Keď lesní robotníci odídu z práce

O vzťahu, aký majú lesní robotníci k lesom, nemá asi nikto žiadne romantické predstavy. V neveľkom, nemenovanom lese na strednom Slovensku pracovali štyria zamestnanci lesného závodu približne 3 týždne na prelome mesiacov november a december. Robili prerezávku v mladej bučine a za uvedené obdobie dokázali po sebe zanechať poriadny neporiadok. Keď lesní robotníci odídu z práce, niekedy po nich zostane v lese toto:

v práci
keď lesní robotníci odídu z práce

Napadlo mi odfotiť si ich. Pre istotu, keďže boli hluční (kričali po sebe) a v neďalekej rekreačnej oblasti sa často vyskytovali vylúpené chalupy. Neskôr som zistil, že sem chodia pravidelne do práce, stále tí istí robotníci v tom istom aute. Zdôrazňujem, že sa nejednalo o žiadnych nájomných robotníkov zo zahraničia, ani brigádnikov, ale o riadnych zamestnancov Lesy SR š.p.

odpadky
keď lesní robotníci odídu z práce

SPZ značky auta nezverejňujeme. Ani mená pracovníkov, ani presné miesto, lokalitu.

smeti
keď lesní robotníci odídu z práce

Na nečakané nálezisko nás upozornili porozhadzované odrezky na lesnej ceste. Keď sme vstúpili do lesa, odvšadiaľ vykúkali nejaké predmety, nezapadajúce do koloritu krajiny.

alkohol
keď lesní robotníci odídu z práce

Prizrieme sa bližšie a...

fľaša
keď lesní robotníci odídu z práce

aj tu...

chľast
keď lesní robotníci odídu z práce

aj tu...

alkohol
keď lesní robotníci odídu z práce

tu tiež...

alkohol
keď lesní robotníci odídu z práce

ďalšia...

vodka
keď lesní robotníci odídu z práce

a ešte jedna...

pivo
keď lesní robotníci odídu z práce

tu sa možno zdržali dva dni. Aj posvačili...

plechovky
keď lesní robotníci odídu z práce

túto igelitku s plechovkami od piva asi chceli pôvodne odniesť, len sa im odtrhlo ucho...

pivo
keď lesní robotníci odídu z práce

ale túto kôpku skôr nie, tú sa pokúsili zamaskovať...

sklo
keď lesní robotníci odídu z práce

tieto fľaše väčšinou od borovičky a vodky boli rozmiestnené v kruhu asi 5 m.

fľaše v lese
keď lesní robotníci odídu z práce

Toto sme pozbierali na malom úseku v lese o rozlohe približne 100 x 20 m. Asi tu mali svoje "stanovisko".

Pozdravujeme zodpovedných vedúcich pracovníkov týchto lesných robotníkov. Nech sami uvážia, či je vážnejším problémom neporiadok a rozhádzané sklo, na ktorom sa môže zraniť zver a človek. Alebo skutočnosť, že títo chlapi pracovali mesiac naložení v liehu s motorovými pílami. A je vysoko pravdepodobné, že takto pracovali aj v minulosti a pracujú aj v súčasnosti. A asi sa nejedná iba o túto jednu partiu. Viem, že ich je v podniku Lesy SR š.p. nespočet. A nielen na robotníckych postoch. Istý drevorubač mi na to povedal: "Veď, keď je v lese zima, treba sa zahriať. A prácu si treba šetriť, tak sa zahrievame chlastom."

Ja som však presvedčený, že podstatou tohto príbehu je vzťah. Vzťah ľudí k lesu. Neporiadok a zatemnené mysle alkoholom symbolizujú chlapa, ktorého pozná mnoho slovenských žien. Opilec, páchnúci, neporiadny, hrubej reči... Koľké ženy, podobnú kreatúru trpia doma a zažívajú hrôzu. Ale aký iný život sa dá s takýmto miláčikom prežiť? Dá sa to len strpieť a nakoniec sa zblázniť, alebo s tým možno niečo urobiť? Bojovať s tým rozhodne nie je vhodné, to je príliš riskantné. Splynúť s tým? Niektoré ženy si myslia, že áno. Že keď budú chľastať spolu s ním... fúúú tak to už je len galiba nevídaná.

Správna je len stredná cesta

Ak nemáme bojovať, ale ani rezignovať, potom správna je tá tretia cesta. Vyžaduje si neúrekom času, námahy, trpezlivosti a lásky, ale je jediná, ktorá môže ponúknuť riešenie. A občas sa veru stane zázrak, že sa podarí toho nespratníka vrátiť na Zem a zmeniť neporiadneho, páchnuceho opilca s hrubou rečou na milého a citlivého človeka. Veď taká je aj pravá podstata každej bytosti. Keď sa narodí. Ibaže po narodení sa mnohým z nás udeje toľko zlého, že nás časom ovládne strach, ktorý sa snažíme skrývať opíjaním, hrubosťou a znecitlivením. Takto sú na tom aj účinkujúci z nášho príbehu lesných robotníkov (hrubo nadávajúci a kričiaci opilci, bez citu). Že vám to nevadí?

Keby sa takíto ľudia starali o naše deti v škôlke či škole, to by bol poprask. Televízia jedna, druhá, tretia a do niekoľkých dní by taký učiteľ musel opustiť svoje zamestnanie, resp. skončil vo väzení. Ale keď sa také deje v lese, považujeme to za nepodstatnú kozmetickú záležitosť. Niektorí (fanušikovia C2H5OH) dokonca za hrdinstvo. Pritom starostlivosť o deti (živé bytosti), o zvieratá (živé bytosti), o stromy (živé bytosti) by mala byť rovnaká, alebo aspoň veľmi podobná. Rozhodne by sme tu nemali strpieť hrubosť, krutosť, násilie, opilstvo... Či?

Zdá sa vám, že strom nie je živá bytosť? Alebo nie cítiaca bytosť? Tak to mi je vás ľúto. Zbaviť sa toľkej tuposti nám bude trvať ešte veľmi dlho. Strasti plná cesta, ktorej sa ale môžeme vyhnúť. Napríklad tým, že budeme súcitní aj keď tomu ešte celkom nerozumieme. Ohľaduplnosť a cit by mali prejavovať všetci, kto takú prácu vykonávajú.

Ak by sa podarilo prevychovať ľudí, predovšetkým tých, ktorí pracujú v lesoch, k láske ku lesom, nemali by ochranári čo riešiť. Nemuseli by podpisovať petície, priväzovať sa k stromom reťazami, podávať žaloby, súdiť sa na súdoch, donekonečna sadiť stromčeky a lesy, ničiť lesné traktory pod rúškou noci či smútiť nad 50 hektárovými holorubmi.

Keď vyrukujú ochranári do boja, zmenia sa na aktivistov

Mnohým aktivistom, ktorí bojujú nedochádza, že účinnejšie než bojovať proti niečomu je ovplyvniť niečo. Bojujú proti výrubom a ich boj je stále neúspešnejší. Postupne sa stávajú iba štatistami, ktorí informujú verejnosť, kde všade sa znova a znova vyrúbal les. Prosia o podporu aby mohli pokračovať v boji. Posilnení podporou laikov sa cítia silnejšími a naberajú na odvahe. Dúfajú, že teraz už určite uspejú, no v súboji s obrovskou príšerou môžu len prehrať. Ešte nedorástli. Pôsobia smiešne, ako dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha v boji s veternými mlynmi. Nechápu, že ich súper vlastní 90% všetkých prostriedkov sveta a bojovať s takou presilou jej zbraňami je vopred prehratý zápas.

Ak neberieme v úvahu maličké a bezvýznamné úspechy, v podstate sa BOJU, ako technike na dosahovania želaného, nedarí. Je to nevhodná metóda na presadzovanie dobrých vecí. Že prečo? Výborným učiteľom v tejto problematike bol Ježiš. Ukázal, že ani za dobrú vec nemáme ísť do boja. Tým totiž dobrú vec kazíme a meníme na násilie, ktoré zase len plodí násilie. Toto učenie VO VEĽKOM zrealizoval a predviedol v praxi Mahatmá Gándhí, ktorý dokázal nenásilím vyhnať Britov z Indie. Bola to pre Britániu najpotunejšia prehra v ich histórii. Hanba z toho sa nesie vesmírom a časom do nekonečna. Nenásilie Gándhí tiež okopčil od Ježiša... nastav druhé líce. Počuli ste už o tom? Tak šup s tým do praxe!!!

© na zdravie 2016