Záhradné kompostovanie
Ešte stále je medzi záhradkármi značne rozšírený neduh zbavovať sa biologického odpadu - opadaného lístia, pokosenej trávy, orezaných konárov, vypletej buriny. Pritom by sme si mali tieto odpady vážiť ako zdroje novej obživy pre naše úžitkové rastliny - stromy, kríky, zeleninu, kvety. Biologický odpad zo záhrady neodvážame, naopak využívame ho na výrobu vlastného kompostu alebo humusu. Spustiť vlastné záhradné kompostovanie je jednoduché, zábavné a značne prospešné. Ako na to?
Kolobeh života v prírode
Kolobeh biologickej hmoty v prírode dobre pochopíme sledovaním života stromu. Ak pozorujeme jabloň, ktorá na jar zakvitne, vytvorí množstvo pukov, z ktorých sa vyvinú listy, kvety a plody - jablká, zistíme že došlo k obrovskému prírastku hmoty. Priemerný hektár listnatého lesa dokáže vraj za rok vyprodukovať 3 tony lístia, 1 tonu plodov, 1 tonu koreňov a až 8 ton dreva. U ovocných stromov sú tieto čísla ešte vyššie, jabloň vyprodukuje až 100 kg jabĺk. Lístie a plody počas leta rastú a dozrievajú, na jeseň zrelé plody aj zrelé lístie zo stromu opadajú na zem. Listy, tak ako jablká, sa farebne menia (dozrievajú) a padajú pod strom.
Zrelé ovocie spolu so zrelým lístím a tiež s úlomkami konárov dávajú po dotyku so zemou signál mikroorganizmom na hostinu. Začína sa jesenná premena všetkej spadnutej biomasy na rôzne rozkladné látky v dlhom reťazci premien, ktoré spôsobuje konzumácia organizmami, vlaha a slnko. Ovocie, lístie a konáriky sa do jari zmenia na vrstvičku kompostu. Výživa z kompostu sa vlhkom rozpúšťa a dostáva ku koreňom stromu a ten ich nasáva ako zdroj nového rastu v novom vegetačnom období. Dorastá mu drevná hmota, nové puky, listy, kvety a ovocie.
Strom je sám sebe zdrojom pre rast a nový život. Odumreté sa mení na kompost. Živiny z kompostu sú zdrojom pre pokračovanie nového rastu. To je kolobeh života v prírode. Presne tak funguje tento proces premeny listov aj u lúčnych tráv a bylín. Každá odumretá rastlina je premenená na kompost - výživu pre svoje nasledujúce generácie.
Múdry pestovateľ, pochopivší tento princíp, ho bude nasledovať a jeho rastliny budú zdravé a výživné - jemu ku prospechu. Hlupák sa biologického odpadu zbavuje a musí podporovať svoje rastliny chemickými hnojivami. Jeho rastliny budú závadné (jedovaté) a teda neprospešné ani jemu samotnému.
Odstraňovanie "bio-odpadu" zo záhrad?
To sa raz kdesi kamsi na vidiek prisťahovala rodinka z mestečka. Starostlivá pani domáca vytešená z nádherného sadu pri dome sa rozhodla, že budú jedávať na záhrade. Rozkázala teda služobníctvu, aby prestreli pod vysokým stromom. Všetko bolo krásne načančané a keď rodinka zasadla k stolu, zbadala pani domáca na stole list. Rýchle ho zmietla pod stôl, no tam zbadala v hlbokej tráve množstvo ďalších listov. Popriali si dobrú chuť a začali papať. A spadol ďalší list na stôl a ešte ďalší. Toľký neporiadok, pomyslela si panička. Po obede dala služobníctvu príkaz, aby lístie vyzbierali. Lenže príbeh sa opakoval pri každom jedle a kazil paničke dojem z krásy. Bola zvyknutá mať všetko pekné, upratané. Tak po niekoľkých dňoch dostala nápad: nechala trávu pokosiť, lístie pohrabať a odpratať spod stromu. A bolo pekne čisto.
Jej nápad sa zapáčil aj ostatným susedám a nakoniec sa stal normou v celej krajine a neskôr aj v ostatných krajinách. Dodnes takmer každý "záhradkár" presadzuje vo svojej záhrade predstavu akejsi vlastnej estetičnosti. Základnými črtami sú čistota a poriadok. Namiesto pestrej lúky sa snažíme vytvárať akýsi neprirodzený krátkosrstý zelený semiš, z ktorého sa nutne musí povysávať alebo vyhrabať všetka nečistota (najmä lístie) a živý drobizg.
Pani domáca, ktorá však prírode, stromom ani lúkam a chrobáčikom vôbec nerozumie, vytvorila nový fenomén prírody. Prírody umelej, ale čistej a učesanej. Nech žije syntetické záhradkárstvo!
Aký je význam biomasy v záhrade?
Nám ostatným, ktorým ostalo kus zdravého rozumu a cítenia, pomôže, keď sa naučíme vidieť krásu vo vysokej tráve, nepohrabanom lístí, nestrihaných stromoch .., proste v prirodzenej prírode. Takej, akú stvoril Boh a nie v tej, ktorú vytvorila pani Syntetická. Potom dokážeme akceptovať potreby stromu a nechať mu pod jeho korunou prehniť jeho spadnuté lístie a plody, aby z nich vznikol kompost, v ktorom sa vytvoria nové živiny pre jeho ďalší rok života. Strom nám za to časť svojich plodov rád poskytne. Takto získame ovocie v originálnej "bio" kvalite a úplne zdarma, bez akejkoľvek našej práce.
Tí, ktorí chápu význam biomasy v záhrade a chcú dodržiavať prirodzené zásady fungovania prírody, ale majú stále ešte radi svoju zvrátenú
predstavu estetična, ktorá sa nezlučuje s úplnou divočinou, je tu tiež riešenie. Možnosť upratať lístie, uložiť ho niekam stranou na kompostovisko
a nechať ho tam prehniť na kompost. Potom na jar vziať ten kompost a navoziť ho späť pod strom. Je to síce spústa zbytočnej práce navyše,
ale vaše stromy budú tiež zdravé, taktiež ich plody budú zdravé a teda budú vám na prospech.
Zhrnutie: ak chceme syntetickú záhradnú estetiku ale zároveň zdravie z našich rastlín a plodov, tak kompostujme!
Ako najjednoduchšie zhotoviť drevený kompostér?
Materiál na drevený kompostér zvolíme podľa možnosti čisto prírodný. Vhodné je drevo, prútie, hlina, kameň a podobne. Z dreva vyrobíme akúsi ohradu. V našom prípade zvolíme odrezky konárov, ktoré sme pozbierali v záhrade. Mladé duby, buky, hraby a iné dreviny pestujeme pre podobné účely na severnom okraji pozemku. Slúžia aj ako prirodzená, ochranná stena pred vplyvmi počasia od severu. V tomto prípade poslúžia na poskytnutie kolov, ktoré budú tvoriť základ konštrukcie. Princíp pestovania hustého záhradného lesa je uvedený tu - pestovanie lesa. Z prírodného materiálu postavíme kompostovisko s obdĺžnikovým pôdorysom 2 x 3 metre za niekoľko desiatok minút. K výrobe postačí sekera.
Konštrukcia kompostéra už podľa nej poznáme záhradkára. Všetci tí plastikári, ktorí si kúpia umelohmotnú krabicu a postavia ju niekam do kúta záhrady, sú evidentní sviatoční záhradkári. Tiež tí, ktorí si vyrobia ohradu z kovových rúr a pletiva, nemajú dosť citu pre vec. Pri zhotovení kompostoviska sa snažíme objaviť prírodné riešenia z prírodných surovín. Aha obrázok. Nepoužili sme ani jediný klinec, nič čo by sme museli kúpiť, doviesť a neskôr odstraňovať z kompostu ako nevhodné. Zatlčieme do zeme tyče dĺžky 1,6 - 1,8 metra o priemere 3-5 cm. Priestor medzi nimi vypletieme tenšími konármi. Vypletanie môžeme odložiť na neskoršie. Ako bude rásť kopa kompostovaného materiálu, môžeme pridávať aj výplet.
Miesto pre kompostér si pripravíme niekde na záhrade. Tam budeme ukladať všetok bio odpad. Miesto by malo byť v chládku, nie na priamom slnku, ale môžeme ho zatieniť napríklad vysokými rastlinami, ako slnečnica, topinambur či konope. Ideálne je miesto, kde nakoniec väčšina zrelého kompostu ostane. Napríklad priamo na roličke, ktorú chceme vyživiť pre budúcoročné pestovanie. Už tento rok založíme na nej kompostovisko a budúci rok, keď kompost dozrie, ho iba rozhrnieme. Takto si zakladáme aj niekoľko kompostovísk na rôznych miestach v záhrade.
Kompostovanie
Kompostované materiály ukladáme do kompostoviska vo vrstvách. Snažíme sa o rovnomerné rozloženie, to značí, ak máme dostatok suchého lístia, vysypeme ho na hromadu a rozhrnieme na rovnomernú vrstvu až po okraje. Nie je to nutnosťou, ale ak taký rozvinutý cit pre vec máme, bude to na prospech. Na kompostovanie pridávame všetko, čo v záhrade vyrástlo, ale nám akosi "zavadzia" aj keď pojem zavadzia je v podstate nezmysel, ako tvrdí prírodné farmárstvo. Podľa prírodných princípov burina neexistuje, bioodpad neexistuje, všetko má svoje miesto a účel a keď odumrie, má prehniť tam, kam spadne. Na obrázku nižšie sú znázornené tri tenké vrstvy rôznych materiálov na sebe (lístie, konáre, zelené).
Suché lístie a suché drevo by mali tvoriť hlavnú zložku kompostu. Ak máme možnosť získať lístie aj z iných stromov, než len z tých v našej záhrade, pridáme ho do kompostu. Po niekoľkých vrstvách sa pridáva aj zemina, ktorá môže byť odobraná z menej zušľachtených miest záhrady. Zemina alebo hlina lepšie udržiava vlahu a slúži dobre aj ako závažie (proti rozfukovaniu lístia). Drevo a suché konáre pridávame po vrstvách na lístie, trávu, slamu.. Pridávame vrstvy priečne k vrstve predchádzajúcej. Drevo v dlhých kusoch skompostuje síce za dlhší čas než nasekané, ale vytvorí v kompostovom telese akúsi pevnú kostru a tým sa zabezpečí dobré prevzdušnenie, čo prospieva správnym procesom premeny.
Zeleného iba ako šafránu do kompostu patrí viacej suchých zložiek, než sviežej a šťavnatej zelene. Používame ju na zakrytie kompostu, keď sme uložili všetok materiál, ktorý sme mali k dispozícii a nechceme aby nám kompost príliš vysychal, napríklad v horúcich bezdaždivých týždňoch, necháme navrchu zelené. Stačí v tenkej vrstve. Využívame tiež rôzne byliny ako pŕhľava, bodliak, lopúch, kostihoj a iné, ktoré nám v okolí rastú hojne. Tým získa kompost dôležité zložky od liečivých rastlín, ktoré majú pre naše pestované rastliny a stromy podobný účinok ako pre človeka liečivé odvary z bylín.
Suché lístie odložené od jesene vydrží vo vreciach až do zelenej sezóny, kedy vzniká veľké množstvo dusíkatých (zelených) komponentov na kompostovanie. Na ich vyváženie musíme pridávať veľký prebytok uhlíkatého (suchého) materiálu. Z menších množstiev zeleného odpadu sa dá jednoducho urobiť suché, tým že sa v tenkej vrstve rozloží na povrchu kompostu a za pár dní na slnku uschne. Väčšie množstvá zeleného najprv usušíme na zemi a tak uložíme na kompost, napríklad seno. Podľa možností ho prekladáme niečim ďalším v tenkých vrstvách.
Pokosená tráva sa pridáva iba na doplnenie zeleného. Trávu samozrejme v perma-záhrade nekosíme. Tento kúsok sme pokosili na prístupových cestách a chodníkoch, ktoré v súlade so Záhradkárskym poriadkom musíme udržiavať pokosené. Tráva je dobrým komponentom do kompostu. Je možné pridať ju sviežu - zelenú, alebo sušenú. V zmysle zásady - hnedé (suché, uhlíkaté) : zelené (šťavnaté, dusíkaté) má byť v pomere 30:1 (C:N) alebo až 50:1. Za zelené považujeme všetko svieže, mäkké, šťavnaté a zelené (pokosená tráva, svieža burina, plody, šupky z kuchyne..). Za hnedé považujeme všetko suché, tvrdé, savé (lístie, seno, slama, drevo, papier..)
Zavlažovanie kompostu vykonávame podľa potreby polievacou krhlou. Správnu vlhkosť určíme kvapkovou metódou. Kompost, ktorý si naberieme do dlane a snažíme sa stlačiť, by nemal žmýkať vodu, nanajvýš by malo vytiecť z dlane pár kvapiek. Hnedé materiály sú dobre savé, preto stačí, ak ich polievame pomaly na viac krát. Vrch kompostu môžeme podľa potreby založiť zeleným, ktoré drží lepšie vlahu vo vnútri kompostovaného telesa. Správna vlhkosť napomáha procesom premeny a konzumácii organickej masy mikroorganizmami. Skúsený kompostár dokáže odhadnúť správnu vlhkosť aj okom, resp. vôňou.
Nedostatočná vlhkosť môže proces kompostovania spomaliť až zastaviť, príliš vysoká vlhkosť spúšťa v komposte nežiadúce hnilobné procesy premeny, ktoré sú identifikovateľné zapáchaním kompostovej masy. V takom prípade je potrebné presušenie masy. Stačí kopu trochu prevzdušniť, poprepichovať a jemne ponadvihovať. Nezabúdajme, že kompostové teleso je živý organizmus! Aby sme nemuseli doň príliš vŕtať, používame už pri zakladaní kompostu priečne kladené konáre ako bolo uvedené vyššie.
Kompost v zime žije ďalej. Príchodom zimy sa kompostovacie procesy v kompostovom telese nezastavia. Organizmy v ňom čiastočne spomalia svoj metabolizmus, podobne ako všetky živé tvory, ale vo vnútri je teplota počas celej zimy priaznivá na život a "konzumáciu". Niektoré komposty, ak sú dostatočne veľké a čerstvé, dokážu počas zimy aj v mínusových teplotách vonku udržiavať teplotu 40-50 °C vo svojom vnútri.
Dozrievanie kompostu stav na obrázku bol dosiahnutý po jednej letnej sezóne a jednej zime od založenia kompostoviska. Náš plne 100% prírodný drevený kompostér je zjari už takmer zaplnený a teraz jeho obsah necháme dozrieť. Dozrievanie kompostu môže prebiehať ešte niekoľko mesiacov až rokov. My sa na kompost neponáhľame, preto urobíme niekoľko záverečných úkonov a necháme ho rok dva v pokoji. Kontinuálne sa môžeme pustiť do založenia nového kompostu na inom mieste v záhrade. Tento kompost budeme iba občas kontrolovať, t.j. polejeme ak bude príliš sucho, skontrolujeme teplotu, vôňu a pod. Alebo ho pokojne môžeme nechať svojmu osudu, on sa najlepšie dokončí sám.
Kravský hnoj je najlepším štartérom kompostu na jar. Táto zázračná ingrediencia sa vloží na viaceré miesta pod povrchovú vrstvu a dobre sa zaleje vodou. Stačí ak máme k dispozícii kravké lajno pozbierané napr. počas minuloročnej pasienkovej sezóny, usušené až polousušené a uložené vo vedierku na jarnú aplikáciu. Kravský hnoj robí z prvotriedneho kompostu - kompost kráľovský. Na kravský hnoj ešte nasypeme primeranú vrstvu lístia, alebo suchého sena (slamy) a končíme. Vrátime sa za rok, za dva a ukážeme si výsledok. Už sa teším na tú vôňu. Ale je tiež možné, že kompost nebudeme rozoberať, ale ukážeme si pestovanie na vyvýšenom záhone. To záleží od stavu konštrukcie, a ďalších okolností ...
Plný kompostér až teraz, približne po roku, je kompostér plný. Teraz ho necháme dozrieť, rok-dva. Uvidíme. Občas naň možno niečo prihodíme. Pokračovať v kompostovaní budeme definitívne na novom kompostovisku. Mladší brat je už v prevádzke a väčšinu jarných prác skončilo uložením zvyškov tu:
Podstromové kompostovanie
V úvode článku bolo vysvetlené, ako sa lístie a plody prirodzeným spôsobom (po odpadnutí na Zem) premieňajú na kompost. Deje sa tak bez nášho zasahovania. Ak by sme sa na celý proces opadávania lístia pozreli ešte podrobnejšie, zistíme že pod stromom vzniká tenká vrstvička rozkladajúceho sa biologického materiálu. Jej plocha je približne rovnako veľká, ako pôdorys koruny stromu. Rozmiestnenie opadaného lístia a plodov je najväčšie pri kmeni stromu a smerom k okrajom sa množstvo lístia znižuje. Presne takto to má strom rád v prirodzených podmienkach tvorby nových živín.
Tento prirodzený princíp rozloženia biomasy pod stromom môžeme vhodne napodobniť a využiť ho v simulovaných podmienkach na - liečenie stromov kompostom. Kedy prikročiť k liečeniu stromov kompostom? Dlhodobé pôsobenie kyslých dažďov, nízka rodivosť stromu, nezdravá farba listov, vysoký výskyt škodcov, zarastanie lišajníkmi a machom, stromová hrdza, časté strihanie a iné. Takmer všetky choroby stromu pochádzajú z nesprávnej výživy, preto aplikáciou liečby kompostom ich môžeme vyliečiť.
Ak ovocné stromy ochorejú, môžeme im pomôcť podstromovým kompostovaním. Napodobníme prirodzený proces tvorby kompostu z opadaného lístia pod stromom tak, že ho výrazne zvýšime, vynásobíme - zintenzívnime.
- zvýšime množstvo organického materiálu pod stromom
- pridáme nové druhy bio materiálu (byliny, lístie, vetvičky iných druhov...)
- vytvarujeme kónický tvar kompostového telesa
- medzi kmeňom a kompostom vytvoríme medzeru - komín
- zalievame organickými výluhmi a bio hnojivami
- aplikujeme na celú plochu pod korunou stromu
- prestaneme sekať okolitú trávu, (max. 2 krát ročne a to kosou)
- prestaneme strom orezávať a strihať
- dotyky, cit
Celkové množstvo organického materiálu pod stromom bude mnohonásobne vyššie než býva z vlastných opadaných listov. Pridáme lístie a organickú hmotu zozbieranú zo širšieho okolia stromu. Pridáme lístie z iných stromov rovnakého druhu aj lístie z príbuzných druhov. Pridáme byliny vo forme sušenej, alebo surovej, posekané, pomleté, výluh z bylín ... podľa potreby a druhu ochorenia stromu. Vytvárame voľne ložené kompostovisko okolo kmeňa stromu a tvarujeme ho ako sopúch sopky, z ktorej vystupuje kmeň stromu. čím ďalej od kmeňa je materiálu menej a postupne sa rozplýva smerom k okraju koruny.
Väčšina stromov má koreňový systém podobný jeho vlastnej korune, niekedy aj o poloicu menší, alebo až 4x väčší. Preto prispôsobujeme rozloženie organickej hmoty popadanej okolo kmeňa stromu napodobňujúc krivku prirodzeného výskytu opadaných listov. Trávu, ktorá rastie pod stromom nekosíme. Ak, tak maximálne 2 krát ročne (na vrchole leta alebo začiatkom jesene) a kosíme ju ručne, vysušíme a seno rozložíme späť pod strom. Steblá majú byť čo najdlhšie, strnisko nechávame aspoň 10 cm, aby sa nový porast rýchle obnovil a udržiaval vlahu.
Z uvedeného vyplýva, že prikladanie kompostovateľnej hmoty pod strom je možné vykonávať aj ako prevenciu, preto tak robíme pod každým stromom aj kríkom či sadenicou paradajky, papriky, uhorky. Kompostovanie - mulčovanie. Žiadne holiny. Správny postup na zdravie pre záhradu aj jej osadenstvo.
Nezabúdajme, že strom má rád vľúdnu a priateľskú komunikáciu a hlavne dotyky. To platí nielen pri liečení stromov, ale pre stály vzťah so stromom. Nevnímajme ho len ako stroj na našu obživu, ale ako priateľa, ktorý sa s nami podelí a my mu darované opätujeme uvedomelou starostlivosťou a priateľským vzťahom.
Nech vám záhradné kompostovanie prispeje na zdravie a získate veľa múdrosti pri kompostovaní ;)