Klimatická chyba

Štefan Vaľo

Príspevky o významných osobnostiach prírodných vzťahov (Elzéard Bouffier, Masanobu Fukuoka, Yacouba Sawadogo ...) dopĺňam o slovenského odborníka z oblasti ekologických procesov. Štefan Vaľo ponúka jednoduché riešenia na odvrátenie nepriaznivého klimatického vývoja na Zemi. Štúdiom povodní zistil, že do prirodzeného kolobehu vody v prírode sa našim pričinením votrela "klimatická chyba". Ponúka riešenia najzávažnejších problémov súčasného vývoja životného prostredia. Týkajú sa zmien hospodárenia v lesoch a na poliach. Jeho riešenia sú nečakane jednoduché a lacné. Napriek tomu väčšina odbornej i laickej verejnosti zameriava pozornosť na fosílne palivá a hľadanie náročných riešení akými sú náhradné zdroje energií a podobne. Pritom argumenty muža, ktorý prišiel na klimatickú chybu, sú jasné a zrozumiteľné aj ľuďom bez akademických titulov..

klimatická chyba

O jednoduché a lacné riešenia nie je záujem

Vplyvom nesprávneho používania ťažkých mechanizmov v lesoch a na poliach dochádza k nadmernému utláčaniu (zhutňovaniu) vrchných vrstiev pôdy. Utlačená pôda stráca schopnosť vsakovať vodu, preto veľké množstvo dažďovej vody z územia predčasne odtečie do riek a ďalej do morí. K urýchleniu odtoku vody z pevniny prispievajú utlačené stopy (koľaje) po mechanizmoch v lesoch a poliach, lesné cesty, záseky v brehoch pozdĺž ciest, odvodňovacie kanály, járky, spevňované a betónované korytá riek, vyasfaltované plochy, cesty, diaľnice ... Krajina ostáva suchá, ale v údoliach sa vylievajú preplnené korytá potokov a riek a spôsobujú záplavy.

Pritom zdravá pôda, ktorá má kvalitný humusovitý nasiakavý povrch, aký majú napr. prirodzené lesy, vytvára "špongiovitý" efekt - pohlcuje a udržiava v sebe vodu. Chladí zemský povrch a tiež ovzdušie nad ňou. Udusaná pôda túto funkciu neplní a ostáva suchá. Od presušenej pôdy sa zvýšenou mierou otepľuje aj ovzdušie. Priemerná teplota ovzdušia stúpa a pevnina je spätne ešte viac vysúšaná. Stromy a ostatná vegetácia živoria a zeleň postupne hynie. Výsledkom je bezúrodná púšť. Na póloch a vo vysokých horách sa následkom otepľovania ovzdušia topia ľadovce. Ich masa tiež končí vo vodách oceánov, ktorých hladina stúpa a zaplavuje pobrežné územia a mestá.

Princíp je ale veľmi jednoduchý: jeden meter kubický pôdy môže v sebe viazať od 300 do 800 litrov vody, ale i viac či menej. Priemer činí 500 litrov vody v jednom metri kubickom lesnej zeminy. Suché, vyprahlé pôdy a púšte obsahujú minimum vody, jej obsah klesá až takmer na nulu. Presné čísla sa dajú zistiť jednoduchými laboratórnymi skúškami (odparovaním) z príslušných vzoriek pôdy. Ak prepočítame teoretickú kapacitu viazanej vody na pevninách a porovnáme ju so skutočným obsahom vody v pôde, zistíme aké obrovské množstvá vody sme z pevnín vypudili. Spôsobujú to hlavne ťažké mechanizmy, ktoré sa využívajú v lesoch a na poliach. Tie utláčajú pôdu a tá následne stráca nasiakavosť. Voda, ktorá mohla byť viazaná v pôde tak končí predčasne v moriach. Ale to nie je koniec. Táto zmena presunu obrovského množstva vody z jedného zásobníka (pôda) do iného zásobníka (oceán) spôsobí ďalšiu zmenu.

Pôdy vysušené sa od Slnka viac ohrievajú, než pôdy vlhké. Stratou vlhkosti sa pevniny ohrievajú stále viac a viac a sálavé teplo vystupujúce z prehriatej pôdy ohrieva zvýšenou mierou aj atmosféru. V dôskledku toho dochádza k nadmernému topeniu ľadovcov a ku globálnemu otepľovaniu.

Za film "Klimatická chyba" dostal Štefan Vaľo ocenenie na festivale Agrofilm 2015. Všetok výskum si hradí z vlastných prostriedkov. Jeho objav má celosvetový význam, riešenie klimatickej chyby - chyby v prirodzenej cirkulácii vody v prírode je jednou zo zásadných podmienok správneho fungovania ekosystému planéty. Táto chyba sa dá pritom jednoducho napraviť. Stačí ak si zodpovední správcovia lesov, polí, stavbári a ďalší ktorí zasahujú do prirodzeného rázu krajiny, budú správne plniť svoje povinnosti. Záleží len na tom, či bude záujem u kompetentných politikov, presadiť tieto poznatky do praxe, alebo potvrdia že im na riešeniach skutočných problémov ľudstva vlastne nezáleží. Štefan Vaľo ponúkol výsledky svojho výskumu a dané riešenia predniesol príslušným organizáciam a ľuďom na zodpovedných miestach, ale kompetentní ostávajú mĺkvi. Asi ešte nechápu, alebo sa im navrhované riešenia Štefana Vaľa nehodia do vlastných plánov. A čo vy?

Traduje sa výrok údajne Alberta Einsteina - tento svet nezničia zlí ľudia, ale tí, ktorí sa na zlo iba nečinne prizerajú.

Súvisiaci faktor - chemikálie

Pred pánom Vaľom je namieste zložiť pomyselný klobúk dole. Napriek tomu, že pracoval ako sám uvádza v lesoch a osobne pripravoval cesty pre ťažobné stroje, nakoniec pochopil dopady tejto činnosti a neostal ticho. Zverejnil pravdu. Že ťažké mechanizmy utláčajú pôdu a vytvárajú hlboké rigoly, ktorými v naklonenom teréne nadmerne odteká voda. Tvoria sa tak umelé járky a potôčiky, ktoré keď naplnia korytá potokov a riek, nastáva prudký odtok vody z územia. Prejavom bývajú stále častejšie povodne a zvyšujúca sa priemerná teplota pôdy a ovzdušia. Chvályhodné priznanie!

Pán Vaľo však neuvádza súvislosť svojho objavu s chemikáliami. Tie sa hojne používajú v poľnohospodárstve a postupne sa začínajú presadzovať už aj v lesníctve. Poľnohospodárska pôda dlhodobo dopovaná chemikáliami má inú štruktúru, než pôda bez chémie. To je dané samotnou odlišnosťou technologického obrábania jednej a druhej pôdy. Vplyv chémie a jej koncentrácia v pôdach spôsobuje odumieranie pôdnych organizmov, podľa toho označujeme pôdy ako mŕtve, alebo živé. Mŕtva pôda má štruktúru podstatne homogénnejšiu, pripomínajúcu hlinu. Takáto pôda je tvrdšia s tendenciou vytvárať granuláty, zlepence, hrudy a praskliny. Zjednodušene môžeme túto vlastnosť prirovnať k skameňovaniu pôdy.

Naproti tomu prirodzená lesná pôda má onen vyššie spomínaný špongiovitý efekt, je mäkká (cítiť aj chodidlom), obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktoré sa živia tlejúcimi organickými zvyškami. Z hľadiska nasiakavosti má mnohonásobne vyššiu schopnosť viazať vodu než mŕtva pôda. Je to spôsobené množstvom dutín, ktoré vytvárajú mikroorganizmy. Do týchto dutých priestorov sa voda ukladá a vypĺňa medzery medzi tuhými čiastočkami pôdy. Chemicky znečistená pôda má nižšiu nasiakavosť.

Práve chemikálie sú najvážnejším problémom novodobého poľnohospodárstva. Chémia ako odbor je veľmi nebezpečný, najmä pokiaľ ide o priamy kontakt chemikálií s živými organizmami. Ľudstvo sa vrhlo do užívania chemikálií plnou parou a bez vážnejšieho premýšľania. Dnes sme chémiou zamorení zo všetkých strán. Pritom znalosti z chémie patria k najslabším. Veď koľkí už na škole pred chémiou unikajú, ako pred nezrozumiteľnou a zložitou vedou. Biochémia sa nachádza kdesi v "prenatálnom" štádiu bádania. Rýchlosť zavádzania nových chemikálií na trh je oproti rýchlosti akou objavujeme vplyvy týchto chemikálií na ľudský organizmus a životné prostredie závratná. Konzumácia chemických produktov fičí na plné obrátky už desaťročia a to bez dôkladnejšieho poznania. Niet divu, že ako náhle sa chémia spojila s potravinárskym priemyslom, objavuje sa toľko zdravotných komplikácií ľudstva. Bude zdravotníctvo proti chémii? Budú ekonómovia, vlády proti chémii? Bude vôbec niekto proti chémii? Nepredstaviteľné !

Niekoľko rokov sa isté kruhy v EÚ parlamente snažia (zatiaľ márne) presadiť nový princíp dokazovania neškodnosti látok používaných v potravinárskom priemysle. Jedná sa o to, že ten, kto bude chcieť priniesť na trh novú látku, bude najprv musieť dokázať jej neškodnosť. To znamená, že nie štátne inštitúcie majú dodatočne vynakladať prostriedky a čas na skúmanie a dokazovanie vhodnosti-nevhodnosti danej chemickej látky, ale musí to urobiť výrobca na svoje náklady. A až po tom, keď preukáže neškodnosť, by mohol uviesť danú látku na trh. Znie to veľmi logicky, ale zároveň je logické, že takáto snaha je spojená s nevôľou úplatných politikov.

Naivný bojovník netuší, prečo nie je záujem o jeho riešenia. Výrobcovia poľnohospodárskej techniky a chemický priemysel a teda aj vlády jednotlivých krajín sú mu opozíciou. Ich záujmy sa líšia od riešení, ktoré navrhuje pán Vaľo. Klimatická chyba sa teda nedeje. Určite nie je spôsobovaná traktorami a určite nie chemikáliami. Ak sa niekde vylial nejaký potok, stalo sa tak preto, lebo nebolo jeho koryto dostatočne vysoké, potok dostatočne zregulovaný. Takéto názory sú prijatelnejšie pre politikov, zástupcov agrochemického priemyslu aj výrobcov traktorov. Starostovia tak fasujú prostriedky a regulujú potoky. Všetci sú spokojní, iba pár jedincov, ktorí nemajú piesok v očiach vie, aká je pravda.

Nech vám padne uvažovanie nad témou "klimatická chyba" na zdravie!

© na zdravie 2016