Smrek obyčajný stromy na zdravie

Smrek zem, vzhľad, habitus

Príbuznosť druhov Smrek a Jedľa je taká významná, že váčšina informácií platí pre oba tieto stromy. Geologicky vzaté sú ihličnaté stromy podstatne staršie ako stromy listnaté. Sú tiež oveľa húževnatejšie ako listnaté stromy a teda lepšie prežívajú za ťažkých podmienok. Na listových orgánoch (ihličie) majú oveľa lepšiu ochranu pred odparovaním a darí sa im v oblastiach s iba krátkymi obdobiami tepla, pretože v dlho žijúcich ihličkách môže byť tiež v nepriaznivých ročných obdobiach a veľmi skoro na začiatku jari vykonávaná fotosyntéza.

Pobočné vetvy visia na smrekoch a jedliach, vyskytujúcich sa v končinách bohatých na sneh, často voľne dole „hrebeňový smrek“, čo má dôležitú ekologickú funkciu zabráneniu zhromažďovania sa príliš veľkého množstva jedincov. Po celom svete existuje veľký počet druhov smrekov a jedlí, ktoré sa puntičkársky prispôsobili klimatickým podmienkam svojho regiónu. Našich osem európskych druhov však môžeme pokojne považovať za typických zástupcov svojho druhu.

Smrek má rovnako ako Jedľa biela vzpriamený rast a vytvára pravidelne každý rok nový preslenový suk. Jeho presne dodržiavané geometrické pravidelnosti zhora vyzerajú ako zelený snehový kryštál. Ihličky na strome zostávajú po dobu niekoľkých rokov a každý rok v júni všetky vetvy obrúbia nový, svetlo zelený prírastok ihličiek.

Ihličky sú na krátkych stopkách, ktoré nepadajú zároveň s ihličím, čo holé smrekové vetvy robia drsnými ako strúhadlo. Čisté porasty často pôsobia temne a tiesnivo, v prirodzenom smrekovom pralese sa však dojem uvoľňuje jednak tým, že staré stromy už nemajú tak uzavretý tvar a stoja zmiešané s mladými stromami, jednak tým, že sa v nich môžu vyskytovať aj niektoré druhy listnatých stromov. Smrek môže ovládať obrovské plochy, najmä v severskom, boreálnom ihličnatom lese. Darí sa mu dobre v pohoriach (1200 až 1400 m n.m.) a v zóne ihličnatých lesov tiahnuci sa od Škandinávie až na Sibír.

Smrek dobre znáša chlad, kyslosť pôdy a tiež určitú suchosť, ale žiadne horúčavy. Vyhýba sa tiež miernym atlantickým zimám. Smreky obývajú obrovský lesný pás, ktorý siaha od nórskeho pobrežia Atlantického oceánu až k sibírskemu pobrežiu Tichého oceánu.

Ako robustný majestátny strom sa smrek stal záchrancom v núdzi pri nevyhnutnom opätovnom zalesňovaní v 18. a 19. storočí a po oboch svetových vojnách. Rastie rýchlo a vďaka svojej enormnej produkcii biohmoty je ešte stále hospodárskym stromom Európy číslo jeden. Smrek sitka (Picea sitchensis) rastie dokonca ešte rýchlejšie ako smrek obyčajný, ale ten zase lepšie znáša suchosť a chlad. Smreky na pôde vytvára veľké množstvo surového humusu. Niektoré lesy bývajú občas postihované ohňom alebo epidémiami hmyzu: prirodzeným sledom vegetačných foriem, tak príroda napĺňa svoj zákon neustálej premeny.

Na zlých, plytko založených pôdach je smrek plytko koreniacou rastlinou, ale hlbšie pôdy ním bývajú tiež veľmi rýchlo sprístupnené. Dokáže sa uchytiť na skalách alebo vytvoriť koreňové podušky v močiaroch. Na prežitie mu to stačí, ale na plytko založených pôdach býva ohrozovaný vyvalením silným vetrom. Väčšina druhov smrekov a jedlí sa môže dožívať stoviek rokov.

Kvety oboch pohlaví sa nachádza na rovnakom strome. Smreky kvitnú iba každé 3-4 roky, v horských oblastiach dokonca iba každých zhruba sedem rokov, a to na veľkých oblastiach súčasne. Malé, okrúhle samčie mačičky sú najskôr červené, v máji sa však menia na žlté. Samičie kvety sú malé, oválne, karmínovo červené šištičky, ktoré stoja vzpriamene a obvykle sa nachádzajú vo vyšších častiach koruny.

Oplodnené šištičky sa postupne otáčajú a na jeseň z nich sú visiace, dlhé, cylindrické šišky. Potom čo z nich mnohé okrídlené semená už boli uvoľnené, upadne aj smreková šiška ako celok.

U jedle zostáva šiška na strome stáť vzpriamene. U väčšiny druhov jedlí po rozseve semien ich šupiny jednotlivo opadajú, kým na strome nestojí už len úzke vreteno šišky. Zatiaľ čo skôr štvorhranné ihličky smreka sú rozmiestnené okolo vetvy, ihličky jedle obyčajnej majú zreteľne sploštený tvar, sú dlhšie, hore tmavo zelené a na spodnej strane majú dva belavé pozdĺžne prúžky. Na pobočných konároch ihličky rastú prevažne horizontálne, takže vetvy vyzerajú ako ploché tienidlá. Keď ihličky po 7-11 rokoch opadajú, nezanechávajú na vetvách žiadnu stopku, takže holé vetvy jedlí sú, na rozdiel od vetví smrekov, hladké.

Rovnako ako smrek začína aj jedľa svoju cestu životom prirodzene v tieni materských stromov. Ich znášanlivosť v tieni im dovoľuje rásť aj pod bukmi alebo smrekami. Jej domovom sú vlhké horské zmiešané lesy južnej a strednej Európy. Spevňuje úbočie a chráni pred eróziou, avšak veľmi citlivo reaguje na znečisťovanie vzduchu a na okus divokou zverou.

Smrek na zdravie, liečenie

Púčiky väčšiny ihličnatých stromov obsahujú pomerne veľké množstvo živice a éterických olejov. Najneskôr od Antiky bol smrek využívaný v ľudovom liečiteľstve. Živice, ihličie, púčiky a výhonky boli používané najmä na liečenie dny, reumy, bronchitídy a zápalov krku a hltana. Predovšetkým púčiky sa používajú ešte aj dnes, smrek mierni kašeľ a rozpúšťa hlieny, pôsobí protizápalovo, baktericídne a podporuje prekrvovanie. Stačí 1 čajová lyžička púčikov v šálke vody, 3-4 šálky denne, môže však tiež dráždiť pokožku. Pre kúpeľ zo smrekových ihličiek sa 150-200 g ihličiek povarí v 1 litri vody, precedí a tento odvar sa prileje do vody. Dym dreva, ihličiek alebo živice tiež čistí priestory, rovnako ako zriedené éterické oleje.

Smrekový sirup - mladé výhonky smreka oberieme do košíka niekedy okolo apríla - mája. Vhodný je vlastný mladý strom smrek na záhrade, alebo v lese na okraji, alebo na čistnke, ktorý má bohatú korunu s množstvom vetiev. Zber mladých výhonkov, to sú tie svetlo zelené konce vetvičiek, ktoré vyrástli tejto jari, smreku vôbec neškodí. Zber môžeme vykonať na tom istom strome každý rok. Výhonky ukladáme do väčšieho pohára po vrstvách prekladáme s cukrom (viď obrázok). Poslednú vrchnú vrstvu zasypeme cukrom, pohár prekryjeme servítkou a necháme na okne 10-14 dní.

Keď začnú do cukru presakovať éterické oleje a ďalšie šťavy z ihličia, obsah v pohári sa začne meniť na tekutý, preto sirup počas 40-50 nasledujúcich dní preložíme na menej osvetlené okno a obsah opatrne premiešavame čistou lyžicou. Lyžicu po oblíznutí už do sirupu nevkladáme, sliny spôsobujú kvasenie cukru. Prípadnú fermentáciu v pohári, ktorá je prirodzená a nie je na závadu, môžeme obmedziť presunom na chladnejšie a tmavšie miesto. Vhodné prostredie je 15-25°C. Približne po 2 mesiacoch je sirup hotový, scedíme ho a uskladníme v chladničke do menších pohárov, najlepšie bez prítomnosti vzduchu. Nevaríme, nepasterizujeme, aby sme zachovali všetky vylúhované prírodné zložky. Sirup tak vydrží do ďalšej jari. Aplikujeme pri kašli a dýchacích potiažach po lyžičke pred jedlom.

Smrek tradície, povesti, mytológia

Zo smreku a jedle sa od pradávna extrahujú štyri substancie, ktoré majú veľký význam pre ľudskú civilizáciu: smola, tér, živica a terpentín. Tieto substancie slúžili na zvyšovanie odolnosti dreva všetkého druhu proti poveternostným vplyvom, na natieranie a utesňovanie lodí a ako náplň olejových lámp. Latinské meno pre smrek, picea, zo slova pix, „smola“, to ešte stále odráža. Názov pre jedľu, sthornom. tanna, agsas. danna, je príbuzný so staroindickým slovom dhanvana, „Oblúk“.

Smrekové drevo má všeobecne nižšiu kvalitu ako drevo jedľové, ale obzvlášť pomaly rastúce stromy v horách tradične poskytovali rezonančné drevo pre hudobné nástroje, zvyšné telo nástrojov bolo z dreva javora. Starí Gréci venovali jedľu Poseidónovi, bohu mora. Chytrým ťahom, vzhľadom ku sťažňom, ktoré bývali vyrábané z kmeňov jedle.

Väčšina posvätných stromov a hájov v dejinách boli listnaté stromy, ale aj konifery dostávali svoj diel uctievania. Biskup Martin z Tours bol jedným z prvých kresťanov, ktorí začali ničiť posvätné háje. Existujú správy o tom, že nechal v Galii 4. storočie strhnúť chrám bez toho, aby narazil na odpor, avšak potom bol ľuďom odradený od vyrúbania v jeho blízkosti stojacej posvätnej jedle. Oveľa neskôr, v Poľsku, sa ľudia rozprávali o ženskom duchu, Dziwitze, lovkyni ako rímska Diana, ktorá sa prechádzala jedľovými lesmi. Ďalší ženský duch lesa, Boruta, sídlil v jedliach. Duch a kráľ lesa, ktorého slová sú postrehnuteľné v šepote brezy alebo v šumení listov, sa neustále zobrazuje s vykorenenou jedľou, či už v legendách a regionálnych povestiach z východnej Európy, alebo z priestoru Álp. Okrem toho žije v jednej u najstarších jedlí svojho teritória.

V očiach ľudstva mali stálozelené stromy vždy výnimočné postavenie ako stelesnenie večne trvajúcich síl života a sľubu návratu svetla a jari. Zdobenie stálozeleného stromu o zimnom slnovrate, v najdlhšej noci roka, je prastarým zvykom: ozdobený svetlami a guličkami, ktoré symbolizujú nebeské vplyvy, orechy a jablká, predstavujúce plodnosť nadchádzajúceho nového roka a sladkosťou, poskytuje nadprirodzený, posvätný pohľad. Ako vianočný stromček hrala jedľa a smrek všeobecnú ústrednú úlohu pri návrate tohto dokonalého symbolu stromu života. Napriek všetkému znetvorovaniu cirkví dosiahla počas veľmi krátkej doby neobvyklú slávu. Väčšina ihličnatých stromov, ktoré sa dnes predávajú, sú však smreky.

Smrek inšpirácia, oheň, použitie

Ihličnaté stromy sú úplne ovládané silami, ktoré potláčajú rastové procesy, sťahujú substanciu a vytvrdzujú formu. V týchto silách pôsobí Saturn. Spôsob, akým sa konáre vetvy, napr. smreka, sústreďujú tesne okolo centrálneho kmeňa a ich ihličky sa rovnakým spôsobom tesnia jedna na druhú okolo vetvičky, sú ďalšími výrazovými formami týchto síl. V žiadnom prípade nesiahajú preč do priestoru, ako to robia veľké listnaté stromy.

Tiež tvar kľučiek zaručuje čo možno najmenší kontakt s okolitým svetom. Saturn, v ostatných skupinách rastlín koncentrovaný na sťahovanie a bránenie v raste semien, riadi ihličnaté stromy, z ktorých mnohé sú pohlavne zrelé až po prvom obehu Saturna, t.j. asi 30 rokov. Jeho dlhší rytmus im za to zaisťuje aj dlhší život. A môžu sa vydávať ďalej do zimy, do hôr a tiež na sever ako iné stromy a kríky.

Smrek a jedľa patria do hôr. Nie mnoho iných stromov sa môže odvážiť tak ďaleko do týchto vysokých regiónov, ktoré sú v mnohých ohľadoch bližšie k nebeským silám ako Zemi. Staré kultúry vnímali boží plán ako rozvíjajúci sa z hôr smerom dole. Gréci popisovali božstvá Olympu ako sídliace na vysokých horských hrebeňoch, rovnako ako germánski sasovia. Inkovia stavali svoje božie mesto Macchu Pichu na neuveriteľne vysoko položenom mieste, úplne nehovoriac o posvätných horách pôvodných obyvateľov Ameriky alebo o tých v Himalájach. Ihličnaté stromy majú natoľko vrelý podiel na výmene týchto mocných síl, že dokonca ich tvar odhaľuje pravidelnú geometriu, pripomínajúcu na molekulárnu štruktúru kryštálov alebo na fyzikálnu štruktúru svetla hviezd.

Tieto „zelené snehové vločky“ sú minerálnemu svetu oveľa bližšie ako listnaté stromy. V ihličnatých lesoch je skupinový duch celého lesa oveľa silnejšie vyvinutý ako individuálne stromové dryády. V listnatom lese nížin má oproti ihličnatému lesu oveľa väčšiu váhu individualita. Preto sa duch jedľového lesa tiež tak často zobrazuje s vykorenenou jedľou alebo smrekom: nie je to ničivý, bezohľadný duch búrky, ktorý zabíja nevinnú malú dryádu smreku. Oveľa skôr je to tak, že velikáni skál, mocní tvorovia búrky a vetra a mocní skupinoví duchovia ihličnatých lesov sú transcendentálnym spôsobom oveľa viac jedným a tým istým, ako si dokážeme predstaviť.

Niekedy dosiahne ojedinelý smrek alebo jedľa vysokého veku a enormnú veľkosť a takéto stromy sa stávali slávnymi. Ľudia ihneď vycítia, keď nejaký strom absorboval vyššie vyvinutého ducha. Takéto stromy boli známe pod určitými názvami aj keby boli tak prostými ako „Stará jedľa“ a boli veľmi rešpektované. Jeden taký strom rástol napr. v 19. storočí, v Tarssoku, Rusko. Keď nakoniec začal odumierať, tak sa obyvatelia dediny neodvážili z toho ťažiť akýkoľvek prospech a peniaze za jeho obrovský kmeň darovali miestnemu kostolu.

Keď jedľa a smreky opúšťajú bezprostredné okolie svojich hôr a stávajú sa súčasťou zmiešaných lesov stredných výškových polôh, potom sú ich devy pripravené na nové skúsenosti. V závislosti od charakteru konkrétneho kusu lesa prichádzajú silnejšie do kontaktu s ostatnými druhmi a „otvárajú“ sa, pričom časť svojej snovej pozornosti presúvajú zo sveta základných elementov (skaly, vietor, sneh) na vegetatívny život. Ale my potom stále ešte nebudeme sedieť „pod“ smrekom alebo jedľou ako by sme sedeli pod bukom alebo dubom rovnakého veku alebo rovnakej veľkosti. Ich aury sú užšie a hustejšie a je oveľa ťažšie s nimi nadviazať kontakt. Z povrchu (tiež z procesu kvitnutia) vtiahli dovnútra veľké množstvo života, kde sa po celej rastline rozdeľuje vo forme aromatických substancií. Putovanie prirodzenými ihličnatými lesmi na nás napriek tomu silne pôsobí. Necháva nás cítiť to hlboké ticho, mier, trvalosť a vznešenosť elementárnych procesov, ktoré prebiehajú vo svete hôr.

Smreky a jedľa, hoci sú vo svojom tvare tak zhustené, majú na naše telá tiež silný vplyv: vyparovanie balzamových olejov posilňuje a lieči naše pľúca a dýchacie ústrojenstvo pri obyčajnom prechádzaní týchto vôňami nabitých lesov.

Dnes bývajú horské ihličnaté lesy zneužívané pestovaním v obrovských monokultúrach v regiónoch, ktoré im absolútne nezodpovedajú (nižšie polohy, vlhko, mierne zimy). A čo je ešte horšie - žiadnemu z takto pestovaných stromov nie je dovolené dozrieť a už vôbec nie zostarnúť.

Básnik Smrek

Nosíš šupiny ako koža plazov.
Narodený v skalách,
kde je vzduch riedky,
kde sa búrka a hora
mocne objímajú.
Zotrvávaš pevne na suchých
brokátových vzoroch.
Hory sa pred Tebou skláňajú.
Svoju korunu nosíš vo hviezdach:
Otče stromov!
Saturn, Jupiter, Mars.

Odkazy, linky, súvisiace články

Mohli by vás zaujímať podobné články na tému Smrek, stromy, smrekové lesy a porasty, ktoré sme objavili na webe, keď sme sa venovali tomuto krásnemu ihličnatému stromu:

Smrek obyčajný / - sk.wikipedia.org
Smrk ztepilý / - cs.wikipedia.org
Norway spruce / - en.wikipedia.org
Gemeine Fichte / - de.wikipedia.org
Ель обыкновенная / - ru.wikipedia.org
Świerk pospolity / - pl.wikipedia.org
Épicéa commun / - fr.wikipedia.org
Abete rosso / - it.wikipedia.org
Pícea común / - es.wikipedia.org
Espruce-da-Noruega / - pt.wikipedia.org
Közönséges lucfenyő / - hu.wikipedia.org
Visoka smreka / - hr.wikipedia.org
Ялинa євpoпeйcькa / - uk.wikipedia.org
Tinktúra zo smrekových výhonkov / - ceskatelevize.cz
Atlas drevín smrek obyčajný / - atlasdrevin.sk