Hustý les

Ako pestovať hustý les?

Podľa zásad pestovania hustého lesa, sa sadí v úzkej mriežke 40x40cm až 60x60cm, rastliny toho istého druhu sa nemajú sadiť vedľa seba. Pri výsadbe je vhodné použiť čo najväčší počet pôvodných druhov stromov. Vyhnúť sa presnému (matematickému) rozmiestňovaniu rastlín, pritom treba prihliadať na budúce výškové rozmery jednotlivých druhov. Pred samotným sadením treba pripraviť pôdu: prevzdušniť, pohnojiť, obohatiť o zadržiavače vlahy. Po vysadení si stromčeky vyžadujú starostlivosť (pravidelné zalievanie), po troch rokoch sa hustý les stáva bezúdržbovým, plne samostatným. Na vytvorenie takýchto lesov stačia aj malé mestské priestory s rozlohou 30 m². Ich využitie je ideálne všade tam, kde je kúsok "voľného" miesta pre stromy. Napríklad nevyužité miesto na záhrade:

Zber semien - október je vhodný čas na zber semien. Na obrázku sú žalude - semená dubov. Vyhľadáme čo najstaršie a silné, zdravé stromy, od ktorých použijeme semená na rozmnožovanie. Pokiaľ je to možné, používame pôvodné semená, ktoré pochádzajú z danej oblasti (v okruhu niekoľko desiatok kilometrov). Nadmorská výška zdroja semien a budúcej rastliny by mali tiež približne zodpovedať. Všeobecne platí, čím vyššie strom rastie, tým je odolnejší a jeho semená hodnotnejšie. Semená pretriedime. Na sadenie použijeme iba zdravé semená bez kazov. Pred sadením môžeme vykonať klíčiaci test.

Naklíčenie semien - v našom pokuse budeme sadiť hustý les priamo zo semien stromov. Vychádzali sme zo skúsenosti, že strom ktorý zakorení na svojom stanovisku priamo zo semena je životaschopnejší, než v črepníku predpestovaný. Semená sme preto nechali naklíčiť iba počas niekoľkých dní v črepníku. Klíček dosahuje približne 2-7 cm. Väčšinou sa výsadba hustých lesov realizuje z predpestovaných sadeníc stromčekov. Je to určite pohodlnejšie a rýchlejšia.

Prevzdušnenie pôdy v závislosti na kvalite pôdy, ju môžeme prerýľovať, primiešať otruby, drevnú štiepku, slamu alebo iný organický materiál, ktorým zem odľahčíme a pomôžeme spraviť ju vzdušnejšou. Korene tak lepšie rastú a rastliny rýchlejšie a lepšie zakorenia. Práchnivejúce drevo pod zemou pôsobí ako domov pre huby a ďalšie dôležité mikroorganizmy a zároveň výrazný absorbent vody, teda dokáže koreňom poskytovať rovnomernejšie a dlhodobejšie vlhkosť.

Organické hnojenie - na výživu sú potrebné organické hnojivá. Môžu sa použiť rôzne materiály v závislosti od regiónu a dostupnosti, ako je kravský hnoj, kozí hnoj či vermikompost. Hnoj je v porovnaní s vermikompostom rastlinné hnojivo s pomalým uvoľňovaním živín. Hnoj poskytuje počas dlhšieho obdobia malé množstvá živín, zatiaľ čo vermicompost poskytuje spočiatku vysoké dávky výživy, ale postupne výživy ubúda, pretože je rýchlo a ľahko vstrebateľná.

Slepačí hnoj - má pomalý ale dlhodobý vyživovací účinok. Výživné látky sa z neho uvoľňujú postupne počas niekoľkých rokov. Podobné účinky má aj kravský hnoj. Hnojenie vykonáme len raz a to pred výsadbou. Neskôr si les zabezpečí humusoidné látky z vlastných odumretých tkanív (lístie, plody..). V budúcnosti preto žiaden organický materiál spadnutý zo stromov na zem neodoberáme, ale ponechávame v lese. Pretože "... z mŕtvych predkov život pokračuje".

Plán výsadby stromčekov prenesieme z projektovej dokumentácie priamo do terénu. Vymeriame rozmiestnenie jamiek pre jednotlivé sadenice (v našom prípade naklíčené semená). Vzdialenosti medzi nimi sme zvolili 40 x 40 cm. Vhodný rozmer je 50 x 50 aj 60 x 60 cm. Zvolili sme 6 druhov drevín: dub, javor, lieska, jaseň, breza, borovica.

Do zeme urobíme jamky špicatým dreveným kolíkom, aby nabral klíčok správny smer.

Na dno dáme vermikompost, ktorý má intenzívny, ale krátkodobý účinok vo výžive rastlín. Vhodné na rozbeh rastu. Môžeme priniesť z lesa trocha hrabanky a primiešať ju do pôdy, ale naklíčené žalude sa zaobídu aj bez hnojenia.

Prisypeme zeminou a premiešame kompost v jamke so zeminou (hrabankou).

Zalejeme vodou, pomaly a viac krát.

Vypichneme jamku na klíčok a vložíme ho opatrne dnu.

Semená zasypeme zeminou.

Zamulčujeme celý záhon, najlepšie originálnym materiálom, v tomto prípade dubové lístie a hrabanka, koreňovka z neďalekého lesa.

Hotovo! A teraz už len vyčkáme, ako to na jar dopadne. Ak chceme zvýšiť šance pre naše budúce stromčeky a prefíkať myši, môžme použiť osvedčenú fintu: kŕmiť hraboše inými žaluďmi, niekde mimo záhonu so sadbou. Necháme na kope "kŕmne" žalude a pozorujeme, či z nich ubúda. Ak je hrabošov na pozemku veľa a úbytok žaluďou je veľký, pridáme na kopu ďalšie. V určitom momente sa hlodavce nasýtia a my máme šancu, že tie naše zasadené, ktoré čakajú v zemi, neobjavili. Alebo:

Tyger, istota, že myši nebudú.

Podobný odkaz: Pestovanie lesa.