Ryžová dieta

Rozhodol som sa uviesť celý recept na ryžovú diétu tak, ako som ho obdržal od jednej priateľky. K samotnému postupu mám však niekoľko výhrad. Keďže som zatiaľ kúru neabsolvoval (a ani nemienim), okomentujem ryžovú dietu len v základných princípoch (môj komentár pod obrázkom). Kniha Zdravie s ryžou odporúča ryžovú diétu s celozrnou ryžou na očistu (detoxikácia) organizmu, na ozdravenie tráviaceho systému, žalúdočných, črevných, žlčníkových a pečeňových chorôb. Ryžová diéta má vraj priaznivé účinky pri srdcovo-cievnych chorobách a pri poruchách látkovej výmeny, artróze, reume a pakostnici, pri nedostatočnej činnosti obličiek, vysokom krvnom tlaku, problémoch kože, nechtov a pri vypadávaní vlasov. Ak zvažujete ryžovú kúru podstúpiť, poraďte sa najprv so svojim lekárom.

Ryža

Môj komentár


- Dietu považujem za nepochopenie podstaty ľudského organizmu.
- Ryža patrí medzi významné položky aj môjho stravovania, ale až takto?! Marketing, marketing, marketing ...
- Ak už má ryža pomôcť v detoxikácii, musí byť v bio kvalite.
- Viete že v súčasnosti patrí bežná ryža medzi najchemickejšie pestované potraviny?
- Od siatia po zber ryže býva až 8 krát použitá chémia.
- Podrobnejšie o ryži v knihe: Revolúcia jedného stebla / M. Fukuoka - prírodné farmárstvo

Z knihy "Zdravie s ryžou"

Celozrná ryža natural obsahuje najhodnotnejšie bielkoviny zo všetkých obilnín, málo tukov, asi 70 % uhľohydrátov, vitamíny B1, B2, B3 a z minerálnych látok malé množstvo sodíka, ale veľa draslíka, fosforu a kremíka. Má značný obsah kyseliny glukurónovej, ktorá sa v tele, s pomocou enzýmu glukuronidázy viaže s cudzorodými, ťažko odbúratelnými jedovatými látkami, ktoré je potom telo schopné vylúčiť a zbaviť sa ich. Celozrná ryža je pre obsah veľkého množstva cenných látok osobitne vhodná na redukčnú diétu a očistu (detoxikáciu).

Tento stravovací režim pozostáva zo štyroch častí. Každá trvá 9 dní, to je celkom 36 dní. Optimálne je načasovanie do pôstneho obdobia od popolcovej stredy do Veľkej noci, alebo tiež do Adventu pred Vianocami. Ďalšie vhodné obdobia sú jesenná rovnodennosť a letný slnovrat. Snažíme sa začiatok kúry zladiť so začiatkom II. alebo IV. fázy mesiaca, t.j. keď mesiac tvorí presný polkruh buď pri dorastaní, alebo ubúdaní.

Ryžová očistná kúra neznamená žiadne hladovanie, naopak môžeme sa 3x denne dosýta najesť veľmi chutnej stravy z ryže. Zbytočne sa neprejedáme, aby sme neznižovali a nenarúšali liečebné účinky tejto očisty. Na účely očisty ryžou nie je vhodné používať bielu ryžu, ktorá má 3 až 7 krát menej rôznych minerálnych látok, vitamínov a vlákniny, pretože kúra s takouto ryžou by bola nielen neúčinná, ale mohla by mať na zdravie aj nepriaznivé účinky.

Pozoruhodné na tejto ryžovej očiste je, že napriek svojej prekvapujúcej účinnosti je bezpečná aj v prípade jej náhleho a nekontrolovateľného prerušenia, kedy nedochádza k negatívnym zdravotným následkom, čo sa nedá povedať o liečebnom hladovaní. V porovnaní s hladovaním, pri zrovnateľných účinkoch, je to však metóda vcelku pohodlná a príjemná.

Konzumáciu kávy, cigarier, alkoholu je vhodné počas očisty ryžou vynechať. Stres taktiež neprospieva detoxikácii a regenerácii organizmu, môže sa prejaviť pomalším odbúravaním škodlivých usadenín a nadváhy.

1. Celozrná ryža bez soli a tuku.

Prvá etapa trvá 9 dní. Jeme varenú celozrnú ryžu, ktorá sa nazýva aj hnedá, nelúpaná, pololúpaná alebo ryža natural. Ide o nebrúsenú ryžu, ktorá býva dlhozrná alebo guľatá. Ak nie sme na celozrnú ryžu navyknutí, môžeme začať kúru s ryžou dlhozrnou, ktorá je po uvarení obyčajne mäkšia a po pár dňoch prejdeme na ryžu guľatú, ktorá je húževnatejšia, ale chutnejšia.

Ryžu večer niekoľko krát prepláchneme, scedíme a namočíme v dvojnásobnom množstve vody. Ráno ju privedieme do varu, varíme na miernom ohni v tej istej vode, v ktorej bola namočená, prikrytú čo najtesnejšou pokrievkou, kým sa takmer všetka voda nevstrebe. Lepšie keď používame ťažší liatinový alebo keramický hrniec, prípadne tlakový hrniec. Dôležité je, že ju varíme úplne bez soli a tuku. Ryža napriek tomu nie je bez chuti a má vlastnú lahodnú orieškovú chuť. Potom ju premiešame a necháme dôjsť pol hodiny až hodinu prikrytú.

Jeme primerané množstvá (nie viac, než koľko nám chutí) 3x denne, ale keď nemáme chuť môžeme niektoré jedlo, najlepšie večeru vynechať. Dôležité je jesť pomaly, v duševnej pohode a s potešením, dôkladne požuť a presliniť každé sústo, aby sme vyťažili z ryže maximum. Jedno sústo požuť 40 krát sa považuje za štandard. Pri liečení vážnejších, hlavne črevných porúch, môže byť žuvanie zvýšené až na 200 krát. Pri jedení nečítame a nepozeráme televíziu, ale sa sústredíme na jedlo a jedenie. Keď by sme sa chceli vyliečiť z vážnejších chorôb, bolo by vhodné zaobstarať si celozrnú ryžu pestovanú biologicky.

Počas kúry pijeme dobrú vodu, bylinkové nesladené čaje, alebo minerálky, ktoré obmieňame. Pijeme na prázdny žalúdok najneskôr 10 min. pred jedlom alebo tesne po jedle. Nepijeme v čase keď žalúdok trávi, čo môže byť pri tejto kúre asi počas 3 hodín po najedení. Chybou by bolo napríklad i pitie vody s citrónovou šťavou alebo vínneho striku, pretože by sa narušila regenerácia pečene a tým uzdravovanie s ňou spojených chorôb.

V tomto období, okolo 2. až 6. dňa, sa môžu objaviť rôzne subjektívne ťažkosti ako malátnosť, únava, bolesti hlavy, depresia a ďalšie, ktoré sú nepríjemné a môžu byť následkom uvoľňovania nahromadených toxínov z organizmu do krvi. Pomáha pohyb a aktivita na čerstvom vzduchu, na to nezabúdame počas celej kúry. Prospešné sú tiež sauna, ranná horúca sprcha nasledovaná studenou sprchou, klystír, resp. výplach hrubého čreva teplou prevarenou vodou alebo harmančekovým čajom, či iným vhodným nálevom. Výplach môžeme zopakovať niekoľko dní za sebou, alebo si ho necháme urobiť pod odborným dohľadom.

Cvičenie, ktoré čistí a otvára energetické dráhy a energetizuje telo, napr. joga, taj chi, meditácia alebo modlitba a podobne je prospešné počas celej doby. Čítanie hodnotnej literatúry je tiež prospešné. V tomto období sme obzvlášť citliví a chápaví pre duchovné, filozofické a mravné posolstvá. Celý proces získava na efektívnosti, keď načasujeme kúru na začiatku II. alebo IV. fázy mesiaca.

V prvej etape kúry značne strácame na hmotnosti, pretože sa telo čistí, regeneruje a odbúravajú sa choré a menejhodnotné bunky a tkanivá. Môžeme schudnúť až 15 % hmotnosti. Počas celej kúry sa úbytok na váhe pohybuje od 5% do 25%, čo záleží od stupňa zanesenia organizmu, nadváhy a našej telesnej aktivity. Pritom aj po ukončení kúry, u toho kto mal nadváhu, sa dosiahnutá prirodzená váha udrží, ak dlhodobo nerobíme nejaké stravovacie excesy, pretože v organizme dochádza k úprave a prestavbe celého metabolizmu.

Jazyk sa tiež obyčajne potiahne bielym povlakom, ktorý je vhodné pravidelne odstraňovať oškrabaním malou lyžičkou smerom nadol potom doprava a doľava, pritom si ústa vyplachujeme vodou.

2. Celozrná ryža s tepelne upravovanou zeleninou.

Druhá fáza trvá ďalších 9 dní. Ryžu môžeme už variť s pridaním štipky morskej soli, prípadne variť so strúčikom pokrájaného cesnaku a dochutiť majoránkou. Ako prílohu začíname podávať asi 25 percent zeleniny, ktorú buď varíme v pare alebo v slanej vode, prípadne dusíme s malým množstvom vody, alebo ju môžeme piecť v rúre. Túto zeleninu už môžeme pripravovať s malým množstvom morskej soli, avšak úplne bez oleja. Najvhodnejšia zelenina je: kapusta, mrkva, cibuľa, ďalej petržlen, zeler, kaleráb, rôzne druhy tekvíc, uhorky, cvikla, pór, reďkovka, karfiol, kel, brokolica, špargľa, v malom pomere možno tiež k zelenine pridávať mladú zelená fazuľku, hrášok a sladkú kukuričku.

Veľmi potrebná je tiež zelená, listová zelenina, ktorú blanšírujeme, to znamená krátko sparíme horúcou slanou vodou, povaríme v pare alebo ju môžeme nakrájanú, krátko pred dovarením, primiešať k ostatnej pripravovanej zelenine. Nevhodné sú v tejto fáze paradajky, ktoré by sa mali normálne jesť len surové, kedy sú silno zásadotvorné, čo je priaznivé, avšak po uvarení sa stávajú príliš kyselinotvorné, takže ich dusené používame len zriedka. Nevhodné sú tiež huby, ktoré počas celej kúry nepoužívame, výnimku tvoria len japonské huby shitake, ktoré môžeme od druhej fázy používať dusené v obmedzenom množstve.

Zeleninu striedame buď jednotlivo alebo v kombinácii len niekoľko málo druhov. Najlepšie je zeleninu si pripraviť ku každému jedlu vždy čerstvú a variť ju len krátko, 3 až 10 minút, podľa druhu zeleniny. Ráno sa odporúča konzumovať skôr zeleninu listovú, vrátane kapusty, kelu, na obed skôr buľvovú, nadzemnú zeleninu a na večeru zase koreňovú zeleninu. Komu vyhovuje, môže použiť dúhovú diétu: na raňajky červenú, oranžovú a žltú zeleninu, na obed žltú, zelenú a modrú zeleninu a na večeru modrú, indigovú, fialovú, bielu a žltú zeleninu, pričom sa riadime zafarbením povrchu zeleniny.

Môžeme mať ťažkosti s jedením tepelne upravovanej zeleniny, ak sme v minulosti získali odpor k vyvarenej zelenine z polievky. Avšak tu volíme takú prípravu, aby nedochádzalo k vylúhovaniu minerálov a vitamínov zo zeleniny, ktoré sú podstatné, aby naše telo bolo zdravé, kompaktné a pevné. Preto skúsime nasucho, bez oleja osmahnúť jemne nakrájanú cibuľku, mrkvu a kapustu, potom podliať malým množstvom vody, trošku osoliť, krátko podusiť a zamiešať do ryže na spôsob rizota. Avšak v tejto fáze, a vôbec v ďalších fázach ryžovej kúry, je úplne v poriadku, keď dané množstvo tepelne upravovanej zeleniny skonzumujeme vo forme zeleninových polievok mierne osolených morskou soľou. Polievku pripravujeme číru, nezahusťujeme múkou.

Snažíme sa neprekračovať 25 % množstvo zeleniny, pretože by nás to mohlo vyviesť z rovnováhy, ktorú zabezpečuje prevaha ryže, a už vôbec nie nahradzovať ryžu zeleninou, aby sme zachovali liečivé účinky kúry, kde kľúčovú úlohu hrá práve ryža. Najlepšie však je keď na toto množstvo zeleniny v druhej fáze postupne nabiehame.

V tomto období väčšinou odznejú mnohé prejavené subjektívne zdravotné ťažkosti zvlášť u ľudí telesne výrazne aktívnych, ktorí sa môžu cítiť veľmi dobre, plní energie, duševne výkonní. Bola by však škoda, keby v návale nadšenia a výrazného zlepšenia zdravotného stavu porušili alebo skrátili diétu, a tým znemožnili trvalé odstránenie zdravotných problémov. U väčšiny ľudí je však úplne normálne, že počas celej kúry pociťujú ako telesný, tak aj duševný útlm. Pri liečení vážnejších chorôb, by sme mali konzumovať biologicky dopestovanú zeleninu, to znamená nehnojenú umelými hnojivami a neošetrovanú chemickými prípravkami.

3. Predchádzajúci stravovací režim plus strukoviny.

V nastávajúcom treťom 9-dňovom období začíname doterajšiu stravu obohacovať pridávaním asi 10 až 20 percent rôznych druhov varených strukovín, ktorých množstvo však neprekračujeme. Striedame strukoviny, ako: fazuľa, hrach, šošovica, sója, bôb, cícer, ktoré sú v kombinácii s ryžou zdrojom plnohodnotných bielkovín pre náš organizmus. Azda najhodnotnejšia a veľmi chutná je sója, ktorá obsahuje až 2x toľko bielkovín ako mäso, ktoré sú tiež plnohodnotné. Vo všeobecnosti platí zásada, že strukoviny prepláchneme, namočíme na 6 až 12 hodín, podľa veľkosti, a varíme ich v tej istej vode bez soli až do mäkka. So soľou by sa varili veľmi dlho alebo by sa vôbec neuvarili.

Je dobré pridávať korenie, ktoré uľahčuje ich varenie a trávenie, ako rascu, fenikel, aníz, bazalku, prípadne morské riasy. Vodu po namočení sóje zlejeme a varíme ju v čerstvej vode, najlepšie v tlakovom hrnci. Bez tlakového hrnca by sa mala namočená sója variť až 3 hodiny, aby sa uvarila do mäkka a aby sa deaktivoval inhibítor enzýmu tripsínu, ktorý zabraňuje stráveniu jej bielkovín. Treba dať pozor, pretože pri dlhšom varení sója začína opäť tvrdnúť. Strukoviny po uvarení mierne osolíme morskou soľou alebo pokvapkáme dobrou sójovou omáčkou. Jedine bôb tvorí výnimku, pretože sa varí, hneď v osolenej vode.

4. Ryža, varená zelenina, strukoviny plus surová zelenina.

V poslednom 9-dňovom období začíname pridávať k doterajšej strave surovú zeleninu, jemne nakrájanú alebo nastrúhanú, alebo zajedáme surové listy zelenej listovej zeleniny. Zeleninu najčastejšie pripravujeme ako rôzne zeleninové šaláty. Neskôr môžeme pridávať samostatne alebo k šalátom na okyslenie mliečne kvasenú nesterilizovanú zeleninu, napr. kyslú kapustu. Takže potom náš tanier tvorí: 55% ryže, k tomu asi 20% tepelne upravenej zeleniny, 15% strukovín a 10% surovej zeleniny.

Jedným z dôvodov, prečo až tu zaraďujeme surovú zeleninu je ten, že podľa orientálnej medicíny, našej pečeni, ktorá keď nie je v poriadku, v procese liečenia nerobí dobre nič surové, teda nielen ovocie, ale aj surová zelenina. A pečeň máme postihnutú skoro všetci vzhľadom k divokým kombináciám potravy, ktoré sa zvyknú v súčasnosti konzumovať a i preto, že jeme sústavne niečo medzi jedlami, keď máme ešte plný žalúdok, čo všetko spôsobuje v tráviacom trakte kvasenie a tvorbu toxínov, ktoré musí pečeň neutralizovať. Taktiež pitie alkoholu pečeni neprospieva, alkohol sa však tvorí pri trávení aj sám, ak kombinujeme jedlo s cukrom, sladenými nápojmi a ovocím, čo spôsobuje kvasenie.

Bežná príprava zeleninového šalátu môže vyzerať napríklad takto: Nakrájame jemne pozdĺž vlákien cibuľu a rozmrvíme ju, na hrubom strúhadle nastrúhame kapustu, na jemnom strúhadle mrkvu, trochu petržlenu, zeleru, pridáme niečo zelené, napr. nasekanú petržlenovú alebo zelerovú vňať alebo kučeravý kel, ružičkový kel či mladé kalerábové alebo karfiolové listy, alebo aj brokolicu. Trochu posolíme morskou soľou alebo prírodnou vegetou bez glutamátu sódneho či pokvapkáme dobrou, tradične dozrievanou sójovou omáčkou, pridáme dobrý za studena lisovaný panenský olej (slnečnicový, olivový, tekvicový) a okyslíme citrónom alebo jablčným octom či pridaním nejakej kvasenej zeleniny, alebo jej šťavy. Nie je vhodný obyčajný ocot. Až teraz začíname používať olej v malom množstve. Potom všetko dôkladne premiešame. Môžeme urobiť väčšie množstvo šalátu a natlačiť ho do pohára s tesným uzáverom a uložiť do chladničky, kde ho môžeme skladovať aj týždeň. Elektrické strúhadlo na zeleninu nám prácu pri príprave väčšieho množstva šalátu značne uľahčí.

Hlávkový šalát dobre opláchneme a pokrájame na väčšie kúsky a podobne ochutíme „soľou, olejom a citrónom“. Zálievky s vodou do šalátov nepoužívame, pretože dochádza k vylúhovaniu vitamínov a minerálov. Najlepšou a najzdravšou zálievkou sú naše vlastné sliny, uvoľňujúce sa pri dôkladnom žuvaní.

Tiež pri surovej zelenine používame radšej jednorazovo menej druhov zeleniny, ale ich striedame. Aj v zime by nemal byť žiadny problém so zeleninou, pretože bielu a červenú kapustu, cibuľu, mrkvu, petržlen, zeler, cviklu, kel, prípadne ďalšie druhy zeleniny dostaneme kúpiť po celý rok, a to nám stačí tak na šaláty, ako aj na tepelnú prípravu zeleniny a nezaťaží to veľmi náš finančný rozpočet.

Kyslá kapusta je najznámejší druh pickles. Ďalšie možnosti sú: jemne strúhaný kaleráb gigant, pár strúčkov prelisovaného cesnaku, morská soľ; jemne strúhaná cvikla, strúhaný chren, soľ; avšak môžeme vyskúšať takmer každú zeleninu s pridaním asi 1,5 % morskej soli, natlačiť ju s ďalšími prísadami do veľkého uhorkového pohára a zaťažiť fľašou s vodou. Prikryjeme utierkou a už za 5 až 10 dní môžeme konzumovať kyslú, mliečnokvasenú zeleninu. Dodržiavame hygienu a vyberáme ju len čistou lyžicou, aby sa pickles nekazilo a ak je treba dolievame prevarenú slanú vodu, aby bol povrch vždy pokrytý tekutinou. Neskôr ju môžeme preložiť do menších pohárov s twist off uzávermi a uložiť do chladničky, kde nám vydrží veľa mesiacov.

Miesto zaťaženia zeleniny v pohári fľašou možno pohár tiež uzavrieť igelitovým sáčkom s gumičkou, kde zelenina taktiež vykvasí a vytváraný kysličník uhličitý zabraňuje jej kazeniu i keď povrch nie je pokrytý vytlačenou tekutinou. Treba ju však občas zatlačiť rukou a tak vytlačiť zo zeleniny tvoriace sa plyny, ktoré ju nadvihujú.

Prechod na „normálnu“ stravu

V podstate posledné, IV. obdobie tejto ozdravnej kúry, je už plnohodnotnou stravou, ktorá obsahuje všetko, čo naše telo pre svoju stavbu, zachovanie zdravia, aj pri ťažkej fyzickej práci, potrebuje.

Hlavné zmeny, ktoré je však vhodné vykonať, spočívajú v tom, že ryžu môžeme začať striedať a kombinovať s ďalšími plnohodnotnými celozrnými varenými obilninami, ako lúpaný, alebo nahosemenný ovos, jačmenné krúpy, pšeno, pohánka, amarant, pšenica, špalda (stredoveká, znovu objavená prapôvodina pšenice s obsahom množstva cenných výživových látok), kukurica a produktmi z nich, ako celozrný, resp. šrotový chlieb, kaše a celozrné (graham) cestoviny, ovsené vločky, prípadne tiež zemiaky.

Pri strukovinách môžeme rozšíriť jedálny lístok hlavne o tofu, (textúrované sójové proteíny, tzv. sójové mäso nie je moc vhodné pre častú konzumáciu), niekedy vajíčka, najlepšie namäkko. Občas syry a iné mliečne, najlepšie kyslo-mliečne výrobky, prípadne mäso, ak nám robí problémy sa živočíšnych bielkovín vzdať. Pri konzumácii mäsa sa však odporúča riadiť sa zásadami oddelenej stravy, čo znamená. jesť mäso, respektíve živočíšne bielkoviny samostatne, len s množstvom dusenej a surovej zeleniny, teda nekombinovať ho so škrobovinami, ako sú zemiaky, ryža, cestoviny a chlieb.

Až tu už môžeme začať viac soliť a používať viac oleja, olejnatých semien a iných tukov. Nepoužívame však stužované, hydrogenizované tuky ako Rama, Hera a pod., ktoré sú škodlivé, narúšajú prostaglandíny imunitného systému a preto používame radšej maslo. Až teraz začíname konzumovať ovocie, najlepšie samotné, alebo aspoň tri štvrte hodiny pred iným jedlom.

Nielen v tomto prechodnom období by sme mali dbať tiež na to, že nie je dôležité len to, čo jeme, ale tiež koľko toho jeme, ako to jeme, s čím a kedy to jeme. Prepchatie žalúdka i tým najlepším jedlom spôsobuje kvasenie. Jesť by sme mali v pohode a dôkladne potravu požuť, nezapíjať a nesplachovať sústa tekutinami. Vyvarovať sa zlých kombinácií; cukor spôsobuje kvasenie každej potravy, ovocie sa nekombinuje so zeleninou, ale ani s ničím iným, nevhodná je kombinácia škrobovín s mäsom ale aj inými živočíšnymi bielkovinami a nekombinujeme tiež navzájom viacero živočíšnych bielkovín.

Pijeme pred jedlom alebo tesne po ňom, nikdy nie medzi jedlami, keď je žalúdok už v procese trávenia, rozriedili by sme tým tráviace šťavy, a tak nenapraviteľne narušili trávenie, čo niekedy môže spôsobiť až koliky. Taktiež nemaškrtíme medzi jedlami, keď ešte žalúdok nie je prázdny a trávi, čo má rovnako rušivý vplyv na trávenie. Toto sa potom prenáša ďalej do čriev, ktorých činnosť a stav, a tým celý organizmus sa narúšajú.

Dobrá zásada je nejesť po 18. hod večer (najneskôr 4 hod. pred spánkom), inak potrebujeme oveľa dlhšie spať a ráno vstávame unavení a malátni. Ak sme sa už takto prehrešili, vypusťme raňajky alebo raňajkujme len ovocie, ktoré napomáha čistiacim a vylučovacím funkciám, čo vtedy náš organizmus potrebuje.

© na zdravie 2016