Predchádzajúci príspevok o sprostredkovaných informáciách začína dôležitou myšlienkou: "Pre udržanie zdravia je potrebné dbať o kvalitu informácií, ktoré sa dostávajú do nášho informačného poľa a odtiaľ do vedomia". V dobe digitálnej sa prísun informácií výrazne zvýšil, tým vzrástol tlak na rast našej inteligencie. Ako mladý kybernetik a programátor som bol pri tom, keď sa v 80. rokoch objavil osobný počítač, keď sa v 90. rokoch začal používať mobilný telefón a tiež pri tom, keď sa všetky osobné počítače zapojili do verejnej siete. Nastala informačná revolúcia, ktorá sa rozrástla do takých rozmerov, s akými zaiste nerátali ani samotní autori onoho celosvetového informačného projektu. Silnela potreba riadiť a ovplyvňovať informačné toky. Pozrime sa bližšie na hlavných regulátorov sprostredkovaných informácií - masmédiá - čo, ako a prečo ovplyvňujú.
Spôsob skúmania
Aby sme zodpovedali otázku "kam smerujú slovenské médiá?" pustili sme sa do preskúmania veľkého množstva info materiálu z dvoch zdrojov, na jednej strane zoznam alternatívnych médií, ktorý priniesli konšpirátori.sk, ako databázu "škodlivých" informácií, na strane druhej zoznam mainstreamových "nezávadných" médií podľa zdroja median.sk. Zameriame sa na niekoľko cieľov, ktorých výslednicou by malo byť nájdenie pravdy (pravdivosti) daného média. Tu by sme chceli hneď v úvode naznačiť, že s pojmom pravda sa dnes narába všelijako, my nazdravie.eu sa zameriavame na hľadanie objektívnej pravdy. Možno si poviete, že objektívna pravda neexistuje, že pravda je subjektívna a podobne, preto sme hneď v úvode tento princíp zdôraznili. K podrobnostiam o pravde, pravdivosti a objektivite sa vyjadríme neskôr, po preskúmaní nasledujúcich médií:
1, Médiá slovenské - alternatíva:
1, Médiá české - alternatíva:
2, Médiá slovenské - hlavný prúd:
2, Médiá české - hl. prúd spravodajské:
2, Médiá svetové - mainstream US/UK:
2, Médiá svetové - mainstream RU:
Každý, kto si dal tú prácu a pozorne sa prelúskal ponúkanými odkazmi vyššie, zaiste mu spadla sánka a ostal v úžase nad nečakaným objavom. Ak ste si tú prácu sami nedopriali a chcete sa len dozvedieť rýchly výsledok tohto výskumu, čítajte ďalej, sprostredkujeme vám naše osobné postrehy.
Na webe "konšpirátori.sk/zoznam-stránok" sme preklikali rozsiahlu databázu webových stránok s neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom. Takto označujú obsah predmetných webov autori tejto databázy, ktorá obsahuje 305 záznamov (30. nov. 2023). Samotný projekt je veľmi zaujímavý, silne dvojzmyselný a návštevníka priam provokuje k ďalším aktivitám, čo vítame. Treba si ceniť, ak nás iný autor vyprovokuje k vlastnej práci, tak tomu bolo pri štúdiu obsahu "neserióznych" webov - stránok z čierneho zoznamu. Preto chceme konšpirátorom poďakovať. Poďakovať takto, možno dvojzmyselne. Autorom tohto zoznamu (konspiratorom.sk), ktorých ctí, že často svoje stanovisko ku tomu ktorému skúmanému webu aj podložili vlastnou analýzou resp. stanoviskom svojho odborníka. Možno mohli byť transparentnejší a prenechať rozhodovanie o navrhovaných stránkach na verejné hlasovanie. Ale berme to, jedná sa o ich rozhodnutie a na ich webe podľa ich pravidiel. Poďakovať chceme aj autorom oných stránok s problematickým obsahom za to, že mnohé ich projekty a informácie nás úprimne zaujali. O väčšine z nich sme doposiaľ nevedeli.
Teší nás, ak je naša spoločnosť pestrá, ak ju tvoria vysokí aj nízki, štíhli aj plnoštíhli, bohatí i chudobní, inteligentní aj mentálne jednoduchší. Je skvelý tento dualizmus, ktorý je základnou platformou celého nášho sveta, všetko v ňom stojí na princípe protikladov. Čím rozmanitejšia je paleta dualizmu, tým je učenie pre ľudských jedincov zaujímavejšie a úroveň ich poznania dosahuje vyššie. Ktorý študent botaniky by vymenil lúku plnú lúčnych kvetov za futbalový trávnik? Taký študent určite podporí aj projekty, ktoré spejú k jedinému spoločnému názoru na všetky veci. Je ťažké pochopiť, ak niekto čestný má strach z cudzích názorov a potrebuje ich nejako ovplyvňovať, potláčať a znevažovať. Veď už desaťročia hlásame znášanlivosť a toleranciu voči inakosti. Prečo by sme mali chcieť v oblasti názorovej jednakosť? Spoločnosť, ktorej vláda pristúpi k cenzúre názorov resp. až k vypínaniu webov, by sa mala zamyslieť nad úvodnou deklaráciou Ústavy o demokratickom a právnom štáte a občianskych právach v takom štáte.
Pristúpme teda k skúmaniu názorov našich médií:
Konflikt kvôli pravde, to je to, čo sa dnes vo svete odohráva na najširšej úrovni. Ako sme uviedli, pravda je alfou aj omegou vo svete informácií a teda aj kľúčom k poctivej a kvalitnej žurnalistike. Kto však určí, čo je pravda? Nedávno E-report publikoval diskusiu na tému - Ministerstvo pravdy neexistuje, každý má prvávo na svoj názor, v ktorej sudca a člen súdnej rady JUDr Peter Šamko vyjadril názor o tom, či má štát suplovať diskusiu medzi spôsobilými ľuďmi a určovať, ktorý web vypnúť a ktorý ponechať.
P. Šamko (video minutáž 54:14s - 55:18s)
"... a hlavne ja si myslím toto, že ľudia keď sú dospelí, sú príčetní, vedia čítať, štát tu nie je od toho, aby ma bránil pred dezinformáciami, aby
som to tak povedal. Ak niekto napíše, že keď bude niekto jesť špaky zo zeme, tak sa vylieči z rakoviny, tak štát nie je na to, aby ma bránil pred touto
informáciou. Môže niekto iný zavolať lekára, ktorý povie, že to je hlúposť, ale prečo ja mám vypnúť taký web, ktorý toto berie a ktorý nejakí ľudia čítajú,
ktorí sú spôsobilí na právne úkony a tak ďalej. Podľa mňa toto nie je úloha štátu. Úlohou štátu je dohliadať na to, aby tu neboli nejaké tie násilné prejavy,
výzvy takéto už za hranou. Ale úlohou štátu nie je regulovať diskusiu na sporné témy, klíma, očkovanie, x ďalších vecí.. To nie je úlohou štátu, práve
naopak, štát by mal podporovať takúto diskusiu a zasiahnuť až keď už je to za hranicou. ALe za hranicou tou, že vyzývate k nejakému protiústavnému
konaniu". Ideálne by bolo pozrieť si celú hodinovú reláciu s JUDr Šamkom, alebo aspoň túto konkrétnu tému v pasáži o slobode slova a práva na
vlastný názor v demokratickej spoločnosti, ktorú načal moderátor Fedor Flašík otázkou v čase 52:46s.
Návrh ministerky Kolíkovej zaviesť trestný čin - šírenie nepravdivej informácie v rámci novely trestného poriadku z 1.12.2021 komentoval na soc.
sieti generálny prokurátor M. Žilinka -
Nový trestný čin šírenie nepravdivej informácie je nenáležitý:
"Nová skutková podstata trestného činu navrhovaná ministerstvom spravodlivosti je pre svoju absurdnosť, neurčitosť a prakticky nedokázateľnosť
jej znakov odborne nenáležitá a súčasnému stavu spoločnosti neadekvátna".
Kolíková od návrhu upustila 11.9.2022, z novely trestný čin šírenia nepravdivej informácie vynechali, keďže v koalícii nenašli zhodu na jednoznačnom
znení definície takéhoto skutku.
Dňa 25.10.2023 počas ustanovujúcej schôdze nového parlamentu sa vracia do čela SR štvrtá Ficova vláda. Hneď od začiatku pracuje na plný výkon, ako každá vláda, začína veľkým upratovaním po chaotickom období troch vlád Matoviča, Hegera, Odora. Zásadné zmeny sa dotkli aj médií, premiér vylúčil z komunikácie tzv. nepriateľské médiá - Sme, Aktuality, Dennik N a TV Markíza. Potvrdila to tlačová správa predsedu vlády SR Roberta Fica z 20.11.2023:
"Predseda vlády SR R. Fico rešpektuje, že orgány verejnej moci majú podľa príslušných právnych predpisov povinnosť poskytovať médiám informácie o svojej činnosti. Súčasne zdôrazňuje, že účelom tejto povinnosti je garantovať pravdivé, všestranné a včasné informovanie verejnosti. Markíza, Denník N, denník SME a webový portál Aktuality od prvých hodín vzniku vlády SR povinnosť pravdivo, všestranne a včas informovať verejnosť o činnosti orgánov verejnej moci, osobitne vlády SR a jej predsedu, neplnia. Sú to médiá, ktoré otvorene prejavujú nepriateľské politické postoje založené predovšetkým na zverejňovaní nepravdivých, neúplných informácií alebo na zamlčiavaní informácií. Pokiaľ si citované médiá nezačnú plniť zákonnú povinnosť, predseda vlády SR R. Fico prerušuje s nimi akúkoľvek komunikáciu."
Podobný postoj premiér Fico avizoval na straníckom sneme aj voči politickým mimovládkam (video):
Toto rozhodnutie premiéra Fica je prirovnávané k zásahu do médií od predchádzajúcej Hegerovo-Matovičovej vlády, ktorá obviňovala či väznila ľudí za ich názory, ktorá zablokovala dezinformačné weby hlavnespravy.sk, armadnymagazin.sk, hlavnydennik.sk, infovojna.bz, len s tým rozdielom, že premiér Fico neobmedzuje činnosť redakcií ani prevádzku webových lokalít dotknutých médií a druhým rozdielom je skutočnosť, že sa jedná o 4 nepriateľské médiá z prvej línie. Dôvody oboch konfliktov sú podobné - otvorené nepriateľstvo médií voči vláde. Možno povedať, že tak na strane mainstreamu ako na strane alternatívy sa začali používať tvrdé, nekorektné až hrubé vyjadrenia voči vládnym predstaviteľom. Média tak prechádzajú od žurnalistiky cez propagandu až k politickému aktivizmu, čo je jasným posolstvom o preberaní moci, posiľňovaní vlyvu, kontrole verejnej mienky a zasahovaní médií aj do riadenia spoločnosti. Však bez spolčovania sa médií s príslušným táborom z politikého spektra by si takéto ostré chovanie voči opačnému politickému táboru, médiá dovoľovať nemohli. Paralelou týchto dvoch konfliktov je aj fakt, že problematické štyri alternatívne médiá (Hlavné Spravy, Armádny Magazín, Hlavný Denník, InfoVojna) aj štyri médiá hlavného prúdu (Sme, Aktuality, DennikN, Markíza) patria k lídrom na oboch brehoch masmédií.
O konflikte medzi médiami a politikmi prehovoril aj známy politológ, učiteľ a nový poradca predsedu vlády Eduard Chmelár. V príspevku: Vláda a médiá sú vo vojne sa p. Chmelár zameriava na zlé vzťahy medzi médiami hlavného prúdu a vládou. Tvrdí, že to už nie je iba informačná vojna, ale otvorená vojna, v ktorej obom stranám ide o všetko. Za vinníka tejto situácie označuje média hlavného prúdu, ktoré produkujú dezinformácie, klamstvá a zavádzania. Sami nazývajú klamármi a dezinformátormi svojich oponentov. Analýzy mediálneho priestoru rozvádza Chmelár aj v ďalších svojich prácach, ktoré stoja za pozornosť.
Martina Šimkovičová, nová ministerka kultúry prichádza do vlády zo svojho predchádzajúceho pôsobiska na alternatívnej scéne. Ako bývalá moderátorka TV Slovan bude iste prínosom pre potreby presmerovania mediálnej politiky vlády Smeru bližšie k bývalej alternatíve. Určite môžeme očakávať, že doterajšie spravodajstvo, ktoré bolo za predchádzajúcej vlády matovičovcov považované za "mainstreamové" sa postupne prepadne do alternatívy a naopak tie prenasledované mádiá z bývalej alternatívy vraj vytvoria nový mainstream, ako to už dlhší čas tvrdí popredný predstaviteľ vlogerskej "dezinfo"-scény Danny Kollár. Je len logické, že striedaním politických protipólov vládnej garnitúry sa budú meniť aj zodpovedajúce póly ideologické a s nimi aj súvisiace mediálne (nová vláda - nové spravodajsto - nová propaganda). Ministerka Šimkovičová sa uviedla znížením štátnej podpory pre RTVS a rozhodnutím, že ministerstvo kultúry pod jej vedením nebude pokračovať v programe "Podpory a rozvoja mediálnej výchovy a boja proti dezinformáciám", čím potvrdila očakávané preformátovanie mediálneho priestoru.
V ľuďoch narastá agresivita. Vidieť ju v rôznych situáciách, možno ju spôsobuje životný štýl a všadeprítomný stres alebo zložité pandemické okolnosti posledných rokov a kognitívne konanie ľudí, prebiehajúce vojnové konflikty v mnohých kútoch sveta. Vidieť ju aj vo vyostrených vzťahoch politikov a médií. Výrazným prvkom agresívneho a vulgárneho chovania na verejnosti je predseda obyčajných ľudí. Igor Matovič je rozbuškou mnohých tlačoviek. Pripomeňme si niekoľko kontroverzných situácií zo súčasnosti, kedy mali politici s médiami potýčku:
Urážky a invektívy Igora Matoviča voči redaktorovi TA3 Petrovi Bielikovi:
I. Matovič (video minutáž 23:05s):
"Pán redaktor, nechcem vás dehonestovať, nevyznáte sa absolútne do toho, ako prebieha trestný poriadok, alebo ako konajú orgány činné v trestnom
konaní, (moderátor: chcel by som potom vidieť vašu kvalifikáciu). Moja kvalifikácia? Moja kvalifikácia je to, že sme sľúbili rodinám, že klepneme zlodejom
po prstoch (moderátor: neoháňajte sa tu vzdelaním pán Matovič, všetci vieme ako ste písali diplomovú prácu). Ste dosť úbohý pán redaktor, ste dosť úbohý
(moderátor: útočíte na moju profesionalitu, ja sa pýtam na vašu kvalifikáciu). Ste sa pýtali, aká je moja kvalifikácia. (moderátor: áno, ja sa pýtam na vašu
kvalifikáciu). Ja vám hovorím, že sa nevyznáte absolútne do trestného poriadku (moderátor: áno? a odkiaľ to viete? Viete, že počas štúdia žurnalistiky v
prvom ročníku máme základy štátu a práva? Keby ste študovali a keby ste si nekúpili tú vysokú školu aj s diplomovou prácou, tak by ste to vedeli). Ste
chrapúň, ste chrapúň pán redaktor. Taká hanba vášho otca! Taká obrovská hanba. Všetci to o vás vedia v brandži. Že sa necháte kúpiť, že robíte špinavú
robotu proti politikom, že vám povedia: toto spravíš a necháte sa kúpiť (moderátor: to mám za to, že som teraz povedal pravdu o vašej diplomovej práci?).
Ja som si kúpil svoju diplomovú prácu? Ste chrapúň pán redaktor. Ste hanba vášho otca (moderátor: sa zdržte aby ste komentovali ešte môjho otca *).
Budem ho komentovať bez problémov, keď vy budete komentovať moje vzdelanie. Ste strašný chrapúň..."
* Laco Bielik - fotograf, otec redaktora Petra Bielika
* Náš názor - reakcia pána Matoviča voči pánovi Bielikovi bola nevhodná, zároveň však musíme uviesť, že redaktor pred tým dlhšie a neprimerane tlačil na respondenta, čím do značnej miery zavinil vzniknutý konflikt.
Výber z nevhodných mediálnych vystúpení Igora Matoviča:
Minister životného prostredia Tomáš Taraba na tlačovke reaguje na dezinfo správu redaktora Denníka N, ktorý nepravdivo informoval a účelovo namixoval informácie z poskytnutého 20 minútového rozhovoru o služobnej ceste ministra. Vyslúžil si za to odmietnutie ministra Tarabu odpovedať na jeho otázky na ďalšej tlačovke.
* Náš názor - reakcia pána ministra na novinára bola primeraná a zároveň komunikovaná kultivovaným spôsobom. Taraba reagoval na článok novinára Grečka: "Taraba aj prezidentka poletia na svetovú klimatickú konferenciu každý zvlášť".
Peter Pellegrini od počiatku svojho pôsobenia vo funkcii predsedu parlamentu avizoval presadzovanie vyššej kultúry správania sa poslancov. Niektorí staro-noví poslanci napriek jeho apelom začínajú svoje pôsobenie v NR SR so starými návykmi, hrubá reč, urážky... Pellegrini už v prvých dňoch musel riešiť tento nešvár, keď v kuloároch parlamentu napadol poslanec Matovič poslanca Mažgúta. Pellegrini informoval médiá, že tento Matovičov incident bude mať dohru (video).
Predseda parlamentu Peter Pellegrini na svojej tlačovke v NR SR informoval novinárov o rokovaní parlamentu a neúspešnom odvolávaní ministra vnútra Šutaja Eštoka. Po nekorektných otázkach redaktorky Denníka N, ktoré sa opakovali, požiadal predseda parlamentu o vzájomné rešpektovanie so slovami: "Máte otázku alebo chcete komentovať dianie, pani novinárka? Veď sa ma pýtajte, čo sa chcete pýtať, ale nerozprávajte mi vaše názory. Ja mám vám rozprávať moje názory a vy sa ma máte na ne pýtať. Ale ak sa tu so mnou mienite baviť štýlom, že idete mi rozprávať, čo si vy o tom myslíte, a ako by to bolo alebo nebolo, tak potom si spravte vy tlačovku a prídem sa ja vás pýtať. Fakt si zachovajme nejakú mieru, že kto je novinár a kto je politik. A vaše úsudky si nechajte na písanie komentárov alebo blogov. Mňa nekonfrontuje s vašimi názormi, prosím pekne, mňa konfrontujte otázkami, na ktoré vám vždy korektne odpovedám."
* Náš názor - primerane a korektne zvládnutý a komunikovaný konflikt tak zo strany politika ako aj novinárky.
Peter Pellegrini ďalej informoval médiá o akreditáciách novinárov, o pripravovanom etickom kódexe správania sa poslancov národnej rady, ktorý chce presadzovať do praxe. Poukázal aj na aktuálne zmeny pravidiel pre nahrávanie a vysielanie rozhovorov do živých vstupocv, ktoré vyplynuli z neprimeraného chovania poslanca Matoviča v priestoroch NR. Médiá budú mať v parlamente obmedzené možnosti vysielať živé vstupy z NR do doby, kým predseda klubu p. Šípoš verejne neuistí predsedu parlamentu, že sa už nebudú opakovať podobné incidenty od ich poslancov.
Prepis rozhovoru:
EM: Sloboda prejavu nemá zmysel, pokiaľ neumožníte ľuďom, ktorých nemáte radi, aby hovorili veci, ktoré sa vám nepáčia, inak je to irelevantné. A pokiaľ
stratíte slobodu slova, už niet návratu.
JC: Myslíte si, že dávate prednosť slobode slova pred dezinformáciami a nenávistnými prejavmi?
EM: Kto môže povedať, že niečo je dezinformácia? Kto to rozhoduje? Je to BBC?
JC: Hovorili sme s ľuďmi, ktorí boli zapojení do moderovania a oni hovoria, že nie je dostatok ľudí, ktorí by strážili veci okolo nenávistných prejavov v spoločnosti.
EM: O akých nenávistných prejavoch hovoríte? Veď používate Twitter? Vidíte nárast nenávistných prejavov?
JC: Osobne vám poviem, že dostávam viac takého obsahu. Áno. Ale nebudem hovoriť za ostatných na Twitteri.
EM: Vy osobne vidíte viacej nenávistného obsahu?
JC: Povedal by som, že vidím viacej nenávistného obsahu.
EM: Ktorý sa vám nepáči, alebo je nenávistný? Čo tým myslíte, popíšte tú nenávistnú vec?
JC: Áno, proste obsah, ktorý vyvolá reakciu na niečo, čo je mierne rasistické alebo mierne sexistické, tieto druhy vecí.
EM: Takže si myslíte, že keď je niečo mierne sexistické, malo by to byť zakázané?
JC: Nie, nič nehovorím.
EM: Som len zvedavý, snažím sa pochopiť, čo myslíte nenávistným obsahom? Môžete uviesť jeden príklad?
JC: Úprimne nemôžem.
EM: Nemôžete uviesť jediný príklad?
JC: Poviem vám prečo, lebo ten účet už kvôli vám nepoužívam. Pretože sa mi to už veľmi nepáči. Veľa ľudí je na tom podobne.
EM: Uviedli ste, že ste videli viacej nenávistného obsahu, ale nedokážete uviesť ani jediný príklad.
JC: Neviem, či som účet používal za posledné tri či štyri týždne.
EM: Ako ste mohli vidieť nenávistný obsah? Nemôžete uviesť ani jeden príklad? Potom neviete o čom hovoríte.
JC: Naozaj?
EM: Áno, pretože mi nemôžete dať jediný príklad nenávistného obsahu. Ani jeden tweet, napriek tomu tvrdíte, že nenávistný obsah bol vysoký.
JC: To nie je pravda.
EM: Práve ste klamali.
JC: Nie, tvrdil som, že jestvuje veľa organizácií, ktoré tvrdia, že tento druh informácií je na vzostupe.
EM: Dajte mi príklad.
JC: Inštitút pre strategický dialóg vo Veľkej Británii, to hovorí.
EM: Pozrite, ľudia tvrdia rôzne nezmysly. Žiadam doslova o jeden príklad a vy nemôžete menovať ani jeden.
JC: A ako hovorím, tento kanál nepoužívam.
EM: Ale ako to môžete vedieť?
JC: Nemyslím, že sa niekam dostaneme.
EM: Doslova ste povedali, že ste zažil viacej nenávistného obsahu a nedokázali ste uviesť jediný príklad. To je absurdné.
JC: V skutočnosti som sa na ten účet nedíval.
EM: Tak ako by ste vedeli, že tam je nenávistný obsah?
Americký novinár Tucker Carlson natočil rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Kremli dňa 6.2.2024, ktorý zverejnil 8.2.2024. Nosnou témou bola vojna na Ukrajine, jej začiatok, priebeh a možnosti ukončenia. Namiesto odpovede na úvodnú otázku, ktorou by Carlson získal kontrolu nad rozhovorom, Putin ľahko, vtipne ale cieľavedomým manévrom premostil k inej úvodnej téme, čím jasne naznačil, že v tomto rozhovore nemieni pristúpiť na hru podľa západného formátu žurnalistiky. Putin dlho, rozprával o histórii Ruska a Ukrajiny, načrel až do deviateho storočia, odmietol opakované pokusy presmerovať rozhovor do pripraveného scenára. Čo tým prezident sledoval? || čítaj >> 1. Mierový rozhovor Putin - Carlson
Mediálna manipulácia býva veľmi dobre zašifrovaná, používa rafinované a ťažko odhaliteľné spôsoby, ktoré neskúsenému konzumentovi informácií ľahko unikajú. V zásade sa ani nemôže a nemá kde o nich dozvedieť. Médiá ich utajujú, nedajú nazrieť do skrýše svojich zákerných zbraní, ktoré sú pre verejnosť tabu, zamknutou trinástou komnatou.
Kedy nastaly zmeny? Keď sa do popredia moci medzi trojlístok: 1. výkonná, 2. zákonodarná a 3, súdna moc, prepracovala nová sila a to ekonomická moc (dokonca na prednú pozíciu) a s ňou aj jej verný pomocník - mediálna moc. Aby trojnožka zostala stabilnou, muselo dôjsť k reorganizácii onoho trojlístka. Nové usporiadanie: 1. ekonomická (+ mediálna), 2. politická (výkonná + zákonodarná), 3. súdna moc. Novou silou sa stáva moc politická, v ktorej splývajú predchádzajúce dve: moc výkonná a zákonodarná. Súdna moc dnes kolísa medzi nimi, ako úplatná deva. Tento nový formát moci je zjavne viditeľný v západnom svete, teda aj v súčasných slovenských podmienkach.
Kam smerujú slovenské médiá? Do akej pozície sa vďaka manipuláciám dostali a ako dnes ešte fungujú? Príchod Ui (umelej inteligencie) bude znamenať likvidáciu mnohých povolaní, žurnalisti budú medzi prvými, najmä čítacie hlavy, podržmikrofóni, PR-kári a všetci tí, ktorí prepadli lákavej vidine ľahkého kopírovania z centrálnych zdrojov spravodajstva a informácií (Ctrl+C ... Ctrl+V) a propagande. S tou si umelá inteligencia poradí hravo. Ťažšie však budú nahraditeľní tvoriví žurnalisti, ktorí skutočne pátrajú po informáciách a tvoria autorsky hodnotné diela. Kreativitu zatiaľ Ui nezvláda nahradiť. V oblasti ekonomickej spolupráce budú médiá konfrontované s reklamnými a iT agentúrami, kde sa začnú miešať s marketingom, PR, reklamou atd. Čoskoro ich ekonomika nebude potrebovať, keďže plánuje prechod z predaja ponúkaným spôsobom na predaj príkazom. Vtedy už nebude potrebné oblbovať zákazníka reklamou, PR a propagandou, jednoducho sa predaj nariadi (ako vakcíny v nedávnom ceslosvetovom teste) a profit je istý. Detailný popis v článku: kognitívna disonancia ako nástroj marketingu.
Svet zaznamenáva obrovské prepúšťanie vo veľkých nadnárodných médiách. Dvôvodom je klamanie verejnosti, tá stráca záujem o takýto masobulvár. Zdá sa, že väčšina slovenských médií pomaly a iste skĺzáva tiež do suterénov bulvárnosti, neskrývanej straníckosti, posluhovania rozdrapeným majiteľom, masového krivenia verejnej mienky. Nezabúdajme, že verejná mienka je subjektívna a v súčasnosti až priveľmi závislá od médií. Pritom verejná mienka je ako verejné zdravie, nejestvuje, ale má nesmiernu moc. Záchranou pre niektorých chápavých novinárov bude pochopenie, že musia byť lepší než Ui, že musia vedieť ponúknuť skutočnú prácu, nie len vypisovanie z centrálnych zdrojov, byť lepší než je umelé kvákadlo.
Novinári sa podieľali na najväčšom celosvetovom klamstve - plandémii a to pomaly zlikviduje zdravotníctvo ako sme ho poznali a zlikviduje aj klamárov, ktorí to mediálne a politicky podporovali. Dokonca sa podieľali školy a učitelia na šikanovaní detí, tiež ich to významne deformuje. Podľa zásady: "všetko čo robíš sa ti vráti". Pár jedincov na vrchole tejto pyramídy z toho výjde zbohatnutých, ale ani im to nakoniec neprinesie prospech. Dobrá cena? Nuž pre koho ako.
Počas práce na tomto príspevku sa v redakcii Sme odohrala veľmi zaujímavá dvojrelácia na tému zrušenia Špeciálnej prokuratúry, kedy si moderátorka Zuzana Kovačič Hanzelová v relácii Rozhovory ZKH rozdelila dvoch respondentov do dvoch samostatných relácií a osamote diskutovala s každým z nich. Pozvala si najprv predsedu súdnej rady Jána Mazáka a s krátkym odstupom času aj členku súdnej rady Marcelu Kosovú. Opozičné právne názory týchto dvoch sudcov moderátorka výrazne zaťažila vlastnými sympatiami a postojmi k diskutovanej téme a diskutujúcim. Tento "delený" formát ZKH rozhovorov je už priaznivcom Hanzelovej známy, ale možno je na mieste zásadná otázka, či moderátorka v tomto prípade nedokázala udržať svoju osobnú zaujatosť na uzde a ona sama zlyhala, alebo bol práve toto jej zámer a potom ona uspela? Pozrite si obe relácie pozorne a urobte si test svojho vlastného chápania takejto techniky moderovania (manipulácie):
Pozrieť video:
Moderátorka urobila zo svojich sympatií k prvému respondentovi hlavný motív názorovej konfrontácie. To, čo bolo pred niekoľkými rokmi úplne základným predpokladom objektívneho spravodajstva - nestrannosť, sa dnes obracia na ruby a stále častejšie sa používa neskrývaná zaujatosť, dokonca cielene a aktívne. Viacerí sledovatelia by takúto techniku moderátorky označili za chybu, avšak v nových časoch je potrebné nazerať na takéto praktiky tiež novým spôsobom a uvedomiť si, že ide o agresívne spôsoby propagandy. Redakcia takto dokáže výraznejšie ovplyvňovať verejnú mienku. To sa môže javiť ako vhodný spôsob manipulovania v časoch pošramotenej povesti takýchto médií, ktoré dlhodobo a stále intenzívnejšie klamú. Pýtate sa prečo klamú? Nuž, lebo slúžia ideológii, ktorá sama je klamstvom. Lenže spoločnosť sa prebúdza a stále viacej ľudí prekukáva klamstvá. Takže rukavičky dole a pritvrdíme ! Myslia si zúfalí "novinári". Podľa nášho názoru je takéto konanie neudržateľné a chybné. Takéto médiá nemajú šancu uspieť, ich agresívne techniky fungujú krátkodobo a iba na obecenstvo najnižšej intelektuálnej úrovne. Na ostatných pôsobia rušivo a opačným smerom, t.j. zintenzívňujú prebúdzanie sa obecenstva z klamu.
Používanie vlastného názoru moderátora by mohlo mať výhodu napríklad v takej diskusii, kde sa moderátor javí divákovi ako autorita, čo ale v takejto odbornej diskusii bola podľa nášho názoru chyba. Moderátorka s prvým respondentom súznela a takýmto rozhovorom mohla kľudne kdekoho cielene presvedčiť. Však v druhom rozhovore sa moderátorka príliš tlačila do oponovania a problém okamžite vyvstal. Absencia argumentov, nedostatok odbornosti a prehnané oponovanie moderátorky voči fundovaným stanoviskám sudkyne Kosovej pôsobili aj na menej kvalifikované obecenstvo trápne. Možno by takéto formáty fungovali pri trocha vytunovanejších schopnostiach moderátorky, akými disponuje napríklad hviezda tejto disciplíny Oprah Winfrey, ktorá sa zo skromných začiatkov stala mediálnou celebritou a miliardárkou. Čo za tým stojí? Opýtajte sa napr. gúglu: "Success according to Oprah Winfrey".
Prenasledovanie a perzekúcie voči konkurencii, ktorá je v opozícii je prejavom slabosti. Či už sa jedná o ubližovanie vládnuceho politika tomu opozičnému, alebo mainstreamového a provládneho média voči alternatívnemu médiu, takéto zneužívanie silnejšieho postavenia na útoky a súboje voči druhému brehu je hnus. Pritom by takíto nezbedníci mali vedieť, že pri moci sú iba určitý čas, možno štyri roky a potom, keď sa karta obráti a do úradu sa dostanú tí druhí, čo? Má právo taký politik, ktorý kriminalizoval a likvidoval svoju opozíciu, očakávať zhovievavosť od nej až táto prevezme vládnutie? A čo médiá, tam vari neplatia tie isté reakcie za predchádzajúce opovrhovanie a nevraživosti? Nedávno sme si mohli pozrieť názornú reakciu utláčaného média po ukončení obdobia jeho útlaku a pripravovaný prechod do protiútoku v podaní pána Norberta Lichtnera z Infovojny, ktorému bol zablokovaný web rozhodnutím NBÚ v marci 2022:
Zásahy do osobných slobôd svetového obyvateľstva v dôsledku pandémie, ktorú odštartoval 11.3.2020 predseda WHO Tedros A. Ghebreyesus, spustili vlnu odporu. Opozičné názory, ktoré zaplavovali internet, ohrozovali plány managerov plandémie. Rozhodli sa preto eliminovať tieto názory aj za cenu tvrdých a nepopulárnych opatrení. Na cenzúre sa podieľali najmä najväčšie sociálne platformy ako FCB, YT, Twitter, encyklopédie ako Wiki, masmédiá... Postup bol jednoduchý: algoritmy UI alebo bonzáci vyhľadali nepriateľské názory, označili ich za dezinformácie a overovatelia faktov ich vyvracali, blokovali ich šírenie, vymazávali, rušili osobné účty, weby, kriminalizovali "dezinformátorov". Po zavedení cenzúry na celosvetovej úrovni (sociálnych sieťach) sa tieto praktiky aplikovali ďalej do nižších úrovní, cez národné až do inštitucionálnych a nakoniec až do osobnej úrovne vo forme udavačov, kedy cenzuroval občan občana za podpory príslušných úradov. Za týmto účelom boli v súčinnosti lojálnych reprezentantov štátu a nadnárodného riadenia vytvorené mnohé sofistikované inštitúcie, slúžiace na odhaľovanie hybridných hrozieb a kybernetických útokov, čo prakticky znamená špicľovanie, donášanie a odstraňovanie nepohodlných.
Regulačné procesy na kontrolu svetového informačného prostredia nabrali na obrátkach 6. augusta 2020, kedy z FaCeBúku odstránili príspevok amerického prezidenta D. Trumpa, ktorý vraj obsahoval "škodlivé dezinformácie" o kovide a vyvrcholili 9. januára 2021, kedy Trumpovi zrušili komplet účet na Twitteri a následne aj na ostatných soc. sieťach. Tento akt tesne pred nástupom prezidenta J. Bidena do úradu jasne ukázal celému svetu, že moc médiálna môže slúžiť na korekciu moci politickej (ak odmietne poslušnosť hoc aj prezident USA).
Paralelou svetových udalostí na Slovensku bolo nátlakové ukončenie vlád Róberta Fica a Petra Pellegriniho zorganizovaním štátneho prevratu mimovládnym sektorom financovaným zo zahraničia, za intenzívnej mediálnej podpory aktivistov "za slušné Slovensko" a nástup vlády slabého premiéra I. Matoviča v marci 2021. Dramatické okolnosti týchto vládnych výmen boli formované silným vplyvom mainstreamových médií. Ich účasť na takýchto zmanipulovaných, násilných transformačných zmenách bude v blízkej budúcnosti znamenať ich úpadok.
Ale na liberálnu zmenu systému ani táto výdatná mediálna podpora nestačila. Liberálom na dlhodobejšie udržanie svojich mocenských ambícií nemôžu postačovať slabí "bábkoví panovníci" ako I. Matovič, Z. Čapútová a B. Kollár a ich (im podobní) spolupartainíci. Na nízke hry sa vydajú iba nízke bytosti a na tom aj končia nízke revolúcie. Sú skrátka neudržateľné pri moci kvôli slabým hráčom. Po necelých troch rokoch, kedy sa vystriedali tri vlády Matoviča, Hegera a Čapútovej, sa slovenská liberálno-globalistická politická reprezentácia rozsypala. Všetky oblasti štátu a spoločnosti boli po troch rokoch vlády slabochov totálne rozvrátené. Hovorí sa tomu fiasko.
Robert Fico a jeho ľudia boli po nástupe Matoviča kriminalizovaní, obviňovaní, väznení. To Fica zmobilizovalo k obrovskej rehabilitačnej kampani, ktorú viedol na soc. sieťach, najmä na FaCeBúku. Prístup k hlavným slovenským médiám mal odopretý, preto zmobilizoval množstvo právnikov a ponúkal slovenskej verejnosti tlačovky o rozklade právneho štátu na dennej báze cez sociálne siete.
Po dvoch rokoch matovičovho očkovacieho teroru väčšina obyvateľstva na túto politiku reagovala s odporom. Smerácka forma tlačoviek založená na chybných ťahoch matovičovcov sa ukázala, ako veľmi úspešná. Fico vyhral parlamentné voľby v septembri 2023 a zostavil vládu napriek všemožným snahám jeho oponentov z mimovládok, najvplyvnejších médií, časti prokuratúry, polície, súdnictva, oligarchie a výdatnej finančnej podpory zahraničných nepriateľov Fica a Slovenska. Pokus o úplnú likvidáciu Smeru sa opäť tesne nevydaril, naopak tieto snahy sa otočili o 180° proti samotným autorom tohto radikálneho nápadu na zmenu štátnym prevratom. Dnes sa už druhá časť obecenstva teší na "krv" v politickom koloseu.
Slovenským médiám tieto udalosti prinášajú silné posolstvo, totiž že aj na domácej pôde prestávajú byť pánmi situácie a kedykoľvek ich môžu preskočiť globálni hráči ako FCB, YT, Twitter, ktorí odteraz predstavujú obrovskú autoritu a konkurenciu novinárom. Soc. siete signalizujú jasné smerovanie ku globalizmu. Nehovoriac o umelom moderátorovi, ktorého si už vyrobili v TV Markíza. Vyzerá ako Vincze, hovorí ako Vincze, ale nie je to Vincze. Ale je lacnejší, ako Vincze, lojálnejší ako Vincze a preto Vinczeho asi čoskoro nahradí. Fakt zlé správy pre novinárov. Zdochýňajúca kobyla? Asi aj preto narastá ich agresivita voči respondentom, šírenie propagandy namiesto poctivej novinárčiny a až nekritická poslušnosť voči svojim mocichtivým šéfom.
Internet a neskôr sociálne siete vznikli pre ľudí, napriek tomu, že ten, kto s tým nápadom prišiel, mal aj iné plány. Chcel skôr ľudí špicľovať, kontrolovať a ovládať. Lenže ľudia to vzali po svojom a veľmi im nevadí, že sú sledovaní. Skutočnú hodnotu vidia v tom, že zo dňa na deň sa stali informátormi aj informovanými. Každý má teraz možnosť byť publicistom, písať, prihovárať sa k iným, zdieľať názory, spolčovať sa s podobne zmýšľajúcimi, získavať vzdelanie v čom len chce - veľký pokrok oproti časom, v ktorých vládli iba papierové noviny.
Jasné, že sa v takom mega-veľkom prostredí komunikujúcich ľudí, prispievateľov, blogerov, kritikov, pisateľov objavujú aj doposiaľ nevídané názory, možno aj chybné či hlúpe aj nechutné sra..ky. Nuž, sú obrazom spoločnosti. Možno by to malo trknúť vodcov spoločnosti k pochopeniu, že máme také informácie, aké máme vzdelávanie t.j. školstvo. Systému sa to vracia. Zanedbáva vzdelávanie, lebo veď hlupáci sa lepšie ovládajú, ale o to viac je potom práce s triedením sprostostí, ktoré títo tupci zanechajú na webe. Inými slovami, milión dobrých pedagógov by ušetrili tri milióny pochybných overovateľov faktov, ktorí, ako sa ukázalo, sú nedostačujúci. Navyše im hrozí psychické poškodenie osobnosti, keď v snahe chrániť používateľov pred najhoršími excesmi internetu sú sami vystavení neprimeranej záťaži až strácajú "ľudskosť". Ukázalo sa, že moderovanie zhora nadol (alebo ešte horšie, moderovanie riadené AI) nefunguje. Moderovanie Facebooku vytvorilo celú triedu zamestnancov s PTSD (posttraumatická stresová porucha) s neschopnosťou konať, keď vidia zjavne škodlivý obsah. Tak prichádza nová technológia, od ktorej sa očakáva pomoc s inými názormi - UI (AI). Jasné, že ani ona nemôže naplniť očakávania, nedokáže zvládnuť moderovanie škodlivého obsahu. Prečo? -> Čo Ui nedokáže
Naškrobencom môžu pripadať všetky tie "iné" informácie ako nesprávne, nekompetentné, nepravdivé, skrátka nežiadúce. Za každú cenu ich chcú ovplyvňovať, cenzúrovať, riadiť, alebo to celé zrušiť? Lenže to už nejde, siete už potrebuje jedna i druhá strana. Tieto obrovské platformy, sociálne siete, kde sa pripájajú "všetci" ľudia naberajú na sile (ako bolo uvedené vyššie - nahrádzajú masmédiá). Systém ich chce a musí sledovať a riadiť, lenže na druhej strane onej mince je schopnosť prenášať informácie medzi ľuďmi navzájom a to aj také, aké dosiaľ nebývali k dispozícii, pre systém nežiadúce. To systému nevyhovuje, pravda ho totiž vyzlieka do naha a odhaľuje klamsto, na ktorom je systém postavený.
Jasné, že prišli nápady, ako systém chrániť. Ideálne by bolo internet zrušiť a vrátiť sa do starých čias, lenže, kto už raz ochutná!?... Tak sa radšej báda a hľadajú sa spôsoby, ako túto úžasnú sieť ponechať, ale ošetriť ju od nežiadúcich informácií. Stupňovanie klamstva, agresivita médií, monopolizácia, potláčanie iných názorov, cenzúra, prenasledovanie... Všetko márne ! Koleso, ktoré bolo roztočené, už nikto nezastaví.
Sociálne siete neboli potrebné, stačil iba počiatočný internet. Ľudia si s ním vystačili, boli schopní hľadať si na internete doplňujúce informácie aj sami. Niekto zo systému vymyslel, že siete pripoja viac ľudí a v sieťach sa budú ľudia ľahšie ovládať. Lenže hlad po informáciách je silnejší, ako schopnosť držať ľudí pod kontrolou. Aj sociálne siete si ľudia podmanili a už im patria, napriek tomu, že s vlastníctvom de iure je to inak. Nevadí im ani sledovanie, cenzúrovanie. Všetky tieto neblahé prvky systému majú na ľudí iba krátkodobý účinok a po čase ľudí samotných zdokonaľujú - zušľachťujú. Takže žiadne 1984 nebude, ibaže by guma na bombarďákoch praskla. Tí, ktorí už vidia, sa nedajú oslepiť. Systém pochopil, že nemôže všetkých povyhadzovať zo sietí, lebo by mu tam ostali iba nepoužiteľní tupci (potreba brať na zreteľ paretovo pravidlo 80% - 20%). A tých systém nepotrebuje. Jedine ak na hlasovanie, ale to už tiež funguje ináč. Či?! Dobrý oriešok hmmm?!...
Všetci, ktorí ste sa dočítali až sem, by ste si preto mali položiť jednu dôležitú otázku, prečo FCB dovolil Ficovi vystupovať na soc. sieťach? Ak by totiž FCB jemu a jeho strane zrušili účty, ako to bez problému urobili Ľ. Blahovi, Smer by ostal odpojený a pravdepodobne bez možnosti návratu na politickú scénu. Ak poznáte odpoveď na túto základnú otázku slovenskej (svetovej) politiky, potom viete viac, ako samotný Robert Fico a zaiste viete aj to, ako budú pokračovať slovenské Hry o tróny?
Štvrtá séria sa práve roztáča. Bývalá opozícia si sadne do vlády, bývalá vláda zaujme miesto opozície. Tí ktorí zatvárali, budú zatváraní. Tí, ktorí sedeli, budú prepustení, rehabilitovaní a odškodnení. Niektorí ten fašizmus neprežili. A médiá? Tie si tiež vymenia svoje miesta. Média, ktoré boli doposiaľ na javisku, sa presunú do hľadiska a niektoré z tých (nie všetky, ale asi tak štyri či päť), ktoré boli doposiaľ v tme sa presunú na výslnie, na dosky, ktoré znamenajú svet a stanú sa provládnymi - mainstreamovými. A hlavne, všetci títo "účinkujúci" dobre zarobia ;)
Väčšina občanov nedokáže chápať toľko udalostí, prekuknúť túto obrovskú organizovanú scénu, na ktorej sa odohrávajú veľmi zložité, ale precízne režírované spoločenské javy tak, aby speli k požadovanému cieľu autora, skupiny autorov. Predstavte si, že ste napríklad kulisárom alebo kostymérom pri natáčaní veľkofilmu, na konci ktorého bežia dvadsať minút len titulky. Stovky až tisíce osôb, ktoré sa podieľali na výrobe filmu. Vy sami o mnohých oblastiach, ako špeciálne efekty, kaskadéri, komparz atd. ani nemáte tušenie. Možno ani nepoznáte dostatočne príbeh filmu, pre ktorý pracujete. Chodíte si do ateliéru a dva-tri roky tam maľujete a vyrábate rôzne kulisy, ktoré vám zadáva váš nadriadený. Po dokončení sa možno pôjdete pozrieť na premiéru filmu a ukážete svojim deťom: "aha ten most, to som namaľoval ja!" Deti vám odpovedia:"vyzerá ako skutočný." Vy im v duchu pritakáte a pousmejete sa, déja-vu...
Chápeš, hmmm?!...
Tento náš spoločný "film" - život - má 8 miliárd divákov a 8 miliárd účinkujúcich. Titulky bežia nepretržite a nezastanú. Kým by dobehli, niektorí už umreli a narodili sa noví, tak titulky stále pokračujú. Ani práce na filme sa nikdy nekončia ani písanie nového deja. Diváci sú zároveň hercami a kostymérmi a kulisármi, kaskadérmi... A každý, kto pochopil tento úžasný svet, si zaslúži titul "ctihodný občan" a už sa nemá čoho báť. Nemusí vytvárať žiadne zoznamy, nemusí kolaborovať vôbec s nikým, len dbať o čistotu svojej duše a zavŕšiť vlastnú evolúciu ;)
Mohli by vás zaujímať externé články na tému informácie, médiá, dezinformácie, kritické myslenie a pod., ktoré sme našli na webe, keď sme sa venovali mediálnej tématike:
Tie najlepšie externé odkazy uvádzame na stránke: Odkazy na zdravie.
Želanie na záver
Nech vám tento článok "Médiá slovenské a české kam smerujete?" - prispeje k emancipačnému
procesu a vyššie uvedené masmédia k dobrej informovanosti! Nám sa to podarilo, lebo sme nemuseli prijať názor ani jednej strany. Používame metódu:
"vypočuj si všetky názory, ale urob si vlastný záver". Je to pracné, treba čítať veľa medzi riadkami, ale:
"pravda sa dá vydolovať aj z tej najväčšej lži, ak si
pokojný, pozorný a nelipneš na ničom vo svete"
(Šalamún).