Pestovanie lesa, storočný les za desať rokov

Na zdravie / Les / Pestovanie lesa

Divoké lesy nemusia byť izolované porasty stromov kdesi v prírodných parkoch, ďaleko od ľudí. Môžu sa nachádzať priamo v našej záhrade. Môžeme ich pestovať sami, dokonca i v mestách. Storočný les sa dá vypestovať za pár rokov. Dokázal to mladý indický inžinier Shubhendu Sharma, ktorý predviedol pestovanie storočného lesa za desať rokov v záhrade svojho otca. Dnes svoje služby ponúka mestám, školám, podnikom i jednotlivcom. Návod na tento spôsob "mini lesníctva" je voľne dostupný na internete - mestský les. Pozrite si pútavú prednášku z konferencie TED (nižšie). Pestovanie lesa pri dome, pozdĺž cesty, železnice, rieky a td. má veľký význam, rozhodne väčší než pestovanie trávnika, viete prečo?

Shubhendu Sharma pestuje mimoriadne husté biodiverzné mini lesy domácich druhov v mestských oblastiach pomocou pripravenej "živej" pôdy, mikróbov a biomasy, ktoré sú dôležité na začiatku prírodných rastových procesov stromov. Sledujte na uvedených videách, ako popisuje pestovanie storočného lesa za 10 rokov a dozviete sa, ako sa jednoducho pridať k tejto malej džungľovej párty. Správne pestovanie lesa je prospešné a jednoduché.

Automobilový inžinier Shubhendu Sharma pracoval v automobilke v Indii, keď sa stretol s japonským expertom Akira Miyawaki, ktorý prišiel do továrne vybudovať plantáž lesa s použitím metodológie, ktorá spôsobí, že sa les rozrastá desaťkrát rýchlejšie než normálne. Fascinovaný Sharma nasledoval Miyawakiho postup a vypestoval svoj prvý úspešný les na malom pozemku za domom.

V súčasnosti jeho spoločnosť Aforestt podporuje štandardizovanú metódu na vysadzovanie hustých, rýchlo rastúcich domorodých, viacvrstvových lesov s počtom 300 stromov na ploche veľkej ako parkovisko pre šesť áut. Táto spoločnosť pomohla vypestovať lesy v domácnostiach, školách a podnikoch. Dôsledkom tejto činnosti sa zlepšuje kvalita ovzdušia, zvýšuje sa biodiverzita, lesy dokonca produkujú čerstvé ovocie. Spoločnosť Aforestt ponúka hardvérové sondy na analýzu kvality pôdy a ponúka podrobné pokyny pre každého, kto chce pestovať domorodý les kdekoľvek na svete.

Shubhendu Sharma o pestovaní lesa na TED v Paríži

( zdroj: TED - How to grow a forest in your backyard )

Človekom vytvorený les môže zaberať veľkú plochu alebo malý priestor - ako záhrada. Ja mám v záhrade hustý les. Priťahuje veľa živočíchov. Som podnikateľ, ktorý sa zaoberá pestovaním takýchto lesov. Pomohli sme továrňam, farmám, školám, domovom, rezortom, obytným domom. Verejné parky aj zoologická záhrada sú vhodným miestom na vytvorenie takýchto lesov. Les nie je izolovaný kus krajiny, kde žijú zvieratá. Lesy môžu byť neoddeliteľnou súčasťou nášho života v mestách. Les, pre mňa, je miesto tak husto zarastené, že nemôžete prejsť cez.

Na väčšine miest, kde dnes žijeme, boli v minulosti lesy. Pred ľudským zásahom. Potom sme postavili mestá namiesto týchto lesov a zabudli sme, že sme súčasťou prírody ako ďalších 8,4 milióna druhov na planéte. Naše prírodné prostredie prestáva byť prirodzené. Ale pre niektorých z nás to už nie je. Ja a niektorí ďalší sa živíme tým, že vytvárame lesy všade. Pestovanie lesa je našim poslaním i živobytím.

Som inžinier. Mojou špecializáciou je výroba automobilov. Keď som pracoval pre Toyotu, naučil som sa, ako previesť prírodný zdroj do produktu. Napríklad, necháme odkvapkávať kaučukovník, z prírodného zdroja tak vyrobíme surovú gumu a z nej pneumatiky. Takýto výrobok sa však už nikdy nestane prírodným zdrojom. Prijímame prvky z prírody a spracovávame ich tak, aby boli nevratné. Ide o priemyselnú výrobu.

Príroda na druhej strane funguje úplne opačne. Všetko sa skladá z elementárneho spojenia atómov. Všetky prírodné produkty sú opäť prírodnými zdrojmi. To je niečo, čo som sa naučil, keď som pestoval les v mojej záhrade. A to bolo prvýkrát, čo som pracoval s prírodou. Odvtedy sme vytvorili 75 takýchto lesov v 25 mestách po celom svete. Vždy, keď pracujeme na novom projekte, zistíme, že všetko, čo potrebujeme na pestovanie lesa, je k dispozícii všade okolo nás. Všetko, čo musíme urobiť, je kombinovať prvky a nechať prírodu fungovať.

Pri pestovaní lesa začíname s pôdou. Zistíme, čo to je za pôdu a čo jej chýba. Ak je pôda mŕtva, stane sa tak hutná, že sa do nej nedostane voda. Do pôdy pridáme biomasu, ktorú nájdeme v okolí. To zvýši jej pórovitosť. Voda potom do nej vsakuje. Ak pôda nemá dostatočnú kapacitu na uskladňovanie vody, pridáme ešte viac biomasy a niektoré materiály absorbujúce vodu, ako je rašelina alebo slama, aby pôda udržiavala vlhkosť a mikroorganizmy.

Rastliny potrebujú pre svoj rast vodu, slnečné svetlo a živiny. Čo ak nie sú žiadne živiny v pôde? Nemôžeme jednoducho pridať živiny priamo do zeme. To by bolo priemyselné, neprirodzené. Do pôdy pridávame mikroorganizmy. Tie vytvárajú v pôde živiny. Kŕmia sa biomasou, ktorú sme pridali do pôdy, takže všetko, čo musia robiť, je konzumovať a rozmnožovať sa. Ako sa ich počet zvyšuje, pôda začína znovu dýchať. Znova sa vracia k životu.

Zisťujeme, ktoré stromy sú pôvodné. Ako to poznáme? Všetko, čo existovalo pred ľudským zásahom, je originálne. Je to jednoduché pravidlo. Prehliadame národný park, aby sme našli poslednú časť pôvodného lesa. Prehliadame posvätné háje alebo posvätné lesy okolo starých chrámov. A ak nenájdeme nič, ideme do múzeí, aby sme videli semená alebo drevo stromov, ktoré v dávnej minulosti žili v danom prostredí. Prehliadame staré obrazy, básne a literatúru z lokality na identifikáciu typov stromov, ktoré jej patria.

Akonáhle budeme mať stromy vybrané, rozdelíme ich na štyri poschodia: husté, podstromové, stromové a klenuté. Určujeme pomery medzi týmito vrstvami a rozhodneme, ako zmiešame druhy drevín vo vrstvách. Ak vyrábame sady, zvyšujeme počet stromov s ovocím. Môže to byť kvitnúci les, les, ktorý priťahuje vtáky a včely, alebo to môže byť jednoducho pôvodný neporušený ihličnatý les.

Zberáme semená a naklíčime sadenice. Dbáme na to, aby stromy patriace do tej istej vrstvy neboli navzájom vedľa seba, lebo budú bojovať o miesto, keď vyrastú. Pestujeme sadenice blízko seba. Použijeme silnú vrstvu mulča na povrchu, takže aj keď je horúco, pôda zostáva vlhká. Keď je zima, mráz sa tvorí len na mulči a pôda môže dýchať aj napriek tomu, že vonku mrzne. Pôda je veľmi mäkká - tak mäkká, že korene stromov cez ňu prenikajú ľahko a rýchlo.

Spočiatku sa zdá, že lesy nevyrastajú. Oni však rastú pod povrchom. V prvých troch mesiacoch korene dosahujú hĺbku jedného metra. Tieto korene tvoria sieť, ktorá pevne drží zem. V tejto spleti koreňov žijú mikróby a huby Takže ak v blízkosti stromu nie je dostupná nejaká živina, tieto mikróby stromu živinu dodajú. Kedykoľvek prší, huby sa objavia cez noc. A to znamená, že pôda pod nimi je zdravá "špongia".

Akonáhle sú stromy zakorenené, les začne rásť na povrchu. Ako les vyrastá, ešte stále ho zalievame aj po ďalšie dva tri roky. Chceme, aby všetka voda a živiny patrili stromom, a tak odstraňujeme trávu a burinu. Ako les rastie, slnko doň svieti. Nakoniec je les taký hustý, že slnečné svetlo doň nepreniká. Burina už nemôže rásť, pretože aj ona potrebuje slnečné žiarenie.

V tejto fáze už žiadne zavlažovanie lesa nie je potrebné. V hustom lese sa kondenzuje vlhký vzduch a udržiava sa vlhkosť. Postupne končí zavlažovanie a pôda v lese zostáva vlhká a niekedy tmavá aj bez zalievania. Keď list dopadne na zem, okamžite sa začne rozkladať. Vyčerpaná biomasa tvorí humus, čo je potravina pre lesy. Ako les rastie, viac listov padá na zem - to znamená viac humusu, to je viac potravy pre mikroorganizmy, takže les rastie. A takýto les rastie exponenciálne.

Ak je les raz založený, regeneruje sa sám znova a znova, pravdepodobne navždy. V takom lese je najlepšia údržba žiadna údržba. Je to taká malá lesná párty. Tento les rastie ako kolektív. Ak by sme vysadili tie isté stromy (rovnakého druhu), nerástli by tak rýchlo. Takto vytvoríme storočný les už za desať rokov.

Prečo pestovať les namiesto trávnika?

( zdroj: Stop making lawns, plant a forest! )

Trávnik musíme neustále zalievať, strihať, mulčovať, válcovať a pritom zakazujeme naň vstup po celý čas jeho existencie, aby bol "krásny". Odstraňujeme z neho všetky iné rastliny, kríky, stromy, ktoré sa neustále usilujú osídliť jeho teritórium. Naša uhlíková stopa pri pestovaní trávnika je obrovská (nakúpime semená, hnojivá, pesticídy, zavlažovací systém, kosačku a iné náradie na elektrickú energiu alebo benzín, potrebné na pohon, kosenie kosačkou produkuje výfukové splodiny...). Naopak pestovanie mini lesa si vyžaduje naše pričinenie len na počiatku procesu (naša uhlíková stopa je tu takmer zanedbateľná). Po pár rokoch sa les už regeneruje sám. Jeho pridaná hodnota pre životné prostredie je v porovnaní s trávnikom mnohonásobne vyššia.

Pestovanie lesa namiesto trávnika je vskutku revolučná idea, stačí pozmeniť naše predstavy o estetike (čo je na prírode naozaj krásne) a zvyklostiach pohľadu na záhradu či okolie domu a môžeme mnohonásobne získať. Naše pomýlenie, ako hovorí Sepp Holzer, vzniklo pravdepodobne tak, že raz kdesi akási pani zazrela pod svojim stromom neporiadok a vzala metlu, aby ho vyzametala - lístie. Odvtedy sa tento názor o lístí dostáva stále do širšieho povedomia ľudí až sa stalo to, že dnes je celkom bežným názor, že lístie je bordel. Z lístia sa rozšíril tento mylný prístup aj na trávu. Tá sa považuje za burinu, ktorú treba všemožne ničiť kosačkami. Existuje dokonca nezmyselný zákon o povinnosti kosiť trávu. Zašli sme priďaleko v deformovaní svojho chápania prírody a to ešte nie sme v koncoch.

Ak si naše pomýlené predstavy o prírode poopravíme, môžeme začať pestovať les namiesto trávnika. Klíma sa po vysadení lesa zlepší, kyslíka pribudne, spodné vody budú čistejšie a stabilnejšie, v korunách stromov si nájde domov vtáctvo, hmyz, biodiverzita sa zvýši, nebezpečenstvo záplav a zosuvov pôdy klesne, teploty ovzdušia počas horúčav sa znížia o niekoľko stupňov atd. V neposlednom rade budeme mať dostatok vlastného dreva na kúrenie, alebo na vlastné stolárske využitie (nábytok, podlahy, stavbu strechy, drevené šindle) atd. Ak vypestujeme ovocný les, budeme mať dostatok vlastného ovocia, môžeme chovať včelstvá, možno sa v blízkosti objaví čistý potôčik, pominie sa nutnosť neustáleho zalievania záhrady.

Hustý les s počtom až 300 stromov môže rásť na ploche veľkej ako parkovacie miesto pre šesť áut (100m²). Stačí postupovať podľa jednoduchých zásad, uvedených nižšie (Tvorba lesa použitím Miyawakiho metódy pestovania lesa) a máme svoj vlastný divoký, alebo ovocný či kvitnúci les, ktorý rastie 10 x rýchlejšie, je 30 x hustejší, 100 x rozmanitejší, 100% organický. Táto technika pestovania lesa je ideálna na ochranu a spevnenie brehov riek, alebo pozdĺž ciest, železníc, elektrických vedení a podobne. Kedysi rástli popri cestách aleje, pozdĺž potokov a riek husté kríky a stromy, v budúcnosti by to mohli byť pásy hustého biodiverzného lesa:

Pestovanie lesa podľa Akiru Miyawaki

• Legenda lesa: Akira Miyawaki - sa narodil 29. 1. 1928. Tento významný japonský botanik a odborník na rastlinnú ekológiu sa špecializuje na semená a štúdium prírodných lesov. Svetoznámy špecialista na obnovu prírodnej vegetácie na degradovanej pôde. Od r. 1993 je emeritným profesorom na národnej univerzite v Yokohame a riaditeľom japonského centra pre medzinárodné ekologické štúdie. V roku 2006 získal cenu Blue Planet. Významným objavom Akiru Miyawaki je pestovanie lesných ochranných valov na morskom pobreží, ktoré ochránia pevninu aj pred ničivou silou tsunami.
   
• Ako vytvoriť najlepší les pre budúcnosť - hospodárske lesy sú často zničené živelnými pohromami skôr, ako dokážu naplniť ekonomické očakávania ich pestovateľov. Dlhodobým sledovaním škôd na lesných porastoch bolo zistené, že je nutné akceptovať určité kompromisy ideálneho pestovania a prirodzenej podmienenosti prírody. Ako pestovať lepšie, silnejšie, zdravšie a odolnejšie lesy ukazuje krátky fimnový dokument vychádzajúci z poznatkov Akiru Miyawaki.
   
• Tvorba lesa použitím Miyawakiho metódy pestovania lesa - rýchly a jednoduchý video návod na pestovanie lesa podľa Miyawakiho. Pozostáva z niekoľkých krokov: testovanie pôdy, pridanie biomasy, zapracovanie biomasy do pôdy, poznávanie lokálnych prirodzeností lesov a stromov, vykopať zeminu dostatočne hlboko, pripraviť dostatočný počet sadeníc v potrebnej pestrosti druhov, príprava záhonu, strategické rozmiestnenie sadeníc, výsadba sadeníc do pôdy, palice na počiatočnú oporu stromčekov, mulčovanie, zavlažovanie podľa potreby. Nádherný porast po 3-och, 5-ich mesiacoch. 8 mesačný les v Bangalore. - osem mesiacov od vysadenia biodiverzného hustého lesa pri železnici Bangalore za podpory sponzora (predchádzajúce video ukazuje postup výsadby). Rastliny sú vysoké, porast je hustý a zdravý, ozýva sa vtáctvo, vyskytuje sa hmyz. Krátka ukážka naláka mnohých priaznivcov lesov k pestovaniu takýchto mini "džunglí" vo svojom okolí.
   
• Detská škôlka v divokom lese - deti potrebujú kontakt s divočinou. Z takých detí raz vyrastú skutoční lesníci, pre ktorých bude pestovanie lesa hračkou. Deti sa potrebujú lesa a stromov dotýkať, aby si vytvorili k lesu správny vzťah. Ako hovorí Emma Marris, musíme vykonať dva kroky, aby sa našim deťom príroda nestratila. Po prvé nedefinujme prírodou len to, čo je nedotknuté človekom (veď človek je súčasťou prírody) a po druhé nechajme deti na prírodu siahať, pretože čo je nedotknuté nie je milované. Jej názor si môžete vypočuť tu: Príroda je všade, naučme sa ju vidieť.

Pestujeme hustý les na záhrade

Podľa vyššie uvedených informácií sa ľahko môžeme pustiť do pestovania vlastného lesa na záhrade. Pre začiatok je dobré vyhotoviť aspoň ručný nákres pozemku (v približnej mierke) s rozvrhnutím hlavných prvkov, ovocné stromy, kríky, stavby, ploty, studňa, jazierko ... Na pestovanie lesa si vyčleníme súvislé miesto v nákrese. Nato si toto miesto vytýčime v reálnom teréne a zistíme jeho rozlohu. Miesto by malo vyhovovať všetkým budúcim vzťahom a potrebám - svetové strany, miesto pre zeleninu, ovocné stromy, výhľad z chalupy, prameň, zavlažovanie, živočíchy ...

Už pri plánovaní lesa by sme mali mať jasno, ako v budúcnosti stromy zrežeme, ak to bude nutné. Nezabúdajme na budúcu potrebu drevnej hmoty napr. na výrobu trámov, dosiek atd. Chceme predsa zasadiť strom, postaviť dom a splodiť pokračovateľa. Ten by mal mať pripravené (narastené) drevo na opravu domu, resp. na stavbu nového domu. Ale pohnútky na pestovanie lesa môžu byť aj úplne iné, romatickejšie, ekologickejšie, aké len chcete.

Najprv si v lesoch zoženieme semená od dobrých, silných, zdravých stromov. Zberu semien venujeme jednu jeseň, kedy sa vypravíme na túru, alebo viacero túr po slovenských lesoch, horách a pralesoch. Ideálne ak sa niekde v blízkosti rozprestiera chránená prírodná oblasť, kde sa nachádzajú zdatné staré stromy. Semená sa dajú samozrejme aj kúpiť, ale to my nerobíme. Nám ide aj o zušľachťovanie seba samého. Pre nás je kontakt s prírodou úžitočnejší, než kontakt s predavačkou v semenárskom a plemenárskom podniku. Či?

Zber semien spojíme so zberom príslušného suchého lístia, ktoré už dozreté opadalo zo stromu. Vhodné je nabrať si za štandartnú igelitku lístia so semenami. Náš budúci les by mal byť tvorený aspoň 8-12 druhmi stromov, ktoré bežne divo rastú v našej prírode. Na výber máme: buk, dub, javor, lipa, jelša, topoľ, vŕba, breza, jarabina, osika, agát, baza, brest, gaštan, ginko, hloh, jaseň, lieska, moruša, orech, pagaštan, platan, smrek, tis, vŕba, jabloň.. Keď si nazbierame dostatočné zásoby lístia so semenami zo všetkých druhov, ktoré sa rozhodneme pestovať, necháme semená naklíčiť.

Naklíčovanie semien robíme ako na obrázku vyššie - v črepníku nahusto poukladané, vlhčené za niekoľko dní vyklíčia. Rozsadíme do menších nádob a postupne presádzame a zavlažujeme. Zaujímavý je tiež spôsob, že semená necháme spolu s listím každý druh vo svojom vreci. Do vriec nalejeme vodu, aby sme dosiahli vlhkosť lístia, aká je potrebná pre klíčenie semien. Vrecia necháme uzavreté v tme, v chladnej pivnici alebo garáži ležať celú zimu. S príchodom jari semená vyklíčia. Naklíčené semená, vysadíme najprv do nejakých nádob (viď obrázok) a necháme podrásť. Ako klíčiaci substrát použijeme zmes, ktorej základom je vermikompost. Lepšie než kelímky, sú papierové rúrky z toaletného papiera. Sadenice vysadíme na určené miesto. Pri výsadbe dbáme aby sa jednotlivé druhy rovnomerne striedali (nakreslíme si schému výsadby podľa počtu druhov). Vysádzame cca 70 - 100 cm od seba, 1 - 4 sadenice na meter štvorcový.

Výpočty podľa informácíí Shubhendu Sharma môže rásť až 300 stromov na ploche veľkej ako parkovacie miesto pre 6 áut. Jedno parkovacie miesto má rozmery 2,5 x 5,0 metra, teda 12,5 m². Šesť takýchto parkovacích miest zaberá plochu 75 m². Väčšie parkovacie miesta môžu mať rozmery 3 x 5,5 m, čím sa dostávame pri šiestich až na 99 m². Vyskúšajme si variantu s menšou plochou, teda 75 m². Potom 300 / 75 = 4 stromy na meter štvorcový. Nakreslime si to na papier s farebným vyznačením jednotlivých druhov stromov. Ak by sme použili 9 druhov stromov napr. dub, buk, javor, lipa, jelša, gaštan, jabloň, lieska, topoľ, potrebovali by sme z každého po 33 sadeníc. Sadíme s rozostupom 0,5 až 1 meter podľa schémy:

Zaujímavé odkazy:
- Planting a dense forest Mt. Cuba Center
- Forest Landowners Guide to Tree Planting Success

Mnohodruhové husté lesy rastú až desaťnásobne rýchlejšie. Rýchlejšie rastú aj monokultúry, ak ich sadíme nahusto. Možno natrafíte na úvahy o tom, čo je les. Jestvujú rôzne definície lesa. Napríklad v Rakúsku je za les považovaný stromový porast o rozlohe 0,05 ha a min. šírke 10m. V Amerike je lesom aj záhrada, na ktorej je výskyt lesných stromov min. 10% z výmery. Na váš malý, záhradný, extra hustý a rôznorodý les ešte žiadne normy nejestvujú. Tešte sa preto, že váš pás stromov za domom či na záhrade je lesom. Nech má trebars iba 4 x 8 m.

Na zdravie a veľa úspechov pri pestovaní lesa.