Najviac škôd v ekológii narobia ekológovia profesionáli. Však "ekológovia amatéri" mobilizovaní propagandou sa im postupne vyrovnávajú. V strachu o svoje životy sú pripravení uveriť čomukoľvek. Najnovšie teórii, že životné prostredie kolabuje. Myslia si, že ŽP sa môže kaziť a niektorí vedci ho vedia zas opraviť. Je to ilúzia, ale elita na nej dokáže vytvoriť spoľahlivú agendu na zarábanie peňazí a ovládanie nevedomých bytostí. Spojením demagógie a propagandy dokážu zacykliť mysliace bytosti v slučke previnilých pocitov. Z pokrivenej mienky o životnom prostredí vzniká rovnako pokrivené zelené hnutie. Kto videl film, alebo čítal knihu od Kathrin Hartmann, Zelené klamstvo, mohol si uvedomiť, že negáciou negácie nemusíme získať pôvodný výrok, t.j. že odhalením klamstva sa nemusíme dostať k pravde, ale sa môžeme zamotať v ešte väčšom klamstve.
Ak žijete "nezodpovedne", zelenáči vás svojou demagógiou o topiacom sa ľade a zahrievaní atmosféry privedú k poslušnému triedeniu odpadkov a zberu smetí z riek, lesov a námestí. Až budete za smeti považovať aj pokosenú trávu a opadané lístie zo stromov a stanú sa z vás ekologickí fanatici, stojaci v miliónových šíkoch za Grétou, Uršulou a podobnými šialencami, možno niektorým z vás svitne, že stojíte v špatnom zástupe.
Nazriete, že ona svorne kráčajúca väčšina tvorí masu zmanipulovaných eko-pomätencov kráčajúcu v ústrety uzákoňovaniu noriem na kravské prdy, tepelné koeficienty vašich domov, kontrolu uhlíkovej stopy každého človeka až do takých absurdít, ktorými vás budú nútiť, aby ste premieňali svoje komíny zo sporákov na výfuky ozónu. Pritom eko-pomätencom nevadí, že ich mecenáši kontaminujú vodu, pôdu a vzduch, produkujú elektromobily, mikrovlnky, 5,6,7...G, satelity na orbite v takej hustote, že môžu konkurovať motorizmu na diaľniciach...
Tých pár precitnuvších zo zelenej demagógie, ktorí opustia zástupy Zelenej Gréty, sa vydajú na správnu cestu a začnú robiť konečne tú "pravú ekológiu". Využijúc svoju racionalitu, odhalia všetky podvody zelenej demagógie a nič netušiac začnú tvoriť zelenú propagandu, zelenšiu ako zelená demagógia. Ako napríklad autorka zeleného klamstva Kathrin Hartmann.
Vášňou týchto "prebudených" sa stane hľadanie "skutočných zelených" postupov, ktorými chcú chrániť prírodu a Zem. Ani si nevšimnú, že ich vášnivý intelekt mobilizovaný strachom zavedie do ďalšej slepej uličky. Na jej konci stojí ceduľa s nápisom: "premárnil si čas, vymedzený ti na tejto Zemi". Tí, ktorí sa v detstve radi hrávali hru na zima - teplo, nájdu na konci zelenej uličky ceduľku "zima" a tí kresťansky založení ceduľku "márnosť".
Autori zelenej agendy sa tešia, že sa im podarilo zamerať pozornosť ľudí (hlúpych aj tých premúdrelých) na vymyslený problém - fikciu o kolabujúcej planéte a odvrátiť pozornosť ľudí od toho, čomu by mali podrobiť svoj život - dosiahnutiu emancipovaného, vedomého človeka. Ostáva nádej, že napriek všetkej zelenej agende sa im nepodarí oblbnúť všetkých. Vždy sa nájde pár bytostí, ktoré aj napriek klamárom vidia veci také, aké sú a poskytnú svoje chrámy duchu, ktorý tak môže aj v minimálnych prúdoch ďalej sýtiť život pravdou.
Všetky oblasti života, ktoré delegujeme pod správu štátu, postupne degenerujú a stávajú sa nefunkčnými. Vidíme, ako štát devastuje cez školstvo vzdelanie, cez zdravotníctvo zdravie, cez silové rezorty spravodlivosť, slobodu a mier, cez poľnohospodárstvo pôdu, lesy a potraviny. Posledná odolávala cirkev, odlúčená od štátu bola donedávna akou-takou zárukou pre vieru a duchovno. V súčasnosti však ani cirkev nie je v bezpečí. Bergoliove sympatie so socializmom, liberalizmom a globalizmom predkladajú aj cirkev svetskej moci a vydávajú ju na pospas nevercom. To umožňuje nevídané spoločenské zmeny.
Preto všetky oblasti svojho života, na ktorých nám záleží, by sme mali pritiahnuť čo najbližšie k sebe, pod vlastnú kompetenciu a vlastnú kontrolu. Na čo nemáme dosah, to nevieme ovládať a bude to zneužité. Mali by sme si položiť otázku, či sa budeme ďalej len nechápavo prizerať tomu, čože sa to deje v oblasti poskytovania zdravia, vzdelania, potravín, mieru, ekológie atd., alebo preberieme za tieto oblasti vlastnú zodpovednosť?
Tieto webstránky sú zamerané na starostlivosť o svoje zdravie a o svoje životné prostredie vo vlastnej réžii. Táto idea sa dá napĺňať tak, že robíme toľko zdravotných opatrení a ekológie, koľko zvládneme sami. Obe činnosti sú pre náš život zásadné a nezávislosť v týchto dvoch oblastiach je kľúčovou pre našu slobodu. O svoje okolie sa staráme vlastným pričinením tak, ako o vlastné zdravie. Tým, čím je zdravie v našom vnútri (v tele), tým je ekológia v našom bezprostrednom i širšom okolí (mimo tela). Vzťah medzi organizmom a životným prostredím navonok je rovnako dôležitý (ak nie dôležitejší), ako vlastné zdravie vo vnútri.
Nepodporujeme delegovanú ekológiu "na diaľku", ktorú rôzne skupiny a politici zneužívajú pre svojich mecenášov. Týmto vzťahom sa venuje vo svojej práci spomínaná autorka knihy Zelené klamstvo (The Green Lie) Kathrin Hartmann. Rozhodne si túto knihu prečítajte, ale ostaňte pozorní aj pri jej čítaní. Nedajte sa zmanipulovať do nového kola zeleného šialenstva. Každý extrémizmus končí fanatizmom, radšej sa pokúste hľadať zlatú strednú cestu, aby vaša ekológia plynula s citom a úžasom nad objavovaním zákonitostí sveta stvoreného.
Nebezpečenstvo spočíva v tom, že po odhalení podvodu páchaného na životnom prostredí (green deal) bude mať väčšina precitnuvších tendenciu na túto oblasť zanevrieť. Lenže to by bola chyba. Životnému prostrediu sa musíme venovať, je pre každého dôležité. Nemáme však konať nesprávne, pod vplyvom propagandistov. S tým musíme prestať, kvôli sebe a nie kvôli ŽP. ŽP nedokážu ublížiť ani všetci zelení aktivisti sveta, oni fakt na najvyššej úrovni nie sú hlupákmi, ktorí by si chceli ublížiť. Tú svoju hru na zelenú agendu hrajú len do tej miery, aby pre ňu získali čo najviac stúpencov z radov dôverčivých a nevedomých ľudí. Je vhodné dobre sa nad súvisiacimi okolnosťami zamyslieť a začať sa správne a hlavne svojpomocne starať o životné prostredie, rovnako ako sa dobre staráme o vlastné zdravie vlastnými silami a nie cez všelijakých sprostredkovateľov, ktorí vždy presadzujú svoje vlastné zištné záujmy. Ako správne pristúpiť napríklad k agende R-R-R? Je možné vykonávať ju správne, svojpomocne, alebo ju máme ukončiť?
Princíp RRR (reduce, reuse, recycle), ktorý používame v odpadovom hospodárení, znamená v praxi jednotlivca výbornú pomôcku na budovanie vzťahu so životným prostredím. Prvé R znamená zníženie spotreby, redukcia (z angl. reduce); druhé R je znova-použitie (reuse); tretie R značí opätovné spracovanie (recycle), využitie odpadu ako druhotnej suroviny. Zelenáči nám nahovorili, aby sme triedili odpady a odovzdávali ich do nimi riadeného zberu. Najlepšie zadarmo. Ak sa zúčastňujeme týchto procesov zberu separovaného odpadu, nie sme ničím iným, ako novodobými vykorisťovanými baníkmi - lacnými dodávateľmi druhotných surovín do priemyslu, ktorý ich spracuje a spätne nám ich predá v podobe nových produktov - vecí, samozrejme so ziskom. Vraj sa v celom cykle druhotného spracovania surovín šetria energie, chráni ŽP, ... bla-bla-bla. Tomu uverí ten, kto nemá záujem pozrieť sa na tieto procesy pod drobnohľadom. Ak sa pozrieme na spracovanie druhotných surovín osobne, možno nám spadnú z nosa ružové (pardon zelené) okuliare.
Jeden príklad: Dávajú nám za vinu, ak spálime svoje odpadky na záhrade, že znečisťujeme ovzdušie a plytváme surovinami. Ukázali nám, ako máme tento odpad roztriediť a jednotlivé separáty odovzdať do zberu. Za to nám urobia miniatúrnu zľavu v odvoze komunálneho odpadu. Ak by sme sledovali svoj odpad na ďalšej ceste, možno by sme boli prekvapení, že sa naloží na lodné kontajnery a cez pol zemegule sa prevezie do nejakej rozvojovej krajiny, kde sa chvíľu preváža, skladuje, premiestňuje až sa nakoniec spáli v splaľovni vo veľkom ohni, z ktorého si miestni vyrobia pár kW-ov energie. Ak by sme takéto konanie dokázali energeticky prepočítať, asi by nám vystúpili oči z jamiek.
Niet odpadu, ktorý by sme nedokázali svojpomocne spracovať, aby z neho vzniklo niečo nové a opäť užitočné pre nás samých. V praxi na našom dvore to napríklad vyzerá takto: ak odseparujeme papier z vlastného odpadu, môžeme z neho urobiť niečo iné, užitočné (reuse), napr. papierové brikety, kompost, alebo využiť papier na rozkurovanie v peci, izolovanie pivnice, balenie uskladnených jabĺk a pod. Taktiež vieme využiť kuchynský odpad na výrobu vlastného kompostu. Vieme využiť železný odpad pri svojich kutilských výtvoroch, z plastových fliaš vyrezávať šnúry na prádlo. Sami môžeme premýšľať o ďalších možnostiach využitia starých vecí.
Pri uvažovaní nad odpadom sa najprv pokúšame zredukovať množstvo daného druhu odpadu. Ak dokážeme znížiť množstvo napríklad plastového odpadu tým, že prestaneme nakupovať vodu v PET fľašiach a nahradíme ju pitnou vodou z vodovodu, je problém vyriešený najlepším možným spôsobom - plastový odpad v našej domácnosti nevzniká. Tým netvrdíme, že voda z vodovodu je bezchybná, je to len polotovar, ktorý by sme mali pred pitím upravovať - filtrovať.
Ak sme podľa prvého pravidla znížili výskyt plastových fliaš na minimum, tie ďalšie, ktoré sa v našej domácnosti ešte občas objavia, môžu byť podľa druhého pravidla opätovne použité, napríklad na uskladnenie tekutín ako worm džús, použitý olej, farby a podobne. Ešte nemusia skončiť v zbernom kontajneri. Tiež z nich môžeme vyrobiť vec na iné využitie, než je ich pôvodné. Keď plastovú fľašu rozrežeme na dve časti, získame zo spodnej časti fľaše pohár a z vrchnej lievik. Nové použitie.
Pod recykláciou odpadu sa myslí jeho priemyselné spracovanie na pôvodnú surovinu. Odpad je využitý ako druhotná surovina a presunutý do novej výroby. Napríklad zo zberového papiera sa vyrába recyklovaný papier, zo železného šrotu sa vyrábajú oceľové ingoty, rúry, plechy a z nich lode, autá, chladničky. My však pod recykláciou myslíme vlastné spracovanie druhotných surovín, nie priemyselné... Aj vy dokážete z kýbla starých klincov vyrobiť nový kutáč, alebo motyku, sekeru atd. Chce to len priučiť sa kováčskemu remeslu.
Učme sa od prírody, nesnažme sa ju zachraňovať, veď nedokážeme zachrániť ani seba. Ona to vie. Pozrime sa, ako si poradila s miestami, ktoré postihli najťažšie zásahy ľudskej činnosti, akými sú napr. jadrové katastrofy. Všetko, čo robíme pod vplyvom intelektu je chybné. Zelená agenda je v súčasnosti najviac zneužívaná na strašenie ľudí. Všetko, čo by sme mali v oblasti ekológie robiť, je učiť sa ju, ale nezasahovať do nej. Skôr len dovoliť, aby "sa dialo" a múdro sa pridať, než ovládať a riadiť. Poznáte to nabubrelé velikášstvo "poručíme větru, dešti", ktoré nakoniec vždy končí prekvapivo zle?
Myšlienka na záver
"Odpadmi sa nezaoberáme preto, že nám vedci zasielajú jedno varovanie vedcov ľudstvu za
druhým, že nás spolu s politikmi strašia koncom sveta, ale preto, lebo žiť správne znamená aj zanechať po sebe poriadok."