Ploskula, pohroma dážďoviek
Dážďovky sú hlavným tvorcom nášho sveta priamo pod našimi nohami. Pôdu obohacujú o živiny, obrábajú ju, prevzdušňujú, dávajú jej život. Títo úžasní tvorovia však majú aj svojich prirodzených predátorov: krti, hrabovky, hraboši, vtáci, ryby. Pred niekoľkými rokmi vedci objavili aj nového, nečakaného predátora, ktorý opustil svoje prirodzené vodné prostredie a vydal sa na súš, pričom sa kŕmi dážďovkami - ploskula, ploský červ z rodu Turbellaria. Stačí si pozrieť film: Tajomný život pod zemou a sme v obraze. Alarmujúca správa, situácia je vážna, ale riešenie nie je také nedostupné, ako by sa zdalo.
Jean-François Ponge, professeur émérite chez Museum National d'Histoire Naturelle, Paris France (biographie )
Nad všetkými mikroorganizmami v humusoidnej vrstve pôdy vládne dážďovka, ktorá prevrtáva túto vrstvu, čím vytvára otvory a umožňuje prívod vzduchu pre ostatné, v nej žijúce organizmy. Dážďovky sa prevŕtavajú až do metrovej hĺbky. Aby sa im lepšie hýbalo, vylučujú sliz, ktorý pôsobí ako lubrikant a zároveň obohacuje pôdu. Poznáme tri druhy dážďoviek - epigeický (žije na povrchu v mŕtvom lesnom kryte organických zvyškov), endogeický (žije hlbšie v podzemí a živí sa pôdou), anecický (žije všade medzi pôdou a povrchom). Anecický typ žije v noci, obľúbenou potravou sú listy, ktoré vťahujú pod zem a tam ich konzumujú. Zároveň tak rozmiestňujú organický materiál v humusoidnej vrchnej vrstve pôdy.
Na rozlohe 1 ha žije až 250.000 dážďoviek, ktorým prejde cez zažívací trakt niekoľko stoviek ton zeminy. Pritom prímajú minerálne látky a kombinujú ich s rastlinami, ktoré tiež konzumujú. Ich exkrementy sú účinnou zmesou hnojiva, ktoré je bohatšie než okolitá pôda. Obsahuje 4 krát viac dusík, 7 krát viac fosfor, 3 krát viac vápnik. Rastliny, ktoré si vyvinuli malé semená, ktoré môžu dážďovky požrieť, využívajú pre svoje rozmnožovanie práve podporu vysokokvalitného dážďovkového exkrementu. V ňom ukryté a obalené semená nachádzajúce sa v hlbších častiach pôdy sú uložené ako v akejsi semennej banke, ale ak sú vypustené na povrchu, účinne klíčia a vznikajú z nich nové rastliny. Dážďovky tým plnia aj funkciu akýchsi záhradníkov a pestovateľov.
Tento výnimočne úžitočný tvor musí odolávať niekoľkým predátorom, ktorí ich spoločenstvá udržiavajú v primeranej koncentrácii. V nadzemnej sfére ich lovia vtáci, hrabavá hydina, vo vode ryby, ale hlavnými predátormi v ich prirodzenom prostredí sú krtonôžky, hraboše a krty. Novým, extrémne nepríjemným predátorom, je ploskula (rod Turbellaria) - ploský červ, ktorý sa dostal do pôdneho ekosystému zo svojho prirodzeného vodného prostredia. Výskumom tohto votrelca sa zaoberá Jean-Lou Justine, francúzsky zoológ a parazitológ, ktorý zistil, že v niektorých oblastiach už majú tieto mäsožravé červy ohrozujúci dopad na populáciu dážďoviek.
Jean-Lou Justine, Muséum National d'Histoire Naturelle, Paris France (twitter).
Pôvodne morský červ sa zrazu adaptoval na suchozemské prostredie, kde zatiaľ nemá predátora. Invazívny druh má pôvod na južnej pologuli. Jeho rozmnožovacie schopnosti a rýchle rozširovanie v novom prostredí môže mať vážny dopad na dážďovky, čo by malo nežiadúci vplyv na kvalitu pôdy.
Nebezpečenstvo spočíva v tom, že tento nový predátor je tiež červom, preto sa pred ním budú dážďovky len ťažko chrániť. Pred krtom pomôže dážďovkám rozdiel vo veľkosti a tým možnosť napr. úniku v chodbičkách, ale ploskula sa pretiahne cez všetky otvory ako dážďovka, môže putovať po ich chodbičkách, pri stretnutí ich paralizuje a rozloží. Je to veľmi vážny problém, ktorý si zaslúži našu pomoc. Navyše rozmnožovanie ploskule je veľmi rýchle, desať jedincov z jedného červa za týždeň, teda podobné rozmnožovaniu dážďoviek.
Záhadu odhalili rieky
Ráno 12.12. 2018 som prišiel do práce a môj PC mi poskytol takýto obrázok na privítanie:
Každý indián okamžite pochopí, že sa nejedná iba o krásny výjav z prírody, ale že k nemu prichádza hlbší odkaz. V okamihu som mal jasno. Intuícia podsunula môjmu vedomiu vysvetlenie i riešenie včerajšej témy, ktorou som sa zaoberal po zhliadnutí filmu: Tajomný život pod zemou. Keďže chovám a študujem dážďovky vyše 10 rokov, objav ploskule mi spôsobil vrásky na čele. Odchádzal som večer do postele s otázkou "Čo je to za problém a ako sa dá riešiť?" Môžeme napríklad podporiť výskum spomínaných vedcov, ktorí sa skúmaním ploskule zaoberajú. Môžeme zbierať ploskule a dávať ich zožrať hydine. Môžeme sa modliť .. Ale ráno som vedel, že môžeme tiež opraviť chybu, kvôli ktorej sa ploskula vydala na svoju "ničiteľskú výpravu".
Ako a prečo sa to mohlo stať?
Spôsobujeme záplavy. Voda zo záplav je plná pôdy. Vteká do mora a prináša moru informáciu o premnožení pôdnych tvorcov - dážďoviek. More sa pokúša tento stav opraviť a vysiela ploskulu (Turbellaria) znížiť stav dážďoviek (Lumbricus). Lenže zatiaľ more nevie, že informácia je chybná, že problém s prinášanou zeminou spôsobuje vlastne človek a nie dážďovka. Tak sa spustila oprava - neoprava. Chyba z chyby vyplynula.
Pre riešenie tejto záhady je dôležité zodpovedať otázku: ako a prečo sa stalo, že sa ploskula vydala z mora na súš? Na hornom obrázku vidieť čistú vodu, ktorá vyteká zo zdravého lesa. Normálny stav. Na dolnom obrázku vidieť vodu po záplavách. Obsahuje množstvo pôdy. Takáto nečistá voda pričasto vteká do mora a prináša moru informáciu. Systém sa ju pokúša napraviť, netušiac že informácia o množstve zeminy a silnej "vôni" dažďoviek vo vode je chybou. Chybu spôsobujeme my ľudia, našim nesprávnym hospodárením v lesoch a na poliach. Tým spôsobujeme priveľa záplav - klimatická chyba.
A časté záplavy prinášajú do mora stopy zeminy a dážďoviek. To signalizuje ekosystémom premnoženie dažďoviek, preto sa vydáva nový predátor opraviť problém. Suchozemský ekosystém lesa je spojený s ekosystémom mora prostredníctvom ekosystému rieky. Tieto ekosystémy sú subsystémy ekosystému Zem. Inteligencia nad týmito spojeniami vykonáva reakciu na základe akcie. Posiela opravára - ploskulu. Po čase, keď universum objaví tento omyl, pokúsi sa opäť o (inú) nápravu. Alebo to včas napravíme my a odstránime našu chybu? Prestaneme systém mýliť našim zlým hospodárením na pôde?
Lumbricus je pre Turbellariu proste príliš veľkou pochúťkou. Ochutnala ju potom, ako ju do mora priniesli rieky. Normálne majú riečne ryby skŕmiť dážďovky ešte v riečnej vode. Ale v znečistených riekach dnes žije málo rýb a priveľa zeminy s dážďovkami sa dostáva až do mora, kde sa ponúkajú ako netradičná potrava - netradičným, morským konzumentom. Taká chutná, že sa kvôli nej oplatí opustiť nudné more a presunúť sa na súš za novou pochúťkou.
Jedným z budúcich predátorov ploskule na suchu bude kačica (ak to bude potrebné). Však do vytvorenia takého prepojenia v potravinovom reťazci, nám môže byť atak ploskulí prostredníctvom masovej likvidácie dážďoviek osudným. Nie však nespravodlivým, keďže za udalosti nesieme priamu zodpovednosť. Prísť chamtivosťou o lesy je jednoduché a rýchle. Opravovať novovzniknuté "vynútené" potravinové spojenia a znižujúcu sa pestrosť zaniknutých druhov však bude nad naše úsilie. Preto okamžitá ochrana pôdy, vôd a ovzdušia a tiež pestrosti života je dôležitejšia než čokoľvek iné. Alebo sa budeme učiť na vlastnej koži? Ako správne žiť? Tiež dobrý spôsob učenia, možnože najlepší.
OCHRANA NEZASAHOVANÍM
Pokusy priamo v životnom prostredí aj akákoľvek iná práca s ekosystémom sú vždy veľmi závažné. Všetky chyby spôsobujú dramatické dôsledky. Po každom zásahu do Zeme sa všetky jej nové i staré prvky opäť snažia "usadiť" do novej rovnováhy. My ani netušíme, koľkých prepojení sa tieto zmeny týkajú. Navyše sa často odohráva takýto scenár: našim minulým zásahom ešte nedošlo k ustáleniu systému do rovnováhy a už pôsobíme novým zásahom. Vzniká až exponenciálny nárast interakcií, ktoré sa pokúšajú usadiť do rovnováhy. Staré sa miešajú s novými. Systém sa stáva preťaženým, preto sa snaží zjednodušiť. Niektoré prvky zo systému vypadávajú. To sa prejavuje napr. vymieraním druhov. Prílišná pestrosť systému nestíha ladiť s ľudským zasahovaním, preto sa systém snaží vychadzať nám v ústrety. Svojim zjednodušovaním. Zjednodušený systém však stráca na dokonalosti a je nám ťažšie zvládnuteľný, pochopiteľný, preto je pre človeka aj nebezpečnejší.
Pôsobíme ako deti, ktoré sa hrajú. Jedná sa však o nebezpečnú hru, kedy iba ničíme. Ničenie je ľahké a rýchle. Tvorba bude dlhá a náročná, ak vôbec dokážeme ako materialistické ľudstvo tvoriť na úrovni života. Preto je na mieste radšej ochrana. Ochrana nezasahovaním a učenie sa pozorovaním. Tak by sa rozhodli múdri. Ale ako už bolo spomenuté vyššie, učiť sa všetkému na vlastnej koži je tiež spôsob učenia, možnože ten najsprávnejší.
Trocha netradičný - indiánsky - odkaz pre francúzskych výskumníkov ;)
P.S. nezabúdajme, že odumieranie, prekyslenie a prehrievanie morí a oceánov má tiež významný vlyv prečo vyrazila ploskula z vodného prostredia
za potravou na súš. Bude ich zaiste ešte viac. Napriek tomu nezúfajme, keď príde čas, tento inteligentný priestor, v ktorom žijeme si s problémom
pomôže a možno pošle kačky, aby skonzumovali ploskule, ak sa nadmieru premnožia.