hrniec. Uhlíky z varenia na záhradnom ohnisku si odkladám. Uhlíkovú zálievku pripravujem tak, že uhlíky rozdrvím na prach - použijem veľký drevený mažiar. Prach nechám namočený vo vode cez noc. Pred použitím rozmiešam a zalievam na čerstvo založenú kopu kompostu. V tomto prípade som uhlíkovú zálievku použil na začiatku práce, na zaliatie prázdnej jamy. Duchovný rozmer záhradníka, ktorý vykonáva tieto a podobné úkony vo vlastnej záhrade, hrá významnú úlohu. Je dôležité, či daný jedinec vykonáva tieto práce zúčastnene, s pochopením, alebo len tak hala-bala povrchne bez pozornosti a citu pre vec. Zem a strom sú živé, preto s nimi tak nakladám, prejavujem im úctu, pokoru a službu. Nechcem odmenu, len poslúžiť dobru veci. Je to veľmi silné a rozsiahle pôsobisko našej účasti pri prírodných procesoch. Veľa o tom premýšľajte.

Začiatkom jablka sú puky na jabloni, z ktorých sa rozvinú listy a nepoškvrnené jablkové kvety. Ich opelením vzniknú plody - v našom prípade jablká. V minulých rokoch sa na tomto strome udržalo len za dve a niekedy tri debničky jabĺk. Strom je pestovaný bez chemických preparátov už minimálne 7 rokov. Úroda je z roka na rok striedavo lepšia a horšia. Tento rok očakávam tri debničky jabĺk. Uvidíme ako sa bude úroda vyvíjať. Prinesiem kontrolnú fotodokumentáciu. Mám v pláne pokračovať aspoň dva až tri roky v liečení tohoto stromu kompostom. Ak sa potvrdia slová mojej tety, ktorá mi tento starý recept na liečenie stromov kompostom poradila, mala by sa moja jabloň úplne uzdraviť. Už sa neviem dočkať.

Kompost pod stromom zabezpečí nový začiatok pre kolobeh života. Dodá bio hnojenie, zlepší sa zdravie celého stromu od koreňov cez kmeň a konáre až ku korune, listom, kvetom a plodom. Zlepší sa vitalita stromu, zvýši sa úrodnosť, kvalita a chuť ovocia. Kompostová kopa pod stromom odpudí patogénne formy, škodcov, plesne, parazity...

Hnojenie stromu - kompost pomaly prepúšťa živiny do zeme. Na styku kompostovej kopy so zemou sa nachádza najkvalitnejší materiál, z ktorého postupujú živiny ku koreňom stromov. Tým je zabezpečené dokonalé hnojenie stromu prirodzenými látkami - "made in príroda". Život pokračuje z odumretých schránok predkov. Tento hlboký prírodný princíp je realizovaný v liečení stromov kompostom. Organické zvyšky odumretých raslín sú pri kompostovaní premenené pôdnymi organizmami na živiny, z ktorých rastie nový život - ďalšie rastliny. Kolobeh života prebieha podľa rovnakého scenára v rastlinnej i živočíšnej ríši. Kto tomuto princípu porozumie a podporí ho, urobí dobre sebe aj všetkému čo pestuje či chová.

Pôda na mojej záhrade bola značne vyčerpaná rôznymi experimentami. Pričasté mechanické kosenie na doraz, vyvážanie mulču mimo záhrady, rýľovanie, pri-hnojovanie chémiou, nekoncepčné sadenie a strihanie drevín, ale i ďalšie neduhy sa tu striedali so striedaním majiteľov a ich záhradkárskych filozofií. Celkový charakter záhrady je však pozitívny. Najväčším problémom bude výživnosť pôdy. To sa našťastie dá napraviť za pár rokov. Ukázali mi v lese, kam vyvážali posekanú trávu, odrezky konárov, burinu a odpad z kuchyne. Hneď som prehrnul tie kopy a srdce mi zaplesalo. Za 20 rokov tu vznikol nádherný, kvalitný kompost. Vraj sem vyvážajú mnohí susedia. Nuž čo dodať, ak gazda z domu vyváža? Pokúsim sa to rýchle navoziť späť na role, lúky a záhony.

Kompost nie je hnoj, ale je najlepším hnojivom pre vysilené a vyprahnuté pôdy. Ak ho založíme pod stromom, prechádza výživa priamo ku koreňom. Pôsobí to ako infúzia, rýchla pomoc. Bavili a smiali sme sa na záver Dňa Zeme a ktosi ženským hlasom poznamenal vtipnú myšlienku, že kompostová kopa pre strom je ako kozmetika pre ženu. Nuž možno i čosi viac :)

Zdravie stromu - kompost pod stromom zakladáme spravidla na jar potom, ako sme spotrebovali ten z predchádzajúcej sezóny a posypali s ním záhony, lúky a role. Založenie novej kompostovej kopy pod stromom je správne načasované na jar aj preto, lebo ide o celoročný proces recyklácie bio odpadov na živnú pôdu. Jednotlivé etapy tohoto procesu vyžadujú čas a s postupujúcimi ročnými obdobiami sa mení aj obsah v kompostovom telese, kompost dozrieva. Zrelý je väčšinou až na jar, keď pekne zemito vonia, alebo keď prebehne úspešný klíčiaci test. Zrelosť záleží aj na tom, ako rýchlo dokážeme celé kompostové teleso vybudovať. Či ho vytvoríme na dva - tri krát, alebo ho budujeme celé leto až do jesene. Podľa toho dokážu danú masu pôdne organizmy spracovať na kompost rýchlejšie, alebo im to bude trvať aj budúcu sezónu.

Zdravie stromu sa pôsobením podstromového kompostu zlepšuje, pretože proces kompostovania potláča patogénne reakcie a formy, naopak podporuje probiotické reakcie a formy. To platí už od fázy založenia kompostu. Kompostové teleso priťahuje organizmy a javy, ktoré prospievajú tvorbe nového. Jedná sa o jenoduchý, ale zásadný princíp prírodných vzťahov. Sedliacky pokus o vysvetlenie, ako prospieva kompost zdraviu stromu.

Vitalita stromu - prítomnosť zdraviu prospešného kompostu pod stromom zlepšuje jeho vitalitu (životaschopnosť). Vidieť to na zrýchlení rastu stromu, zániku chorôb a zlepšení celkovej kondície. Keď sa ošetrovaný strom dá do poriadku (dva - tri roky s kompostom), prenecháme ho v ďalších rokoch vegetovaniu bez podpory kompostom, aby strom zosilnel a dokázal sa vysporiadať s prirodzeným prostredím. Ak bude po ďalšie roky prosperovať, dobre rásť a plodiť, budeme sa z neho tešiť. Ak by sa problémy chceli vrátiť, pomôžeme mu opäť kompostovým telesom okolo kmeňa. Máme s ním trpezlivosť. Roky zlého zaobchádzania a podvýživy sa niekedy odstraňujú tiež dlho. Možno budeme musieť pristúpiť k rozsiahlejšej revitalizácii v záhrade, alebo širšom okolí a v blízkom lese.

Kvalita a chuť ovocia - pôsobením kompostu na strom sa zlepší kvalita a chuť ovocia. Plody sú väčšie, zdravšie, šťavnatejšie, krajšie sfarbené, po všetkých stránkach ušľachtilejšie. Už kvety sú silnejšie a zdravšie. Podobne aj listy sú vyvinuté zdravo sfarbené, odolnejšie škodcom. Celý nasledujúci vývoj plodov prebieha takmer bez porúch a kazov. Pozbierané ovocie je lepšie skladovateľné, odolnejšie voči hnilobe.

Odhodlal som sa na záchranu jablone, pretože jablko má významné miesto v potravinovom rebríčku pre človeka. Možno poznáte príslovie: zjedz jedno jablko denne a nepoznáš doktora. Ale to jablko musí byť domáce, čisté bez dotyku chémie. Žiadne postreky, pesticídy. Žiaľ vo veľkoprodukcii ovocia sa na Slovensku z celkových 50.000 ton vypestovaných jabĺk iba 1/10 dopestováva ekologicky. Všetky ostatné, v predaji dostupné jablká obsahujú pesticídy, ako sa uvádza v správe Greenpeace 20.10.2015. Preto je zatiaľ jedinou istotou domáce jablko vypestované ekologickým spôsobom.

Zvýšenie výnosov až o 50% - predpokladané zlepšenie úrody zatiaľ iba odhadujem. Pokúsim sa čo najpresnejšie zistiť zmenu u všetkých troch stromov, ktoré boli ošetrené kompostom. Jedná sa o akýsi pokus, ktorý nerobím až tak prísne vedecky a presne. Okrem zmien spôsobených kompostom pod stromami iste zohrá významnú úlohu počasie a vplyvy prírody, ale aj ďalšie zmeny v pestovaní samotnom. Zavádzam viacero zmien naraz: prestávam stromy strihať, nechám ich primerane "zdivieť", aby boli plody čo najvýživnejšie. Strom vie predsa najlepšie ako má rásť, žiaden ovocinársky kaderník v tomto nemôže prírode konkurovať. Mením kvalitu vody na zavlažovanie, realizujem intenzívne mulčovanie celého pozemku a podobne. Očakávam 3 debničky jabĺk z liečenej jablone. Budem milo prekvapený, ak ich bude viac. Na jeseň pofotím.

Nepovažujem však výnosy za príliš dôležitý parameter. Skôr ma zaujíma kvalita plodov. Ak sa zvýši výživná hodnota jablka na dvojnásobok, potom mi postačia aj dve debničky, tak ako bývalo po starom a predsa nastane zlepšenie. Ako by som mal štyri. Pritom je známe, že ak úrodu neriešime len kritériom výnosnosti (taký pohľad na vec mávajú zväčša materialisti), jablká môžu byť aj o niečo menšie než pred tým a predsa sú hodnotnejšie. To isté platí aj o "kráse". Všetky jablká z chemického poľnohospodárstva vyzerajú, ako by ich vyrobili na 3D tlačiarni podľa rovnakej šablóny. Kazy na nich nevidíte, ale ani výživy v nich niet. Veď ktorý červík by liezol do jablka, aby si pochutnal na chemikáliách v ňom obsiahnutých. Takto nám príroda poskytuje indikátor "bezpečnosti potravín" - prostredníctvom červíka ;-) Do čoho červík ide, to papaj, do čoho nie, to je jedovaté. Tak ma učila babička, ako malého chlapca, rozoznávať jedlé huby od zlých. Dnes to používam aj pri ovocí.

Ako ešte rozoznať výživné jablko od planého? Najjednoduchším spôsobom je oxidačný test, t.j. ako rýchlo a ako silno zhnedne jablko po rozkrojení. Keď jablko rozkrojíme alebo z neho odhryzneme, uvolní sa z poškodených bunečných stien enzým polyfenoloxidáza, ktorý po kontakte so vzdušným kyslíkom zreaguje a na povrchu rany vytvorí tmavé škvrny. Čím je oxidačná reakcia silnejšia, tým je jablko hodnotnejšie.

Vodný režim stromu - už som spomenul, že prestávam stromy strihať. Tým sa dostanú do iných veľkostných kategórií. Dorastie koruna, ale aj korene. Zväčšený koreňový systém dokáže siahnuť do väčších hĺbok pre vlahu a výživu. Živiny dodávané zhora z kompostu celý strom posilnia a taktiež podporia rast. Ťažko povedať, ktorá zmena bude mať na zlepšenie koreňového systému a vodného režimu stromu významnejší vplyv. Problémy so suchom sú v danej lokalite dosť významné. Ílovitá pôda v letných mesiacoch až puká od sucha. Práve keď stromy potrebujú dosť vlahy na rast ovocia. V blízkom okolí sa nachádzajú dubové lesy, ktoré zaznamenali tiež vážnu újmu. Vyrúbané hektáre padli za obeť spaľovniam. Tým sa vodný režim v celej lokalite citeľne mení.

Kompostovanie - prírodná recyklácia

Všetko, čo vzniká ľudskou činnosťou má svoj pôvod v prírode. Niet žiadneho predmetu, látky, energie, ktorú by človek nezískal z prírody. Všetky suroviny sme vyťažili zo Zeme (uhlie, ropu, železnú rudu, drevo, obilie, vodu ...). Čokoľvek z týchto surovín vyrobíme, sa raz stane nepotrebným odpadom, ktorý potrebujeme zlikvidovať. Najlepším spôsobom likvidácie nepotrebných vecí je premena na niečo užitočné resp. aspoň neškodné. Pozorovaním prírody sme zistili, že všetko, čo v prírode splnilo svoj účel, je premenené na nové formy hmoty a energie a získava nový účel. Príklad: živý list a vetvička vytvárajú rastlinu a podieľajú sa na jej živote. Keď list odumrie a odpadne na zem, pustia sa doň mikroorganizmy a premenia ho na kompost. Podrobnejším štúdiom tohto procesu zistíme, že odumretý list je potravou pre množstvo rôznych organizmov a jeho konzumáciou sú vytvárané rôzne rozkladné medziprodukty ale aj výlučky týchto mikroorganizmov. Výslednou zmesou týchto látok je nová hmota známa ako kompost, ktorá je vhodná na rast ďalších rastlín. Tak je zabezpečený kolobeh živín v prírode. Inými slovami: prach si a v prach sa obrátiš a z prachu mŕtvych predkov ďalší život pokračuje. Prírodná recyklácia nám tak ukazuje, že nič nevyjde nazmar. Jej dokonalým napodobením je - kompostovanie.

Tagy:
- prírodné kompostovanie
- domáce kompostovanie
- komunitné kompostovanie
- priemyselné (komunálne) kompostovanie

Kompostovanie zaujímavé odkazy

Podrobnosti k téme kompostovanie sú pekne spracované v mnohých prácach na internete. Nebudem ich na tomto mieste opakovať. Oplatí sa prečítať niektoré v závere stránky:
- kompostovanie odkazy

Vyskúšajte aj vy urobiť niečo pre Zem, seba aj nás ostatných. Teším sa, až raz dosiahneme stav, že deň Zeme budeme mať každý deň v roku. A že budeme aspoň traja. Dovtedy nezabúdajte na 22.4. každý rok na jar.

Nech sú vaše stromy zdravé !