Veľký zelený múr Afriky zastaví púšť

Nový div sveta, Veľký Zelený Múr, je mimoriadne inšpiratívna a naliehavá aktivita našich čias. Cieľom tejto iniciatívy pod vedením Afriky je vysadiť a pestovať 7777 km dlhý a 15 km široký pás lesa, ktorý sa bude tiahnuť naprieč celým kontinentom Afriky, aby sa zmenili životy miliónov ľudí žijúcich v prvej línii klimatických zmien. Iniciatíva je založená na princípoch boja proti rozširovaniu púští. Každý z nás môže prispieť a podporiť tento Veľký Čin Ľudí Afriky.

Veľký zelený múr

Rozširovanie púšte robí ľuďom starosti od čias faraónov. Myšlienky na zastavenie púšte sú rovnako staré. Bolo však potrebné vykonať prvý krok a zahájiť odvážnu cestu proti obrovskej sile piesku. Tisícročia sa vliekli, okolnosti zatiaľ pomaly dozrievali. Zrazu sa spustil rýchly sled udalostí, ktoré začali veľkým a dlhým obdobím sucha a hladu v oblasti Sahel, pás stepí a saván na južnom okraji púšte Sahara. Nasledovalo masové vysťahovanie obyvateľstva.

Na počiatku bol nezlomný farmár

Vtedy, v roku 1980, sa objavil nezlomný farmár z obce Gorga v Burkina Faso. Yacouba Sawadogo odmietol opustiť zem a odísť spolu s ostatnými. Začal sadiť stromy, aby zastavil púšť. Ako to už býva vo "veľkých príbehoch", nečakane sa objavia aj ďalšie súvislosti, osoby, udalosti, ktoré "veľkým veciam" pomôžu. V roku 1983 sa stal prezidentom v Burkina Faso mladý revolucionár Thomas Isidore Noël Sankara. Za štyri roky v úrade stihol vykonať veľa užitočných zmien. Okrem iného sa postavil na podporu ľudí ako Yacouba Sawadogo a nariadil vysadiť 10 mil. stromov, čím sa malo zastaviť rozširovanie púšte.

Toto nariadenie bolo prvým konkrétnym štátnickým činom, ktorý však potreboval ešte nejakú chvíľu dozrievať. Po dvoch desaťročiach sa rozšírila myšlienka zalesneného Sahelu aj do myslí obyčajných ľudí aj svetových a afrických lídrov. V roku 2005 sa sen stáva skutočnosťou a ľudstvo je svedkom najväčšej udalosti vo svojej histórii. Začína sa sadiť Veľký Zelený Múr.

Partneri projektu

Prostredníctvom Africkej únie sa do Veľkej Zelenej Steny zapojilo 21 afrických krajín: Senegal, Gambia, Mauritánia, Mali, Burkina Faso, Ghana, Niger, Benin, Nigéria, Kamerún, Čad, Sudán, Eritrea, Etiópia, Džibutsko, Somálsko, Kapverdy, Alžírsko, Tunisko, Líbya, Egypt.

Veľký zelený múr

Pridať sa môže každý

GGW

Prečo sadiť stromy?

Les potrebuje nás ľudí, potrebuje naše partnerstvo. A my zase potrebujeme les. Obrázok (nižšie) dokonale vysvetľuje prečo. Výmena kyslíka a oxidu uhličitého medzi faunou a florou je principiálny vzťah. Bez nášho pestovateľského pričinenia však od lesa nemôžeme očakávať dary dreva, ktoré potrebujeme rovnako ako kyslík. Dar dreva je ale podmienený otázkou množstva. Tolerancia v kapacite lesa na Zemi je dostatočná. V jej rozsahu môžeme "ťažiť" drevo aj vo vyššom množstve, než akým nás dokáže prirodzený les obdariť. Musíme len prispieť starostlivosťou a pestovaním. Dodržaním zásad rovnovážneho pestovania a ťažby je možné zabezpečiť udržateľné vzťahy medzi rastlinami, živočíchmi a Zemou.

Úlohou je nájsť hodnoty pri ktorých je možné udržať život na planéte. Koľko stromov pestovať, ako dlho musia rásť, koľko ľudí a zvierat žije na Zemi, koľko vylúčime živočíšneho a koľko priemyselného CO2, koľko živých zelených rastlín rastie, koľko vyprodukujú kyslíka resp. zrecyklujú uhlíka. K tomu je dôležité sledovať dusíkovú bilanciu pôdy, vlhkosť, teplotu... Je to zložitý a previazaný systém o veľkom počte veličín. Vedecký pohľad na ekosystém je ešte omnoho komplikovanejší, takmer sa nedá namodelovať ani vypočítať.

strom pľúca

Jestvuje však aj značne zjednodušený a napriek tomu dostatočne presný pohľad na problematiku fungovania lesov. Keď sa pozrieme na ekosystém očami lesného indiána, vidíme niekoľko prírodných obrazov, ktoré nám signalizujú kvalitu a správne fungovanie systému. Podľa ovzdušia, kvality a množstva zelene, vodného režimu v prírode, čistoty vôd, pravidelnosti zrážok, množstva a pestrosti živočíšnych aj rastlinných druhov, mikroorganizmov na všetkých úrovniach... dokáže indián cítiť rozdiel správne - nesprávne. Dokáže aj vidieť v čom je chyba, ak sa vyskytuje.

Ak dokážeme byť dostatočne nestranní, môžeme porovnať tieto dva spôsoby nazerania na prírodné javy. Indiánsky a vedecký. Môžeme porovnať múdrosť vedca s múdrosťou šamana. Obaja plnia vo svojich spoločenstvách podobnú úlohu. Majú previesť svoj ľud životom. Od ich múdrosti bude závisieť, aký život to bude.

Vedec využíva informácie z matematiky, fyziky, chémie, hydrológie, geológie, astronómie, meteorológie, sociológie, medicíny a farmácie, poľnohospodárstva, histórie.. Tento informačný systém vyzerá veľmi pôsobivo až dokonale. Je úžasne podrobný. Všetky tieto informácie sú žiaľ iba z oblasti intelektu a netvoria kompaktný celok. Je ich až príliš veľa, rýchle sa menia v čase, ich meranie a implementácia nesú zakaždým významnú chybu vo výpočtoch. Výsledné poznanie vedca je neisté a pochybné.

Naproti tomu je indiánsky šaman konfrontovaný priamym poznávaním krajiny v ktorej žije. Nerieši jej stav v laboratóriu, ale v prírodných vzťahoch okolitého sveta. Nepoznáva veličiny a formy prírody meraním a výpočtami, ale vnímaním a citom. Často si chýbajúce informácie dopĺňa vhľadmi do sveta mystiky a iných stavov vedomia, ktoré vedec nepripúšťa. Jeho poznanie je taktiež neisté a pochybné, ako poznanie vedca. Kto z nich teda poznáva správnejšie?

Nechajme rozhodnúť prírodu a zistíme, že prírodné prostredie vo svete, kde žijú indiáni svojim prirodzeným spôsobom života, je viditeľne krajšie, silnejšie, pestrejšie, životaschopnejšie, než príroda v prostredí civilizovaného človeka. Spôsob života prírodných kmeňov sa líši od civilizovanej spoločnosti najmä v nezasahovaní. Ak by niekto chcel spochybňovať úroveň poznania vedca a šamana, môže sa oprieť o fakty, ktoré sa dajú ľahko zistiť z prírody. Ako vyzerá divoký les, v ktorom žijú prírodní ľudia a ako vyzerá kultivovaný lesopark civilizovaného človeka? Oba sú krásne. Ten napravo potrebuje záhradníka, treba ho sadiť, pestovať a udržiavať. Ten vľavo je ponechaný na prírodu, rastie sám.

divoký les - lesopark

Na zdravie všetkým, ktorí sadia stromy.

© na zdravie 2016