Nakličovanie semien
Na konzumovanie semien a orechov (čo sú tiež semená) existuje viacero rozporných názorov. Jedni tvrdia o orechoch len to najlepšie, iní pred konzumovaním surových semien varujú a odporúčajú nakličovanie semien. Môžeme sa stretnúť s názormi, že orechy sa majú pred konzumáciou olúpať, mandle sa môžu jesť max 6 ks denne, nemajú sa požívať jadrá z marhúľ, šupka z marhuľových jadier je vraj toxická, alebo naopak že za dlhovekosť Hunzov môžu práve marhule a marhuľové jadrá, že vlašské orechy sú dobré na mozog (pamäť), ale arašidy a kešu sú škodlivé a podobne. Aká je teda pravda o semenách?
Za rozpormi v názoroch na konzumáciu semien bude zaiste množstvo marketingu. Jednotliví producenti orieškov (semien) takých a onakých budú tvrdiť o svojich len to najlepšie a o tých cudzích opak. Tieto informácie sa rôznymi kanálmi šíria medzi ľudí a tam často bez patričného overenia, vznikajú fámy, mýty a legendy o orechoch a semenách. Balíček akýchkoľvek orieškov či semienok nie je práve najlacnejšia položka nákupu, preto je takéto podozrievanie producentov a obchodníkov primerane na mieste. Aby sme im a priori nekrivdili, jestvuje jednoduchá metóda, ako si jednotlivé tvrdenia o semenách overiť. Vlastná skúsenosť. Kto nevyskúša, nezistí.
Kto má dostatočne citlivé senzory na reakcie vlastného organizmu na požitú potravu, ten sa môže vydať na cestu hľadania pravdivosti o uvedených mýtoch. Stačí vziať vrecúško orieškov a spapať. O pár dní vziať ďalšie vrecúško tých istých orieškov a namočiť do vody na pár hodín až dní a potom spapať, alebo ešte pred spapaním olúpať. Potom už len porovnať a vyhodnotiť signály organizmu po zjedení prvého, druhého a tretieho vrecúška orieškov.
Ja som vyskúšal a prijal som zásadu, že kúpené semená v surovom stave na priamu konzumáciu nepoužívam. Nechávam ich najprv naklíčiť alebo aspoň namočiť, až tak ich konzumujem. Objavil som zaujímavý odkaz v 2.600 rokov starom spise z Ázie, v ktorom sa uvádza: "... kozy, ovce neprijíma, semená neprijíma ...". Text je určený adeptovi smerujúcemu k dosiahnutiu najvyššej úrovne emancipácie, ktorý sa počas procesu napredovania vzdáva mäsitej stravy, ale aj semien a orechov. Tie otravujú telo. Závažný je najmä dopad mäsa a semien na nervový systém, ktorý ak je dráždený, nedovolí adeptovi dosiahnuť požadované úrovne pohrúženia mysle.
Jedovatosť semien ? stačí malá zmena, vyrobiť klíčky zo semena ...
Jedovatosť semien je základnou vlastnosťou rozmnožovacieho princípu rastlín. Toxické látky obsiahnuté v semenách, najmä v ich obaloch, odpudzujú pôdne organizmy, ktoré sa starajú o rozklad odumretých organických zvyškov. Semená, ktoré sa musia dostať do pôdy a tam určitú dobu "čakať" na správne vegetačné podmienky, sú takto chránené pred likvidáciou a predčasným rozkladom. Iné látky v semenách plnia funkcie inhibítorov, potláčajú predčasné klíčenie, zabezpečujú reprodukčné funkcie, odolnosť voči patogénom, voči vode ... Proste množstvo látok, ktoré sú nevhodné na konzumáciu, nestráviteľných, alergénov a toxínov. Semeno má v sebe aj vyšší princíp - nový život a k nemu sa chovám s patričnou úctou. Kto však chce jesť semená, môže z nich urobiť klíčky a ...
Pre názorné vysvetlenie použime zrnko pšenice:
problematický účinok najrozšírenejšieho semena na svete - zrnka pšenice - na tráviaci trakt človeka je všeobecne známy. Lepok je bielkovina nachádzajúca sa v semenách obilia, najmä v pšenici. Zo zdravotného hľadiska je lepok evidovaný ako alergén, ktorý je povinne uvádzaný na potravinových výrobkoch, ak ho obsahujú. Lepok spolu s ďalšími látkami, ktoré obsahuje zrniečko pšenice, spôsobujú zápaly tráviaceho ústrojenstva, alergie, obezitu, kožné ochorenia a iné zdravotné problémy. Stačí však malá zmena, vytvoriť klíčky zo semena a tie už môžeme pokojne jesť - zelená pšenica.
Semeno stačí namočiť do vody a začne sa proces klíčenia. Naklíčené semená už neobsahujú oné škodlivé látky, pretože voda spustí búrlivé chemické reakcie, ktoré začnú produkovať prospešné pro-bio živiny, enzýmy, vitamíny, a pod. Proces klíčenia prináša zásadné zmeny, klíčky sú zdraviu prospešnými látkami priam presýtené. Ak na klíček dopadnú slnečné lúče, spustí sa fotosyntéza, semienko sa zazelená a mení sa na rastlinu. V tejto podobe (mladá a zelená) je bylina najvýživnejšia. Na zdravie!
Obr. 01 - Nakličovanie semien slnečnice je asi najjednoduchšie, zvládne ho aj školáčik.
Obr. 02 - Mladé klíčky slnečnice rastú ako divé, klíčky majú mierne korenistú a trpkú príchuť, ale zoznam zdraviu prospešných látok nemá konca. Najmä olej v nich obsiahnutý je "omega".
Obr. 03 - Semená tekvice ... tekvicové semienka milujú muži po 50-ke, vraj im pomôžu s problémami prostaty, ale aj smutných vraj dokážu rozveseliť. A mnoho ďalších úžasných schopností od prevencie prechladnutia po rakovinu vraj dokážu tekvicové semená vyriešiť. No každopádne po namočení z nich ide krásne odstrániť šupka.
Obr. 04 - Vlašské orechy ... namočené na pár dní vo vode a následne olúpané chutia ako čerstvo nazbierané mladé orechy. Voda je po namočení zrelých vlašských orechov horká a sfarbí sa do hneda, každý deň ju vymeníme za čistú. Po niekoľko dňovom odmočení sa dajú vlašské orechy pomerne dobre olúpať od šupky.
Obr. 05 - Mandle vo vode ... voda sa od mandľových šupiek sfarbí do hneda, podobne ako pri vlašských orechoch, preto ju každý deň vymeníme za čistú. Po dvoj-troj dňovom odmočení ide šupka z mandlí krásne očistiť.
Obr. 06 - Namočené mandle lúpané ... sú výbornou pochúťkou. Dvom ľuďom sa bez problémov dá skonzumovať aj také množstvo, aké je na obrázku 05. Ale radšej nie príliš často. Dobrá rada indiána: "s orieškami ako so šafranom".
Obr. 07 - Nakličovanie semien šošovice (3-5 dní) ... Čím dlhšie necháme šošovicu pred varením namočenú, tým je šošovicová polievka lepšia. Alebo šošovicové rizoto s maslom ... :), vegetariánom chutí klíčená šošovica aj surová. Šupky z naklíčenej šošovice sa samostatne oddeľujú, namočením vo vode sa ich ľahko zbavíme. Zvýši sa tým kvalita konzumovanej suroviny.
Obr. 08 - Nakličená šošovica ... Najväčšiu šošovicovú pochúťku sa nám podarilo uvariť až z takto "do zelena" naklíčených semien (7-10 dní). Nutričná hodnota bombastická. Treba vyskúšať surové. Dôležitá je kvalita vody, ktorou vlhčíme šošovicu počas klíčenia. Korienky konzumujeme spolu s rastlinkou a zrnkom zbaveným šupky. Trocha práce pri čistení šupiek stojí za výsledok. Záverečný deň, dva dáme klíčky na slnko, aby sa spustila fotosyntéza. Čím sú klíčky zelenšie, tým sú pre nás výživnejšie.
Medzi zrnom - klíčkom - rastlinou je rozdiel, ktorý môžme prirovnať rozdielu medzi húsenicou - kuklou - motýľom
Sekundárna jedovatosť semien
Bolo by to veľmi jednoduché, keby sa problematika semien končila iba prirodzenou toxicitou slúžiacou na rôzne ochranné a reprodukčné účely semien. Žiaľ takmer všetky semená, ktoré sú produktami poľnohospodárskej veľkovýroby, sú toxikované aj sekundárne. Kontaminujú sa najmä chemickými prostriedkami v mnohých stupňoch poľnohospodárskej výroby. Hovorí sa tomu morenie, ochrana, ošetrenie a pod. Toto chemické "ošetrovanie" je niekoľkonásobné. Väčšinou sa jedná o chemickú likvidáciu nejakých organizmov, ktoré spôsobujú pestovateľské straty. Od plesní až po myši a potkany sa tieto organizmy ničia chemicky, čiže zabíjajú (trávia).
Nie je ťažké si predstaviť, ako by skončila úroda pšenice na obrovských lánoch po útoku hrabošov. Tak ju zamoríme. Aby ju nespálilo slnko, alebo nezničili plesne pri vlhkejšom počasí tak ju postriekame a to isté aj pred zberom, aby lepšie prezrela. Po žatve, keď sa zrno vezie do sýpky, tiež sa morí, veď by sa tam navláčili na hodovanie myši a potkany. Strieka a morí sa dokolečka, kým sa nedostane do mlyna, kde sa tiež nesmú rozmnožiť hlodavce, ani v skladoch ani v spracovateľských fabrikách, kde sa vyrábajú polotovary, ani v pekárňach. Všade tam vládnu prísne hygienické predpisy. Nikde sa nesmú objaviť hlodavce, lebo hygienici sú neúprosní. Tak pšenicu chránime proti hlodavcom, silno a v toľkých úrovniach, že hlodavcov ani nenapadne sa do nej pustiť. Je pre nich jedovatá. A my sa tešíme, že sme si ju pred tými hnusnými škodcami uchránili?
Nie každý bol v škole priaznivcom chémie, ale na úvahu nad týmto jednoduchým princípom nie je potrebné ani vedieť, že existoval nejaký Mendelejev. Je viac než jasné, že ak jestvuje chemická látka, ktorá má taký silný (smrteľný) účinok na niektorý živý organizmus (napríklad hraboša poľného), potom táto látka bude mať rovnaký účinok aj na iné živé organizmy, teda aj na človeka. Ide len o koncentrácie. Na zabitie hraboša tri kvapky postreku, na potkana dvadsať.
Naše chemické ochranárstvo sa obrátilo proti nám. Nedovolíme hrabošom nakŕmiť sa na našej pšenici. Tretinové straty by vraj boli pre nás neprijateľné. Tak striekame a striekame a úrodu si nedáme. Ale čo za pšenicu to vlastne papáme. Tak trocha jedovatú? Kto neverí, že takéto opakované postrekovania a otravy škodcov znehodnotia aj samotnú pšenicu, môže síce spávať v kľude, ale jeho útroby budú časom v ohni zápalov. Takto "ošetrovaná" pšenica už nie je na jedenie. Ani múka, ani rožky, ani ... množstvo výrobkov, ktoré obsahujú obilniny. Ani si neuvedomujeme, koľko ich je, kým ich nezačneme počítať. Oplatí sa nazrieť do zoznamov nevhodných výrobkov pre celiatikov a zistíme, kam všade sa pridáva pšenica.
Tu sa stretávajú dve problematické roviny. Chémia v obilninách a lepok v obilninách. Nemajú tieto dva problémy prienik? Nejedná sa náhodou o nejakú súvislosť? Možno väčšiu, než by kto očakával? Neprídu v blízkej budúcnosti vedci na to, že lepok sa stal takým nepríjemným alergénom vďaka intenzívnemu genetickému a chemickému zasahovaniu do obilia? Alebo, že ľudia so silnou reakciou na lepok už majú predispozíciu takto reagovať kvôli napr. prílišnému chemickému preťaženiu organizmu? Pátranie je ťažké, veď niektoré fakty sa ani nemôžu zvažovať, keďže zatiaľ oficiálne nejestvujú.
Našťastie, pre osobné rozhodovanie nepotrebujem oficiálne ani neoficiálne stanoviská. Jedná sa o moje uváženie a moje rozhodnutie ako sa budem stravovať. Kým existuje toľko nejasností a podozrení okolo obilia, prestanem sa ním kŕmiť. Ak nie som na obilie zatiaľ alergický, môžem si vyskúšať pestovať vlastné obilie s vynechaním oných kontroverzných chemických zásahov. Môžem pestovať ekologicky. Starať sa o zdravú mačku, ktorá dozrie na hrabošov. A overiť si, ako to je s obilím bez chémie, či to funguje, alebo mali pravdu Buddhovi následníci keď napísali ... "... kozy, ovce neprijíma, semená neprijíma ...". Kombinácia primárnej a sekundárnej toxicity semien je možno neriešiteľný problém a možno pomôže namočiť, opláchnuť, opäť namočiť a nechať naklíčiť?
Na zdravie a veľa plodných úvah na tému "nakličovania semien" ;)