Všetko, čo vzniká ľudskou činnosťou má svoj pôvod v prírode. Niet žiadneho predmetu, látky, energie, ktorú by človek nezískal z prírody (uhlie, ropa, železo, drevo, obilie, ...). Čokoľvek z nich vyrobíme, stane sa raz pre nás samých neužitočným odpadom, ktorého sa potrebujeme zbaviť. Najlepším spôsobom likvidácie nepotrebných vecí je premena na niečo užitočné, neškodné a navrátenie späť do kolobehu. Pozorovaním prírody zistíme, že všetko, čo splnilo svoj účel, je premenené na nové formy hmoty a energie. Tento prírodný kolobeh nás učí, že všetko sa neustále mení a nič nevyjde nazmar. Na scéne je nespočet organizmov prepojených v recyklačnom reťazci. Čo je pre jedného odpadom, je pre druhého potravou. Na zoznámenie sa s obyvateľmi vrchných i hlbokých vrstiev zemskej kôry sa hodí film:
Film: Voyage sous nos pieds (Fr) / Secret Life Underground (En)
Autor: Vincent Amouroux
Kategória: prírodovedecký / 2x52 min.
Svet pod zemou je nám tak vzdialený, že stačí kopať len pár metrov a odhalíme úplne neznáme kráľovstvo, hneď pod svojimi nohami. Doteraz bol preskúmaný len zlomok bohatej biodiverzity, žijúcich organizmov pod povrchom. Vedci predpokladajú, že zemina je domovom 70% žijúcich organizmov, ktoré doteraz neboli odhalené. Séria Tajný život pod zemou nás prevedie veľkolepou cestou, počas ktorej objavíme tajomstvo fungovania tohto podzemného mechanizmu. Pôda je skutočným živým organizmom, v ktorom žije bezpočet tvorov vo vzťahu vzájomnej súvzťažnosti: zvieratá, rastliny, huby, baktérie a vírusy na seba vzájomne pôsobia v prostredí, v ktorom sú ako obyvateľmi, tak tvorcami a súčasťami. V dvoch filmových epizódach sa ponoríme najprv pár metrov pod zem a pozrieme sa zblízka na tajomný, ale aktívny život týchto inžinierov zeminy a potom preskúmame nečakanú biologickú aktivitu v hlbších vrstvách podložia, niekoľko kilometrov smerom nadol, kde odhalíme pár organických aj nerastných tajomstiev. Film je natočený pomocou najmodernejšej technológie a ponúka mimoriadne zaujímavú cestu do podzemného sveta, aby odhalila tajný motor našej planéty.
Pohroma dážďoviek - ploskula
Kompostovanie je najlepším napodobením prírodných recyklačných procesov, navyše je zdarma. Učme sa tieto procesy od prírody a ozdravíme
životné prostredie i seba. Kompostovať sa dá všetko, musíme len zvážiť, ktorý kompost, na aké účely používať. Pri kompostovaní
majme neustále na pamäti, že pracujeme so živým organizmom. Odoberajme, prevracajme a inak manipulujme, len ak musíme a vždy
uvedomelo, s mimoriadnou ohľaduplnosťou. Hýbeme totiž domovmi tisícov organizmov, trháme siete a väzby, takže s citom ;)
Inak nie sme o nič lepší, než naši spoluobčania, ktorých táto problematika nezaujíma. Prejavme úctu tejto vyššej forme žitia, ktorá
nás učí širšie súvislosti sveta a zušľachťuje naše vedomie a bytie.
- Prírodné kompostovanie.
Kolobeh biologickej hmoty v prírode dobre pochopíme sledovaním života stromu. Ak pozorujeme jabloň, ktorá na jar zakvitne, vytvorí
množstvo pukov, z ktorých sa vyvinú listy, kvety a jablká, zistíme že došlo k obrovskému prírastku hmoty. Hektár listnatého lesa za
rok vyprodukuje aj 3 tony lístia a 1 tonu plodov, množstvo dreva. Ovocné stromy majú prírastky ešte vyššie. Dospelá jabloň vytvorí až 100
kg jabĺk. Zrelé lístie a plody na jeseň opadajú na zem, pod strom a začína sa premena. Mikroorganizmy, hmyz, chrobáky, červíky a iný
drobizg spolu s vlhkom a slnkom zabezpečia premenu odumretej biomasy na kompost plný živín. Tie vznikajú ako produkty vylučovania
(látkovej premeny) mikroorganizmov. Múdry pestovateľ bude tento princíp nasledovať a jeho rastliny budú zdravé a výživné. Preto sa
bio odpadu zo záhrad nezbavujeme, ale kompostujeme ho.
- Záhradné kompostovanie.
Domáce kompostovanie rieši premenu organických zvyškov najmä z kuchyne na kompost. Väčšinu užitočnej práce pri domácom kompostovaní
urobia dážďovky. Premieňajú organický odpad na hnojivo - vermikompost. Na kompostovanie v domácnosti sú najvhodnejšie Kalifornské
dážďovky, ktoré sú o niečo menšie, ako tie naše divo žijúce. Kalifornskí červíci majú červenšie sfarbenie a vyznačujú sa vysokým apetítom.
Dôležitou vlastnosťou je fakt, že neopúšťajú kompostér a sami sa dobre rozmnožujú, ak im vytvoríme vhodné podmienky.
- Domáce kompostovanie.
Najhodnotnejším produktom kompostovania je vermikompost, ktorý vzniká premenou organického odpadu v domácom kompostovaní s
využitím dážďoviek. Vermikompost má ideálne uplatnenie v našich črepníkoch. Pre pestovanie izbových rastlín ho miešame so zeminou, alebo
pestovateľským substrátom, pieskom.. S ním dosiahneme uspokojivé výsledky pri včetkých pestovateľských činnostiach: nakličovanie semien,
pestovanie náročných rastlín, zalesňovanie pustatín a zničených terénov, pestovanie bio-zeleniny, zelená pšenica, zelený jačmeň. Ak sami
doma nepestujeme žiadne rastliny, môžeme vermikompost darovať susedom, vyniesť ho na záhon, pod strom, alebo do blízkeho lesa.
- Vermikompost.
Komunitné kompostovanie má za úlohu združiť ekologicky uvažujúcich a konajúcich jedincov do väčších spoločenstiev, ktoré môžu spustiť
vážnejšie projekty pre zdravý život v meste a na sídlisku. Ak máte skúsenosti s domácim kompostovaním a zistíte, že vo vašom bytovom
dome sú viacerí susedia, ktorí tiež kompostujú, triedia a recyklujú odpady, skúste sa s nimi dohodnúť a začnite kompostovať spoločne.
Určite sa pridajú aj ďalší, ktorí zatiaľ s takýmito myšlienkami pracovali iba teoreticky alebo vôbec a čoskoro začne váš dvor prekvitať, rodiť
a voňať vlastným prírodným kompostom. Prevezmete život na svojom dvore či sídlisku do svojich rúk.
- Komunitné kompostovanie.
Výrazy ako odpady a nepotrebné veci ja osobne považujem za logický nezmysel, ale bežne uvažujúci občan dobre rozumie, čo sa myslí pod
slovami odpady a nepotrebné veci. Je to niečo, čo nepotrebujeme, čoho sa chceme zbaviť, vyhodiť. Pritom sa jedná o rovnocenné predmety
a látky, ako sú tie druhé. To len naša túžiaca myseľ rozlišuje veci na chcené a nechcené. Chcené považujeme za užitočné, tými sa obklopujeme
a utrácame za ne peniaze. Nechcené považujeme za neužitočné, tie označujeme za odpady (nepotrebné veci), ktorých sa zbavujeme a pri tom
tiež utrácame peniaze. Utrácame dvakrát, keď ich získavame a keď sa ich zbavujeme.
- Odpady a nepotrebné veci.
Keď človek zomrie, obyčajne sa s jeho telom stane jedna z dvoch vecí: bude uložené pod zemou v truhle, alebo je spálené na popol. Amerika
by mohla byť prvou na svete, kde sa zlegalizuje ďalšia možnosť vysporiadania sa s mŕtvym telom - ľudské kompostovanie, ktorým sa za približne
30 dní v prirodzenom procese zmenia ľudské ostatky na pôdu - kompost. Toto riešenie ponúkne ekologickú alternatívu kremáciám a pochovávaniu
do zeme. Zníži sa množstvo odpadu a emisií uhlíka, ktoré produkujú tradičné pohrebné služby. Zmení sa dnešná podoba cintorínov. Ponúkajú sa
tiež nové možnoti pre pozostalých. Ľudské kompostovanie môže pomôcť mnohým mestám, kde vzácne priestory blokujú klasické cintoríny.
- Ľudské kompostovanie.
Uvážlivé riadenie kompostovania a správne porozumenie vhodnosti a nevhodnosti rôznych biologických odpadov pre použitie v kompostovaní má tiež dôležitý vlyv a prínos pre liečenie stromov kompostom. Všetky zelené odpadky zo záhrady sa premenia späť na živiny a tie ostávajú v záhrade. Využitie na kompostovanie nájdu aj zeleninové a ovocné odpadky z kuchyne. Tie zbierame doma do určených nádob a ukladáme na kopu pod strom. 4-členná domácnosť vyprodukuje ročne asi 1.200 kg komunálneho odpadu, z toho takmer polovica je odpad biologický. Väčšina z biologického odpadu môže byť kompostovaná. Do kompostu nepatria živočíšne zbytky mäso, kosti, syry, ryby, oleje.
Najvhodnejšie pre bio kompost sú zelenina, ovocie, posekaná drevná hmota, konáre, kôra, pokosená tráva, vypletá burina. Pozor, chemicky ošetrené zbytky zelených rastlín do bio kompostu nedávame! Kompost pre účely liečenia stromov pestujeme podľa najprísnejších pravidiel pre kompostovanie. Tie sa dozviete nazretím na odkazy uvedené na konci tohto článku, alebo zdravým sedliackym uvažovaním.
Pri úvahách na tému kompostovanie sa vždy zamerajte na posúdenie dvoch hlavných aspektov:
1. kvalitu kompostu z hľadiska "chemickej čistoty"
2. spracovanie čo najväčšieho množstva odpadov kompostovaním
(ad 1) Posúdenie chemickej čistoty kompostu závisí od chemickej čistoty vstupných surovín, ktoré do kompostu pridávame. To má význam pri ďalšom použití hotového kompostu. Ak potrebujeme vysoko kvalitný kompost pre pestovanie zeleniny, ovocia, teda pre priamu výrobu bio-potravín, pridávame do kompostovej kopy len nezávadné zložky, ktoré vyhovujú požiadavkam pre bio-produkciu potravín. Vynecháme napríklad kusy dreva, ktoré boli ošetrené náterom, ale aj banánové šupky (kvôli ošetreniu chemikáliami pre účely prepravy a skladovania), taktiež vynecháme rôzne potravinové výrobky, ktoré obsahujú akékoľvek chemické zložky (konzervanty, emulgátory, farbivá ...) Nič z toho do bio-kompostu nepatrí. Existuje však aj potreba menej kvalitných kompostov, preto aj ich výroba má opodstatnenie.
(ad 2) Súčasné technológie makro likvidácie zmesového komunálneho odpadu využívajú hlavne spaľovanie odpadu. Je to najmenej vhodný proces premeny odpadu, podľa najnovších názorov sa spaľovaním odpad znehodnocuje. Spaľovaním odpadu vzniká okrem zanedbateľného množstva tepla množstvo toxických exhalátov a nežiadúca struska komplikovanej štruktúry, ktorá nie je vhodná návratu do prírody ani na ďalšiu separáciu. Je určená len na dlhodobé skládkovanie. Objemová zmena odpadu po spálení činí cca 10-20%, hmotnostná asi 20-30%. Vzniknutá struska a popol sa stabilizujú cementovaním, aby nedochádzalo k vylučovaniu ťažkých kovov a iných jedov do životného prostredia. Odpad zo spaľovní sa uskladňuje vo forme betónových blokov v kategórii nebezpečný odpad. Niektoré krajiny však používajú aj takéto betóny ako stavebné materiály napr. na výstavbu ciest a podobne, čo je značne nezodpovedné.
Preto sa pokúšajme vyseparovať z komunálneho odpadu ešte pred spálením čo najväčší podiel druhotných surovín, ktoré sa dajú spracovať inými, najlepšie prírodnými procesmi (kompostovaním). Prispejeme tým životnému prostrediu. Z týchto dôvodov môžeme kompostovať úplne všetok bio odpad. Takto vyprodukovaný kompost však nepoužívame na priamu produkciu potravín, ale ho necháme v niekoľkých kompostovacích alebo iných prírodných cykloch "prečistiť" napr. pestovaním štiepkového dreva, umiestnením do "recyklačného lesa", na ekologické katastrofy a pod. Potom môžeme namiesto spaľovania zmesového komunálneho odpadu, spaľovať štiepku vypestovanú z kontaminovaných kompostov. Spaľovanie bude čistejšie a účinnejšie. Vyrobíme potrebné teplo, ušetríme naše lesy, ktoré dnes padajú za obeť bio-spaľovniam a nevyprodukujeme toľko toxických exhalátov a toxickej strusky určenej na výrobu nebezpečných betónov.
Skladovanie nebezpečných odpadov je založené na princípe: Nevieme čo s nimi, tak ich odložíme na budúce časy. Očakávame, že budúce generácie budú poznať riešenia likvidácie takýchto odpadov. Najlepším príkladom našej nezodpovednosti je jadrový odpad, s ktorým zaobchádzame obzvlášť hazardérsky. Hádžeme ho do morí, do starých banských diel, zakopávame ho do podzemia. Objavili sa dokonca úvahy vystreľovať ho do vesmíru. Len na likvidáciách Černobiľskej a Fukušimskej katastrofy vidíme, koľko prostriedkov naviac je potrebné vynakladať na likvidáciu jadrových katastrof a pritom úspešnosť týchto likvidácií je stále v nedohľadne. Ak započítame tieto "havarijné" náklady do ceny jadrovej energie, zistíme že je nezaplatiteľná. Jej cena je privysoká. Najneefektívnejšia. O nebezpečnosti nehovoriac.
Súčasné "dočasné" skládky jadrového odpadu tiež zaváňajú vážnym problémom. Hrozia úniky radiácie a kontaminácia vôd, pôdy a ovzdušia. Téma rádioaktívnych odpadov je asi najvážnejšou témou ľudstva v súčasnosti. Ukazuje sa, že ani ukladanie do hlboko uloženého, neporušeného kamenného podložia, aké sa buduje vo fínskom Onkalo - úložisko jadrového odpadu, nebude uspokojivým riešením. Pritom najbezpečnejšie riešenie likvidácie jadrového odpadu máme na dosah, je založené na princípe kompostovania, ide o rozklad jadrového odpadu baktériami ...
Zavedením kritéria "chemickej čistoty" kompostovaných odpadov rozlišujeme komposty rôznej kvality a používame ich na rôzne účely. Stručne zhrnuté: pri kompostovaní prevádzkujeme dve paralelné kompostoviská, jedno bio a druhé ne-bio (resp. tretie, kam ide úplný sajrajt ako odpad z drevotriesky, rôzne potravinové výrobky po záruke a pod.). Pre väčšie kompostárne sa môže zaviesť viac než len dvoj stupňové členenie kompostov. V súčasnosti sa však vo veľkých prevádzkach používa kompostovanie bez rozlišovania kvality, preto nie je vhodné používať zakúpený kompost z neznámeho zdroja a neznámej kvality pre pestovanie bio-zeleniny. Takéto "no-name" komposty sú vhodné do mestských parkov, na pestovanie okrasných rastlín, izbových kvetín, štiepky a podobne. V blízkosti vodných zdrojov je potrebné ich použitie tiež zvážiť. Zbytočne však nedramatizujme a nezamotávajme túto problematiku. V princípe každý kompost je lepší, než odpad, z ktorého pochádza.
Recyklácia biologického materiálu je základným prírodným princípom. Príroda má pre tento proces vytvorené samoregulačné mechanizmy v podobe organizmov a reakcií, ktoré vplyvom vlhkosti, tepla a ďalších prebiehajú samostatne, bez nášho zasahovania. Ak budeme tieto procesy pozorne sledovať a porozumieme im, môžeme tie svoje potom vhodne ovplyvňovať a riadiť ku prospechu svojmu a ozdraveniu životného prostredia. Recyklovať znamená premieňať, vracať späť do obehu. Nie len biologický odpad (odumreté organizmy) sa recykluje späť na živiny a tie na nové organizmy. Recyklácia je základný princíp vesmíru. Recykluje sa všetko. Všetko sa mení a vracia späť do pôvodných foriem - ovzdušie, voda, živiny, organizmy, planéty, energia ... celý vesmír.
Človek je veľmi chúlostivý organizmus, ktorému vyhovujú len úzke škály hodnôt (teploty, ovzdušia, svetla, vlhka, kyslosti ...), v ktorých dokáže žiť. Vhodné podmienky vznikli na Zemi, aby sa tu človek mohol vyskytnúť. Ľudstvo postupom času a vlastným vývojom začalo inklinovať aj k neprirodzeným aktivitám, ktorými začalo významne ovplyvňovať a meniť podmienky pre vlastný život - životné prostredie. Hodnoty ovzdušia, vody, pôdy, teploty sa vplyvom našich hospodárskych aktivít posúvajú mimo naše optimálne hodnoty. Musíme sa im prispôsobiť, alebo sa vyhubíme. Treba dúfať, že tempo zmien a tempo našej schopnosti prispôsobovať sa im, sa dokážu synchronizovať.
Hlavným problémom zmien životného prostredia sú nadmerné znečisťovanie vody, vzduchu, pôdy. Preto sa niektoré bytosti, ktoré tento vývoj chápu, snažia presvedčiť nevedomú časť ľudskej populácie k zmenám a k postupnej náprave, čisteniu znečisteného životného prostredia, zmene myslenia a životného štýlu. Tieto aktivity naberajú na vážnosti a dôležitosti (pripomína mi to detoxikáciu). Tým by sa životné prostredie na planéte Zem mohlo vrátiť k optimálnym hodnotám, Zem by mohla vyzdravieť a organizmy žijúce z nej taktiež. Lenže čo ak práve máme ísť cestou zmien a poznávania nových foriem, cestou vývoja, namiesto pohodlia starých istôt, už poznaných stavov sveta a prírody?
Podrobnosti k téme kompostovanie sú spracované v mnohých prácach na internete. Odporúčam nvštíviť:
- Worms documentary - video (Nat Geo)
- Leták o kompostovaní - stručné a výstižné zhrnutie (PZ)
- Domáce kompostovanie - brožúra na stiahnutie (PZ)
- Pravidlá kompostovania - video základné pravidlá (PZ)