Borovica lesná je mohutný ihličnatý strom, ktorý dosahuje výšku až 25-40 m, dožíva sa až 600 rokov. Významná hospodárska drevina má výborné vlastnosti dreva, vysoké prírastky, vyskytuje sa v celej Európe, z hľadiska pôdnych a klimatických nárokov sa prispôsobí veľmi širokej škále podmienok, využíva vzťahy mykorhizy s viac ako 120 druhmi húb. Výrazne svetlomilný strom neznáša zatienenie, je často využívaná ako pionierska drevina. Drevo vhodné na výdrevu v baniach alebo na výrobu podvalov, na stavbu lodí. Vynikajúce aj ako palivové drevo s vysokou výhrevnosťou. Éterické oleje z dreva a ihličia sa využívajú pre svoje antiseptické a upokojujúce účinky v aromaterapii a inhalačných prípravkoch.
Zaradenie: Borovica (Pinus) je rod ihličnatých stromov z čeľade borovicovité (Pinaceae). Názov: Borovica lesná, čes. Borovice lesní, angl. Pinus sylvestris, nem. Waldkiefer, pol. Sosna zwyczajna, rus. Сосна обыкновенная, fr. Pin sylvestre, it. Pino silvestre, esp. Pino silvestre, por. Pinheiro casquinha, maď. Erdeifenyő, ukr. Сосна звичaйнa, chor. Obični bor. Staré názvy: sthnem: Föhre, strhnem. Kienforhin, Kienforha, stsas. Pina, stang. Pîn, bret. Pin, velš. Pinwydden, skot. Giuthas, ir. Crann péine
Borovica lesná je od stredného veku ľahko rozpoznateľná svojou ohnivou farbou, do červena žiariacou kôrou, ktorej tónovanie pri päte stromu prechádza v šedo hnedú. Vďaka svojej nenáročnosti môže prekonávať najrôznejšie extrémy: suché piesočnaté pôdy s nedostatkom živín rovnako ako vlhké bažinaté pôdy, extrémny chlad aj mierne horúco, búrlivé pobrežie rovnako ako kontinentálne roviny. V Alpách vystupuje až do výšky 1800 m, miestami dokonca až do 2200 m. V pôdach s extrémne nízkym obsahom živín môže borovica spolu s brezou a vŕbou nastupovať ako pioniersky strom.
Žije v intenzívnej symbióze s lesnými hubami, ktoré jej sprístupňujú nevyhnutné minerálne živiny. Borovice sa na severnej pologuli vyskytujú vasi 100 druhoch. Sú to nepoddajné stromy, ktoré sa dokážu vysporiadať s najrôznejšími podmienkami, ale všetky potrebujú veľa svetla.
Vyslovene dlhé, modravo zelené, žiarivé ihličky borovice lesnej stoja spravidla v trsoch okolo vetvy po 2-3 roky. Svetlá koruna je v mladých rokoch ostro kužeľovitá a s pribúdajúcim vekom sa stáva rovnejšou a dáždnikovito rozprestretou. Spodná polovica dlhého kmeňa je pri zrelých stromoch v podstate bez vetiev. Forma rastu je veľmi závislá na konkrétnej lokalite: jej korene sú široko roztvorené, pritom ale voľné.
Borovica môže byť ľahko vyhonená k rýchlemu rastu, čo ju vedľa smreku robí najčastejším lesným stromom Európy. Ak nie je zrútená kvôli drevu na nábytok, telegrafné stĺpy, ploty, stavebné drevo, debny, drevitú vlnu či (toaletný) papier, môže sa dožívať až asi 300 rokov. Často je ju však bohužiaľ vidieť, ako ešte pred svojím časom padá za obeť búrkam. Je to spôsobené tým, že pestované ihličnaté stromy bývajú často vysádzané na veľmi zlé pôdy (borovice na príliš piesočnaté, smreky na príliš vlhké). Tieto pôdy sú korene stromov prerastené iba na povrchu (tzv. koreňový tanier), a preto môžu byť z tejto pôdy ľahko vyvrátené. Typické je, že padajú aj s koreňovým tanierom, zatiaľ čo dobre zakorenené stromy sa skôr zlomia v kmeni (to napokon platí pre všetky druhy stromov).
Majitelia plantáží, ktorí svoje lesy radi vidia stáť v šíku, bývajú asi najšťastnejší so smrekom, lebo družná borovica priťahuje rôzny podrast: ostružinu obyčajnú, jarabinu, černicu, dokonca sa tam objavujú aj smreky a listnaté stromy, pretože borovica nevyčerpáva svetlo, vlhkosť a živiny svojho stanovišťa. Na Sibíri a v Škandinávii vytvára borovica často spoločenstvo so smrekovcom, smrekom, brezou a osikou.
Borovica má veľký význam pre jeleniu zver, kuny, veveričky, vtáky ako tetrov, sýkora parukárka, krahulec, v Škótsku napr. dokonca pre orlovca riečneho, a tiež pre hraboše, piloritky a mravce. Po približne 30 rokoch sa borovica stáva pohlavne vyzretou a začína niesť samčie aj samičie kvety na rovnakom strome. Samčie kvetenstvo sú malé klasovité stavy, žlté od peľu, mladé samičie šišky ružovo purpurové. Až rok po opelení nastáva oplodnenie. Potom sa samičie kvetenstvá rozvinú v približne 7 cm dlhé borovicové šišky, ktoré tiež potom, čo v 2. roku zrenia vysypú semená, často zostávajú visieť na strome.
Liečivé účinky borovicovej živice, výhonkov a ihličiek sú už dlho známe a cenené. Zmierňujú kašeľ, rozpúšťajú hlien, čistia preplnenie v hlave, podporujú prekrvovanie a sú nanajvýš baktericídne, vodopudné a upokojujúce. Výpary živice (tiež u živého stromu) oživujú priedušky živice borovice sa preto ešte dnes, rovnako ako živica jedle, smrekovca a smreka, používa k ošetrovaniu prechladnutia, kašľa, chrípky, bronchitídy, zápalu pľúc a astmy. Liečba prebieha inhaláciami, vtieraním, čajmi a kúpeľmi celého tela. Borovica má tiež posilňujúci účinok na zažívanie a je všeobecne revitalizujúcim tonikom. Produkty z borovice sú s veľkou pravdepodobnosťou dostať v miestnej lekárni alebo obchode s prírodnými produktmi, ale niektoré si môžete nazbierať a pripraviť aj sami.
Troj- alebo štvorlitrový hrniec sa naplní čerstvými alebo usušenými špičkami výhonkov, tie sa prelejú vodou a po dobu 10 minút sa všetko varí. Tento nálev potom môže byť priamo používaný na inhaláciu alebo po precedení preliať do vane. Borový kúpeľ uvoľňuje a posilňuje kožu a tiež nervový systém. Na prípravu čaju sa 2 čajové lyžičky zalejú vriacou vodou a nechajú 10 minút luhovať. Cez deň by sa nemalo vypiť viac ako 1-2 šálky.
Mladé špičky výhonkov sú okrem toho veľmi chutné ako prísada do šalátov alebo naložené v mede. Bachov kvet je v spojení s vinou a vyčítaním si a mení ich v odpustenie, akceptovanie seba samého a silu.
Rovnako ako smrek a jedľa má borovica veľmi dlhú históriu zásobovania ľudstva smolou, térom, živicou a terpentínom. Okrem toho borovice po veľmi dlhú. dobu poskytovala ako alternatíva k sviečke svetlo: „borové lúče“. Ako prst vrhá lúče z borovicového dreva bohatého na živicu bola ponorená do smoly alebo živice a horela pomerne dlho. Na vykurovanie, ktoré čistí priestor, sa osvedčilo borovicové ihličie. Už Hippokrates používal borovicové vykurovanie k liečebným účelom.
V mýtoch severských lesných kmeňov Európy sa o tomto strome napodiv nenachádza nič. Pri dlhom zozname jeho praktických darov však môžeme predpokladať, že sa v duchovnom živote ľudí nejako odrážať musel, aj keď nám o tom nič nezostalo zachované. Iba jedna povesť pokresťanštených Fínov, podľa ktorej borovica pochádza z krvi Vykupiteľa, poukazuje na starú tradíciu vysokého rešpektu.
V gréckom a rímskom mýte sa oproti tomu borovica vyskytuje často, hoci vo forme druhov z oblasti okolo Stredozemného mora: borovica pobrežná (P. maritima), Pínia alebo talianska borovica kamenná (P. pinea), borovica aleppo (P. halepensis), boovica čierna (P.laricio var. corsicana) a mnohé ďalšie. Bola posvätná bohyni matke Kybele, ktorá zachránila svojho milenca Attisa tým, že ho premenila na borovicu. Borovica bola zasvätená aj Diovi / Jupiterovi - a to je dôležité - samotnému Panovi, hlavnému duchu vegetácie.
Neskôr, na Škótskej vysočine, sa borovica objavuje ako „strom bojovníkov“. Bola vysádzaná na miestach ich pohrebísk. Čo sa týka živých, tak nie menej ako osem klanov si borovicu vyvolilo za svoj hlavný znak, čím sa borovica stala na tento účel najčastejšie voleným stromom zo všetkých. Keďže mocní vikingskí náčelníci a severskí bojovníci boli často pochovávaní na horiacej lodi, môžeme predpokladať, že borovica, taká dôležitá pre stavbu lodí, mala tiež pre nich zvláštny význam.
Tradície oslovujú dva hlavné aspekty. V miernom podnebí juhu je borovica stelesnením pána vegetácie (v kultoch Attisa a Pana, ktoré sú veľmi rozdielneho pôvodu). Ako taká je samozrejme stálozelená, po celý rok naplnená duchom a symbolom večne sa vracajúcej sily života, rovnako ako jedľa strieborná ako vianočný stromček neskorej kresťanskej Európy. Drsná severská klíma odhaľuje jej druhú stranu, tu sa Pán/Pínia stáva bojovníkom, ktorý víťazí svojou silnou vôľou po prežití. Strom sa stavia na odpor proti živlom a nehľadiac na silu ich náporov a na chudobu pôdy alebo dokonca skaly, na ktorej stojí, prekvitá od doby ľadovej nepretržite ako jeden z dominantných druhov stromov.
Anjel borovice slúži túžbe života po sebe samom. Ide tam, kde nemôže žiť žiadny iný strom, a ponúka životný priestor nesčebným druhom rastlín a zvierat vo svojej družine. Jeho teplo a sila sú natoľko silné, že ľudia môžu v jeho blízkosti nachádzať uvoľnenie, odvahu a osvieženie. Najmä potom tí, ktorí trpia smútkom, melanchóliou a tým aj stratou motivácie. Choď k borovici a dýchaj zhlboka, naozaj dlho a zhlboka! A keď sa tvoje pľúca nechcú rozbehnúť, cvič kľuky, drepy, krič, obehami 108 krát strom a zotrvaj dlho v jogovej pozícii strieľania z luku.
Mohli by vás zaujímať podobné články na tému borovica, stromy, borovicové lesy a pod., ktoré sme objavili na webe, keď sme sa venovali tomuto krásnemu a mohutnému ihličnatému stromu: