Breza previsnutá

Betula pendula

Stromy / Breza previsnutá

Breza previsnutá je ker, alebo statný listnatý strom, ktorý dosahuje výšku až 30 m, priemer kmeňa až 0.9 m, dožíva sa 150 rokov. Kôra je na vetvičkách v mladosti hnedá, časom na starých kmeňoch biela s odlupujúcou borkou. Breza predstavuje nenáročný rýchlo rastúci strom, ktorý je vysádzaný pri rekultiváciách krajiny a osadzovaní odlesneného územia. Je to typický pioniersky druh, ktorý je veľmi aktívny pri kolonizácii krajiny. Národný strom Ruska je známy ako prostriedok (šampón) pre výživu a rast vlasov. Stredne ťažké drevo je mäkké, ale húževnaté a elastické. Ľahko sa s ním pracuje, je výborným palivovým drevom, ktoré vďaka obsahu terpénov horí zeleno. Vetvičky sa používajú na metly a vo fínskej saune na masáž.

Breza
Breza
Breza
  • Breza previsnutá - Betula pendula
  • Breza bradavičnatá - Betula verrucosa
  • Breza čierna - Betula nigra
  • Breza papierová - Betula papyrifera
  • Breza plstnatá - Betula pubescens
  • Breza žltá - Betula alleghaniensis
  • Breza himalájska - Betula utilis

 

Zaradenie: Breza (Betula) je rod listnatých stromov z čeľade brezovité (Betulaceae). Názov: Breza previsnutá, čes. Bříza bělokorá, angl. Silver Birch, nem. Hänge-Birke, pol. Brzoza brodawkowata, rus. Берёза повислая, fr. Bouleau verruqueux, it. Betulla bianca, esp. Abedul común, por. Vidoeiro-branco, maď. Közönséges nyír, ukr. Береза повисла, chor. Obična breza. Staré názvy: strhnem. Birke, sthnem. Birka, agsas. Birce, stangl. Bierce, Birce, bret.Bedwen, velš. Bedwen, iortwg, skot, Beithe, ir. Beith gleal, stir. Beithe.

Breza zem, vzhľad, habitus

Breza má svoje nemecké meno („Birke“) jedinečnej kôry oboch našich domácich druhov (sthornom. bircha, z indogermánskeho koreňa bher(e)g, „žiarivo biely"), ktorá je vyvolávaná odumretými bunkami jemne rozptýlených zrniek betulínu. Podľa tejto bielej, priečne pruhované, neskôr chrastovité kôre s pozdĺžnymi trhlinami sa breza visutá a jej podobná breza slatinná tiež najlepšie rozpozná. Breza potrebuje veľa svetla a tiež sama pôsobí svetlo a vzdušne. Jej jemné vetvovie sa poddáva vetru. Jej svetlé lístie pozostáva z malých jemne ozubených a zašpicatených listov, ktoré na jar zažiaria svetlo zelenou farbou a na jeseň sa sfarbujú do žlta, V zime jej kliestie žiari načerveno a hnedo.

Ako pioniersky strom je breza jedným z prvých stromov, ak majú byť opätovne zalesnené plochy ležiace úhorom. Môže kolonizovať ako tvrdú skalu či chudobný piesok, tak aj kyslé rašeliniská a jej plochý koreňový systém ukazuje, že toho od pôdy veľmi neočakáva. To málo minerálov, čo breza potrebuje, je možné využiť z húb.

Samičie mačičky sú v lete vyzreté a potom sa uvoľňujú v myriádach malých okrídlených orieškov (tz. „vrtuľiek“), ktoré môžu nesené vetrom rýchlo kolonizovať veľké lány zeme. Husté lesy vytvára breza visutá iba v raných štádiách sukcesie, jej preferovanými spoločníkmi pod svetlou strechou lístia sú trávy a neskôr, keď to umožní lokalita, aj iné druhy stromov, napr. dub. Keďže sa brezy nedožívajú vysokého veku (80-100, vzácne 120 rokov) a ich vlastné semenáče pod jej korunou zanikajú, breza vždy urobí miesto pre iné stromy po tom, čo pripravila a zlepšila pôdu.

Toto všetko ukazuje charakter brezy. Viať ako vietor a tiež opäť zájsť a dávať tak miesto pre ostatné stromy. Priateľská breza prejasňuje temnú samotu a ťažkosť severných krajín.

Breza na zdravie, liečenie, voda

Breza bývala vždy nesmierne dôležitým stromom miernych a arktických zón. Rovnakou mierou v Ázii, Európe i Amerike bývala jej odolná kôra používaná pre lode a kanoe, nádrže a vyčinená aj na vedrá a topánky. Okrem toho obsahuje jej kôra brezový decht, dôvod, prečo dokonca aj čerstvé brezové drevo ľahko horí. Jedno ruské príslovie hovorí, že breza dáva svetlo (pochodne zo zrolovanej kôry), tíši výkriky (brezový decht na mazanie kolies vozidla), lieči (viď dole) a čistí (brezové vetvičky k stimulujúcim úderom tela v saune). Tiež severoamerickí Ojibwavovia používali brezu kobradom v chyžkách potenia a niekedy svoje típí pokrývali kôrou; tá bola v starej Európe používaná podobným spôsobom vo forme strešných šindľov.

Rovnako dobre ako breza vie zaobchádzať s vodným hospodárstvom prírody, tak aj účinkuje na príjem a výdaj vody v ľudskom tele. Čaj z mladých listov alebo slávna miazga brezy povzbudzuje žlč, obličky a močový mechúr. Pôsobí všeobecne močopudne, protizápalovo a ľahko potopudne. Krv čistiaca miazga brezy je už oddávna vysoko ceneným tonikom pre celý metabolizmus. Vnútorne používaná breza má tiež ľahko antidepresívny účinok. Prináša svoju duševnú vláčnosť a miernosť k tým, čo inklinujú k strnulosti a tvrdošijnosti, a pomáha pri chorobách ako artritída a reuma.

Veľmi známa je aj brezová vlasová voda ako vonkajšie používané tonikum pre pokožku hlavy. Na čistiacu kúru na jar sa mladé lístky zbierajú v apríli a máji. Dva až tri alebo štyri šálky čaju (vyskúmaj sám na sebe, koľko lístkov na šálku máš rád) sa pijú denne asi tri týždne. Mladé lístky brezy sú okrem toho tiež zdravou prísadou k čerstvým zeleninovým šalátom.

Homeopatický prostriedok Betula albumu sa popisuje ako omladzujúci, čistiaci a utešujúci. Vnáša životnú silu a osviežujúce svetlo do temného, starého alebo chorého okolia.

Breza tradície, povesti, mytológia

Breza bola vždy „stromom počiatku“. Pripravuje pôdu rovnako ako dušu. Prvé odpisy prastarých indických ved boli písané do brezovej kôry a tiež v starom Írsku uvádza „matka učenia“ abecedu: prvé písmeno b, beth, je breza. Na podiv je slovo beth so začiatkom spojené aj v židovskej kabale. Hebr. beth je „dvojka, ktorá otvára nadobúdanie tvarov tvorenia“.

Mýtus hovorí, že úplne najstaršie znaky ogamu boli vyrezané do brezového dreva, aby boha svetla Lugha varovali pred blížiacim sa únosom jeho manželky do podsvetia: „Toto znamenalo sedem B na jednej palici z brezy: tvoja manželka bude sedemkrát odnesená. Preč od teba do podsvetia alebo do inej krajiny, ak nebude chránená breza. Z tohto dôvodu má tiež B (breza) predsedníctvo [v abecede] - lebo to bolo na breze, kde bol ogam prvýkrát napísaný.“

„Ak nebude chránená breza“ - táto ochrana breza je nápadným znakom mnohých zvykov z celej Európy: kolísky a jasle z brezového dreva mali deti ochraňovať pred zlými vplyvmi (v rozprávkach hrozba, že víly by mohli dieťa zameniť za svoje, tzv. podvrhnuté dieťa), a známa metla z brezového kliešťa bola viac než len praktická pomôcka do domácnosti. Pomocou neho býval z domu rituálne vymetaný „duch starého roku“, aby urobil miesto pre nových. Potom sa táto metla zavesila ako ochranná kúzlo na štít domu alebo nad domové dvere.

Jemná a ľúbezná breza bola svätá Friza, choti (boha vetra) Odina, a neskôr alchymisti a bylín znalí ľudia brezu asociovali s rímskou obdobou Friggy, bohyňou Venušou. Rituály a zábavy jari a plodnosti sa všade odohrávali v brezových hájoch, pozemskom prejave bohyne lásky. Ešte pred nedlhou dobou mizli napr. škótski chlapci a dievčatá po pároch do brezových lesíkov, zatiaľ čo dospelí boli na tento jeden deň zbavení svojich manželských sľubov. Jedna stará waleská báseň znie:

Je to pravda, dievča, ktoré milujem,
Že netúžiš po breze,
Silnom raste leta?
Nebuď rehoľníčkou na jar.
Asketizmus nie je tak dobrý
ako ker ...
Príď k rozširujúcej sa breze
Na vyznanie stromov a kukučky.

Cirkvi sa to nepáčilo. Onedlho potom, čo obyvateľstvo väčšiny európskych krajín odvrátila od ich hriešneho vyvádzania, ľudia jednoducho otočili ostrím a namiesto toho, aby chodili z dediny k brezovému háju, prinášali jednu vybranú brezu do dediny, farebne ju vyzdobili a slávili okolo nej slávnosť jari (májky sa prvýkrát začali v 13. storočí). Cirkev to však nevzdávala. Brezové ratolesti boli prinášané do kostolov, ako svätodušná dekorácia, a všetky zvyky tak pomaly dostávali aspoň kresťanské maskovanie. Jeden ruský svätodušný zvyk môže len ťažko skrývať svoje predkresťanské korene: obzvlášť krásna mladá breza je obradne prinesená do domu, slávnostne vyzdobená a počas troch dní uctievaná ako duch života a navracajúca sa vegetácia. Strom začínajúceho roku, začínajúcej jari, začínajúceho života. V sibírskom šamanizme má breza dokonca ešte vyšší status: tu je samotným stromom života (viď štát o sibírskom šamanizme). Je uctievaná ako udesi-burchan, „božstvo dverí“, pomáha šamanom preniknúť do sveta duchov a - čo je to veľmi dôležité - sa z neho opäť vracať.

Mocní keltskí náčelníci halštatského obdobia bývali pochovávanie s malým, kužeľovitým klobúčikom z brezovej kôry (Hochdorf, Hirschlanden). Archeológovia sú nanajvýš zmätení z toho, prečo so sebou mali bohato nastrojení bojovníci nosiť kúsok kôry, ktorá vyzerá skôr na to, ako by zľahčovala jej nádheru a slávu.

O čom nemajú ani najmenšie potuchy, to je neviditeľný majestát brezy ako sprievodkyňa duší a neviditeľný majestát hrdého bojovníka, ktorý sa nakoniec skloní pred nebeskou Matkou a nechá sa jej pažami smrti a znovuzrodenia kolísať ako malé dieťatko.

Breza oheň, inšpirácia, použitie

Breza je skutočne stelesnením onej časti duše sveta, ktorá je v mýtoch popísaná tisícami menami, Frigga a Demeter alebo Afrodita a Venuša, božia matka a bohyňa lásky. Breza je tiež krstnou mamou starogermánskej runy Berkana s významom materstva, prsia, ochrana. Tvar run sa vyvíjal zo symbolu materského pahorku mladšej doby kamennej, ktorý symbolizoval prsia matky zeme. Aj írska bohyňa matka Brigid nesie vo svojom mene príbuznosť k bhereg, prastarému indogermánskemu menu pre brezu. Preto ani neprekvapí, že znaky ogamu, ktoré varujú Lugha, sú vyryté do brezy: breza sama JE jeho manželkou, partnerkou boha svetla a už tým, že toto varovanie je zanesené na brezové drevo, je v bezpečí a spojená s ním.

Breza je stelesnením „bielej bohyne“. Keď sa zmení klíma (napr. po dobe ľadovej alebo v dôsledku kontinentálneho driftu), potom deva brezy nozsieva svoju sejbu po šírych tondrách, močiaroch a pustatinách, aby na ne vrátila život a lásku, ktorú by chcela vyjadriť paneta Zeme. Jej fyzické telo sa možno zdá byť mäkké a pokorné avšak breza je stelesnením najmocnejšej sily vesmíru: sily lásky a starostlivosti.

Breza

Najsličnejšie opatrovateľka
všetkého novozrodeného života
Neporaziteľná ochrankyňa
pred zhubným úsilím
Princezná svetla,
ktoré tmu napĺňa radosťou
Veľká tkadleno
na stolici matky zemne
Ukáž nám cestu od
množenie bolestí
K harmonickému životu
s nevinou v srdci
Ty, ktoré vnútri živíš dieťa
a zhášaš jeho smäd
Sú to deti,
ktoré budú prvými.

Odkazy, linky, súvisiace články

Mohli by vás zaujímať podobné články na tému breza, stromy, brezové lesy a pod., ktoré sme objavili na webe, keď sme sa venovali tomuto krásnemu a statnému listnatému stromu:

© na zdravie 2016