Mikrokompostovanie
Sú to iba predsudky, ktoré nám bránia použiť doma v byte maštaľný hnoj, dážďovky a iné prírodné postupy pestovania, ktoré máme úspešne odskúšané zo svojich záhrad. Pritom by nemalo dôjsť k žiadnemu poklesu štandardu bývania. Vzal som si na pomoc Biomimikry. Túto metódu asi nepozná veľa pestovateľov, ja ju používam od študentských čias. Jedná sa o čo najvernejšie napodobenie života a prírodných procesov pri riešení technologických koncepcií. Bol som vždy nadšený jej riešeniami a dnes som rovnako presvedčený, že táto metóda mi pomôže vyriešiť aj toto "trocha šialené" zadanie. Ako aplikovať princípy v malom a dnu, ak už jestvujú vo veľkom a vonku. Konkrétna otázka znie: "vieme poskytnúť hnojenie, kompostovanie, mulčovanie, ktoré sú také prospešné pre naše záhrady aj rastlinám v byte?"
Kompletný mikrobióm v črepníku?
O prospešnosti kravského hnoja, kompostu a mulčovania bolo popísané mnoho a niet pochýb, že pre potreby organického pestovania rastlín sú tieto substancie a procesy spojené s ich premenou a výživou pôdnych mikroorganizmov a následne nami pestovaných rastlín zásadné. Všetky skutočné snahy o dosiahnutie udržateľnosti, bio produkcie, prírodného farmárstva smerujúce k zdravým rastlinám, zdravým potravinám a zdravému spotrebiteľovi, musia riešiť tieto základné pestovateľské postupy. Je omnoho jednoduchšie zakomponovať tieto prirodzené spôsoby výživy pôdy a rastlín do svojho hospodárenia, ako hľadať ich umelé náhrady a riešenia, ktoré ako sa ukazuje, neustále prinášajú nedostatky a chyby v kvalitatívnych, výživových a iných parametroch produkcie, na zdraví ľudí, poškodzovaní pôdy, vodných zdrojov a životného prostredia.
Každý zodpovedný hospodár, ktorý sa stará o výživu svoju a svojich detí siahne po prirodzenom hnoji, komposte, alebo mulčovaní. Tak začína svoju prácu s pôdou. Nadväzujúc na tradíciu Juraja Fándlyho či Samuela Tešedíka si uvedomíme, že prirodzená cesta hospodárenia je pre nás tá najprirodzenejšia a mali by sme sa k nej čo najskôr vrátiť. V malom i vo veľkom hospodárení na pôde. Náš pokus ukazuje, že tieto zásady sú úžitočné a úspešné aj na tých najmenších pestovateľských jednotkách, akými je črepník s rastlinou v byte. Pre náš pokus sme zvolili názov mikro-kompostovanie a dnes ho môžeme považovať za funkčný spôsob pestovania väčšiny bytových rastlín a vrelo ho odporučiť tým, ktorí pestujú rastliny v interiéri a chápu dôležitosť prirodzenosti. Tento spôsob pestovania je bezproblémový z pohľadu výživy rastlín, hygieny prostredia, pachov, klímy, zdravia...
Ukázalo sa, že riešenie mikro kompostovania je jednoduchšie než sme očakávali. Podľa princípov biomimikry treba len všetko zmenšiť. Tak, ako to robia napríklad pestovatelia bonsajov, ktorí často s lupou na oku a manikúrnymi nožničkami robia na svojich mini stromčekoch tú istú údržbu, akú robíme my na jeseň vo svojich sadoch s rebríkom a pílou. Vyskúšajte náš objav vo svojom črepníku a budete nadšení. Váš byt aj rastliny skutočne ožijú a vy získate späť čosi stratené. Už len musíme správne pochopiť, ako založiť nový život v našom črepníku, aby v ňom vznikol kompletný mikrobióm, ktorý bude rastline a pôde prospievať ale v byte nebude ničím prekážať. Viacerí žiadne vysvetľovanie nepotrebujú, napríklad ten, kto chová rybičky v akváriu, má už skúsenosti s tvorbou miniatúrneho životného prostredia a ľahko si poradí aj s mikrokompostovaním v črepníku. Ale pre ostatných...
Poďme pekne od začiatku
Pre náš pokus sme zvolili väčší exemplár čínskej ruže (vtedy vo veku asi 10 rokov a vysokej asi 2 m). Veľa sme o tomto druhu vedeli, že je rastlina dostatočne jemná, že výborne reaguje na poskytovanú starostlivosť, pritom je nenáročná a znáša aj slabý záujem pestovateľa ako nepravidelnú zálievku, horšiu kvalitu substrátu alebo extrémne nízku vlhkosť vzduchu počas vykurovacieho obdobia. Pritom vyrastie v črepníku na pomerne zdatnú rastlinu - strom / krík, je stále zelená, občas zhadzuje lístie, veľa kvitne ak sa o ňu dobre staráme. Jediným problémom sú rýchle zmeny životných podmienok napr. otáčanie, presúvanie zo svetla do tmy a opačne... ale predovšetkým pokles teploty. Treba mať na pamäti, že Čínska ruža (Hibiscus Rosa Sinensis) je teplomilná rastlina.
Do pokusu bola naša čínska ruža pestovaná klasickým izbovým spôsobom, t.j. raz za rok ostrihať, raz za rok vymeniť substrát. Občas pridať do zálievky hnojivo, občas orosiť listy, skontorlovať parazity - vošky, roztoče, múčnatku, mušky..., ak sa vyskytli, postriekať ich vhodným chemickým prípravkom. Takto to s izbovými rastlinami robia všetci. Potom som raz uvidel Čínsku ružu v botanickej záhrade a zaujala ma jej výraznejšia farba, sila, košatosť. Sprvu som myslel, že sa jedná o inú odrodu, ale názov na štítku hovoril jasne, že ide o ten istý druh, aký mám doma. Bolo mi hneď jasné, v čom je rozdiel - v podmienkach pestovania. Črepník versus záhon, interiér versus voľný priestor. Vtedy prišiel onen nápad, vyskúšať organické pestovanie v byte.
Zmenšené v mierke
Opadané lístie z čínskej ruže necháme v črepníku vyschnúť, potom ho medzi prstami rozmrvíme na menšie kúsky, primiešame použitú sušenú čajovinu, výbornú pochúťku pre dážďovky a iné mikro organizmy - ktoré už využívame doma ako pomocníkov, keďže prevádzkujeme v malom domáce kompostovanie. Môžme tiež pridať nadrobno nasekané seno a trocha suchých listov z ďalších rastlín, ktoré doma pestujeme. Čím pestrejší mulčovací mix vytvoríme, tým vyššia biodiverzita, viac druhov mikroorganizmov v črepníku vznikne. Tým lepšia rovnováha, tým dokonalejšia imunita našich rastlín. Taká jednoduchá je rovnica zdravia podľa stvoriteľa. Napodobnime to!
Pridáme malú rodinku dážďoviek, tak asi 10 až 20 kusov na 20 litrový črepník. Použijeme kalifornské dážďovky, ktoré neopúšťajú črepník, pokiaľ v ňom bude pimerane vlhko a bude čo konzumovať. Pozor! primerane vlhko znamená - ani záplavy ani sucho. Potravou im bude rozkladajúce sa lístie, čiže spodná časť mulčovacieho koláča, ktorý sa nachádza navrchu v črepníku, na rozhraní lístie - zemina.
Aby boli pre dážďovky suché listy z mulčovacieho koláča konzumovateľné, je potrebná každodenná alebo pravidelná závlaha v podobe rosy. Tak ako v prírode, suché lístie rannou rosou alebo dážďom zvlhne, čím sa stane pochúťkou pre neviditeľný drobizg a dážďovky. Na zvlhčovanie lístia používame rozprašovač s čistou vodou. Zakrátko po rosení sa vo vlhkom rozhraní lístie-zemina koná rušná hostina mikroorganizmov. Poznať to podľa pachu, zvlhčené suché lístie vonia podobne, ako navlhnuté seno, príjemne sladkasto. Vôňu produkujú kŕmiace sa mikroorganizmy, takže nám dávajú signál, že hostina začala. Premena suchého lístia za prítomnosti tejto príjemnej vône je zároveň zárukou, že na premene pracujú prospešné baktérie, roztoče a iní malí pomocníci. Takéto procesy premeny sú žiadúce, voláme ich pôdotvorné.
Pôdotvorné procesy
Pôdotvorné znamená, že z organických zvyškov ako je lístie, seno.. vzniká kompost, pôda. Kompost vzniká v záhrade na kope nahrabaného lístia, alebo z buriny v kompostéri, ale hlavne tým najprirodzenejším spôsobom - v tenkej vrstve odumretých zvyškov lístia a vetvičiek padnutých na zem v lese a tiež z vyschnutej trávy padnutej na zem na každej lúke. Všade tam, kde odumrie list, steblo trávy alebo iná časť rastliny a padne na zem, pustia sa do nej pôdotvorní "premieňači". Keď tomuto princípu premeny správne rozumieme, dokážeme ho napodobniť aj v črepníku. Za nesprávnych podmienok môže nastať iná premena, nežiadúca. Poznáme ju podľa výskytu plesní, hniloby, ktoré sprevádza nepríjemný zápach. Takéto patogénne premeny sú nežiadúce, mali by sme ich včas potlačiť, alebo ešte lepšie - neumožniť im vzniknúť. To, že takýto stav premeny vznikne, je vždy spôsobené nevedomosťou alebo lenivosťou pestovateľa.
Ak sme zabezpečili správnu pôdotvornú produkciu, z novovzniknutého kompostu sa živiny dostávajú v malých ale takmer nepretržitých dávkach ku koreňovému systému rastliny. Už nemusíme sledovať kalendár, že kedy bude potrebné hnojiť. Máme pohnojené. Už ani nemusíme kupovať nový substrát a po roku ho vymeniť namiesto starého. Máme nepretržite obnovovaný substrát priamo v črepníku a dokonca po 10 rokoch môže byť ešte kvalitnejší, než na začiatku.
Táto malá zmena v spôsobe pestovania črepníkových rastlín, spôsobila v dlhodobom horizonte výrazné zmeny pre naše rastliny aj ich životné prostredie, teda priestor nášho bytu. Cítiť v ňom vôňu rozkladajúceho sa lístia, keď človek zaspáva s hlavou neďaleko navlhčeného črepníka, pôsobí to ako balzam na dýchanie. Obľúbil som si túto vôňu natoľko, že už bez nej ani nelíham k spánku. Každý pozná lesnú vôňu, ktorá patrí medzi osviežovačmi vzduchu k najobľúbenejším. Odkedy pestujete rastliny spôsobom mikrokompostovania, umelé osviežovače vzduchu už potom kupovať nemusíte. Vôňa lesa alebo lesnej lúky, čerstvo pokoseného sena sa k vám vráti v tej najprirodzenejšej podobe. Záleží iba na tom, aké ingrediencie do svojho črepníka pridáte.
Nový štandard v pestovaní niektorých izbových rastlín
Náš pokus sa zmenil na nový štandard. Už je tomu desať rokov, čo úspešne pestujeme niektoré izbové rastliny s využitím mikrokompostovania. Náš Hibiscus má hustejšie, až dvojnásobne veľké listy a kvety, kvitne častejšie, vyrastie asi 1/2 metra za rok, produkcia listov, kvetov a dreva je neporovnateľne vyššia ako pred tým. Hlavnou zmenou je zdravie rastliny. Po celý čas je v tom istom črepníku, bez výmeny substrátu. Ten je čím ďalej kvalitnejší. Dobrý zdravý spánok v miestnosti s kvetom a vôňou pôdy je zaručený. Spolu s hibiscusom sa v miestnosti nachádzajú tri ďalšie veľké kvety, ktoré tiež pestujeme v mikrokompostéroch. Tak nazývame aktívne črepníky.
Niektoré rastliny ako dracény, palmy a podobne však mali s prechodom na mulč určité problémy a postupne si museli zvykať na nepretržitú vlhkosť substrátu, čo im nerobilo dobre. Napríklad pre viaceré sukulenty nie je vhodná príliš výživná pôda, ktorá vzniká v črepníku, kde sa kompostuje. Našli sa však aj také, ktoré sa prispôsobili a výsledkom môže byť sýtejšie sfarbenie, väčší rast, zmena kvitnutia a podobne. Z týchto pozorovaní je evidentné, že je na čom pracovať, čo skúmať a spresňovať. V tejto oblasti určite čakajú na výskumníkov izbového pestovania ešte mnohé prekvapenia.
Návrat k prirodzenosti akceptovala väčšina našich izbových rastlín pomerne rýchlo, niektoré však dávajú najavo svoju nevôľu zvýšeným žltnutím listov, hnilobou, vyschýnaním, zastavením rastu a podobne. Niektorým druhom táto metóda zjavne nevyhovuje, ale u iných sa nám úvodné nezdary podarilo postupne zvládnuť. Stačilo, aby sme sa naučili vychádzať si vzájomne v ústrety. Niektorým znížiť intenzitu rosenia, dávať len toľko vlahy, aby prežili dážďovky, iným poskytnúť viac času a trpezlivosti, to znamená aj viac než rok. Teraz nám to oplácajú nádhernými sýtejšími farbami alebo zvýšeným leskom listov. Všetky naše rastliny, ktoré prijali mikrokompostovanie, sršia zdravím.
Dážďovky - kľúčový pomocník izbových rastlín
V každom črepníku dnes máme rodinku dážďoviek. Určiť ich správny počet pre črepník a rastlinu nám bolo dlho záhadou. Nakoniec sme ju vyriešili sériou pokusov. Dnes vieme udržať po niekoľko rokov takmer stabilnú komunitu dážďoviek v stredne veľkých a veľkých črepníkoch. V malých črepníkoch je to náročnejšie, pretože zmeny životných podmienok ako napr. výkyvy vlhkosti v nich nastávajú častejšie a bývajú nevyspytateľnejšie. Po nechcených obdobiach sucha, kedy musíme odcestovať, alebo zabudneme polievať, musíme občas stav dážďoviek doplniť. Najprv vždy musíme zistiť, či v črepníku dážďovky sú, alebo nie. Na zisťovanie prítomnosti dážďoviek v substráte používame Num-eiseni-test, ktorý si názorne ukážeme pomocou obrázkov nižšie v texte.
Prikrmovanie dážďoviek
Aby sme dážďovky v mikrokompostovaní udržali v dobrej kondícii, občas ich prikrmujeme. Obľubujú mäkké a šťavnaté plody a časti rastlín ovocia a zeleniny, predovšetkým melón, paradajky, banán, hrušku a ďalšie mäkké veci. Sú to vegetariáni a keďže nemajú hryzadlá, potrava musí byť mäkká alebo natrávena inými mikroorganizmami. Ideána je pre nich jemne nahnitá zelenina a ovocie. Používame ich na domáce kompostovanie. Dokážu skonzumovať všetok organický odpad z domácnosti a premeniť ho na vermikompost. Preto všetko, čo majú radi v kompostéri, im po malých dávkach občas pridávame aj do črepníka - lóger z čiernej kávy, vymočenú čajovinu, kompost, papier, buničinu, kokosovú vlákninu, drevený prach... Všetko správne navlhčené vodou.
Ovocie ani nič sladké či zbytky z varených jedál nepoužívame na kŕmenie v črepníku aj keď to dážďovky milujú. Tieto zbytky totiž vždy prilákajú aj nežiadúce mušky a tomu sa chceme v byte vyhnúť. Aspoň v prvých obdobiach nášho zácviku, kým nadobudneme potrebné skúsenosti. S muškami nie je sranda, to by sme museli potom dovoliť aj pavúčikom žiť s nami, jedine oni hmyz udržia na uzde. Táto cesta však nie je našim programom. Neskôr si pre pokročilých ukážeme, ako použiť aj zbytky z ovocia na prikrmovanie dážďoviek v črepníku a neprivolať žiadne mušky. Aby sme vedeli správne prikrmovať, musíme mať o prítomnosti dážďoviek v črepníku istotu. Inak by voľne položený kúsok paradajky nemal kto skonzumovať a tá by začala hniť. Pôdna premena by sa mohla začať uberať nežiadúcim, patogénnym vývojom.
Ako zistíme či sú dážďovky v črepníku a koľko ich je?
Ak nemáme istotu, či sú dážďovky v črepníku prítomné, môžeme sa presvedčiť viacerými spôsobmi. Najjednoduchší, ktorým zistíme nielen prítomnosť, ale aj počet dážďoviek je už spomínaný Num-eiseni-test (num=číslo, počet; eiseni=dážďovka). Stačí nám plastový kelímok, sklenená podložka, lopatka (čajová lyžička), hrsť kompostu (kokosové vlákno) a paradajka. Týmto testom vieme docieliť aj odobratie dážďoviek z črepníka, čo sa môže tiež občas hodiť. Presnosť testu bude tým vyššia, čím boli dážďovky pred testom dlhšie udržiavané bez prikrmovania.
01. Vyhrabeme časť lístia, aby sme vytvorili miesto pre odoberací kelímok. Stačí malý kruh o veľkosti niekoľko cm, aby sme sa dostali priamo na pôdu. Odhalené miesto zľahka zavlhčíme rozprašovačom.
02. Odoberací kelímok vytvoríme napríklad z jogurtového obalu tak, že odrežeme jeho dno. Vznikne obal s otvormi na oboch koncoch. Užším otvorom postavíme do črepníka. Nasypeme doň čerstvý kompost, alebo drť z kokosového vlákna a zvlčíme.
03. Na vrch kompostu položíme rozpučenú paradajku. Dobre zavlažíme, aby sa voda dostala cez kelímok až do črepníka, ktorý sme pred testom niekoľko dní nepolievali. Blízke okolie kelímka orosíme rozprašovačom, aby sme vytvorili vlahovú pascu.
04. Paradajku tiež zasypeme alebo zakryjeme lístím. Vlhkosť a vôňa paradajky sa začnú šíriť do črepníka a lákať dážďovky na hostinu. Pokračujeme v rosení iba do kelímka počas dvoch, troch dní. Na tretí deň sa presvedčíme o výsledku testu.
05. Tretí deň by mali byť všetky dážďovky v kelímku, kŕmiace sa na paradajke. Celý kelímok odoberieme z miesta odberu a položíme na podložku, napr. sklenenú podložku alebo tanier, kde obsah kelímku rozhrnieme a spočítame obyvateľov.
Ako test funguje?
Pre účely testu by paradajka v kelímku mala byť umiestnená čo najvyššie na vrchu, aby sa dážďovky k nej dostali iba ak vlezú do kelímku s kompostom. Pretože v črepníku bola pred testom po dlhšiu dobu znížená závlaha (pozor, nie sucho), reagujú dážďovky na vlhý obsah v kelímku podobne, ako mravce na cukor. Spolu s vlahou cítia vôňu obľúbenej potravy - paradajky, ktorú dlhšie nemali, preto je návnada neodolateľná. Po niekoľkých dňoch sa všetky dážďovky presunú na hostinu do kelímka. Tam ich ľahko odoberieme a spočítame. Ich počet záleži od konkrétneho črepníka, a množstva drobností, ktoré teraz nebudeme preberať. Zjednodušené pravidlo správnosti: koľko litrov má črepník, toľko jedincov v ňom žije.
Ak je počet dážďoviek (v danom objeme črepníka, s daným spôsobom kŕmenia a ďalšími parametrami, ktoré ovplyvňujú udržiavanie prirodzeného počtu jedincov) vysoký, budú "prebytočné" dážďovky utekať z črepníka von a hľadať nový domov. Väčšinou ich púť skončí tým, že ich objavíte vysušené niekoľko metrov od črepníka na koberci či parketách. Ak je ich počet nízky, postupne sa rozmnožia a doplnia do ideálneho počtu. To im môže trvať dlhšiu dobu. Zistilo sa, že dážďovky majú inteligenciu. Žijú v usporiadaných sociálnych skupinách ako komunita, ktorá vie okrem iného aj udržiavať počet jedincov v komunite podľa veľkosti priestoru, ktorý majú pre život alebo podľa množstva potravy alebo cyklov kŕmenia, aktivity predátorov atd.
Najlepšie výsledky má mikrokompostovanie s dážďovkami
Pri menších črepníkoch je používanie dážďoviek dosť problematické. Dôvodom je potreba udržiavať stabilné prostredie, ktoré žiaľ v menších nádobách značne kolíše. Ak dokážete poskytovať v tejto oblasti vysokú úroveň starostlivosti, bude sa dariť týmto tvorom aj v menších nádobách. Ak nie pomôžete rastlinám aj bez dážďoviek. Spásanie lístia bude pomalšie, pretože sa na ňom budú podieľať iba baktérie a roztoče, ale aj tak bude proces pôdotvorby prebiehať a rastliny žiť v prirodzených podmienkach.
Nenahraditeľnosť dážďoviek je v tvorbe prevzdušňujúcich kanálikov, produkcii jedinečného substrátu, ktorým je Worm Juice (vormdžús) a vermikompost (biohumus) s unikátnym zložením živín ako aj anti patogénnosť daného prostredia. Produkcia slizu, ktorý plní ochrannú funkciu v pôde a množstvo ďalších prospešných dôsledkov, ktoré rozoberieme v budúcom pokračovaní..
Odkazy, linky, ďalšie články
Mohli by vás zaujímať ďalšie články na tému kompostovanie, ktoré sme publikovali pred časom:
- Prírodné kompostovanie
- Záhradné kompostovanie
- Domáce kompostovanie
- Komunitné kompostovanie
- Ľudské kompostovanie
- Liečenie stromov kompostom
- Odpady a nepotrebné veci
- Vermikompost
- Ploskula, pohroma dážďoviek
Tie najlepšie externé odkazy uvádzame na stránke: Odkazy na zdravie
Želanie na záver
pevné zdravie a veľa nádherných chvíľ pri činnostiach ako je mikrokompostovanie.