Kognitívna disonancia:
Ako sa pocit stane mostom k pravde
Existuje zvláštny druh vnútorného napätia, ktorý všetci poznáme, ale často ho nevieme presne pomenovať. Objavuje sa vo chvíľach, keď si niečo myslíme, ale konáme inak. Keď niečo hovoríme, ale cítime opak. Alebo keď sa rozhodujeme medzi dvoma možnosťami, ale v každej máme niečo obetovať. Tento nepríjemný psychologický stav nazývame kognitívna disonancia. Ponorme sa spoločne do sveta nezvládnutých pocityov, ktoré dokážu spôsobiť tento konflikt medzi našim myslením a konaním. Ich hlbokým nazretím sa totiž odkrývajú možnosti pre osobnostný pokrok.
Autori článku: Ai + B.B. / 20.07.2025
Pojem kognitívna disonancia zaviedol americký psychológ Leon Festinger v 50. rokoch 20. storočia. Kognitívna disonancia vzniká, keď máme súčasne dve alebo viac myšlienok, postojov či presvedčení, ktoré si navzájom odporujú - alebo keď konáme v rozpore s tým, čo považujeme za správne.
Príklad? Predstavte si, že veríte, že zdravie je dôležité, ale každý večer jete balík chipsov pred televízorom. Alebo ste presvedčení, že pravda je hodnota, ale sami sa prichytíte pri malej lži. V týchto momentoch sa v nás spustí jemné, no nepríjemné napätie – niečo vo vnútri nás nesedí. A my máme prirodzenú potrebu tento nesúlad nejako odstrániť.
Ako? Niekedy zmeníme správanie (prestaneme jesť chipsy), inokedy si upravíme presvedčenie („veď jeden balíček večer mi neublíži“) alebo racionalizujeme („zaslúžim si trochu potešenia“). Disonancia je teda jedným z hlavných motorov sebaklamu, racionalizácie aj zmeny postojov.
Ale nejde len o chyby či pokrytectvo. Kognitívna disonancia je zároveň príležitosťou na rast. Je to signál, že v nás prebieha dôležitý vnútorný proces. Nesúlad je ako výzva: usporiadaj si hodnoty, nájdi, čomu naozaj veríš, a vyber si, kým chceš byť. Preto ju netreba hneď potláčať. Disonancia môže byť vstupnou bránou k pravde.
A práve v tejto bráne sa objavuje niečo prekvapivé: pocit. Pocity, ktoré disonancia vyvoláva – podráždenie, zneistenie, hanba, vina, nepokoj – môžu byť nielen symptómom, ale aj mostom. A o tom je nasledujúca kapitola.
Ako sa pocit stane mostom
V čase kognitívnej disonancie cítime, že niečo nesedí. Myšlienky bojujú medzi sebou, realita odporuje našim predstavám a vnútorný hlas nám pripomína, že niečo je „mimo kurz“. Zvyčajne sa snažíme túto nepríjemnosť rýchlo vyriešiť – potlačiť ju, upratať do kategórií, rozdiskutovať. No čím viac sa snažíme disonanciu „prekecať“, tým viac sa stráca to najcennejšie: živý kontakt s pocitom.
Pocit nie je prekážka, ktorú treba prekročiť. Je to most, ktorý nás vedie z chaosu k porozumeniu. Most od automatických reakcií k vedomej integrácii. Čím viac sa mu otvoríme, tým viac odhalíme, čo v nás žije – a čo sa v nás snaží spojiť.
Pocit hanby, napríklad, nás môže viesť k autentickému hodnoteniu seba samých. Pocit viny môže byť vstupnou bránou k súcitu, nie k sebatrýzneniu. Pocit straty kontroly nás môže naučiť pokore – a s ňou aj novému spôsobu bytia. Ale tieto možnosti sa otvoria až vtedy, keď sa nebudeme snažiť pocit vyriešiť, ale ho jednoducho precítiť.
Ako sa teda pocit stane mostom?
- Tým, že ho neodmietneme.
- Tým, že ho neodsúdime.
- Tým, že v ňom chvíľu pobudneme – nie ako obeť, ale ako pozorovateľ.
Je to ako vojsť do hmlistého lesa: čím viac s tým bojujeme, tým viac sa zamotáme. Ale keď sa zastavíme a zostaneme v tichu, začneme rozoznávať tvary, zvuky, cestu.
Pocit nás učí, že nejde len o to „čo si myslíme“, ale o to, čo v nás dozrieva. A niekedy musí niečo najprv bolieť, aby sa mohlo premeniť.
Preto je ďalším krokom technika, ktorá nám umožní dať týmto pocitom príležitosť odovzdať nám ich skutočné posolstvo pre nás, čeliť im v budúcnosti a cez ne vnútorne rásť.
Uvoľniť, čo nechce odísť: Ako prestaneme bojovať s tým, čo cítime
Technika uvoľnenia podľa D. R. Hawkinsa je jednoduchý, ale hlboký prístup k práci s emóciami, ktorý možno použiť aj vtedy, keď sa ocitneme v strede silnej vnútornej disonancie.
Jej podstata nespočíva v tom, že emóciu „opracujeme“ alebo „pochopíme“, ale v tom, že ju necháme byť – a tým umožníme, aby sa sama uvoľnila.
Tu je základný postup:
- Uvedomte si pocit. Neutekajte pred ním. Nehodnoťte ho. Dovoľte mu, aby sa objavil.
- Nechajte ho tam byť. Nič na ňom nemeňte, nič s ním nerobte. Nehodnoťte, či je „správny“ alebo „primeraný“. Nepotláčajte ho, nesnažte sa ho zmeniť. Prijmite ho taký, aký je.
- Buďte s ním. Zostaňte s týmto pocitom. Nehľadajte dôvody. Nesnažte sa ho analyzovať. Len ho vnímajte. Bez odporu.
Odpor je totiž to, čo udržiava pocit pri živote. Keď prestaneme odporovať, energia, ktorá ho drží, sa postupne vyčerpá. Pocit prejde do iného, jemnejšieho stavu – až kým sa nerozpustí úplne. Vtedy zažijeme uvoľnenie, akoby sa z nás uvoľnila veľká váha. V tele aj v mysli sa objaví ľahkosť. Niektorí to prirovnávajú k miernej eufórii, akoby sme na chvíľu „vypli ťarchu sveta“.
Dôležité upozornenie: ignorujte myšlienky. Pri relaxovaní sa sústreďte výhradne na pocit. Myšlienky sú len autopilot, ktorý sa pokúša vysvetliť, čo cítime. Ale príčina pocitov je často oveľa hlbšia – je to nahromadené napätie, dávno zabudnuté skúsenosti, nevypovedané bolesti. Myšlienky sú len kulisy, za ktorými sa skrýva skutočná práca.
Keď sa uvoľní samotný pocit, zvyčajne zmizne aj potreba ďalej o tom rozmýšľať. Zmizne napätie, ktoré viedlo k disonancii, a zostane pokoj. Nie je to rezignácia, ale návrat do súladu. Týmto spôsobom sa postupne čistíme. Stávame sa autentickejšími, menej reaktívnymi, viac sami sebou.
Technika funguje univerzálne – nezávisle od viery, veku, svetonázoru. Nie je to náboženstvo ani terapia, ale nástroj. A ako každý nástroj, jeho sila rastie s praxou.
Výsledky? Menej vnútornej rozorvanosti. Viac pokoja. Menej nutkania všetko kontrolovať. Viac dôvery.
A napokon aj viac radosti – tej tichej, neokázalej, ktorá nevzniká z toho, čo máme alebo dosiahneme, ale z toho, že sme prestali vzdorovať tomu, čo cítime.
Keď si dovolíme zostať pri samotnom pocite
– bez analýzy, bez obhajoby –
stávame sa úprimnými sami k sebe.
A v tom je skutočná sila,
už sa nesnažíme „vyhrať“, ale pochopiť.
Disonancia › Cítenie › Uvoľnenie › Integrácia
Tento prístup otvára nový pohľad na disonanciu. Namiesto toho, aby sme ju videli ako nepriateľa, môžeme ju vnímať ako signál zmeny. A namiesto snahy „opraviť si“ myšlienky, začneme pracovať s tým, čo je reálne a prítomné – so svojim telom a emóciami.
Proces potom vyzerá takto:
- Disonancia – „Niečo tu nesedí.“
- Cítenie – „Dovolím si to precítiť.“
- Uvoľnenie – „Nechávam to odísť bez boja.“
- Integrácia – „Niečo sa vo mne zmenilo. Už to nepotrebujem vysvetľovať.“
Takýto prístup je mäkký, ale radikálny. Nezakladá sa na nátlaku, ale na úprimnosti. A tá je v dnešnom svete vzácna – a preto silná.
Tento článok je pozvaním. Nie, aby si niečo urobil „správne“, ale aby si si všimol, čo sa v tebe deje. A aby si s tým zostal chvíľu v tichu. Možno zistíš, že najcennejší most k zmene nevedie cez ďalšie myšlienky, ale cez jeden tichý, prijatý pocit.
Úžitočné linky, odkazy
David R. Hawkins bol americký psychiater, duchovný učiteľ a autor, známy najmä svojím systémom "úrovní vedomia" a praktickou metódou, ktorú nazýval technika uvoľňovania (surrender technique) alebo uvoľňovanie (letting go).
Zdroje pre techniku uvoľňovania podľa D. R. Hawkinsa
Najdôležitejšie a najznámejšie zdroje:
- Hawkins, David R. – Letting Go: The Pathway of Surrender (2012)
- Hlavný a najcitovanejší zdroj Hawkinsovej techniky uvoľňovania.
- V knihe detailne opisuje proces vnímania pocitov, ich plného precítenia bez odporu a postupného uvoľnenia.
- Kľúčová myšlienka: keď sa pocitu nebránime, neodsudzujeme ho a ani ho nepotláčame, prirodzene stratí energiu a „odíde“.
- Tu a teraz: “Surrender is a constant process of not resisting or clinging to the moment.” (Preklad: Odovzdanie sa je neustály proces nekladenia odporu alebo pripútania k prítomnému okamihu.)
- Hawkins, David R. – Power vs. Force (1995)
- Kniha, v ktorej Hawkins predstavuje svoje slávne „mapovanie úrovní vedomia“ (kalibračná škála 0–1000).
- Opisuje, ako rôzne emócie (strach, hnev, túžba, láska atď.) zodpovedajú rôznym úrovniam vedomia.
- Z tejto koncepcie vychádza dôraz na „presun“ vedomia cez prijatie pocitov.
- Hawkins, David R. – Rozhovory a prednášky D.R. Hawkinsa (audio a video)
- Vo viacerých verejných vystúpeniach a seminároch podrobne rozoberá praktickú stránku techniky.
- K dispozícii sú na YouTube a rôznych stránkach fanúšikov (napr. veritaspub.com – jeho vlastné vydavateľstvo).
Záverečné zhrnutie - Dôležitá poznámka:
Hawkinsova technika nie je psychoterapeutickou metódou v klinickom zmysle, ale skôr duchovno-psychologickým nástrojom práce so sebou samým. Je častým predmetom osobného rozvoja, ale nie je štandardizovaná v psychoterapeutickej praxi (napr. CBT, ACT alebo EMDR). Konkrétne použitie tejto metódy "relaxácie pocitov" na súšasné celospoločenské udalosti, kedy sa väčšina uchýlila k utešujúcim klamstvám namiesto pripustenia nepríjemných právd, sa osvedčilo autorovi príspevku na dosiahnutie vnútorného mieru.
Pre tých, ktorí očakávajú návod: Relaxácia pocitov – Technika uvoľňovania
Želanie na záver
Nech vám tento článok -
prispeje k emancipačnému pokroku a informácie v ňom použité na zdravie!
Najlepšie externé odkazy uvádzame na stránke: Odkazy na zdravie