Zákon akcie a reakcie

Okultizmus

Čo znamená slovo okultné?

Odpovede ľudí na ulici: Okultné? Možno nadprirodzený. Okultizmus… hmm.. mystický, neznámy, stigmatizovaný? Je to zvláštne, myslím, že v spoločnosti má všeobecne negatívnu konotáciu. Nie som si istá, či by som ho vlastne dokázala definovať. Myslím, že je to niečo ako chiromantia, voodoo, duchovia, také tie veci. Myslím, že čokoľvek, čo nie je kresťanské, by sa považovalo za okultné. Duchovný… Ako niečo, čo má silných nasledovníkov, nie? Ja neviem. Nemám potuchy. Neviem.

Mark Passio: Slovo okultné jednoducho znamená skryté. Okultizmus označuje skryté vedenie, vedenie, ktoré nie je bežne známe naprostej väčšine ľudských bytostí. Okultizmus je súbor vedomostí, ktorý zahŕňa štúdium skrytých prírodných zákonov. Zákony, ktoré nemožno ľahko uvidieť našimi očami, alebo merané tradičnými vedeckými prístrojmi. Uvedomil som si, že skupiny okultistov, s ktorými som sa začal stýkať, sa skladajú z eklektického spektra ľudí zo všetkých oblastí života a zo všetkých spoločenských inštitúcií, vrátane politiky, bankovníctva, médií, práva, armády, orgánov činných v trestnom konaní, zábavy, technológie, medicíny a vzdelávania.

V ich radoch, kde mnoho ľudí s veľkou mocou a vplyvom, všetci spoločne usilujú o jeden spoločný cieľ, ktorým je zvýšenie vlastnej kolektívnej moci na úkor práv a slobody všetkých ostatných. Títo temní okultisti sú toho schopní, pretože majú prístup k skrytým znalostiam, o ktorých drvivá väčšina ľudstva stále ešte nevie. Títo okultní manipulátori sú v skutočnosti majstri psychológovia, ktorí využívajú svoje hlboké a starobylé znalosti ľudskej psychiky a skrytých prírodných zákonov na to, aby oklamali a zmanipulovali masy ľudstva k úplnému podriadeniu sa ich vôli. To okultným manipulátorom umožňuje ľahko premeniť rozdiel v znalostiach na rozdiel v moci v našom svete.

Po hlbokej kríze svedomia som nakoniec urobil slobodné rozhodnutie prestať sa angažovať vo svete temného okultizmu. Preto teraz učím ľudí práve tie informácie, ktoré si tieto temné okultné rady nechávajú pre seba, aby sa v zákulisí udržali pri moci. Najvyššie skryté poznanie, ktoré zatajovali pred vedomím ľudstva, sa nazýva prirodzený zákon. A je to tajomstvo všetkých takzvaných tajných spoločností v celej histórii ľudstva.

Prirodzený zákon

Čo je to prirodzený zákon?

Odpovede ľudí na ulici: Prirodzený zákon? Dalo by sa povedať, že jednoducho... skoro ako prvý inštinkt. Ako to, čo by prišlo jednoducho len tým, že sme. Nie som si istá. Som právnik vzdelaním a výcvikom, takže ja som asi ten najhorší človek, ktorého sa na to pýtať. Zákon, ktorý platí pre celú krajinu. Myslím si, že to znamená, ako je zákon vykladaný ľuďmi na dennej báze. Prirodzený zákon, všetci sú dobrí, každý sa narodil dobrý a milý, ale je skazený spoločnosťou. Pojem prirodzený zákon? Keď to rozdelíte na bežné termíny, tak to bude znamenať... vlastne neviem, čo znamená prirodzený zákon.

Mark Passio: Aby sme pochopili, čo je prirodzený zákon, musíme najskôr vedieť, čo ním rozhodne nie je. Prirodzený zákon rozhodne nie je a nemá vôbec nič spoločné s Darwinovými teóriami o evolúcii, darwinovským prežitím najsilnejších, tzv. zákonom džungle alebo tzv. prirodzeným poriadkom prírody ako sveta, kde pes žerie psa. Čo je teda vlastne prirodzený zákon?

Definícia slova prirodzený znamená: vlastný a majúci základ v skutočnosti a v prírode. Inými slovami, nie je vytvorený človekom. Definícia slova zákon je: existujúci stav, ktorý je záväzný a zároveň nemenný. Záväzný znamená majúci účinok, ktorému nemožno uniknúť. Nemenný znamená neschopný byť niečím alebo niekým zmenený.

Prirodzený zákon je teda súbor univerzálnych, človekom nevytvorených, záväzných a nemenných podmienok, ktoré riadia dôsledok správania bytostí so schopnosťou celostnej inteligencie. Prirodzený zákon riadi súhrnné alebo kolektívne slobodné voľby správania celých populácií tým, že prejavuje dôsledky správania, ktoré si volíme. Dôsledky, ktoré prijímame, vždy závisia od toho, či je nami zvolené správanie morálne alebo nemorálne, inými slovami správne alebo zlé.

Hoci máme všetci slobodnú vôľu, aby sme si vybrali, aké správanie budeme vykonávať, nie sme izolovaní od morálnych dôsledkov našich behaviorálnych volieb. Prirodzený zákon je súbor zákonov, ktoré pôsobia v neviditeľnej alebo nefyzickej sfére, takže ich možno považovať za okultné alebo skryté prírodné zákony. Tieto zákony sú zabudované do štruktúry reality, rovnako ako gravitácia a elektromagnetizmus.

Pretože však táto riadiaca dynamika pôsobí v nefyzickej sfére, musia ľudia zahrnúť oveľa širší pohľad na svet, aby existenciu a pôsobenie týchto zákonov rozpoznali a prijali. Chápanie prirodzených zákonov rozhodne nie je systémom viery alebo náboženstvom. Fungovanie prirodzeného zákona možno objaviť a pochopiť prostredníctvom jeho pozorovateľných, merateľných a opakovateľných účinkov v našom svete.

Prečo je pochopenie prirodzeného zákona také dôležité?

Inými slovami, chápanie prirodzeného zákona vlastne predstavuje vedu o morálke, ktorá nevyžaduje žiadnu vieru ani presvedčenie. Viera či nevera v tieto zákony je úplne irelevantná, pretože existujú rovnako iste ako akýkoľvek fyzikálny zákon, napríklad gravitácia, ktorú v každodennom živote považujeme za samozrejmosť.

Prirodzený zákon je známy aj ako morálny zákon, kozmický zákon, univerzálny zákon, duchovný zákon, zákon príčiny a následku, konsekvencionalizmus, zlaté pravidlo, karma a mnoho ďalších názvov. Prečo je pochopenie prirodzeného zákona také dôležité? Pochopenie prirodzeného zákona je pre ľudské bytosti, ktoré sa usilujú o spoločný život v slobode a mieri, kriticky dôležité, pretože prirodzený zákon prináša dôsledky rozhodnutia celej spoločnosti o správaní na základe toho, či je ich správanie morálne, alebo nie. Je pre ľudské bytosti zásadne dôležité vedieť s istotou, aký je vlastne rozdiel medzi správnym a nesprávnym správaním.

Ľudské práva

Majú ľudské bytosti základné práva?

Odpovede ľudí na ulici: Áno. Áno. Áno. Áno. Samozrejme. Áno. Áno. Áno. Rozhodne. Áno, myslím, že každý človek má právo. Ľudské bytosti majú vždy práva, bez ohľadu na to, odkiaľ ste, aké je vaše vyznanie, pohlavie.

Aká je definícia ľudských práv?

Odpovede ľudí na ulici: Ľudské práva sú niečo, na čo vďaka tomu, že existujeme ako jednotlivci, máme nárok už len z podstaty veci. Niečo, čo by človek potreboval, aby sa mu darilo. Niečo, čo sa človeku poskytuje už len preto, že existuje. Niečo, čo si každý zaslúži, len tým, že sa narodil a žije. Právo mať napríklad prístrešie, jedlo a vodu a základné potreby. Poviem život, sloboda a snaha o šťastie. Ale myslím, že ľudské práva je právo na jedlo, prístrešie a základné potreby. Ľudské právo? Asi niečo, čo je človeku dovolené. Každý človek si niečo zaslúži a to by bolo právo a príkladom ľudských práv by bolo bezpečie.

Mark Passio: Právo je činnosť, ktorá neiniciuje ujmu inej cítiacej bytosti. Väčšina ľudských bytostí nedokáže na otázku správne uviesť túto jednoduchú definíciu. To je hlavný dôvod, prečo ľudské bytosti strácajú svoje práva a slobodu. Ako si môžeme zachovať niečo, čo ani nedokážeme správne definovať? Právo musí byť definované negatívne. To znamená, že na pochopenie nekonečného množstva práv, ktoré máme, môžeme dospieť na základe poznania veľmi malého množstva jednaní, ktoré nie sú právami, čo sú zlé jednania, správania, ktoré iniciujú poškodzovanie iných cítiacich bytostí.

Tento zoznam škodlivých konaní zahŕňa vraždu, napadnutie, znásilnenie, krádež, vniknutie na cudzí pozemok, nátlak a úmyselné klamstvo. Ak postupne analyzujeme každé z týchto nesprávnych konaní, zistíme, že všetky sú v tej či onej podobe variantmi krádeže. Vražda je krádež života a nám neprináleží ho brať. Napadnutie je krádež cudzieho dobra bez práva. Znásilnenie je krádež slobodnej vôle sexuálnej asociácie. Krádež je krádež majetku. Vniknutie na cudzí pozemok je krádež bezpečnosti niečieho životného priestoru. Donucovanie je krádež slobodnej voľby prostredníctvom násilia alebo nátlaku. A úmyselné klamstvo je krádež potrebných informácií, ktoré negatívne ovplyvňujú schopnosť niekoho iného zapojiť sa do informovaného rozhodovania.

Toto nemorálne správanie predstavuje samotnú definíciu násilia. Násilie je začatie škodlivého správania voči iným vnímajúcim bytostiam. Výpočet spomínaných škodlivých správaní sú prehrešky proti prirodzenému zákonu, pretože sú porušením základných práv druhých. Porušovanie základných práv iných bytostí prostredníctvom krádeže je vlastne to, čo znamená vykonávať násilie. Pretože všetky zlé konania sú formou krádeže, možno prirodzený zákon morálneho správania nakoniec zhrnúť do slova: nekradnúť.

Princíp neagresie a princíp sebaobrany

Princíp neagresie je jeden z hlavných princípov prirodzeného zákona. Táto zásada znamená, že je morálne zlé iniciovať agresiu alebo násilie voči iným vnímajúcim bytostiam. Tým sa dostávame k ďalšiemu dôležitému princípu prirodzeného zákona, princípu sebaobrany. Jednotlivci si vždy vyhradzujú prirodzené právo použiť fyzickú silu na obranu proti násilným činom, ktoré sú na nich páchané. Sebaobrana nie je a nikdy by nemala byť považovaná za násilie. Sebaobrana proti násiliu je základným právom všetkých vnímajúcich bytostí.

Majú ľudské bytosti právo brániť sa proti agresii?

Odpovede ľudí na ulici: Áno. Áno. Áno. Áno. Áno. Áno. Áno. Áno. Ak je agresia fyzická, povedala by som, že áno. Pokiaľ je na nich najprv použitá fyzická sila.

Rovnosť podľa prirodzeného zákona

Majú všetci rovnaké práva alebo majú niektorí ľudia viac práv ako iní?

Odpovede ľudí na ulici: Ľudia by mali mať rovnaké práva ako všetci ostatní. V dokonalom svete by všetci mali rovnaké práva. Ale tak, ako svet vyzerá teraz, nemajú všetci ľudia rovnaké práva. Nie všetci majú rovnaké práva. Niektorí ľudia majú rôzne práva, peniaze, výsadu, triedu. Niektorí ľudia majú oveľa viac práv ako iní ľudia. Určite existujú nejaké práva, ktoré niektorí ľudia majú a iní nie.

Mark Passio: Väčšina ľudí by súhlasila s tým, že správanie, ktoré iniciuje poškodzovanie druhých, je nemorálne konanie. Problém prichádza, keď nedokážeme viesť všetkých k rovnakej zodpovednosti, pokiaľ ide o morálnosť ich konania. Musíme pochopiť, že každý má rovnaké práva ako všetci ostatní. A z tohto zákona neexistujú žiadne výnimky.

Ak žiadny jednotlivec nemá právo vykonať určitý čin, pretože iniciuje poškodenie iného, ??potom nikto nemôže také neexistujúce právo delegovať na iného jednotlivca alebo inú skupinu, a tým zázračne zmeniť zlý čin na právo. Inými slovami, každý má úplne rovnaké prirodzené základné práva ako všetci ostatní. A z tohto pravidla neexistujú žiadne výnimky pre jednotlivcov v štátnej správe, polícii, armáde alebo akejkoľvek inej spoločenskej inštitúcii. To je to, čo sa myslí rovnosťou podľa prirodzeného zákona.

Legálnosť sa nerovná morálke

Je vládna autorita morálne legitímna?

Odpovede ľudí na ulici: Myslím, že zákony a nariadenia potrebujeme, ale nie som si istá, či sú naše zákony a nariadenia vždy morálne. Nie vždy. Áno, verím, že je. Do istej miery. Záleží na tom, či autorita bola, aspoň v našej demokratickej tradícii, či bola založená na súhlase ovládaných. Nie, nie, nie, mám pocit, že by sme sa bez nej zaobišli.

Mark Passio: Ak sa ľudské zákony náhodou zhodujú s prirodzenými zákonmi morálky, potom sú z definície nadbytočné, a teda zbytočné. Pokiaľ sú ľudské zákony v rozpore s prirodzenými zákonmi, a teda falošné a nemorálne, nemôžu byť nikdy pre nikoho legitímne, morálne záväzné. To, že je niečo legálne alebo nelegálne, z toho ešte nerobí niečo morálne alebo nemorálne.

Ak si to uvedomíme, môžeme potom dospieť k správnemu poznaniu, že všetka tzv. ľudská autorita je morálne nelegitímna, pretože nie je dobrovoľná. A je založená na nátlaku a násilí, čo je samo o sebe nemorálne konanie.

Prirodzený zákon verzus ľudský zákon

Existuje v prírode vládna autorita?

Odpovede ľudí na ulici: Áno, podľa mňa áno. Áno. V niektorých prípadoch viac. Rozhodne. Áno. V dnešnej spoločnosti áno. Mám pocit, že ste tým, o čom vaša myseľ sama seba presvedčí, že je, alebo že ste, že to tak jednoducho je. No, áno. Vždy existuje nejaká hierarchia. Pri každom živočíšnom druhu je hierarchia. Áno. Áno. Čas od času sa riadime príkazmi svojich rodičov... ako každej inej autority. Áno, kvôli trestom, ktoré môžu nastať, keď sa postavíte proti autorite. Áno, existuje. Áno, existuje, ale je na vás, či vás to zaujíma alebo nie. V prírode existuje. Keď sa pozriete na zvieratá a vtáky, existuje tam hierarchia a určitá forma vlády a mne to nevadí.

Mark Passio: Vládna autorita je nelegitímny konštrukt vytvorený človekom, ktorý v prírode neexistuje. Systém viery, že určití ľudia môžu mať nejakým spôsobom legitímnu autoritu nad ostatnými alebo že niektorí ľudia majú viac či menej základných práv ako iní, je jednou z najzásadnejších príčin nebývalého utrpenia a smrti v našom svete.

Autorita je a vždy bola nepravdivým, iluzórnym, nelegitímnym a nemorálnym nárokom, ktorý bohužiaľ väčšina ľudských bytostí prijíma a verí v neho s úplným náboženským zanietením. Takzvané delegovanie autority na politiky, políciu a armádu je zo svojej podstaty morálne nelegitímne a v skutočnosti sa nemôže uskutočniť v prírode. Pretože nie je možné niekomu inému prepožičať či delegovať citované právo, ktoré nikto ako jedinec nevlastní.

Ľudský stav je otroctvo

Je zdanenie zo strany vlády morálne legitímne?

Odpovede ľudí na ulici: Áno, je morálne legitímne skôr preto, že existujú ľudia, ktorí nie sú… len poviem áno. Áno, pretože musíme veci financovať. Do určitej miery, ale myslím, že to musí byť spravodlivé zdanenie. Myslím, že by záležalo na tom, na čo tie dane idú. Nemyslím si, že je to morálne legitímne. Myslím, že je potrebné financovať zdroje a podobné veci. Ale nemyslím si, že je to morálna záležitosť. Podľa mňa áno, pretože keby sme nemali dane, nestarali by sme sa o väčšie dobro, cesty, vzdelanie atď. Tak, ako sme nastavili našu kultúru, tak to je jediná vec, ktorá ju udržuje pri chode.

Platiť dane? Nie. Zaujíma ma, kam tie peniaze idú. Všetci sme to zažili, chodíte do práce, dostanete výplatnú pásku a potom zistíte, že vám chýba nejaká časť a nikto vám nepovie prečo. Sakra nie. Peniaze a dane... myslím si, že je v tom veľa pochybných vecí, pretože veľa peňazí sa rozhadzuje. Veci ako politika a vojna. A veľa daní ide na veci, ktoré v skutočnosti nepomáhajú väčšine ľudí, ale pomáhajú niekoľkým ľuďom robiť nie tak dobré veci.

Mark Passio: Zdanenie je krádež, vynucovaná hrozbou nátlaku a násilia.

Sú drogové zákony morálne legitímne a nevyhnutné?
Alebo majú ľudia právo dať si do tela, čo chcú?

Odpovede ľudí na ulici: Ak je spoločnosť poverená zodpovednosťou za financovanie zdravia a blahobytu všetkých členov spoločnosti, potom si myslím, že by mali existovať zákony, ktoré by zabránili tomu, aby ľudia podstupovali zdravotné riziká, ktoré by inak nenastali, keby drogy nebrali. Ak by sľúbili, že nikdy nevyjdú z domu. Ale to sa nedeje. Takže áno, musíme bohužiaľ ľudí strážiť. Podľa mojich skúseností je to ich vlastná voľba, čo si dávajú do tela. Ale v určitom okamihu chcete, aby vláda zasiahla, ale nechcete, aby sa z toho stala celá kríza, keď kvôli droge prídete o celú časť obyvateľstva.

Ľudia majú právo dávať si do tela, čo chcú, ale zároveň nesmú dopustiť, aby to ovplyvnilo ostatných ľudí v ich okolí. No, ja so všetkými zákonmi nesúhlasím. A myslím si, že by mal mať každý možnosť voľby, ale nemyslím si, že by to malo byť ľahko dostupné, keď je to toxické. Záleží na tom, o akú drogu sa jedná a ako veľmi je pre vás škodlivá. Myslím si, že ľudia majú právo na to... je to predsa naše telo. Narodili sme sa do neho. Myslím, že pomáhajú. Ale niektoré z nich, povedal by som, sú trochu prehnané.

Mark Passio: Ľudia vlastnia svoje telo a majú právo si vybrať, čo do neho vložia.

Sú vodičské preukazy morálne legitímne a potrebné?
Alebo je cestovanie základným právom?

Odpovede ľudí na ulici: Vodičský preukaz je rozhodne nutný, inak by dochádzalo k príliš mnohým nehodám. Myslím si, že cestovanie bez vodičáka je právo. Vodičák potrebujete, pretože tým dokazujete, že ste schopní bezpečne riadiť. Vodičáky sú morálne nevyhnutné a legitímne. Chcel by som, aby niekto, kto bude šoférovať auto, vedel šoférovať auto. Takže jo, povedal by som, že vodičské preukazy sú celkom potrebné. Videli ste, ako tu ľudia riadia? Videli ste ľudí, ako riadia? Píšu SMS, nedávajú pozor. Musíme ľudí strážiť. Vodičáky nie sú nutné, pretože mám pocit, že v určitom veku by človek nemal riadiť. Myslím, že by mohlo byť ešte viac pravidiel s vodičskými preukazmi. Podľa mňa sú príliš laxné. Zaujímavá otázka. Poznám pár ľudí bez vodičáka, ale nemyslím si, že je to stopercentne etické. Má to nejaké nevýhody. Hlavne proces žiadosti. Licencovanie vodičov je morálne legitímne.

Mark Passio: Vodičské preukazy sú donucovacím obmedzením prirodzeného ľudského práva cestovať.

Ak vládny zákon zakazuje činnosť, ktorá nikomu inému nespôsobuje ujmu,
sú ľudia morálne povinní tento zákon dodržiavať?

Odpovede ľudí na ulici: Áno. Prináša to spoločnosti pokoj. Myslím, že by ho mali dodržiavať, pretože je to zákon. Záleží na tom, aký bol účel zákona. Môže mať iný účel ako škodiť, môže byť pre vyššie dobro… takže možno. Nie, nemyslím si. Nie. To by bol zákon. Nemyslím si, že každý... myslím si, že sú výnimky z tejto myšlienky. Myslím si, že právne sú povinní, ale v osobnej rovine si nemyslím, že sú. Nie, nemyslím si to… núti nás ich dodržiavať, inak vás „potrestajú“, ale nemyslím si, že by ste mali musieť. Ak to nikomu neubližuje, prečo je to taký problém?

Mark Passio: Zákony vytvorené človekom, ktoré sú v morálnom rozpore s prirodzeným zákonom, sú morálne nelegitímne, a preto nie sú morálne záväzné. Jediné legitímne ľudské interakcie sú tie, ktoré sú dobrovoľné, čo znamená, že sú vzájomne odsúhlasené všetkými zúčastnenými. Zákony vytvorené človekom, vrátane tých, ktoré nariaďujú a uzákoňujú správanie, ako sú zákazy, dane a udeľovanie licencií, nie sú v žiadnom prípade dobrovoľné.

Sú to príkazy na dodržiavanie, ktoré sú vždy podporené hrozbou násilia alebo skutočným násilným správaním. Zákony vytvorené človekom sú svojvoľné nariadenia vládnucej triedy, ktoré si hovorí vláda a o ktorej sa verí, že má magické právo vládnuť. Ich poddaní, ľudia žijúci pod ich takzvanou jurisdikciou, majú podľa nich morálnu povinnosť počúvať svojvoľné príkazy tejto vládnucej triedy nazývanej zákonmi.

Ak pochopíme, že takýto systém je úplne založený na správaní, ktoré je donucovacie, násilné a nemorálne a je vedené tak, aby ľudské správanie bolo v súlade s vôľou dominantnej vládnucej triedy, môžeme dôjsť k neochvejnej pravde, že pojem vláda je iba eufemizmom pre otroctva. A to je to, čo ľudský stav skutočne je - otroctvo.

Otroctvo existuje vtedy, keď si určití jedinci robia nárok na telo alebo plody práce druhých a podrobujú si ich násilnými a donucovacími prostriedkami. Otroctvo môže existovať v zjavnej podobe, keď sú zotročované osoby fyzicky uväznené a je im zabavená všetka práca. Alebo môže otroctvo existovať v skrytej podobe, keď je mentálna manipulácia využívaná na legitimizáciu alebo ospravedlnenie nátlaku, donucovania a násilia, ktoré je používané na udržiavanie nemorálnych podmienok, v ktorých sú ľudia nespravodlivo držaní. Existuje dôvod, prečo stav ľudského otroctva stále pokračuje.

Tento nemorálny ľudský stav (otroctvo) udržuje okultná vládnuca trieda tým, že manipuluje ľudí do stavu nevedomosti a zmätku ohľadom skutočného rozdielu medzi tým, čo je správne a nesprávne.

Morálka

Je morálka objektívna, alebo subjektívna?

Odpovede ľudí na ulici: Myslím, že morálka je do istej miery ľudská interpretácia, ale v iných témach existuje jasné dobro a zlo. Myslím, že to záleží na tom, kto ste, pretože iný človek by to mohol vidieť úplne inak. Asi záleží na situácii. Domnievam sa, že moralita je založená na názore. Nemyslím si, že sa nutne rodíte s dobrou alebo zlou morálkou, je založená na vašich životných okolnostiach. Myslím, že je rozhodne subjektívne. To závisí od názoru a situácie. Záleží na ľudskom názore. Nie, nemyslím si, že existuje objektívna morálka. Prikláňam sa k tomu, že objektívna morálka existuje, ale nemyslím si, že máme schopnosť pochopiť niečo tak všezahrnujúce.

Myslím si, že morálka je objektívna. Závisí na ľudskom vnímaní, ale povedal by som, že existuje niečo ako spoločenský pohľad. To je ťažká otázka. Ja to vnímam tak, že pokiaľ tým nikomu neubližuješ a robí ťa to šťastným, tak prečo nie? Bohužiaľ si myslím, že je subjektívne a že je to otvorené na dohodu alebo na diskusiu, tak nejako. Myslím, že by to malo byť celkom jasné. Myslím, že je to vytesané do kameňa. A do určitej miery s nejakými názormi. Nemyslím si, že je to vytesané do kameňa. Myslím, že je subjektívna. Osobne si myslím, že je objektívnejšia ako relatívna.

Mark Passio: Rozdiel medzi správnym a nesprávnym správaním je objektívny, čo znamená, že nie je založený na vnímaní alebo názoroch ľudských bytostí, ale naopak, taký rozdiel v správaní existuje v prírode, čisto nezávisle na subjektívnom ľudskom vnímaní alebo názore. Morálka sa nemení na základe pocitov, náboženstva, viery, miesta, času alebo preferencií a rozmarov ľudských zákonov. Tieto veci nemajú na skutočnú morálku žiadny vplyv.

Čo je morálne na jednom mieste a v jednom čase, je morálne všade a kedykoľvek, a čo je nemorálne na jednom mieste alebo v jednom čase, je nemorálne všade a kedykoľvek.

Svedomie

Poznanie tohto objektívneho rozdielu medzi správnym a nesprávnym konaním sa nazýva svedomie. Svedomie je poznanie toho, či dané správanie spôsobuje alebo nespôsobuje ujmu druhému, a či je teda správne alebo nesprávne. Problém je v tom, že väčšina ľudí toto vedenie nemá alebo je v ňom veľmi zmätená.

Správať sa správne je morálne a správať sa nesprávne je nemorálne. Napriek tomu je toto základné poznanie často hrubo nepochopené. Ľudia nerozhodujú o tom, čo je morálka. Morálka je založená na tom, či konanie iniciuje ujmu, alebo nie. Táto dynamika existuje neodmysliteľne v prirodzenom svete.

Odkiaľ sa berú ľudské práva?

Odpovede ľudí na ulici: Náboženstvo, vláda, spoločnosť. Asi závisí od krajiny, ktorá dovoľuje ľudské práva. Niektorá zo zákonov… áno, asi zo zákonov. Myslím, že o nich zrejme rozhoduje mnoho ľudí. No, pretože sa s nimi nerodíte, tak si myslím, že je to niečo ako kolektív. Myslím, že pochádzajú od ostatných mužov a žien… úprimne viac žien. Ústavy. Reálne ľudské práva pochádzajú zo zákona. Ale myslím si, že by mala vychádzať zo základných morálnych dohôd, ktoré som opísala skôr. Ľudské práva… Myslím si, že ľudské práva sú vrodené, v okamihu, keď sa narodíme.

Máme nárok na určité práva, ale potom tieto práva sú tiež, ako hovorím, kvalifikovaná spoločnosťou. Ľudské práva pochádzajú z toho, čo by podľa vás mali mať vo všeobecnosti všetci ľudia. Či veríte, že by mali mať vždy slobodu, alebo ak veríte, že majú vždy na niečo nárok. Mali by vychádzať z morálky. Vychádzajú, myslím, z morálky. No, v kresťanskej tradícii hovoríme, že pochádzajú od Boha. Ľudské práva by mali vychádzať zvnútra a mali by pochádzať z prirodzeného miesta, ale v našej spoločnosti pochádzajú od vlád.

Mark Passio: Základné práva ľudských bytostí sú ich nescudziteľným, univerzálnym právom, ktoré im nikdy nemôže byť udelené alebo odobrané žiadnym ľudským činom alebo procesom. Naše práva pochádzajú z prírody, čo znamená, že sú vopred existujúce a vlastné samotnému stvoreniu. Bohužiaľ ani po tisícročiach ľudskej civilizácie väčšina ľudí túto večnú pravdu nechápe.

Zdá sa to také jednoduché, že by sme sa ako ľudské bytosti mali dobrovoľne rozhodnúť pre správne konanie, aby sme ctili a rešpektovali práva druhých, aby im nebolo ubližované, aby sme sa k druhým správali s rovnakou úctou, s akou očakávame, že sa k nám budú správať, aby sme nekradli život, blaho, majetok, práva alebo slobodnú vôľu druhých.

Napriek tomu to nie je tak jednoduché, ako sa môže zdať. Skutočné správne konanie je v lepšom prípade neuchopiteľné, v horšom zámerne ignorované. A tým sa dostávame k jadru veci, ktoré nazývam zákonom slobody.

Zákon slobody.

Zákon slobody riadi stavy slobody alebo otroctva celých populácií bytostí, ktoré majú schopnosť pochopiť objektívny rozdiel medzi morálnym a nemorálnym konaním. Prirodzený zákon slobody diktuje, že ako sa spoločnosť kolektívne stáva morálnejšou, stáva sa kolektívne slobodnejšou. A ako sa spoločnosť kolektívne stáva nemorálnejšou, kolektívne stráca slobodu a stáva sa viac zotročenou. Sloboda alebo otroctvo celej spoločnosti závisí od toho, či sa táto spoločnosť správa v súhrne morálne alebo nemorálne.

Pretože väčšina ľudí stále ešte nepozná objektívny rozdiel medzi správnym a nesprávnym správaním, neustále vynáša súdy, ktoré nie sú v súlade s prirodzeným zákonom. Vzhľadom na to, že stále viac ľudí koná s takou neznalosťou prirodzeného zákona, stáva sa toto konanie základným zdrojom neporiadku a chaosu v našej spoločnosti ako celku.

Inými slovami, zákon slobody by sa dal zhrnúť takto: S rastom celkového morálneho správania v danej spoločnosti rastie aj celková sloboda členov tejto spoločnosti. A s poklesom celkového morálneho správania v danej spoločnosti klesá aj celková sloboda členov tejto spoločnosti. Ešte jednoduchšie povedané, s rastúcou morálkou rastie sloboda as klesajúcou morálkou klesá sloboda.

Ľudská sloboda je úplne závislá na vzdelaných úsudkoch, ktoré sú v súlade s morálkou založenou na prirodzenom zákone, objektívnym poznaním rozdielu medzi správnym a nesprávnym správaním. Verte tomu alebo nie, práve vám bolo prezradené tajomstvo všetkých tajných spolkov naprieč ľudskou históriou.

Morálny relativizmus.

Morálny relativizmus je presvedčenie, že neexistuje objektívny rozdiel medzi správnym a nesprávnym správaním. Morálni relativisti veria, že morálka je relatívna alebo subjektívna, čo znamená, že správne a zlé sa môže meniť s ohľadom na čas a miesto, v závislosti na ľudskom vnímaní a názore, záľubách a neľubostiach, rozmaroch a preferenciách.

Morálny relativizmus je presvedčenie, že ľudia môžu sami ľubovoľne rozhodovať o tom, čo je správne a čo zlé, a že sa môžu stať arbitrmi morálneho a nemorálneho správania na základe svojich záľub a neľubostiach v danom čase a mieste. Pre ľudstvo je absolútne nevyhnutné uznať, že morálka je objektívna a že rozhodne nie je založená na ľudskom vnímaní alebo názore.

V prírode medzi morálnym a nemorálnym správaním je rozhodne objektívny rozdiel, pretože morálne správanie neiniciuje poškodzovanie druhých, zatiaľ čo nemorálne správanie poškodzovania iniciuje. Táto dynamika existuje v prirodzenom svete a je mu vlastná. Prevaha morálneho relativizmu v dnešnej ľudskej spoločnosti je jedným z hlavných faktorov, ktoré upevňujú otroctvo ako súčasný stav ľudstva.

Keďže zosúladenie ľudského správania s prirodzeným zákonom závisí od poznania objektívneho rozdielu medzi správnym a nesprávnym správaním, pokiaľ väčšina členov spoločnosti akceptuje, že ohľadom týchto objektívnych rozdielov neexistuje žiadna pravda, nemôže sa táto spoločnosť nikdy dôsledne správať morálne, a preto nemôže byť nikdy skutočne slobodná. Skutočná sloboda nemôže nikdy existovať v spoločnosti, ktorá vyznáva morálny relativizmus, v spoločnosti, kde ľudia veria, že neexistuje objektívny rozdiel medzi správnym a nesprávnym správaním.

Poznanie objektívneho rozdielu medzi správnym a zlým konaním a následná vedomá voľba správneho jednania pred konaním zlým je základným predpokladom pre prejavenie stavu slobody. Ak ľudia tento základ odstránia tým, že vyhlásia, že neexistuje objektívna morálka, nikdy nebudú schopní vo svojom živote vytvoriť stav skutočnej slobody.

Pochopenie skutočnej objektívnej morálky pomôže ľudstvu rozpoznať zásadne chybnú vieru v legitimitu ľudskej autority a vlády. Tým sa ľudská interakcia môže stať dobrovoľnou a oslobodenou od nemorálnosti násilia a donucovania. Ak chceme svet založený na skutočnej slobode, musíme pochopiť, že pravda je nezávislá na našom vnímaní a že objektívna morálka existuje a môžeme ju spoznať. Ak sa ľudia naučia spoznávať skutočný rozdiel medzi správnym a nesprávnym správaním, ľudstvo sa môže stať a zostať slobodné. Ak budú ľudia toto poznanie naďalej odmietať a budú naďalej prijímať chybné presvedčenia, ako je autorita a morálny relativizmus, ľudstvo zostane zotročené.

Slobodná vôľa

Majú ľudia slobodnú vôľu?

Odpovede ľudí na ulici: Myslíme si, že áno, ale neverím tomu. Ľudské bytosti z veľkej časti slobodnú vôľu majú. Do istej miery áno. Nemáme vždy slobodnú vôľu robiť všetko, čo by tak malo byť. Teraz si to už nemyslím. Áno, podľa môjho názoru ľudia majú slobodnú vôľu. Neverím, že len žijete svoj život pod niečí kontrolou. Slobodná vôľa. No, ja si myslím, že máme slobodnú vôľu. Ale táto slobodná vôľa je tiež potlačená spoločenskými normami. Vlastne nie, nemyslím si, že ľudia majú slobodnú vôľu. Áno. No, myslíme si, že áno. Ja si to nemyslím. Áno. Áno. Áno. Áno a nie. Áno, alebo by mali. V niektorých prípadoch. Áno.

Mark Passio: Všetci ľudia majú slobodnú vôľu voliť medzi morálnym a nemorálnym správaním. Ako ľudia máme možnosť voľby. Svoju slobodnú vôľu môžeme využiť na to, aby sme zmenili svoje správanie a uviedli ich do súladu s prirodzeným zákonom tým, že si zvolíme morálne správne konanie. Alebo si môžeme zvoliť nemorálne správanie tým, že budeme schvaľovať a udržiavať systém založený na násilí, nátlaku a morálnom relativizme.

Budeme pokračovať na ceste otroctva a sledovať, ako sa nám postupne odoberajú naše prirodzené práva? Alebo prijmeme morálne zásady prirodzeného zákona a vytvoríme spoločnosť, v ktorej bude rešpektovaný a chránený život, práva a sloboda každého jednotlivca? Pretože uznávame svoju prirodzenú suverenitu a suverenitu všetkých ostatných vnímajúcich bytostí. Zákon slobody manifestuje našu realitu oboma smermi, a to na základe našich kolektívnych morálnych rozhodnutí.

Veda o prirodzenom zákone

Našu spoločnú ľudskú skúsenosť na Zemi kolektívne vytvára a určuje kvalita súhrnného ľudského správania. To demonštruje účinky prírodných zákonov dôsledkov správania, ktoré pôsobia vo fyzickej sfére.

Naše správanie založené na slobodnej vôli pôsobí v takzvanej rovine kauzality, pretože naše správanie je základnou príčinou fyzických prejavov, ktoré majú za následok svet. Dôsledky a následky súhrnného ľudského správania sa potom zhmotňujú v rovine následkov, ktorá predstavuje spoločný ľudský stav, v ktorom všetci musíme žiť. Naše súhrnné myšlienky týkajúce sa morálky sa premieňajú na súhrnné správanie nášho druhu. A toto správanie sa potom transformuje do výsledných podmienok a dôsledkov. Skutočne, kolektívne zberáme to, čo kolektívne zasievame.

Nesprávne konanie nikdy nemôže vytvoriť dobro a harmóniu a správne konanie nikdy nemôže predstavovať porušenie práv. Dva plus dva sa nikdy nebude rovnať piatim a jablko padajúce zo stromu nikdy nebude elementárne padať nahor. Naše správanie vytvára naše okolnosti, túto dynamiku je možné opakovane pozorovať a v dôsledku takého pozorovania možno spoznať jej fungovanie.

Štúdium tejto dynamiky v ľudskej spoločnosti predstavuje vedu o dôsledkoch správania. Všetky živé bytosti sú obdarené vlastníctvom seba samého ako prirodzeným právom od narodenia, a preto majú prirodzené práva uplatňovať svoju vlastnú slobodnú vôľu žiť suverénne, bez iniciácie poškodzovania alebo donucovania zo strany iných ľudských bytostí.

Tieto princípy ľudskej slobody a práv sú samotným základom morálky a riadia sa duchovnými zákonmi dôsledkov správania. Akékoľvek porušenie týchto princípov je zlým konaním, chaotickým konaním pôsobiacim v priamom rozpore s generatívnou sebausporiadajúcou dynamikou prirodzeného zákona, ako ju navrhlo samo stvorenie. Hoci sa o to niektorí môžu pokúšať, tieto zákony nakoniec nemožno obísť, zmeniť alebo ohnúť podľa ľudských rozmarov alebo prianí. Voľba dodržiavať prirodzené práva a zvrchovanosť ostatných bytostí je v súlade s duchovným zákonom a taká voľba vytvorí podmienky na to, aby sa na Zemi prejavila sloboda.

Zvoliť si konanie, ktoré je v priamom rozpore s týmito zákonmi, vytvorí iba chaos a utrpenie. Ľudské správanie sa kolektívne prejavuje v našej fyzickej realite na základe slobodnej voľby ľudstva, či bude konať v súlade s prirodzeným zákonom, a vytvorí tak podmienky slobody, alebo bude konať v rozpore s prirodzeným zákonom, a vytvorí tak podmienky ľudského otroctva. Ide o univerzálne, morálne a duchovné zákony vesmíru, ktorými sa riadi celé ľudstvo. To je veda o prirodzenom zákone.

Jedna veľká úloha.

Moja neochvejná oddanosť odovzdávania posolstva prirodzeného zákona vo všetkých mysliteľných formách za posledných 13 rokov zostala prakticky bez povšimnutia celého ľudstva. A spoločnosť pokračuje vo svojom rýchlom zostupe do nemorálnosti, chaosu a otroctva. Príliš málo ľudí chápe má varovanie alebo ich berie na vedomie a ešte menej hovorí, aby poučili ostatných.

Hľadám rovesníkov a spojencov vo vojne za našu slobodu, ktorá je pred nami. Našou jedinou veľkou úlohou je ukončiť otroctvo ľudí. Táto neľahká úloha začína u nás samotných a rozširuje sa na našich priateľov a rodinu, naše komunity a náš svet. Hovoriť nahlas je extrémnym aktom vzdoru, pretože tí, ktorí sú v súčasnosti pri moci, sa snažia udržať si svoju moc tým, že využívajú nevedomosti ľudstva.

V dnešnom svete je toľko ľudskej nevedomosti, pokiaľ ide o otázku morálky, že sa situácia môže zdať beznádejná. Okrem uvedomenia, aká miera nevedomosti existuje, si musíme tiež uvedomiť, že jediným riešením stavu ľudského otroctva je šíriť pochopenie prirodzeného zákona a urobiť z neho pre každého samozrejmý poznatok. Temní okultisti, ktorí v súčasnosti ovládajú ľudstvo, sa snažia toto pochopenie naďalej skrývať a zabrániť tomu, aby sa stalo každodennou samozrejmou znalosťou v celosvetovom meradle.

Tento dokument je nakoniec výzvou na akciu pre všetkých, ktorí získali pochopenie prirodzeného zákona a jeho princípov. Je potrebných oveľa viac učiteľov, ktorí by toto posolstvo slobody odovzdali masám ľudstva. Hlasov, ktoré by to robili, je zatiaľ málo. Do úsilia o šírenie znalostí prirodzeného zákona sa musíte zapojiť aj vy sami. Riešenie nespočíva len v jeho znalosti, ale aj v tom, čo pre šírenie tohto poznania robíte, len čo mu porozumiete.

Založte podcast, publikujte blog, natočte video, vydávajte spravodaj, tvorte hudbu a umenie, prispievajte zdrojmi, robte čokoľvek, čo môžete, aby sa prirodzený zákon stal samozrejmou vecou pre ľudí na celom svete. Iba spoločným úsilím budeme mať šancu bojovať. V tejto duchovnej vojne za ľudskú slobodu potrebujeme viac topánok na zemi. Akonáhle rozšírite svoj pohľad na svet tak, aby zahŕňal pochopenie vedy o prirodzenom zákone, stane sa vašou osobnou zodpovednosťou pomáhať ostatným spoznať túto prirodzenú riadiacu dynamiku stvorenia.

Závisí od toho samotná naša sloboda. Toto bol úvod do filozofie a vedy o prirodzenom zákone. Pre ďalšie štúdium si prosím pozrite celý môj video seminár s názvom Prirodzený zákon, skutočný zákon príťažlivosti a ako ho vo svojom živote aplikovať. Ďalšie informácie o mojej práci nájdete na mojich webových stránkach whatonearthishappening.com. Odporúčam študovať moje podcasty v poradí od prvého čísla vlastným tempom a sledovať moje videoprezentácie a semináre. Ďakujem vám za váš čas a pozornosť.