Muž, ktorý sadil stromy
Mal určite viac než päťdesiat. Päťdesiat päť, prezradil mi. Volal sa Elzéard Bouffier. Kedysi mal gazdovstvo na nížine, kde prežil väčšinu života. Keď stratil manželku a jediného syna, utiahol sa do samoty. Sem do bezútešnej pustatiny, ktorá sa široko-ďaleko rozprestierala východne od Vetriských vrchov a zaberala severnú časť regiónu Nízke Alpy (Francúzsko). Tu s čriedou oviec a psom nachádzal potešenie v pomaly plynúcom živote. No pochopil, že táto krajina má podlomené zdravie a zomiera na nedostatok stromov. Pretože nemal inú, dôležitejšiu prácu, rozhodol sa krajine pomôcť. Do konca života sadil stromy. Kratučkú knihu, ktorú napísal Jean Giono, som prečítal na posedenie, však jej výhonky vo mne rastú už niekoľko rokov. Preto nemôže chýbať v knižnici a právom jej patrí výnimočné postavenie medzi stovkami skvelých diel.
Muž ktorý sadil stromy - animovaný film
Podľa príbehu: Jean Giono
Originál: L'Homme qui plantait des arbres / 1980
Film: Kanada
Slovenský dabing
Kategória: Zem / Životné prostredie
Dĺžka: 30 min.
Stromy a človek
Trocha matematiky, ak by niekoho napadla otázka, koľko stromov ostalo po Elzéardovi Bouffierovi? Nuž kniha uvádza, že do prvej svetovej vojny zasadil Muž ktorý sadil stromy 100.000 stromov za tri roky. Z toho sa ujalo 20.000 stromov a z toho počítal ešte s polovičnou stratou spôsobenou zo strany Prozreteľnosti (živly, srnky, hlodavce, ...). Teda vyrástlo 10.000 stromov (10%). Svetová vojna 1914-1918 ani tá nasledujúca 1939-1945 sa Elzeárda Bouffiera netýkali. Ďalej sadil stromy. Tento človek vydržal pri tejto činnosti takmer až do konca svojho času. Odišiel roku 1947 vo veku 89 rokov po tom, ako dokončil svoje stvoriteľské dielo a zanechal za sebou Zasľúbenú krajinu na miestach, kde predtým panovala nevľúdna pustatina. Od roku 1914 do 1945 vysadil odhadom ďalší milión stromov. Ak na ne uplatníme predchádzajúci princíp (10%), potom sa z milióna ujalo asi 200.000 stromov a trvalo ostalo rásť okolo 100.000 stromov, to spolu činí približne 110.000 stromov. Nechce sa veriť, že dokáže vysadiť toľké stromy jeden človek?
Kde sa pred tým nachádzali iba zrúcaniny, dvíhajú sa teraz čisté a dobre omietnuté sedliacke gazdovstvá, v ktorých sa odvíja šťastný a útulný život. Vyschnuté pramene, napájané vodou z dažďov a snehov, ktoré lesy zachytávajú, začali znova vydávať svoju vlahu. Voda si opäť našla svoje staré korytá. Vedľa každej sedliackej usadlosti rástli javory, studničky v úžľabinách zaplavovali svieži mätový pokrovec. Tak postupne vznikali dedinky. Z rovín, kde sa pôda driapala čoraz vyššie do ceny, prišli noví obyvatelia a priniesli sem mladosť, život a zmysel pre prácu. Na uliciach vidno dobre živených mužov a ženy, chlapcov a dievčatá, ktoré sa vedia zabávať. Ak spočítame starousadlíkov, ktorí sa zmenili na nerozoznanie a prisťahovalcov, tak vyše desaťtisíc ľudí vďačí za šťastný život mužovi, ktorý tu sadil stromy. Stromy a človek tvoria symbiózu podobne ako huby a stromy, zver a stromy, voda a stromy, pôda a stromy, vzduch a stromy ...
Muž lesník
Tvorca lesa Elzéard Bouffier si zaslúži titul "lesník" tak, ako nikto iný. Vytvoril les, kde bola iba spustnutá krajina. Zničila ju ľudská chamtivosť. Pálením stromov a výrobou dreveného uhlia vznikla generácia tupých a hašterivých uhliarov, ktorí zabudli že les treba chrániť a obnovovať. Niet iného druhu na Zemi, iba človek chamtivý (homo avarus) dokáže brať až do dna. Rúbe, klčuje, páli a ničí až neostane nič. So zahubeným lesom však prichádza aj jeho záhuba. Homo avarus v spustnutej krajine nakoniec sám spustne a vyhynie.
Život však čoskoro prejaví záujem rozvinúť sa aj na tých najpustejších miestach. Do vyprahlej pustatiny vkročí človek starostlivý muž lesník (Elzéard Bouffier). Celoživotným sadením semien pretvorí krajinu do pôvodnej podoby. Len tak, nezištne ako Boh. Krajina opäť získala živu a poskytla príležitosť novej generácii ľudí. Ostáva len na nich, nových osadníkoch, či udržia šťastie a radosť, alebo spustnú a otupejú ako predchádzajúci uhliari.
Kniha "Muž, ktorý sadil stromy" by mala byť učebnou pomôckou a základnou platformou pre záverečný predmet na stredných i vysokých školách lesníckych po celom svete. Predmet zameraný na lásku k lesu a starostlivosti oň. Bez tejto skúšky by nikto nemal nosiť zelenú uniformu lesníka. Predovšetkým lesnícki učitelia by sa nemali zmieriť s tým, že doba ich núti, aby otupeli a videli v lese len zdroj dreva, ktoré sa dá spíliť a spáliť. Les je oveľa viac než len materiál. Je to život, sú to pľúca Zeme, podhubie z ktorého my všetci žijeme. Lesník by mal zahodiť z rúk sekeru, pílu a vykázať traktory a harvestory zo svojho revíra. Mal by si nasadiť na krk ďalekohľad, do ruky vziať palicu a do vrecka za hrsť semien. Sto žaluďov na každý deň. Muž lesník by mal byť človek, ktorý miluje život, zver, stromy, tvorí a chráni les - lesník, nie rezník.
Knižka "Muž ktorý sadil stromy" by rozhodne nemala chýbať v žiadnej kvalitnej knihovni. Nech vám jej múdrosť padne na zdravie ! A možno na inšpiráciu, ako mne.
Ako som začal sadiť stromy
Príroda ma fascinuje celý život. Od zrelého veku som sa začal aj reálne starať o svoje životné prostredie. Pochopil som, že starostlivosť oň je rovnako dôležitá, ako starostlivosť o svoje telo. Aktívnym spôsobom. Zbieram odpad v lesoch a potokoch, podporujem ľudí ktorí sadia stromy a chránia ich a zver a život, zavádzajú permakultúru a iné trvalo udržateľné aktivity na svojich políčkach, informujú ostatných ako to robiť správne. Sám aktívne hospodárim na pôde (prírodné farmárstvo), čistím ovzdušie, vodu, presadzujem bezodpadový život... Rád po večeroch spomínam, ako som začal sadiť stromy. Pripravoval som sa na to dlho, dva či tri roky a potom som to spustil. Inšpirovali ma veľkí ľudia: gangster-gardener Ron Finley, majster Masanobu Fukuoka, rebel Sepp Holzer, inžinier Shubhendu Sharma, profesorka Suzanne Simard, muž ktorý sadil stromy Elzéard Bouffier, muž ktorý zastavil púšť Yacouba Sawadogo, pán sekvojov David Milarch, správca lesov a vynálezca Viktor Schauberger, autor knihy Tajný život stromov: Peter Wohlleben a ďalší úžasní ľudia - lesníci.
Chvíľu som sa nechal mýliť názormi, ktoré presadzujú niektorí "ochranári" - princíp nevysádzať stromy a lesy. Nebudovať lesné chodníky, nečistiť lesy, ani nerobiť žiadne iné prospešné aktivity v lesoch. Skrátka nepodporovať "lumpov" lesníkov týmito činnosťami. Vraj keď sadíme stromy, len im uľahčujeme prácu (robíme ju za nich) a oni tak môžu veselo a bezstarostne iba rezať a rúbať. Nuž vyzerajú logicky tieto názory, ale keď uvažujeme hlbšie, nezištne, bez zbytočných emócií, problematika sa ukáže v inom svetle.
Som iba ja a strom. Ak mám možnosť, zasadím ho. Poučený okolnosťami sa mu snažím nájsť miesto mimo lesa. Kde naň nečaká pilčík. Ak sa môj strom udrží pri živote a vyrastie, bude dodávať do mojej atmosféry kyslík pre mňa a niekoľko mojich blížnych. Dobrá práca ! Bez debaty. Ak by môj strom mal stihnúť osud, že ho nejaký úradník, či nespokojný občan, zlodej, vandal a pod. vypíli, pre istotu zasadím niekde inde ešte ďalší. A pre istotu ešte ďalší a ďalší a ďalší. Hehehe, stávam sa ďalším pastierom lesa.
Mnohí priatelia boli zvedaví, ako sadím stromy. Možno to bude zaujímať aj niekoho z mojich čitateľov. Niekoľko tipov teda pustím aj na verejné informačné priestranstvo. Najprv som si kúpil knihy o stromoch. Je ich veľa, zaujímali ma tie, v ktorých sa uvádzajú informácie, kde daný druh rastie, ako sa rozmnožuje a podobne. Potom som začal zbierať semená stromov. Najlepšie je spod daného stroma (napr. javora) zobrať za vedro opadaného lístia, vetvičiek, semien, zeminy. Všetko dobre navlhčiť a uzavrieť vo vreci do tmavej pivnice alebo garáže. V jednej plastikovej taške vyklíčia semenáče (pokojne aj stovka klíčkov). Tie potom rozmiestnim do samostatných nádob, ako priesady. Vhodné sú napríklad tetrapackové spodky. Neskôr stromčeky vysádzam. Duby, buky, javory, gaštany, vŕby ale aj smreky, borovice. Však najradšej sadím ovocné stromy, priamo z kôstky. Niekedy namiesto sadenia používam metódu hlinených guličiek so zmesou rôznych semien ako to robí majster Fukuoka - prírodné farmárstvo.
Výber vhodného miesta pre strom výborne sa mi osvedčilo používať satelitné snímky napr. gúúglmapy. V blízkom okolí si vytipujem miesta, kde sa dajú stromy vhodne a nenápadne zasadiť. Osobne potom navštívim tieto miesta a podľa ich charakteru vyberiem vhodné druhy stromov. Keď nastane vhodné obdobie na sadenie, počkám si na správne poveternostné podmienky (dostatok vlahy a podobne, aby som nemusel priesady polievať) a zasadím strom, dva, tri ... Po pár mesiacoch prídem toto miesto skontrolovať. Ak sa strom uchytil, teším sa a podporím ho (podľa uváženia) napríklad dávkou kvalitného bio-hnojiva vyprodukovaného druhom Eisenia foetida. Ak nie pokus opakujem, alebo zvolím pre dané miesto iný druh stromu. Príklad na obrázku (zelené značky sú miesta, ktoré by som skúsil osadiť stromami). Náhodne som si zvolil miesto na mape - Bratislava, Petržalka, časť Ovsište.
Nielen pastieri ničia krajinu
Mnohí z ľudí, ktorí pozorujú a študujú krajinu zistili, že rozhranie úrodnej krajiny a púšte spravidla obhospodarujú pastieri oviec, kôz a iných zvierat. Po dlhšom čase táto krajina úplne stráca porast. Stromy sú zničené, po nich nasledujú kríky a neskôr sa už ani trávnaté porasty neudržia pri živote. Pastieri sa so svojimi spásajúcimi stádami presúvajú za zeleňou stále ďalej a po nich ostáva pustatina. Na tento princíp prišiel aj Elzéard Bouffier, muž ktorý sadil stromy. Ovce mu spásali mladé stromky a tak ich prestal chovať. Z putujúceho pastiera a sadiča stromov sa Elzéard stáva iba sadičom stromov. Táto voľba nám naznačuje širšie súvislosti. Je pastierstvo v ohrozenej krajine vhodné? Ak áno, do akej miery? Nádherné dokumenty na tému púšte a pastierstva vytvoril John D. Liu. Stačí si vyhľadať jeho filmy na YT napr. Green Gold.
Pastierska devastácia krajiny je spôsobená neznalosťou základných prírodných vzťahov, ignorovaním prírody. Pastier, ktorý presúva svoje stáda za zeleňou a necháva po sebe spúšť bude potrestaný. Pastierstvo je neudržateľný spôsob obživy. Parazituje na spoločnej prírode, ktorú ničí nadmerne, bez následnej starostlivosti. Ak sa z pastiera nestane muž, ktorý sadí stromy, zahráva sa s vlastným vyhynutím. Pastier chce produkovať mäso? potom musí zver chovať, zabezpečiť vlastnou prácou na vlastnom pozemku potravu pre svoje zvieratá. Potom uvidí aké je to ťažké, dokonca nezvládnuteľné. Z pastiera sa stáva chovateľ. Štúdiom života zvierat vo voľnej prírode môžme vidieť, aké útrapy sú spojené s prežitím stádovitých druhov. Preto je pastierstvo alebo chovateľstvo neudržateľným hospodárením. Problematiku pastierstva zvládli snáď iba v Nepále, kde pasú polodivoké jaky. Tamojší spôsob je (zjednodušene nazerané) spojením dvoch princípov - pastierstva a voľne žijúcich zvierat, čo je ešte náročnejšie než klasické pastierstvo. No nie len pastieri ničia krajinu.
Biomasaker - nová éra ľudstva
Na začiatku stál možno dobre mienený nápad ekológov. Ochrániť naše ovzdušie pred smogom zo spaľovania ropy a uhlia. V neskoršom sa možno pridali ešte bojovníci proti jadrovej energii a iní ľudia dobrej vôle. Ochranári, ekológovia, bádatelia. Kohosi z nich napadlo pestovať štiepku a ďalší pridali aj možnosť využitia odpadu z lesníckeho či drevárskeho hospodárstva. Použiť pre spaľovacie procesy drevnú hmotu namiesto ropy, uhlia či uránu. Čisté spaľovanie, namiesto špinavého. Skvelá idea. Samozrejme, najprv tieto nápady narazili na odpor. Zabehnutý priemysel nemá rád zmeny, veď ide o peniaze - veľké peniaze. Pokrokové aktivity, ktoré sa snažia o zmeny zasahujúce do sveta mocných, bývajú zdĺhavé a zväčša márne. Našťastie, "biospaľovacím aktivistom" sa po desaťročiach začali sny napĺňať. Vidina prechodu na čistú energiu bola predo dvermi. Však neboli to dobré úmysly priemyselníkov a politikov, presadiť pokrokové ideály. Dôvodom zmeny bol jednoduchý fakt, že zásoby plynu, uhlia a ropy sa míňajú a urán spôsobuje hrôzu. Či už to bola zásluha aktivistov, alebo len surovinová núdza, sen sa napĺňa a o to predsa ide. Čaká nás radostná éra čistého ovzdušia! Či?
Ako to však v praxi spojenej s peniazmi býva, naberie to všetko nečakane iný Smer. Vzniká nový druh priemyslu. Biospaľovne, bioelektrárne, bio... Výroba tepla a energie z bio-masy. Zo živej masy. Vstupujeme do novej epochy ľudstva - Biomasaker. Ochranári, ktorí pochopili, kam tento dobre mienený nápad posúvajú inžinieri, odborníci z oblasti ekonomiky, technológie, politiky ... si možno dnes búchajú hlavy o múr a začínajú chápať, že niekedy je lepšie ostať ticho. Ak by najprv študovali históriu, možno by prišli na to, že takmer každý nápad v minulosti bol v prvopočiatku dobre mienený. Aj úmysly napr. Marie Curie, ktorá rozbitím atómu chcela pomôcť ľudstvu, boli pokrokové a ušľachtilé. Žiaľ atómové aplikácie Oppenheimera už vôbec neboli humánne.
Všetky veľkolepé objavy sa v mysliach podnikavcov menia na opak. Chamtivosť a ziskuchtivosť z dobrej myšlienky vždy nakoniec urobia zlú. Tak dopadnú aj úvahy nad čistou energiou z odpadkového dreva.
Úprimného, naivného ochranára nenapadlo, že ak bude hovoriť o drevenom odpade, niekto iný by mohol chápať celé stromy, lesy, krajinu. To všetko je pre ekonomicky podmieneného jedinca odpad. Je ho veľa a dá sa na ňom veľa zarobiť. Ide do toho! Je za! Súhlasí s návrhom naivného ochranára. Naivný ochranár sa teší, že došlo ku konsenzu. Kým neuvidí, aký rozdiel v chápaní jeho nápadu môžu mať iní.
Naivný ochranár sa na les díva ako na niečo, čo treba ochraňovať. Priemyselník túžiaci po zbohatnutí, vidí v lese príležitosť. Pomohol mu myšlienkou a nápadom naivný ochranár: "Odpad z lesa spáľme namiesto uhlia". Tu je tá naivita, chyba v myslení naivného ekológa. Ešte stále nechápe, že prispel budúcemu pľundrovaniu vlastným nápadom. Ziskuchtivec už len zadá svojim inžinierom, právnikom a priateľom politikom, aby za domácu úlohu vyriešili všetko potrebné. Výsledkom budú mastné odmeny.
Veď aké jednoduché je pre vedcov a inžinierov urobiť z celého lesa odpad? Vymyslieť spôsob, ako "dotovať dobrú myšlienku" je potom už hračkou pre vládnuceho politika. A megaspaľovací stroj sa môže roztočiť.
Kam takéto naivné nápady spejú, už asi mnohí tušíte. Môžeme viniť naivných ochranárov, že nedržali radšej jazyk za zubami, že sa im podarilo dosiahnuť opak, keď namiesto ochraňovania prispeli k zničeniu? Tak totiž táto nová éra dopadne. Lesy v našich pásmach budú drancované a nakoniec zničené. Vypukne súťaž kto vyťaží viac a spáli viac a zarobí viac. Leso-sféra a jej funkcie pre životné prostredie je spoločná, ale krajiny ťažiace drevo na svojich územiach sa budú snažiť získať jedna pred druhou výhodu. Prečo by mali napr. v Kanade chrániť ich obrovské lesy, aby sme my na Slovensku mohli rúbať, spaľovať a zarábať na tých svojich? Veď ochranárstvo prináša len samé finančné náklady. Ťažba a spaľovanie sú naopak príjmy. Jedna krajina bude vynakladať prostriedky a druhá zarábať? To nemá logiku a nebude nikdy fungovať. Chce to celosvetové dohody a regulácie, čo je v nedohľadne. Tento problém ale možno riešiť na individuálnej úrovni - tu a teraz. Ja osobne sadám na bicykel, beriem do kabely semenné bomby a idem sadiť stromy. Možno aj ty zatúžiš stať sa GG (Gangster-Gardener)..
Na zamyslenie
- semenáčiky môžme získať aj v lese (často však za cenu poškodenia hlavného koreňa)
- ovce nakoniec Elzeárd nechoval, ničili novovysádzaný les
- karma Elzearda Bouffiera- strata blízkych, nasleduje celoživotná služba a odovzdanie sa
- obnova stromov spôsobí obnovu vodného režimu krajiny
- samotárstvo - kľud - sústredenie - pracovitosť - vytrvalosť
- paralela uhliarov z minulosti a súčasných paličov biomysy (dejiny sa opakujú)
- lesníci kántria les,
poľnohospodári kántria pôdu,
pediatri kántria deti,
vojaci kántria mier,
učitelia kántria kreativitu,
vedci kántria pravdu,
lekári kántria zdravie
farári kántria vieru
politici kántria všetko ... prečo asi?
- postav dom, zasaď strom, sploď syna ... (aby až vyrastie pomocou stromu opravil starý dom, alebo postavil nový)
- pastier stromov - Stromobrad - nie som na ničijej strane, lebo nikto nie je na mojej strane
- ako a kde sadiť? - inšpiruj sa prírodou, tá to robí tzv. náletmi, vtákmi, diviakmi ...
- predpestovanie klíčkov, alebo sadenie semien do zeme priamo na svoje miesto?
- tak ako gúglmapy aj mapa vlastníkov pozemkov
môže pomôcť pri hľadaní miest, kde sadiť