V tichu klimatizovanej miestnosti, tisíce kilometrov od horúčavy bojiska, sedí človek s rukami na ovládačoch. Jeho oči sledujú obrazovku, na ktorej sa odvíja dráma vojny v reálnom čase. Nie je vojakom v zákope, necíti pach spáleniska ani strach z bezprostrednej hrozby. Je vojnovým operátorom dronov novodobým bojovníkom, ktorého prítomnosť na diaľku mení definíciu vojny a úlohu človeka v nej. Kto vlastne je tento tichý aktér moderných konfliktov? Je to pilot bez krídel, strelec bez pušky, prieskumník bez rizika? Jeho práca si vyžaduje technickú zručnosť, strategické myslenie a schopnosť robiť rozhodnutia s fatálnymi následkami v zlomkoch sekundy. No zároveň ho od priamej konfrontácie delí priepasť, ktorá otvára etické otázky o zodpovednosti, psychologickom dopade a dehumanizácii konfliktu.
autor: Ai + B.B. / 16.05.2025
Položme si spoločne otázku - Kto je vojnový operátor dronov? Tento úvodník sa zameria na komplexnú postavu vojnového operátora dronov. Preskúmame jeho výcvik, prácu, psychologické výzvy, ktorým čelí, a etické dilemy, ktoré jeho existencia prináša. Vstupujeme do sveta, kde sa vojna vedie prostredníctvom obrazoviek a kde sa hranice medzi bojovníkom a technikom stierajú. Je čas pozrieť sa bližšie na človeka, ktorý stláča spúšť z diaľky a zamyslieť sa nad tým, čo to znamená pre budúcnosť vojny a pre nás samotných.
Drony zmenili bojisko a s nimi aj rolu vojaka. Kým tradiční bojovníci riskujú život na fronte, moderní vojnoví operátori sedia v klimatizovaných miestnostiach a ovládajú zbraňové systémy na tisíce kilometrov. Je to evolúcia vojny, alebo jej morálna degenerácia? Vojna preberá podobu počítačových hier a to doslova. Vojakov nahrádzajú hráči bojových počítačových hier. Psychická záťaž je však nepredstaviteľne väčšia, zabíjanie je totiž reálne. Operátor dronov predstavuje nový typ vojaka, ktorý má skutočne mnoho spoločného s hráčom bojových počítačových hier. Táto analógia vychádza z niekoľkých kľúčových aspektov:
Nová generácia vojakov
Operátori bojových dronov nemusia byť fyzicky na bojisku. Ich úlohou je analyzovať dáta, nastavovať ciele a stláčať spúšť. V praxi sú skôr programátori než vojaci,
no stále nesú obrovskú zodpovednosť za životy a smrť.
Psychologické dopady
Je vojna „ľahšia“, keď sa vedie cez obrazovku? Výskumy ukazujú, že operátori dronov často pociťujú menšiu emocionálnu angažovanosť, než vojaci na bojisku.
Zároveň sa však objavuje fenomén posttraumatického stresu – operátori si uvedomujú dôsledky svojich rozhodnutí až neskôr.
Efektivita vs. riziko
Dronové operácie minimalizujú riziko pre vlastné jednotky, ale otázkou zostáva dopad na civilné obyvateľstvo. Mnohé útoky vykonané dronmi skončili tragédiou
kvôli chybným dátam alebo nesprávnemu vyhodnoteniu cieľov.
Kybernetické aspekty vojny
Operátori dronov sú zároveň vystavení kybernetickým útokom. Môžu byť ich drony hacknuté? Čo ak nepriateľ prevezme kontrolu nad americkými alebo európskymi
vojenskými systémami? Kybernetická bezpečnosť sa stáva rovnako dôležitou ako fyzická obrana.
Budúcnosť vojenských operácií
Sme na ceste k úplne autonómnym vojenským jednotkám? Niektoré armády už experimentujú s bojovými dronmi, ktoré nepotrebujú operátora. Otázkou je,
ako dlho zostane človek v procese rozhodovania o živote a smrti.
Predstavme si, že sedíme v bezpečnej vzdialenosti, možno aj tisíce kilometrov od bojiska, no na obrazovke sledujeme reálne ľudské životy a máme moc rozhodovať o ich osude stlačením tlačidla. Táto odcudzená realita prináša unikátne psychické výzvy, ktorým operátori dronov často čelia.
Vikarijná trauma: Hoci nie sú priamo vystavení fyzickému nebezpečenstvu, neustále sledovanie násilia, utrpenia a smrti na obrazovke môže viesť k posttraumatickej stresovej poruche (PTSD) a iným psychickým problémom. Detaily, ktoré vidia, môžu byť mimoriadne traumatizujúce a opakované vystavenie týmto obrazom zanecháva hlboké stopy.
Morálna trauma (Moral injury): Rozhodovanie o živote a smrti na diaľku, niekedy s nejasnými následkami pre civilistov, môže viesť k silným pocitom viny, hanby a morálneho konfliktu. Operátori môžu pochybovať o legitímnosti svojich cieľov a o etike svojich činov.
Dezindividualizácia obete: Vnímanie cieľov len ako pixelov na obrazovke môže viesť k zníženiu empatie a k odosobneniu obetí. Toto emocionálne dištancovanie je psychologický obranný mechanizmus, ale môže mať negatívne dlhodobé následky na psychické zdravie operátora.
Stres z neustálej bdelosti: Práca operátora dronov často vyžaduje dlhé hodiny sústredenia a monitorovania, čo vedie k chronickému stresu, vyčerpaniu a problémom so spánkom.
Návrat do civilného života: Prechod z virtuálneho bojiska do bežného života môže byť náročný. Operátori môžu mať problémy s opätovným začlenením sa do spoločnosti a s vysvetľovaním svojej práce blízkym.
Technologický pokrok neustále mení spôsob vedenia vojny, no s ním prichádzajú aj nové morálne dilemy. Bojové drony umožňujú precízne útoky s minimálnym rizikom pre operátorov, avšak zároveň otvárajú otázky týkajúce sa autonómnych zbraní, civilných obetí a zodpovednosti za rozhodovanie o živote a smrti. Dokážeme nájsť rovnováhu medzi efektivitou a ľudskými hodnotami, alebo sme na prahu vojny bez ľudskej kontroly? Používanie dronov vo vojne otvára množstvo komplexných etických otázok:
Legitimita cieľov a proporcionalita: Je vždy etické zamerať sa na konkrétny cieľ pomocou dronu? Aké sú prijateľné vedľajšie škody (zranenie alebo s mrť civilistov)? Ako sa posudzuje proporcionalita útoku na diaľku?
Zodpovednosť: Kto je zodpovedný, ak dron spôsobí neúmyselné škody alebo zabije civilistov? Je to operátor, veliteľ, výrobca dronu alebo politické vedenie? Určenie zodpovednosti v komplexných reťazcoch velenia a technológií je náročné.
Transparentnosť a dohľad: Ako zabezpečiť transparentnosť pri používaní dronov a ako vykonávať efektívny dohľad nad ich nasadením? Utajovanie informácií o dronových útokoch podkopáva verejnú dôveru a sťažuje etickú diskusiu.
Autonómne zbraňové systémy (AWS): Vývoj dronov schopných samostatne identifikovať a eliminovať ciele bez ľudského zásahu vyvoláva hlboké etické obavy. Kto bude niesť zodpovednosť za chyby "robotických zabijakov"? Môžu tieto systémy skutočne dodržiavať zákony ozbrojených konfliktov a etické princípy?
Erozia medzinárodného práva: Niektorí právnici tvrdia, že používanie dronov, najmä v cielených zabitiach mimo oficiálnych bojísk, narúša suverenitu štátov a podkopáva existujúce medzinárodné právne normy.
Na prvý pohľad sa zdá, že áno. Drony umožňujú vykonávať prieskum, sledovanie a dokonca aj útoky bez priameho ohrozenia života vojakov na bojisku. To môže znížiť počet obetí na vlastnej strane. Avšak, tento pohľad je iba čiastočný:
Nepotreba fyzickej prítomnosti na bojisku neznamená zníženie počtu zapojených ľudí. Stále sú potrební operátori, technici, analytici dát, spravodajskí dôstojníci a ďalší personál, ktorí podporujú prevádzku dronov. Ich práca sa len presunula z fyzického bojiska do kybernetického priestoru.
Vojna dronov môže viesť k eskalácii konfliktov. Keďže nasadenie dronov je pre útočiacu stranu menej riskantné, môže to viesť k častejšiemu uchyľovaniu sa k vojenskej sile a k predlžovaniu konfliktov.
Presun rizika na civilné obyvateľstvo. Hoci sa znižuje riziko pre vlastných vojakov, riziko pre civilistov v oblastiach, kde sa drony používajú, sa môže zvýšiť v dôsledku nepresných útokov alebo vedľajších škôd.
Vojak v zákopoch chápaný ako "fyzický bojovník" je zaťažovaný úplne inými faktormi než jeho alternatíva, ktorou je vojak - operátor dronov vnímaný ako "digitálny bojovník". Pozrime si odlišnosti v nasledujúcich parametroch:
Prostredie: fyzické bojisko, priame ohrozenie života, extrémne podmienky; naproti tomu: vzdialené operačné stredisko, relatívne bezpečné prostredie
Vnímanie reality: priamy kontakt s nepriateľom, utrpením, smrťou, intenzívne zmyslové vnemy; vs: sprostredkované vnímanie cez obrazovku, potenciál pre odcudzenie od reality.
Psychické nároky: Strach o život, fyzická vyčerpanosť, svedectvo priameho násilia; vs: vikarijná trauma, morálna ??????, stres z monitorovania, dezindividualizácia obete.
Rozhodovanie: okamžité reakcie v stresových situáciách, často intuitívne; vs: premyslené rozhodovanie na základe informácií z obrazovky, čas na analýzu.
Fyzická námaha: vysoké nároky na fyzickú prípravu; vs: nízka fyzička.
Sociálna interakcia: priamy kontakt s kolegami v boji, silné putá solidarity; vs: často práca v malých tímoch, interakcia skôr profesionálna ako osobná.
Návrat do civilu: časté fyzické a psychické zranenia z boja, problémy s adaptáciou; vs: Skryté psychické traumy, problémy s pochopením civilného života pre ich prácu.
Vývoj robotiky a umelej inteligencie nepochybne povedie k čoraz väčšiemu nasadzovaniu robotov v armáde. Humanoidní roboti by mohli potenciálne vykonávať širokú škálu úloh, od logistiky a prieskumu až po priamy boj. Niekoľko postrehov k tejto úvahe:
Potenciál pre zníženie ľudských strát: Nasadenie robotov do nebezpečných situácií by mohlo výrazne znížiť počet zranených a zabitých vojakov.
Vyššia efektivita a presnosť: Roboti by mohli byť schopní pracovať nepretržite, bez únavy a s vyššou presnosťou v niektorých úlohách.
Etické a právne výzvy: Autonómne bojové roboty vyvolávajú ešte závažnejšie etické a právne otázky ohľadom zodpovednosti, kontroly a potenciálu pre neúmyselné eskalácie.
Technologické obmedzenia: Súčasná technológia ešte nie je na takej úrovni, aby humanoidní roboti mohli plne nahradiť ľudských vojakov v komplexnosti bojových situácií, ktoré vyžadujú intuíciu, adaptabilitu a morálne úsudky.
Toto je veľmi špekulatívna, ale dôležitá otázka. Ako na všetko aj na túto otázku existujú dva protichodné argumenty:
1. Potenciál pre zníženie nenávisti: Ak vojaci nebudú musieť čeliť priamemu kontaktu s nepriateľom a nebudú zažívať osobné straty a hrôzy boja zblízka, mohlo by to teoreticky viesť k zníženiu intenzity emócií, vrátane nenávisti. Vojna by sa mohla stať viac "technickou" a menej "osobnou".
2. Riziko zvýšenia nenávisti a dehumanizácie: Na druhej strane, diaľkové vedenie vojny a používanie autonómnych systémov by mohlo viesť k ešte väčšej dehumanizácii nepriateľa. Keď sa na "cieľ" pozeráte len ako na pixel na obrazovke alebo ako na objekt, ktorý má byť eliminovaný robotom, môže to oslabiť empatiu a posilniť pocit nadradenosti a nenávisti na diaľku. Propaganda by mohla ľahšie vykresliť nepriateľa ako čisto "technologickú hrozbu", čím by sa prehlbovala priepasť medzi bojujúcimi stranami.
Je pravdepodobné, že skutočný vývoj bude komplexnejší a bude závisieť od mnohých faktorov, vrátane politického kontextu, medzinárodných noriem a spôsobu, akým sa budú tieto technológie využívať.
Záver
Vojenský operátor dronov nie je klasický vojak, no jeho rozhodnutia formujú moderné bojisko. Vstupujeme do éry, kde vojna prebieha za obrazovkami a rozhodnutia
sa robia v tichých miestnostiach namiesto hlučných zákopov. Je to výhra pre civilizáciu alebo nebezpečný posun v chápaní vojny?
Mohli by vás zaujímať ďalšie články na tému informácie, ktoré sme publikovali pred časom:
Tie najlepšie externé odkazy uvádzame na stránke: Odkazy na zdravie
Želanie na záver
Nech vám tento článok - prispeje v emancipačnom procese a v ňom použité - informácie na zdravie!