Hloh obyčajný

Crataegus laevigata

Stromy / Hloh obyčajný

Hloh obyčajný je stredne vysoký listnatý strom, alebo ker, ktorý dosahuje výšku až 12 m, dožíva sa 500 rokov. Na tenkých sivasto sfarbených vetvách rastú v pazuchách tŕňov striedavo postavené laločnaté listy o veľkosti 3 až 5 cm. Tŕne dorastajú do dĺžky až 2,5 cm. Bohaté biele až ružové kvety sú päť početné, veľkosti asi 15 mm a rastúce po piatich až desiatich v chocholíkoch od začiatku mája do konca júna. Kvety majú dve čnelky a nepríjemný zápach. Plodom sú červené guľovité malvice pseudojabĺčka, dozrievajúce v septembri až v októbri. Drevo hlohu je mimoriadne tvrdé a odolné a používa sa na výrobu drobných predmetov. Má liečivé účinky na srdce, zbierajú sa kvety, listy (čajovina) aj plody na marmelády, sušenie.

Hloh
Hloh
Hloh
  • Hloh obyčajný - Crataegus laevigata
  • Hloh jednosemenný - Crataegus monogyna
  • Hloh krivokališný - Crataegus rhipidophylla
  • Hloh veľkoplodý - Crataegus macrocarpa

 

Zaradenie: Hloh (Crataegus) je rod listnatých stromov z čeľade ružovité (Rosaceae). Názov: Hloh obyčajný, čes. Hloh obecný, angl. Midland hawthorn, nem. Zweigriffeliger Weißdorn, pol. Głóg dwuszyjkowy, rus. Боярышник обыкновенный, fr. Aubépine lisse, it. Biancospino comune, esp. Espino navarro, por. Corníolo, maď. Cseregalagonya, ukr. Глiд одноматочковий, chor. Bijeli glog. Staré názvy: strhnem. Hagedorn, agsas. Híthorn, stangl. Hagg, bret.Spern-gwenn, velš. Draenen wen, skot, Sgitheach, ir. Sceach, Huath.

Hloh zem, vzhľad, habitus

Hloh je v Európe zastúpený jedenástimi druhmi, z ktorých oba u nás najrozšírenejšie druhy, hloh jednosemenný a hloh obyčajný, sú tesne nad zemou rozvetvené kríky alebo malé stromy s malými, troj až päť laločnatými listami a krátkymi tŕňmi. Táto sukovitá drevina sa vyskytuje sporadicky na lúkach, na okrajoch lesa a vo svetlých listnatých lesoch. Je veľmi vytrvalý a má hlboko siahajúce korene, ktoré potrebujú výživnú pôdu (najlepšie zásaditú vápenitú pôdu), ale sprístupňujú aj skalnaté a piesočnaté pôdy. Hloh sa hlboko spája so zemou. Na pastvinách môže byť obhrýzaný do tvaru pôsobivých skulptúr. Keďže nosia najjemnejšie sily svetla a tvorivé sily a pôdny život udržuje plodným a vyrovnaným, mal by sprostredkovávať prechod medzi lesom a poľom alebo pastvinou a nemal by chýbať v žiadnej kultivovanej krajine, ktorej zem obohatí.

Skutočne je ho možné aj dnes nachádzať ešte často v húštinách a zákrutách. Husté húštie z hlohu (často zmiešaného s tŕňom, čiernou bazou, lieskou alebo černicou a pod.) je ideálnou ochranou pred vetrom, zabraňuje zvieratám z pastvín v priechode a ochranne, ohradzuje otvorenú krajinu, z toho pochádza jeho starý nemecký názov Hagedorn (Hegen = obhajovať, chrániť, starať, živiť; dorn = tŕň, osteň). Ak nie je zastrihávaný, môže dorásť do výšky až 12 m a dosiahnuť tiež pozoruhodný priemer kmeňa. Hloh sa môže dožívať vek 500 rokov a viac.

Spolu s trnkou je tento strom najdôležitejším podporovateľom vtáčieho sveta. Jeho bobule ponúkajú potravu pre mnoho ťažných vtákov a tiež pre kosov, drozdy, lesné holuby a rôzne druhy škorcov, ale aj pre malé cicavce ako hraboše a veveričky. Jeho jadrá sa do žalúdka väčšiny druhov vtákov dostávajú nepoškodené. Okrem toho je hloh veľmi obľúbeným u vtákov v čase hniezdenia, v ktorom sa tiež môžu posilňovať na 209 druhoch hmyzu, ktoré vedci okolo hlohov napočítali.

Na konci mája začína po rozvinutí listov doba kvetu. Obojpohlavné, biele, u niektorých variantov ružové kvety husto pokrývajú kríky. Konečne bobule menia ku koncu leta zelenú farbu na červenú. Pri hlohu jednosemennom majú jedno jadro, pri hlohu obyčajnom (Nemecky „dvojsemenného“) potom adekvátne viac.

Hloh na zdravie, liečenie, voda

Hloh posilňuje srdce, reguluje krvný tlak a činnosť srdca a pôsobí protikŕčovo. Okrem toho vyrovnáva všeobecnú unavenosť a nezáujem, ale aj hyperaktivitu. Hlavne však je široko rozšíreným liečivým prostriedkom a tonikom pre srdce a krvný obeh. Čaj z hlohu môže byť v prípade potreby pit celé roky bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. 2 čajové lyžičky lístia, kvetov alebo plodov preliať jednou šálkou vriacej vody a nechať lúhovať 10 minút (bobule pred ich použitím krátko povariť). Pre liečebnú kúru je potrebné piť dve šálky denne po dobu najmenej troch mesiacov.

Aj v homeopatii je hloh (Crataegus) ceneným srdcovým tonikom. Listy a dužinaté alebo múčnaté plody sú čerstvo odtrhnuté tajným tipom pre hladných pocestných, ktorí sú ešte veľmi ďaleko od svojho ďalšieho jedla. Bobule, ktoré bývali mimochodom jedené už ľuďmi v mladšej dobe kamennej, sú výživné a ešte stále sa vyskytujú ako súčasť v pemmikane, zimnej energeticky bohatej strave niektorých kmeňov severoamerických indiánov. Bobule môžu byť pripravované aj ako hlohová marmeláda (obzvlášť dobrá s bazami a niekoľkými malými kúskami jabĺk), alebo, trochu neobvykle, ako ostrá indická zmes, Chutney. Na jeho výrobu sa asi 900 g bobúľ a jedna čajová lyžička soli po dobu jednej hodiny povarí (na miernom ohni) v pol litri jablčného octu. Aby ste sa zbavili kôstok, pretlačte vzniknutú zmes cez vhodné sito (najťažšia časť postupu). Kaša sa opäť uvedie do varu, tentoraz navyše s 350 g hnedého cukru a nasledujúcim korením (v práškovej forme): po jednej čajovej lyžičke zázvoru a muškátového orieška, niekoľkými klinčekmi a bohatým množstvom čierneho korenia. Za stáleho miešania sa zmes zahrieva, kým sa trochu nezahustí, potom sa naplní do pohárov a tie sa uzavrú. Môžem odporučiť najmä k syrom alebo indickým pokrmom.

Hloh tradície, povesti, mytológia

Hloh má medzinárodnú, starú a neprerušovanú históriu ako posol jari, leta a ako ústrednú súčasť jarných slávností ľudstva. V ňom obsiahnutými témami sú plodnosť, ochrana, sobáš a zasnúbenie. V škótskych mýtoch a legendách má kukučka, ktorá je tiež hlásateľom jari a definitívneho víťazstva nad zimou, pre hloh zvláštnu náklonnosť. V mnohých oblastiach západnej Európy býval hloh prítomný na svadbách a slávnostiach vzťahujúcich sa k 1. máju, hlavne z dôvodu svojej hojnosti bielych kvetov, používaných na vence a iné dekorácie, vrátane výzdoby májky. Rimania vešali ratolesti hlohu nad dvere, aby chránili chlievy a dom pred škodiacími duchmi. V kresťanských dobách bol hloh používaný pri rôznych zvykoch v Anglicku, Francúzsku, Nemecku, Rakúsku a medzi Slovanmi, aby chránil pred nešťastiami, čarodejnicami, upírmi alebo zásahmi bleskom. Hlavnou úlohou ochrannej sily hlohu je však stráženie prameňov a studní. V Írsku, kde sú ešte dnes mnohé kríky hlohu nedotknuteľné, má väčšina posvätných prameňov, ktoré vedľa seba majú posvätný strom, hloh. Mnohé z týchto hlohov sú ozdobené pestrými pruhmi látok a pôda a kamene pod nimi pokryté malými soškami, sviečkami a ďalšími darmi vďačných ľudí, ako opätovanie „požehnania hlohu“.

Podľa jednej tamojšej legendy vznikol „Trn z Glastunbury“ z pútnickej palice Jozefa Arimetejského, ktorý mal z Izraela do Anglicka priniesť svätý grál. O palici sa hovorí, že vyhnala korene a rozvinula sa v hrdý ker hlohu. Najstarším svedectvom o tom, že ľudia nárokovali duchovnú silu tohto stromu, je chetitská (Chetitská kultúra rozkvitala počas 2. tisícročia pred n. l. v Anatólii, dnes Turecko) modlitba, spísaná okolo roku 1500 pnl.

Si kerom hlohu,
Na jar sa obliekaš bielo,
V čase zberu však
nosíš
krvavo červenú.
Ovcu, ktorá pod tebou
prechádza
potrháš srsť.
Tak vytiahni tiež
Z tohto madanta,
Ktorý prechádza bránou
(tvojho húšti),
Zlo, nečistotu a hnev
Bohov.

Odvtedy je hloh asociovaný s bielou bohyňou, archetypom všetkých božstiev jari a plodnosti a múz. Hloh bol venovaný Kardee, rímskej bohyni pôrodu a ochrankyni malých detí. V Grécku počala Héra, Diova žena, Aresa (rím. Mars) a jeho sesterské dvojča Eris potom, čo sa dotkla kvetov hlohu.

Islandský názov stromu, svefntkorn, „spací tŕň“, odráža podobné tušenie. Odin použil tŕň tohto stromu na to, aby uviedol Brunhildu do magického spánku. V Bretónsku vložila Viviane na čarodejníka Merlina kliatbu, ktorá ho prinútila k spánku pod hlohom, trvajúcim až do jeho prebudenia v inej dobe. Neskôr sa v rozprávke o Šípkovej Ruženke pichne princezná o vreteno a musí po sto rokov spať v zámku, ktorý je celý pokrytý nepreniknuteľným krovím ruží. Hloh patrí k ružovitým rastlinám a okrem iných malých predmetov do domácností ako rukoväte nástrojov, madlá dverí a jemnej debničky sa z jeho tvrdého dreva tradične vyrábajú aj vretená.

V Mabinogione musí mladý Culhwwych, synovec kráľa Artuša, splniť tridsať deväť (trikrát trinásť) takmer nesplniteľných úloh, ktoré mu boli zadané strašným obrom Yspaddaden Pencawrom, „obrovský hloh“, aby sa mohol oženiť s jeho krásnou dcérou Olwen, „Tá od Bielej stopy“. Tu sa naznačujú už vtedy prastaré zvyky, podľa ktorých musel ženích alebo uchádzač o kráľovstvo najskôr splniť rituálne úlohy. Keďže to v tomto príbehu vyžaduje nájdenie Trinástich pokladov Británie, je možné, že pôvodnou predlohou bola správa o zasvätení Culhwycha ku kráľovstvu: svadby s bohyňou krajiny, v ktorej sídli hloh.

Hloh inšpirácia, oheň, použitie

Je nápadné, že počas hlohom vyvolaného magického spánku spáči nestarnú. Merlin bude rovnako vitálny ako vždy, keď sa vráti, a aj Šípková Ruženka zostane mladá. Podobne ako Thomas Rýmovač v Škótsku, ktorý bol kukučkou privolaný k magickému hlohu, tam spí a navštívi ríšu víl. Strata platnosti času v stavoch tranzu je mimochodom v škótskych povestiach bežná. Je tento „spánok“ iba zakódovaním ochrany, ktorú hloh poskytuje tým, ktorí pod jeho strechou cestujú do iných dimenzií? Komunikácia medzi inými ríšami je jemne zladené počínanie, spočívajúce na citlivej rovnováhe. Ľudské aktivity vo svätyniach preto potrebujú formu „ochrany“ pred rozmanitosťou chaotických vplyvov z vonkajšieho sveta všednosti. V religióznom umení, najmä v Mandalách, je stredisko, to najposvätnejšie, často obohnané neprekonateľnými múrmi pripomínajúcimi pevnosť alebo kruhom z ohňa. V prehistorickej Európe bývali svätyne obklopené posvätenými húštinami z hlohu.

V mezopotamskom obraze bohyne v kroví (obr. 30) táto bohyňa „nespí“ ale je láskyplne chránená. Ako božská bytosť rovnako nepotrebuje upadať do tranzu, aby mohla byť súčasne v inom svete a v tomto. Alchymisti, ľudia znalí umenia bylikárstva, charakterizovali nebeský vplyv na hloh ako „Venuša v znamení Barana“, tým naznačujú intímne spojenie Venuše a Marsu, ktorý ako astronomická planéta vládne Baranovi. Mars sa prejavuje v ostrých tŕňoch a s tým spojeným aspektom ochrany (obor Yspaddaden vo waleskom mýte). Venuša so všetkým svojim umením, sexualitou a krásou, sa zjavuje v mori kvetov hlohu a v požehnaniach hlohu, ktorých si ešte vedia vážiť aspoň ľudia v Írsku. Fyzicky by sa títo dvaja vôbec nemohli ocitnúť ako v dvojpohlavných kvetoch. Hoci ľudia v priebehu rôznych storočí zrejme viac a viac oslavovali krásu Venuše v hlohu, tak jeho základnou silou a významom je jednota, svadba bohov medzi mužskými a ženskými časťami kozmickej tvorivej sily.

Rodový názov hlohu je odvodený z gréckeho krataiós, čo znamená „silný“, „pevný“ a vzťahuje sa na jeho drevo. Hlohy majú význam ako okrasné a medonosné rastliny, plody niektorých sa konzumujú ako ovocie. Drevo hlohu je veľmi tvrdé, tuhé a húževnaté. Bel má svetlú, krémovo bielu až ružovkastú farbu au niektorých druhov tiež peknú jemnú kresbu, jadro je tmavšie. Veľmi dobre sa sústruží a leští. Slúžilo na výrobu porisiek, násad na lopaty a motyky, obľúbené je v rezbárstve, v minulosti na výrobu zbraní.

Hloh básnický

Ochranca našich svätých miest
Tých svadby našej modlitby
Ochranca našich dráh
cenných slov
Neustále ochraňuješ
polia a záhrady
Prah k neviditeľnému,
večnému svetu
Odrážaš hviezdy,
ktorých svetlo ich osvetľuje
Žehnáš prameňom.
Nadarmo:
Pomáhaš mužom a ženám
v tanci Života.

Odkazy, linky, súvisiace články

Mohli by vás zaujímať podobné články na tému hloh, stromy, hlohové lesy a porasty, ktoré sme objavili na webe, keď sme sa venovali tomuto krásnemu a významnému listnatému kríku, ktorý lieči srdce:

© na zdravie 2016