Zelená pšenica
O pšenici sa popísalo veľa. Niet divu, pšenica je najdôležitejšia rastlina. Spolu s ryžou zabezpečujú výživu väčšiny obyvateľstva Zeme. Najlepším využitím tejto rastliny je pšenica na zeleno. Zelená pšenica je výživová bomba obsahujúca živiny, vitamíny, enzýmy, minerály, stopové prvky, vlákninu. A žiaden lepok. Dá sa dopestovať na záhrade aj doma v črepníku. Zelená pšenica padne na zdravie asi každému. Ako pripravujem zelený nápoj zo pšenice - pšeničné smoothie ?
Nebojte sa pšenice
Neprajníci zazlievajú pšenici prešľachtenosť a najmä vysoký obsah lepku. Priaznivo naklonení nedajú dopustiť na chlieb svoj každodenný pšeničný. Ak má pšenica nejakú chybu, tak najskôr tú, že sa používa nesprávne. Najčastejšie sa konzumuje zrelé zrno, ktoré sa zväčša melie na múku. Múka tvorí základ pre mnohé potraviny. Od zasmaženej polievky, cez halušky, knedle, pečivo, chlieb až po najrozličnejšie koláče, tu všade je potrebná múka. Väčšina gazdiniek si kuchyňu bez múky nevie ani predstaviť. Lenže pšeničné zrno a teda aj pšeničná múka obsahujú lepok a ešte čosi, o čom sa zatiaľ nehovorí (čítaj v závere).
Posledné desaťročia zaznamenávame rýchly nárast lepkovej intolerancie. Postihnutí musia striktne vylúčiť všetky potraviny, ktoré obsahujú lepok. Diéta je to náročná a väčšinou celoživotná. Výskumy naznačujú, že problémy s pšenicou nespôsobuje len múka a lepok. Významný podiel na zdravotných problémoch akými sú cukrovka, celiakia a pod. má aj nevhodné zaobchádzanie s potravinami. Žijeme v ére prebytku, kedy konzumácia značne prevyšuje potrebu. Konkrétne u pšenice konzumujeme namiesto jedného krajca chleba denne dva, tri aj mnoho násobne viac.
Nejedná sa len o množstvo skonzumovaného chleba, musíme brať v úvahu všetky potraviny, ktoré obsahujú pšenicu, alebo iný druh obilia, všetky druhy pečiva, koláče, knedle, omáčky, cestoviny ... (zoznam potravín obsahujúcich lepok je poriadne dlhý, keď vyhľadáme, čo všetko musia vyradiť zo svojho jedálnička tí, ktorých obmedzuje bezlepková diéta). Navyše často dochádza ku kombinácii múčnych jedál s inými "problematickými" potravinami, ako je cukor, sladkosti, mäso, údeniny, alkohol a podobne. A to žiaľ taktiež v nadbytku. Niet divu, že jestvuje toľko zdravotných problémov pochádzajúcich z nesprávneho stravovania.
Vyskúšajte však pšenicu v zelenej podobe! Je vhodná aj pre celiatikov, keďže neobsahuje lepok. Lepok sa tvorí až v obilných zrnách, preto sa bezlepková zelená pšenica žne ešte pred vytváraním zrna. Dopestovať si ju môže každý na záhradke, alebo doma v črepníku. Nebojte sa pšenice, len zredukujte jej konzumáciu na správnu mieru. Ak už pociťujete súvisiace zdravotné problémy, tak jednoducho zmeňte formu konzumovanej pšenice. Namiesto zŕn jedzte zelené časti rastliny. Prečítajte si, prečo nie je vhodné konzumovať zrno, orechy semená - nakličovanie semien.
Vlastnoručne vypestovaná zelená pšenica
Dopestovať si ju môže každý na záhradke, alebo doma v črepníku. Vlastnoručne vypestovaná zelená pšenica má viacnásobný úžitok. Nie len jedlom je človek živý, ale aj práca (ideálne práca na výrobe a príprave vlastnej stravy) je životu prospešná. Ak vám budú tvrdiť, že doma vypestovaná zelená pšenica neobsahuje toľko hodnotných látok, ako napr. sušená pšenica z opačného konca Zeme, alebo mrazená či inak upravovaná verzia, nedajte sa odradiť ... ide im len o peniaze, ktoré z predaja vlastnej pšenice získavajú.
Domáca, vlastnoručne pestovaná zelená pšenica býva spravidla kvalitnejšia, než akákoľvek cudzia. Pestovanie ovplyvňuje päť hlavných faktorov: osivo, zemina, slnko, voda, pestovateľská starostlivosť, v neposlednom rade aj potravinárske spracovanie, manipulácia, doprava skladovanie a t.d. Porovnajme možnosti domáceho a veľkopestovania. Aké máme šance dopracovať sa k vlastnej, kvalitnej, zelenej pšenici? Je to jednoduchšie, ako sme očakávali.
Osivo je osivo poviete si. Ale už tu má drobnopestovateľ prvú šancu byť lepší, ak si zvolí bio osivo pšenice bez chemickej úpravy. Stačí kúpiť kvalitné zrno pšenice v malopredajnej sieti. Cena bio pšenice bude síce o zanedbanie vyššia, než koľko stojí morené obilie (chemicky upravené) určené pre výsev na pole, navyše kupované po metrákoch. Nechemická, ne-GMO, zelená pšenica jasne preváži výhody na svoju stranu. Ak pripustíme možnosť, že aj veľkopestovateľ (tak ako my) môže za určitých podmienok použiť na sejbu chemicky a geneticky čisté osivo, v takom prípade máme za osivo remízu.
Zemina je ďalšou výhodou domáceho pestovateľa zelenej pšenice. Všetci vieme, v akom stave sa nachádza poľnohospodárska pôda. Zdevastovaná rokmi zlého hospodárenia a chemického hnojenia. Aj keby sme zabezpečili pre nášho konkurenta, veľkopestovateľa, to najlepšie pole na Zemi, v črepníku dokážeme nastoliť vždy lepšie, priam laboratórne podmienky pestovania. Môžeme si namiešať tú najlepšiu prírodnú zmes organických pôdnych zložiek, aké si vieme pre pestovanie zelenej pšenice predstaviť. Niekoľko dobrých nápadov na kvalitnú kompozíciu substrátu uvádzame na iných miestach tohto webu (vážnym záujemcom zašleme návod na prípravu "super zeminy", ktorej základom je vermikompost).
Slnko je dôležitý zdroj energie pre fotosyntézu zelených rastlín. Pri nej vznikajú z anorganických látok a svetelnej energie látky organické. Množstvo slnka počas dňa môžeme pri pestovaní v prenosnom črepníku výrazne ovplyvniť aj tak tento parameter bude skôr naklonený pre pestovanie pšenice vonku. Niektorí domáci pestovatelia, ktorí neradi prehrávajú, si môžu do procesu fotosyntézy zapojiť vylepšenia, napr. zrkadlá a odrazené svetlo, či umelé osvetlenie a podobne. Veľkou výhodou domáceho pestovania v súvislosti so slnkom je možnosť pestovania pšenice počas celého roka. Aj v zime za oknom vyrastie krásna zelená pšenica. V takom prípade ostávajú plusy na strane črepníkárov aj za parameter slnko.
Voda je ďalším významným faktorom, ktorý vplýva na kvalitu rastlín. Voda v prírodnom cykle rastu môže pochádzať z viacerých zdrojov. Poľnohospodárom poslúži voda dažďová, spodná, rosa, umelá zálievka. Opäť platí, že v domácich podmienkach máme viacej možností, ako poslúžiť rastlinám so zavlažovaním. Používame napríklad prefiltrovanú "ľadovcovú" vodu, ktorú si ľahko vyrobíme doma. Tá najviac pripomína čistú dažďovú vodu. Alebo si zabezpečíme na zalievanie vodu z prírodnej studničky, prameňa a podobne. Zavlažujeme rozprašovačom ku koreňom, aj celé rastliny. Zvládnutie vodného režimu je pre pestovateľa kľúčové. Pravdepodobne každý domáci pestovateľ pšenice dokáže zvládnuť zalievanie lepšie, než aké poskytujú kyslé dažde v nepravidelných dávkach, na ktoré sú odkázaní veľkoproducenti obilia.
Starostlivosť o rastliny pestované pre vlastnú spotrebu v domácom prostredí nemôže prekonať žiadny, za peniaze pracujúci poľnohospodár. Pšenici môžete venovať lásku a pozornú starostlivosť, pokiaľ ju máte stále na očiach v črepníku, na balkóne, alebo v záhradke. Pravidelná zálievka v správnom množstve, rosenie, správna teplota a ovzdušie. Dokážete prilákať prospešné organizmy a hmyz, ktoré s rastlinou spolupracujú, ale taktiež môžete odpudiť neprospešné mikroorganizmy a hmyz, ktoré rastline škodia. Bez chémie a jedov.
Počas klíčenia môžete vytvoriť nad črepníkom parenisko pomocou fólie, skleníkové podmienky v zime atd. atd. Moja mama sa s rastlinami dokonca rozpráva. Každý, kto ju navštívil, ostával v úžase, aké nádherné rastliny a kvety vie vypestovať v črepníku. Vodu na zalievanie jej nosí pravidelne otec zo studničky v neďalekom lese. Mnohí idú v starostlivosti o rastliny ešte ďalej. Môžeme teda pokojne tvrdiť, že aj starostlivosť o zelenú pšenicu je na strane domáceho pestovateľa.
| Skóre kvality | ||
| domáca pšenica | : | cudzia pšenica |
| 5 | : | 0 |
Každému je jasný rozdiel medzi napr. sušeným jablkom a čerstvým jablkom, medzi mrazenou zeleninou a sviežou zeleninou. To isté platí pre porovnanie sviežej zelenej pšenice dopestovanej doma a mrazenej, alebo sušenej zelenej pšenice kúpenej od veľko-producenta. Zaoberať sa potravinárskym spracovaním, balením, dopravou, skladovaním, distribúciou a podobne snáď nie je potrebné. Každá z týchto operácií znižuje kvalitu tejto vzácnej potraviny a navyšuje cenu. Pri domácom pestovaní sa týmto operáciám vyhnete, zatiaľ čo veľko-výrobca sa s nimi musí popasovať.
Zelená pšenica - pestovanie v črepníku
Obr. 01 - Pre pestovanie pšenice v črepníku je dôležitá kvalitná zemina. Pôdu, ktorá je vhodná na pestovanie pšenice, dobre zvlhčíme a nasejeme na ňu zrná pšenice. Výsev môže byť hustý až na súvislú vrstvu zŕn. Pre zelené pestovanie je hustý výsev výhodou, vyklíčia všetky zrná, porast bude silný a zdravý. Na obrázku je použitá zmes kompostu, humusu, organických prímesí a živých pôdnych kultúr. Zemina v bio kvalite. Zvážte použitie kúpených kompostov. Kompostuje sa všeličo. Také komposty sú vhodné snáď len na pestovanie izbových okrasných rastlín. Ak pestujeme rastliny pre konzumáciu, mali by sme použiť len vlastný kompost, resp. biokompost. Pre náročnejších bio-pestovateľov odporúčame použiť miesto plastových hlinené, resp. kameninové črepníky. Najmä ak budú vystavené vysokým teplotám na priamom slnku. Plastové (aké vidieť na obrázkoch) postačujú menej náročným pestovateľom pre interiérové použitie.
Obr. 02 - Zrná pšenice (osivo) nasypané na zeminu niekoľko krát výdatne zvlhčíme. Používame jemný rozprašovač a kvalitnú vodu. Ak ste odkázaní na vodovodnú vodu skúste ju prefiltrovať, zmraziť, následne rozmraziť, nechať ohriať na izbovú teplotu a opäť prefiltrovať cez uhlíkový filter. Takto upravená voda už viac pripomína prírodnú dažďovú vodu. Zvlhčovanie na odhalené zrná opakujeme po cca 30 min viac krát za sebou, kým osivo naberie vodu.
Obr. 03 - Dobre zvlhčené osivo pšenice na druhý deň zasypeme asi centimetrovou vrstvou zeminy, ktorú môžeme preosiať, aby bola čo najjemnejšia. Na zakrytie použijeme tú istú zeminu, akú sme dali pod osivo, ale pre odľahčenie vrchnej vrstvy pridáme žltý piesok (pomer 1:5 až 1:10). Plochým predmetom povrch zeminy zarovnáme a jemne utlačíme. Opätovne aj na vrchnú vrstvu zeminy príde ešte voda. Vrchná vrstva by mala byť približne 1 cm hrubá, odľahčená, aby cez ňu klíčky ľahko prerazili.
Obr. 04 - Pšenica zasypaná zeminou a zvlhčená je vzduchotesne zakrytá fóliou. Vytvoríme tzv. "parenisko", v ktorom sa udrží teplo a črepník dáme na polotmavé a teplé miesto, kým pšenica naklíči. V zimných mesiacoch môžeme črepník umiestniť blízko rádiatora. Na spodnej strane igelitu sa majú vytvoriť drobné kvapôčky odparovanej vody. V teplom a vlhkom prostredí pšenica vyklíči po dvoch až troch dňoch.
Obr. 05 - Čerstvo vyklíčené pšeničné klíčky začnú rýchlo rásť. Keď sa už dotýkajú fólie, túto odstránime a pšenicu umiestnime na slnečné miesto. Spočiatku sú pšeničné klíčky biele až svetlo žlté. Dbáme, aby po odstránení fólie nenastal veľký teplotný šok, aby klíčky "neprechladli". Slnko im skoro dodá zelenú farbu. Podľa potreby mladý porast zavlažujeme (stále rozprašovačom) kvalitnou vodou. Zelená pšenica narastie v črepníku 2-5 cm za deň.
Obr. 06 - Približne po týždni je porast hustý a pevný (skúška pohladením). Strihané steblá by mali dosahovať 15-30 centimetrov dĺžky. Takáto pšenica sa nazýva aj "zelená pšenica mladá". Pšenica sa strihá asi 5cm nad zeminou. Nižšie rastlinu nestriháme, aby sme jej nepoškodili lôžko, z ktorého rastlina môže ďalej rásť, čím si zabezpečíme viacnásobnú úrodu (v letných mesiacoch). Inak zbierame úplne nad zeminou, v spodnej časti stebla sa nachádza sladký nektár.
Obr. 07 - Slnko je dôležité pre sýtosť farby pšenice. Zelená pšenica bude tým sýtejšia, čím viac slnka bude svietiť na porast. Sýtosť zelenej farby určuje množstvo chlorofylu v rastlinke obsiahnuté. Chlorofyl (zelené farbivo) je pre rastliny tým, čím je pre človeka červené krvné farbivo hemoglobín. Konzumácia chlorofylu podporuje produkciu hemoglobínu, teda má priaznivý vplyv na regeneráciu krvi, kvalitu a množstvo červených krviniek.
Obr. 08 - Zber úrody robíme postupne, vždy si odoberieme také množstvo, ktoré práve skonzumujeme. Najlepším momentom pre zber úrody zelenej pšenice je čas, kedy bola rastlina vystavená prvým slnečným lúčom. Za rána za rosy ... Vtedy je plná aktívnych látok a energie, ktoré v surovej forme dodajú maximum úžitku nášmu organizmu. Ak budeme konzumovať pozbieranú zelenú pšenicu až ďalší deň, skladujeme ju v chladničke.
Obr. 09 - Najlepšia forma konzumácie zelenej pšenice je pšeničné smoothie. Jednoduchá príprava v mixéri poskytne jedinečný nápoj na zdravie. Vyskúšajte niekoľko receptov s rôznymi prísadami, alebo len samotnú pšenicu. Ak si odtrhnete čerstvé steblo a ochutnáte, zistíte že zelená pšenica má prekvapivo sladkú chuť. Podľa toho s ňou nakladajte pri svojich kulinárskych pokusoch. Dobrú chuť a na zdravie!
Prečo pestovať vlastnú pšenicu ?
Začiatkom februára 2018 odvysielali v spravodajstve na Markíze zaujímavý spot o tom, ako chce istý veľko poľnohospodár "prejsť na bio" (mal na mysli biologické pestovanie obilia). V tejto súvislosti začali v okolí svojich lánov vešať na stromy množstvo vtáčich búd (obydlí) pre dravcov. Dravec (sokol, kaňa ...) si vraj nevedia postaviť vlastné obydlie. Do takýchto búd sa vraj vtáci postupne zabývajú a potom lovia hraboše na poli. Jeden dravec vraj zožerie 2 hraboše denne a x dravcov vraj skonzumuje za rok kvantum hrabošov. Inak že hraboše zlikvidujú až tretinu úrody obilia. Nádherná reportáž! Toľko v skratke. Celé spravodajstvo sa dá dohľadať v onej televízii.
Hlavnými postavami reportáže boli: istý nemenovaný, kvalifikovaný vtáčkár a rovnako kvalifikovaný agronóm, ktorí vysvetľovali spoločne s nadšenou redaktorkou slovenskému divákovi o úžasnosti takého počinu (inštalovanie búd pre dravé vtáky). Ani moderátori spravodajstva si neustrážili nestrannosť a prejavili uznanlivé gestá k príspevku. Veď takýmto trendotvorným projektom treba prikývnuť. Hotová romantika, keby...
Vyzerá to úžasne, na prvý pohľad. Masy dvíhajú palec hore. Kto však vidí trošku ďalej od špičky nosa, si namiesto súhlasného a nadšeného prikyvovania, skôr poťukal na čelo. Aha, práve sa priznali. Verejne pred kamerami a celou diváckou verejnosťou. Že doteraz na ich poliach sokoly nelovili hlodavcov. Že sa len teraz chystajú pestovať "bio"logicky. Teda že doposiaľ pestovali chemicky. To preto vtáky nelovili na ich poliach, lebo tam nebolo čo loviť. Prečo nežili hlodavce na poliach s obilím? Lebo bolo kontaminované? postrekované? chemicky "ošetrované"? Posypané jedom proti hlodavcom. Bola chémiou a jedmi kontaminovaná zem, v ktorej hlodavce nemohli žiť. Alebo tam nežili, lebo nemali čo žrať? Lebo zrno bolo natoľko otrávené postrekovaním, že ho ani tie hlodavce nežrali? Dôležitá otázka potom vyzerá takto: Ak hlodavce nestoja o také zrno, je toto zrno vhodné na konzumáciu pre ľudí? Nech si odpovie každý sám. Uvažujte, keď si pochutnávate na chlebíku svojom každodennom. Či náhodou nekonzumujete spolu s ním aj jed na krysy?
Dobrá rada pre družstevníka: mal by si uvedomiť, ak koná nečisto, že ani chváliť by sa nemal. Často počas chválenia sám upozorní na to, čo by radšej utajil.