O vzťahu, aký majú lesní robotníci k lesom, nemá asi nikto žiadne romantické predstavy. V neveľkom, nemenovanom lese na strednom Slovensku pracovali štyria zamestnanci lesného závodu približne 3 týždne na prelome mesiacov november a december. Robili prerezávku v mladej bučine a za uvedené obdobie dokázali po sebe zanechať poriadny neporiadok. Keď lesní robotníci odídu z práce, niekedy po nich zostane v lese toto:
Napadlo mi odfotiť si ich. Pre istotu, keďže boli hluční (kričali po sebe) a v neďalekej rekreačnej oblasti sa často vyskytovali vylúpené chalupy. Neskôr som zistil, že sem chodia pravidelne do práce, stále tí istí robotníci v tom istom aute. Zdôrazňujem, že sa nejednalo o žiadnych nájomných robotníkov zo zahraničia, ani brigádnikov, ale o riadnych zamestnancov Lesy SR š.p.
SPZ značky auta nezverejňujeme. Ani mená pracovníkov, ani presné miesto, lokalitu.
Na nečakané nálezisko nás upozornili porozhadzované odrezky na lesnej ceste. Keď sme vstúpili do lesa, odvšadiaľ vykúkali nejaké predmety, nezapadajúce do koloritu krajiny.
Prizrieme sa bližšie a...
aj tu...
aj tu...
tu tiež...
ďalšia...
a ešte jedna...
tu sa možno zdržali dva dni. Aj posvačili...
túto igelitku s plechovkami od piva asi chceli pôvodne odniesť, len sa im odtrhlo ucho...
ale túto kôpku skôr nie, tú sa pokúsili zamaskovať...
tieto fľaše väčšinou od borovičky a vodky boli rozmiestnené v kruhu asi 5 m.
Toto sme pozbierali na malom úseku v lese o rozlohe približne 100 x 20 m. Asi tu mali svoje "stanovisko".
Pozdravujeme zodpovedných vedúcich pracovníkov týchto lesných robotníkov. Nech sami uvážia, či je vážnejším problémom neporiadok a rozhádzané sklo, na ktorom sa môže zraniť zver a človek. Alebo skutočnosť, že títo chlapi pracovali mesiac naložení v liehu s motorovými pílami. A je vysoko pravdepodobné, že takto pracovali aj v minulosti a pracujú aj v súčasnosti. A asi sa nejedná iba o túto jednu partiu. Viem, že ich je v podniku Lesy SR š.p. nespočet. A nielen na robotníckych postoch. Istý drevorubač mi na to povedal: "Veď, keď je zima, treba sa zahriať. A prácu si treba šetriť, tak sa zahrievame chlastom."
Podstatou tohto príbehu je vzťah. Vzťah ľudí k lesu. Neporiadok a zatemnené mysle alkoholom symbolizujú chlapa, ktorého pozná nie jedna slovenská žena. Opilec, páchnúci, neporiadny, hrubej reči... Koľké ženy, podobnú kreatúru trpia doma a zažívajú hrôzu. Ale aký iný život sa dá s opilcom prežiť? Dá sa to len strpieť a nakoniec sa zblázniť, alebo s tým možno niečo urobiť? Bojovať s tým? Rozhodne nie, to je príliš riskantné. Splynúť s tým? Niektoré ženy to skúšajú, myslia si že keď budú chľastať spolu s mužom - ožranom, že im bude spolu fajn... Fúúú, tak to už je len galiba nevídaná, ožratý párik.
Ak nemáme s opilcom bojovať, ale ani rezignovať, potom správna je tá tretia cesta. Vyžaduje si neúrekom času, námahy, trpezlivosti a lásky, ale je jediná, ktorá môže ponúknuť riešenie na prevýchovu. A občas sa veru stane zázrak, že sa podarí toho nespratníka vrátiť "na Zem" a zmeniť neporiadneho, páchnuceho opilca s hrubou rečou na milého a citlivého človeka. Veď taká je aj pravá podstata každej bytosti. Ibaže po narodení sa mnohým udeje toľko zlého, že ich časom ovládne strach, ktorý sa snažia skrývať opíjaním, hrubosťou a znecitlivením. Takto sú na tom asi aj títo lesní robotníci (hrubo nadávajúci a kričiaci opilci, bez citu). Že vám to nevadí? Že ani lesu to nevadí?
Tak teda na zdravie !
Mohli by vás zaujímať články na tému lesníctvo, pestovanie lesa, ktoré sme publikovali pred časom:
Tie najlepšie externé odkazy uvádzame na stránke: Odkazy na zdravie
Želanie na záver
pevné zdravie a veľa nádherných chvíľ pri práci s triezvou mysľou.