Dokážeme zachrániť dažďové pralesy?

Po celom svete rastie hnutie za ochranu planéty, ktoré sa zameriava na kľúčové environmentálne ukazovatele: čistotu vody a ovzdušia, rekultiváciu pôdy a najmä záchranu lesov. Lesy sú našimi externými pľúcami a zároveň zdrojom najvýznamnejšej suroviny - dreva. Potreba drevnej hmoty vzrastá v dôsledku vyčerpania uhlia, ropy a neutíchajúcemu ľudskému hladu. Drevo sa ťaží rýchlejšie, než je udržateľné. Akoby všetci tušili, že nastane nedostatok a výrazné zvýšenie cien dreva. Už čoskoro. Snažíme sa preto poponáhľať. A zároveň sa bojíme, aby už potom nebolo neskoro pre naše životné prostredie. Veď lesy majú zásadný význam v životnom prostredí. Aj keď ich už dokážeme celkom schopne pestovať, hospodárske lesy, či skôr stromové plantáže, ešte nedokážu nahradiť niektoré funkcie dažďových pralesov a tie sa v určitom štádiu narušenia už nedokážu obnoviť. Preto nad všetkými dnes stojí otázka: dokážeme zachrániť dažďové pralesy? Alebo budeme za ne hľadať primeranú náhradu vo svete technológií?

dažďové pralesy

Človek preberá svet do svojich rúk od Boha

Preto sa musíme naučiť narábať so všetkým. Aj s lesmi. Pestovať, sadiť, ochraňovať, milovať... Ale pred tým rúbať, páliť a ničiť.

Živili sme sa zberom plodov, ktoré nám nachystala príroda. Živly určovali naše životy i smrť. Rozhodli sme sa tento osud zmeniť. Dnešný človek pestuje potraviny pre svoju obživu. Tvorí a zušľachťuje nové druhy plodín. Učí sa ovládať počasie, tvaruje krajinu, klonuje, manipuluje DNA, vládne jadrovej energii, rozkazuje vetru a dážďu. Rozvoj ľudskej spoločnosti naberá na intenzite, je čím ďalej vzrušujúcejší, ale má aj úskalia. Všetky naše aktivity v globále vplývajú na všetko aj na životné prostredie a nás samých. Všetko je so všetkým prepojené. Čímkoľvek v tom veľkom prepojenom svete pohneme, prejaví sa protipohybom niekde inde. Dobre vieme, že musíme byť obozretní, že každý náš čin sa nás obratom nejako dotkne. Učíme sa sami na vlastnej koži a čoskoro dokážeme možno aj hory prenášať. A možno že pochopíme a ovládneme nakoniec aj život.

Dokážeme však pri tom nadšení z objavovania nových možností krotiť svoje chute, aby sme nenarušili svoju vlastnú krehkosť, ktorou je všetko naše konanie limitované? Ak čímkoľvek pohneme natoľko, že tým spôsobíme vlastnú záhubu, nemalo by to celé žiaden zmysel. Sme tu a sme takí, akí sme. Zajtra budeme iní a sme súčasťou prírody, vrátane našich činov. Tých dobrých aj tých zlých. Máme obrovské možnosti a príležitosti. Sme kreatívni a vieme byť aj zodpovední. Takže žiaden strach!

Každý nový objav nám ukáže aj nejaký nový problém, čo nás núti hľadať ďalšie, nové riešenia. A tie prinášajú nové problémy. Nikto netuší, aký problém sa objaví zajtra, ale veríme si, že ho zakaždým nejako vyriešime. Nech sa objaví čokoľvek, sme pripravení tomu čeliť. Takto "svoj svet" ladíme. A to len vďaka tomu, že životné prostredie na Zemi je také vyspelé, že tvorí inteligentné tvory. Inteligencia v nás vytvára chcenie, chcenie zatemňuje pozornosť a znížená pozornosť spôsobuje "logické chyby", čím sa paradoxne svet rýchlejšie mení a dostáva do nečakaných situácií, ktoré by iba pôsobením prírodzených interakcií nevznikli, alebo vznikali príliš dlho. Takto je zabezbečený zrýchlený vývoj.

Boh a syn

Bez človeka by vývoj sveta trval dlhšie, pretože všetky bezchybné sústavy sa snažia ustaľovať v rovnovážnom stave. Človek vďaka chceniu dokáže týmito systémami zatriasť nevídaným a nečakaným spôsobom, čím vytvára potenciál. To urýchľuje vývoj. Postupne preberáme svet od Boha do svojich rúk, veď každý otec túži odovzdať svoje impérium milovanému synovi. A každý syn ho túži získať, zároveň sa ho musí naučiť spravovať, ideálne ho ešte zdokonaliť, lebo zanikne v zabudnutí. Tak sme začali skúšať lesy, koľko vydržia?

Možno sa niektorým z nás javí tento vedecko-materialistický vývoj prirýchly a nezodpovedný, príliš rizikový a podobne. Možno by radšej všetko zastavili a zafixovali. Možno zo strachu z neznámeho. Majú na to právo a netreba sa im posmievať. Ale sú tesnou menšinou a tesná väčšina už dávnejšie zvolila cestu vývoja ľudstva a sveta. Je to jedna z možných ciest. A v princípe je jedno, ktorú cestu by sme si zvolili. Všetky cesty nakoniec vedú do toho istého cieľa. Aj táto materialistická cesta tam skončí. Tí, ktorým súčasný vývoj nesedí, majú právo pokračovať vo svojej osobnej emancipácii a postupovať mimo väčšinový prúd. Výsledky ich poznávania sa tiež započítavajú. Prejavia sa v spoločnom "ľudskom vedomí". Oni len musia pochopiť, že majú postupovať v mieri s väčšinovým prúdom, bez zlomyseľnosti, záškodníctva, radikalizmu. Pretože v tomto svete stále vládne ako najvyšší Zákon podmieneného vznikania, inak známy aj ako karma.

Takýto je rozdiel medzi dažďovým pralesom a palmovou plantážou

dažďové pralesy
Dažďové mraky vznikajú v pralese

Posledné roky sa mnohí hneváme na Brazíliu a jej predstaviteľov, ktorí si dovoľujú pľundrovať "NAŠE" dažďové pralesy. Nuž sú to ich dažďové pralesy a likvidujú ich, lebo z nich nemajú žiaden osoh. Chcú mať televízory, splachovacie záchody, mobily a pekné oblečenie. Také, ako vidia u nás. A špekulanti-našepkávači (pracujúci pre agropriemysel, letecký priemysel a ďalšie odvetvia, ktoré sa dostávajú s úbytkom ložísk nerastných surovín do ťažkostí) im vysvetľujú, že je ľahké dosiahnuť po čom túžia. Stačí, ak vypália ten protivný les, ktorý im prekáža v zbohatnutí a ktorý iba množí komáre. Na jeho mieste potom vybudujú plantáže a na nich ich zamestnajú. Za pravidelný plat si potom budú môcť všetko kúpiť. A títo domorodci to pochopia a vykonajú. Preto pralesy neustále horia. Odhaduje sa, že v Amazonii horí až tisíc aktívnych požiarov denne. Keby ich boli stovky, tak ani takéto ničenie už nie je vláda schopná zastaviť. Ani keby v Brazílii vládli tí najschopnejší ochranári a najschopnejší hasiči.

Ak by však mala naša spoločnosť skutočne dobré úmysly so životným prostredím na planéte, bolo by najjednoduchším riešením urobiť z capa záhradníka. Stačilo by našepkať domorodcom v pralesoch: "tu máš ešte viac peňazí a dávaj pozor, aby sa lesu nič nestalo. Ak o mesiac prídeme a les bude v poriadku, prinesieme ti ďalšiu takúto sumičku a o ďalší mesiac znova a znova". Žiaden veľký objav a svet je zachránený. Podobný princíp už totiž využívame v prípade uhlíkových emisií, kedy do fondu prispievajú jednotliví znečisťovatelia ovzdušia pomerným spôsobom. Prostriedky fondu by potom mali byť využívané na obnovu ekosystémov. Tu nám to zatiaľ škrípe, ako vždy a všade, kde sú peniaze, nachádzajú sa aj peniazomilné bytosti.

Do fondu na ochranu lesov by podobne prispievali odvodmi všetci, ktorí využívajú pôdu na iný účel ako les. Prostriedky by naopak čerpali tí, ktorí využívajú pôdu na lesy. Hotové. Ak by sme zaplatili Brazílii takúto cenu za pralesy, nemuseli by jej zástupcovia vymýšľať priemyselné či poľnohospodárske programy rozvoja, aby vytvorili slušný HDP pre svoj ľud. Proste Brazília by podnikala v pralesoch a vyplatilo by sa jej to. Ešte presnejšie vyjadrené, pralesy by podnikali za Brazíliu a možno by sa stala najbohatšou krajinou sveta. Malo by to tak byť, veď amazonské lesy sú pre ľudstvo najdôležitejším bohatstvom. A požiare by vymizli zo dňa na deň.

Podľa tohto princípu - les má vždy najvyššiu cenu - by sa dali zachrániť lesy v Kanade, Rusku, Číne, Malajzii, na celom svete. Otázkou ostáva, prečo niet vôle, dohodnúť sa na takom riešení? Možno preto, že spoločenské usporiadanie sveta na politicko-oligarchickom princípe nemá iné záujmy ako osobný prospech niekoľkých najvplyvnejších jedincov. Navyše súčasný stav prírody a vývoj najdôležitejších ekologických parametrov im vyhovujú. Preto sa zdá, že tento ekonomický princíp riešenia krízy lesov je zároveň utopickým, keďže oligarcha nepodporí nič, z čoho nemá osobný prospech. Okrem ekonomického spôsobu riešenia krízy lesov (les má vždy najvyššiu cenu) jestvujú aj iné spôsoby riešenia, ktoré pri "politicko-oligarchickom" usporiadaní sveta a spoločnosti majú ešte menšiu šancu na úspech. Preto sa musíme pripraviť na významné zmeny životných podmienok, alebo nastaviť oligarchom pascu.

Vízia všeľudového blahobytu # záver na odľahčenie ;)

Ak bude najuvedomelejšia časť ľudstva postupovať múdro a prezieravo, začne čo najskôr jednať s krajinami ako sú Brazília, Malajzia, Indonézia, Kanada, Rusko, Čína o zachovaní pôvodných lesov férovo a predíde tomu, aby nás všetkých Brazília chytila za gule a začala si diktovať vlastné neprimerané podmienky. Inak o najvýznamnejšie lesy sveta prídeme a až potom sa začne skutočná celospoločenská transformácia ľudských bytostí. Každý jeden Homo sapiens bude nútený premeniť sa na Homo skafander. Alebo vyhynúť?

Možno by aj ďalšie krajiny mohli prehodnotiť svoje hlavné zdroje príjmov a začali radšej zalesňovať, aby inkasovali čisté peniaze z lesného fondu. Určite by takáto cesta bola revolučným riešením aj pre Slovensko. Zalesnenej krajine by sa malo vyplatiť udržiavať a chrániť lesy, namiesto budovania montážnych liniek na pohybujúce sa plechovky. Takýto princíp by sa dal realizovať aj parciálne, netreba čakať či sa podarí dosiahnuť celosvetovú zhodu. V jednej, alebo viacerých susedných krajinách, kde by o tom rozhodovali ľudia znalí a nie ľudia chamtiví. Ideálna krajina na taký experiment je Slovensko, prípadne višegrádske zoskupenie. Už len počkať na tých nechamtivých ľudí.

Na Slovensku máme dostatok schopných ľudí, len títo sú natoľko slušní, že nebudú v časoch bez morálky kandidovať do služby proti huncútom prešibaným. Možno by išli do služby, ak by ich ľud požiadal. Ak by sme sa zhodli, že už toho politického cirkusu máme dosť a že je načase spoznať lepší spôsob usporiadania spoločnosti, než politický. Okúsiť pokrok, slušnosť, prosperitu a zveriť spoločnosť ľuďom múdrym a čestným, nie politikom. Ale na to sme ešte nedozreli.

Je to úžasná predstava čo? Stromy a lesy, ako kyslíkovo-dážďové "fabriky" za primeranú cenu. Každý občan by mohol mať takú malú "zelenú fabričku" a spokojne si žiť. Staral by sa iba o ochranu tých svojich X-stromov, či zvereného kúska lesa. Fúúú, stačilo by 20 stromov (alebo 5 árov stromov) na slušný život jedného človeka? A práve táto črtajúca sa vízia všeľudového blahobytu je prekážkou. Dôvodom, prečo toto neprejde. Proti tomu sa zaiste zjednotí celá 10% elita najbohatších ľudí sveta, ktorá vlastní 90% prostriedkov sveta a urobí všetko preto, aby si ich udržala. Veď taký všeľudový a všestromový blahobyt by bol dosiahnuteľný iba ak na úkor ich blahobytu a to nedopustia. Nedovolia nič, čím by o svoje bohatstvo prišli!!! Iba ak by sa našiel nový Lenin. Chápete už, prečo sa musí stať, čo sa musí stať?

A keď už konečne dozrieme, hrozí nám horšia verzia usporiadania sveta. Namiesto politického modelu nastúpi birokraticko-technokratický vládny aparát. Ten sa už v zákulisí politiky mobilizuje a v pravý čas bude poskytnutý ako globalistická náhrada za neschopných a nepotrebných politikov. Žiaľ bude mať za chrbtom rovnako oligarchické riadenie. Pre oligarchov bude ešte pohodlnejšie riadiť svet pomocov stoviek poslušných technokratov, než miliónov nepredvídateľných politikov.

Ibaže by sa ľudia prebudili a pochopili, že vegan je nevyhnutnosť

Riešenie je stále na dosah, stačí aby sa ľudia prebudili a pochopili, že byť vegan je nevyhnutnosť. Vegan je človek, ktorý má nový životný štýl. Ubližovanie odložil a už ho nepoužíva, neospravedlňuje ho, ani pokiaľ ide o zvieratá. Chápe život a jeho právo. Nestravovanie sa mäsom a živočíšnymi produktami nie je jediné jeho kritérium pre správny život, ale z hľadiska obživy a výživy už nerobí chyby. Má vládu nad svojimi chtíčmi, dokáže prestať piť, fajčiť aj čokoľvek iné, čo nie je správne. To, že niečo nepapá, je iba začiatkom k tomu, čo papá a ako to získava. Vie, že väčšina utrpenia a násilie je spôsobené pojedaním mäsa s krvou.

Veganstvo nie je diéta, ani spôsob stravovania, je to životný štýl založený na mieri, neubližovaní a porozumení. Cesta k naplneniu veganstva zväčša začína uvedomením si utrpenia zvierat určených na pojedanie a pochopením, že máme čo jesť aj bez tohto ubližovania a že to stojí za voľbu.

Tento koncept je starší ako najstaršie náboženstvá, ktoré o ňom referujú vo svojich knihách. Prvá časť Biblie je vystavaná na "nezabiješ!" V druhej časti Izaiáš 10-11 "Vlk bude hosťom u baránka a leopard bude ležať s kozľaťom. Teľa, levíča a kŕmny dobytok budú spolu a malý chlapec ich poženie. Krava s medveďom sa budú pásť, ich mladé budú spolu ležať a lev bude žrať slamu ako dobytok. Táto predzvesť dáva múdrym tušiť, kadiaľ sa uberať a nečakať, až tak učiní stvoriteľ.

Naša nenažranosť je problémom sveta. Preto musí každý z nás urobiť poriadok s tou svojou. Nehlásať heslá o ekologických krízach a mávať zelenými vlajkami na protestoch za zlepšenie klímy. Riešenie nenájdeme, ak prestaneme chodiť v piatok do školy. Protestným vozením sa na elektromobiloch a karbónových jachtách iba ukazujeme, ktorému pánovi (sponzorovi) posluhujeme a aký typ ekológie prezentujeme. Namiesto toho stačí urobiť konkrétny čin, vynechať zo svojho jedálnička mäso, ktoré je hlavnou príčinou dnešného vypaľovania pralesov.

Na vypálenej lesnej pôde vznikajú farmy pre dobytok, ktorý tam žije zdravým spôsobom. Nie je väznený, ako doposiaľ, ale sa slobodne pasie. Pretože už nechutí pojedačom steakov mäso z chorých kráv, kŕmených sójou a dopovaných antibiotikami, lebo sa kravy brodili po kolená vo svojich výkaloch a trpeli všemožnými zápalovými ochoreniami. Myslí si, že mäso zo zdravej kravy ho ušetrí od zlého konca autoimunitných ochorení, kardiovaskulárnych príhod, cukrovky a ďalších komplikácií.

Dnešný konzument už chce mäsko z pasúcej kravičky aj za cenu, že my ostatní nebudeme mať čo dýchať. Ani on nebude mať čo dýchať, ale aspoň sa pri tom nakŕmi. Kyslík od stromov a dažďové mraky pralesov podľa neho nahradíme prdmi z kráv a on si na večeru vychutná svoj šťavnatý krvavý stejk. A ráno vyrazí na protest proti globálnemu otepľovaniu.

Tvrdiť: som ochranár, ekológ, eko-aktivista a jesť naďalej mäso je pokrytectvo

Pred niekoľkými rokmi sme uviedli v článku biomlieko o potrebe zlepšiť život zvierat vo veľkochovoch, aby ich mlieko nebolo škodlivé. Táto celosvetová kampaň viedla k primeranej reakcii konzumentov, ktorí sa preorientovali z mäsa týraných zvierat v klietkach a maštaliach na mäso z voľných výbehov a pasienkov. Zvieratá kŕmené z pásov, bez toho aby sa mohli hýbať a videli denné svetlo, to už bolo veľa aj na nich - ich pojedačov. Šokujúce zábery z veľkofariem hovädzieho dobytka v Texase, kde sú tisíce kráv vonku v ohradách po kolená vo vlastných výkaloch sme vtedy označili palcom dole a chovy, kde sa kravy pasú na zelených pasienkoch palcom hore. Bol to správny posudok a urobíme tak aj dnes, ale dnes sa boríme s novým problémom - likvidácia amazonského pralesa kvôli získavaniu nových pasienkov pre kravy.

Chov kráv

Takto nie
Takto áno

Kto z ekologicky a nezištne mysliacich by vtedy predpokladal, že sa podarí apelovať na zlepšenie života zvierat s takou úspešnosťou a pomerne rýchlo. Ale zároveň sa ocitnúť v ešte väčšej - ekologickej šlamastike. Niektoré vyspelé krajiny totiž zaviedli pre svojich občanov legislatívne opatrenia, ktorými má konzument možnosť zistiť na etikete výrobku z mäsa, či pochádza z 1. kravy kŕmenej sójou a kukuricou, 2. kravy kŕmenej senom, 3. kravy pasúcej sa na zelenej lúke. Ľudia pochopili, že je v tom rozdiel, že mlieko ani mäso z chorých kráv nebude zdravou stravou ani pre nich.

Navyše ak cenový rozdiel takýchto mäsových produktov nie je dostatočne odlišný, neprinesie takéto opatrenie potrebný regulačný efekt na zníženie spotreby mäsa. Spotrebitelia, mäsožravci sa začali zameriavať na pasúce sa kravy, ponuka vegánstva ich ešte nezaujala. Mäso z pasúceho zvieraťa je jasne lepšie, kvalitnejšie, nie je v ňom toľko antibiotík, zápalov, toxických tukov a hnisu. Keďže si to môžu finančne stále dovoliť, tak spotreba mäsa trvá, ale...

Ale architekti tejto novej koncepcie mäsa si neuvedomili, že jedna krava v maštali, ktorej pre ustajnenie stačí priestor menší ako 10 m2 bude na slobode potrebovať pri voľnom pasení cca 1 ha priestoru. Alebo si tento fakt uvedomili a úmyselne ho ignorovali? Zrazu im vzrástli 1000 násobne požiadavky na priestor. Ako to vyriešiť a neprerobiť? Buď znížia 1000 násobne počet kusov dobytka a 1000 násobne zvýšia ceny mäsa a mlieka, alebo sa popasujú s mimoriadnym zadaním - ako zabezpečiť 1000 násobne viac pôdy pre živočíšnu výrobu?

Lenže prieskumníci marketingu hlásia: "toľko pôdy nemáme". A bossovia na nich tlačia: "musíte ich nájsť". Tak marketing húta, húta a vyhúta. "Môžeme predsa vytvoriť nové pasienky. Ale kde? No predsa v Afrike alebo južnej Amerike. V Afrike by to síce trvalo desaťročia a stálo obrovské investície do zalesnenia. Zatiaľ je tam iba púšť, ale miesta je dostatok. Kdežto v Južnej Amerike je obrovské nevyužité miesto amazónskych pralesov. A náklady by boli minimálne. Lenže prales, to bude problém. Prečo? Ekológovia! Tých zaplatíme. Ešte nejaké prekážky? Drevo, véééľa dreva. To sa dá predsa spáliť a ešte aj zostane dobre pohnojené uhlíkom. Pochvália nás za zaviazanie množstva uhlíka do zeme a teda zníženie nebezpečných emisií. A tráva nám tam porastie ako divá." Ale potom nás opäť napadnú zelení, že naše kravy a ich prdy tento efekt prevrátili mnohonásobne naopak. To nevadí, to natiahneme na ďalšiu 10 ročnicu rokovaní a hľadaní riešení. Dovtedy máme dostatočného fóra a veľa finančného prospechu."

A je to !

Ak Brazília nevie predať zbytku sveta pralesy, ponúkne nám namiesto nich kvalitné hovädzie. Čo si vyberiete? Život v rúške so stejkom na tanieri že?!

Priemysel mäsa zareagoval, ale kto by tušil, že bude hľadať cestu týmto smerom? Pokiaľ neklesne dopyt po hovädzom, nedajú sa ekologické potreby riešiť systémovo. Problém sa iba presúva z "jedného šuflíka do iného". Vyvedieme kravy z maštalí a ohrád a umiestnime ich na zelené lúky, ktorých však nemáme dosť. Tak si ich vyrobíme. Vyrúbeme lesy a z nich spravíme pasienky pre dobytok. Vyriešené. Ó aká to stupidita!!! Pritom, ak by niekto pochopil dvojobrázok trocha vyššie správne, tak vie čo má urobiť: nahradiť tisíc kráv vo vlastných výkaloch pätnástimi na zelenej lúke.

Kto by čakal od ľudí zameraných na zisk, že to pochopia? Podnikatelia v mäsopriemysle nemôžu myslieť ináč. Dostanú zadanie a splnia ho. Volá sa to dopyt - ponuka. Ak ľudia chcú mäso, tak im ho zabezpečia - postavia maštale. Ak ľudia chcú viac mäsa, pristavia k maštaliam ohrady. Ak sa ľuďom nepáči mäso z ohrád a maštalí, ale chcú mäso a ešte viac mäsa z pasienkov, tak vyvedú kravy na pasienky. Ak je pasienkov málo, tak vyrúbu a vypália lesy. Dobre teda vyrúbeme aj tie najväčšie lesy, aby mäsožravci mali, po čom túžia. A ešte aj získame spústu dreva. Ale ľudia chcú ešte viac mäsa, chcú mäso ráno, na obed aj večer, sedem dní v týždni.

Je zarážajúce, ako sa dnes snaží spoločnosť zaujať stanovisko, že ľudia vážiaci cez 200 kg a sediaci pred televíznou obrazovkou sú akési obete systému, že sú to chudáci, na ktorých by sme mali pozerať s poľutovaním a pochopením. No kdesi v hĺbke sa v každom z nás tlačí von akýsi jasný nesúhlas. Nevyslovíme ho, ale vieme, že to nie je pravda. Že normálne je ovládať sa a starať sa o dôstojné žitie. Kontrolovať svoje vášne a žiť Bohu pre radosť, nie na hanbu. Veď nežijeme aby sme jedli, ale jeme aby sme žili.

Inak budeme asi čoskoro potrebovať ďalšiu planétu, na ktorej budeme kŕmiť kravy na zelených pastvinách pre ľudských mäsožravcov. Že kravy nevedia žiť na Mesiaci ani na Marse? Nie je problém, naučíme kravy čo bude treba, trebárz aj nosiť skafandre. A čo tráva, zeleň, voda ...? Veď na Marse nie sú ?! Zavoláme Elonovi alebo Billovi, niečo vymyslia. Nie je nám hanba, že ako najvyspelejší tvorovia vo vesmíre neriešime niečo hodnotnejšie, napríklad duchovno, láskavosť, nesmrteľnosť ... ale už po tisícročia iba to jedno jediné, ako a čím naplníme furt hladné a pažravé ľudské bruchá?

Odkazy, linky, ďalšie články

Mohli by vás zaujímať články na tému lesníctvo, pestovanie lesa, ktoré sme publikovali pred časom:

Tie najlepšie externé odkazy uvádzame na stránke: Odkazy na zdravie

 

Želanie na záver
pevné zdravie a veľa nádherných chvíľ, ktoré prináša aktívna záchrana pralesov.

© na zdravie 2016