Cezmína ostrolistá

Ilex aquifolium

Cezmína je jedovatá rastlina, stálezelený listnatý ker, alebo strom, ktorý je zastúpený 600 druhmi, rastie všade na Zemi, dosahuje výšku 2-25 m. Rastie pomaly s veľkou vytrvalosťou, približne 10-12 cm za rok, a dožíva sa až 100 rokov. Cezmína je pestovaná ako okrasná rastlina, jej husté, ťažké, ľahko leštiteľné zelenkasté drevo dobrej kvality sa v minulosti spracovávalo na drevorezby, dýhy alebo na vychádzkové palice, ako náhrada ebenového dreva, keďže dobre viaže tmavé pigmenty. Bobule cezmíny sú jedovaté, čaj z listov znižuje horúčku, mierni kašeľ a čistí dýchacie cesty, povarené v mlieku na prekyslený žalúdok. Podporuje silu a jasnosť, rozhodnosť, rovnováhu hlavy a srdca. Výzdoba pri kresťanských sviatkoch.

Cezmína
Cezmína
Cezmína
  • Cezmína ostrolistá - Ilex aquifolium
  • Cezmína modrá - Ilex x meserveae
  • Cezmína kanárská - Ilex canariensis
  • Cezmína paraguayská - Ilex paraguariensis

 

Zaradenie: Cezmína (Ilex) je rod listnatých stromov z čeľade cezmínovité (Aquifoliaceae). Názov: Cezmína ostrolistá, čes. Cesmína ostrolistá, angl. Common holly, nem. Europäische Stechpalme, pol. Ostrokrzew kolczasty, rus. Падуб остролистный, fr. Houx, it. Agrifoglio, esp. Acebo, por. Azevinho, maď. Közönséges magyal, ukr. Пaдyб звичaйний, chor. Obična božikovina. Staré názvy: strhnem. huls, sthnem. hul, agsas. hole, stangl. holin, stsev.holegn, bret.kelenn, velš. celynnen, skot, villeann, ir. cuilleann, stir. tinne.

Cezmína zem, vzhľad, habitus

Cezmína sa vyskytuje v severozápadnej Európe ako stálozelený strom, v strednej Európe zostáva skôr krovitá. Vyniká svojimi lesknúcimi sa, kožu podobnými, hlboko tmavými listami, ktoré sú zvlnene zúbkované. Výrazné a nanajvýš ostré tŕne na okrajoch listu sa vo vyšej časti koruny (nad úrovňou vyžierania zvieratami) výrazne zjemňujú. Ilex často vyhľadáva spoločnosť duba. Keďže ani on neznáša tvrdé zimné mrazy, zostáva pre neho východná Európa zakázaná. V nepravidelných a neporovnateľne miernejších vlnách zimných mrazov v Nemecku vytvárajú väčšinou iba nízke húštiny alebo vzpriamené, stromovité kríky, avšak až 15 m vysoké stromy, ako ich poznáme napríklad z mierneho podnebia Britských ostrovov, sa u nás vyskytujú iba veľmi vzácne.

Ilex potrebuje ochranu vysokého lesa pred chladom. Vyhľadáva lesné pastviny a otvorené krajiny listnatých lesov, najradšej potom, ako už bolo povedané, dub, ale patrí aj k nemnoho listnatým stromom, ktoré môžu žiť v tieni uzavretých bukových lesov.

Rastie trpezlivo a s veľkou vytrvalosťou. Drevo cezmíny je adekvátne dobrej kvality, rovnomerne tvrdé, tuhé a jemnovláknité. Na pôdu nemá vysoké nároky a rastie na piesčitej, kyslej aj vápenatej pôde. Cezmíny sa dorastajú do veku 250-300 rokov.

Existujú samčie a samičie stromy. Po približne 20 rokoch začína cezmína kvitnúť. Z osí listov v máji a júni vyráža malé biele kvety, ktoré jemne voňajú. Dvojdomosť tu vznikla zakrnením: samčie kvety nemajú pestík a samičie iba zakrpatený semenník. Najprv zelené, na jeseň potom žiarivo červené zostávajú cez zimu na strome a sú nanajvýš dôležitou súčasťou potravy pre vtáctvo, semená klíčia až v druhom alebo treťom roku.

Na Škótskej vysočine možno pozorovať neobyčajný fenomén: tam, kde je populácia pre oplodnenie hmyzom príliš riedka, vytvára cezmína občas jedince, ktoré kvôli miestnemu zachovaniu rodu majú obe pohlavia. V Nemecku je cezmína chránená.

Cezmína na zdravie, liečenie, voda

Pre ľudí sú bobule cezmíny jedovaté, silne preháňavé a vyvolávajú silné nútenie na zvracanie. V liečiteľstve sa používajú jej listy. Čaj: 1-2 čajové lyžičky na šálku vody, cez noc nechať lúhovať a ráno krátko povariť, denne vypiť po dúškoch 1-2 šálky. Čaj sa používa pri horúčkovitých prechladnutiach, pretože znižuje horúčku, mierni kašeľ a uľahčuje odkašliavanie hlienu z dýchacích ciest. Bachov kvet je v spojení s princípom všeobsiahlej lásky. Je určený pre tých, ktorí sa sami odlúčili a teraz pociťujú city ako žiarlivosť, závisť a nenávisť, alebo už ani to nie. Cezmína otvára srdce.

Cezmína tradície, povesti, mytológia

V súlade so svojimi tŕnistými listami, krížovitými kvetmi a krvavočervenými bobuľami je cezmína už dlho asociovaná s Kristom. Podľa nemecko-švajčiarskych povestí sa vejáre z cezmín v Jeruzaleme stali tŕňovými po tom, čo sa jasot masy zmenil v preklínanie Ježiša. Cirkev tieto príbehy normálne ihneď využila na to, aby dotyčnú rastlinu tiež hneď zatratila, ale pri „Kristovom tŕni“ nastal napodiv pravý opak. Stal sa dôležitou rastlinou pri výzdobe kostolov, predovšetkým na Kvetinovú nedeľu* (jeden týždeň pred Veľkou nocou) a na Vianoce. V origináli Palmensonntag, „palmová nedeľa“, odvodené z nemeckého názvu pre cezmínu Stechpalme („ostnatá, tŕnistá“, doslova „bodajúca palma“). Tak aj cezmína dostala v Nemecku nové meno - čiže Boh v Biblii nenariadil Veľkú noc oslavovať "palmovými" vejármi? V miernej klimatickej zóne sa iné „palmy“ ani nevyskytujú.

Latinský pojem ilex je už presnejší, pochádza z rímskeho označenia pre dub zimný Ouercus ilex a znamená „stálozelený“. Aguifolium potom znamená „ihličkovo listnatý“. Avšak nie každý človek v kresťanskej spoločnosti bol spokojný so všeobecným cenením si tohto zvláštneho, tmavého stromu. Pokusy o podkopanie jej postavenia však vždy stroskotali na vehementných reakciách prostého ľudu. Stredoveká balada z Anglicka, kde cezmína ešte dnes hrá medzi stálozelenými stromami na Vianoce najväčšiu úlohu, bráni tradícii prinášania vetvičky tohto stromu na Vianoce / zimnom slnovrate do domu:

Tu prichádza ostnatý tŕň,
ktorý je tak vznešený,
Všetkým ľuďom sa páčiť
je jeho zámerom,
Haleluja!
Ak by ste mali kedykoľvek
na tento tŕň nadávať, haleluja!
Ktokoľvek proti tomuto tŕňu
usporiada krik davu,
Nech visí
na vysokom oblúku.
Haleluja!
Ktokoľvek proti tomuto
tŕňu spieva,
Nech plače a jeho ruky taktiež.
Haleluja!

Čo sa predkresťanských zvykov týka, cezmína sa v starých prameňoch v podste nevyskytuje, okrem dokumentov, ktoré obsahujú zaklínadlá anglosaských šamanských doktorov znalých bylinkárstva. Jeden z týchto rukopisov spomína napríklad žalúdočnú kôru, pre ktorú sa pri prekyslenom alebo napuchnutom žalúdku na malé kúsky narezané listy povarí v mlieku, kým nezmäknú, a potom sa vždy ráno a večer po jedle vezmú tri kúsky (číslica tri sa mimochodom vyskytuje častejšie, u Anglosasov bola posvätným číslom). Anglosaský názov pre cezmínu je holegn, čo je úzko príbuzné so slovom holy, „svätý, posvätný“.

Oheň z duba nebol rozdúchaný nebol rozdúchaný iba na ten účel, aby sa oslavovali brány zimného slnovratu, ale na mnohých miestach aj o letnom slnovrate. V niektorých tradíciách je dub kráľom pribúdajúceho roku (kedy sa dni predlžujú) a cezmína je kráľom nasledujúceho ubúdajúceho roka.

Neznámeho pôvodu je zvyk široko rozšírený na Britských ostrovoch, ktorý cezmínu vníma ako stelesnenie mužskej časti prírodných síl a brečtan ako stelesnenie ženskej časti. Pri prerezávaní húštin a krovia sa mnohí sedliaci najmä vo Walese, ešte vyhýbajú tomu, aby hoci omylom neublížil nejakej cezmíne.

Cezmína inšpirácia, oheň, použitie

Naše stopy cezmínového kráľa siahajú približne do 12. storočia. Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že zdĺhavý proces obracania (kontinentálnych) Anglosasov na kresťanskú vieru započal až v 9. storočí, môžeme predpokladať, že cezmínový kráľ má predkresťanské korene - beztak je jedným z aspektov prastarého archetypu Zeleného muža. Dokonca aj v prípade, že by reťazce ústneho tradovania mali byť prerušené, má ako archetyp dosť sily na to, aby sa v ktoromkoľvek čase medzi ľudom opäť objavil, ako napr. prastará matka bohov, ktorá sa v mnohých kresťanských kultoch opäť objavuje ako Matka božia Mária.

Ešte predtým, než som začal so svojimi rešeršami o tomto strome, tak som v jej prítomnosti vždy prežíval pozoruhodné sálanie sily a jasnosti, dôstojnú formu rozhodnosti, vznikajúcu živou rovnováhou hlavy a srdca. Človek tak jasne vidí všetky aspekty a dôsledky rozhodnutia a je naplnený aj úprimnou účasťou pre všetkých zúčastnených a postihnutých. Kedykoľvek som šiel k cezmíne citovo rozjatrený, tak som sa tam často zrazu našiel s jedným z jej listov v každej ruke. Moje ruky jej zvierame do krvi, len mierne bolestivo. Je to, akoby vám niekto hovoril: „Tak poď, vzchop sa, dokážeš sa vysporiadať so všetkým, čo ťa na tvojej ceste stretne!“ Chrbtica sa vzpriamuje, dych prehlbuje a zrazu máte v ruke „meč pravdy“. Ako Ježiš vyhnal kupcov z chrámu - „Ja som mečom!“ - môžeme aj my vykázať našich vlastných raráškov, aby nás neovládali: hlasy sebaľútosti, závisti, hnevu, netrpezlivosti...

Potočný kvet nie je žiadnym prekvapením: všeobsahujúca láska. Kresťanskí ezoterici nazerajú na ukrižovanie (Kristova krv, ktorá sa rinie do zeme - Golgota / Jeruzalem je hlavnou čakrou planéty) ako na telesné oplodnenie planéty Zem princípom božej lásky. V tomto zmysle je pravdou, že cezmína tu má svoj pôvod, hoci historicky je oveľa staršia. Nazývali ju preto Anglosasovia „posvätným stromom“?

Cezmína básnik

Lipni na pravde
Ktorú v sebe nájdeš
Zakoreň svoju odvahu,
Svoju ráznosť do nej
Protni ilúzie
Ako mečom v pevnej ruke
A zrozumiteľnosti lásky
Priveď život krajine.

Odkazy, linky, súvisiace články

Mohli by vás zaujímať podobné články na tému cezmína, stromy, cezmínové porasty a pod., ktoré sme objavili na webe, keď sme sa venovali tomuto krásnemu bielo kvitnúcemu stromu:

© na zdravie 2016