Buk lesný

Fagus sylvatica

Stromy / Buk lesný

Buk lesný patrí k najbežnejším listnatým stromom v Európe, ktorý dosahuje výšku až 40 m, dožíva sa 500 rokov. Vytvára bukové lesy (bučiny) a zmiešané bukové lesy, ktoré patria k najrozšírenejším lesným biotopom na Slovensku. Prirodzene sa vyskytuje vo výškach 300 až 1.000 m n. m. Jeho tvrdé drevo sa používa v nábytkárstve, využíva sa jeho dobrá ohybnosť po ohriati parou, na výrobu parkiet, či kuchynského náradia. Má vysokú výhrevnosť, preto sa využíva ako palivové drevo. V minulosti sa suchou destiláciou bukového dreva vyrábal drevný lieh. Ľahko sa pestuje, rýchlo rastie, dobre sa ťaží, lesníci ho majú v obľube. Buk lesný obľubuje výživné, mierne kyslé až vápno súdržné, stredne podzolizované piesčité až hlinité pôdy.

Buk
Buk
Buk
  • Buk lesný - Fagus sylvatica
  • Buk červený, krvavý - Fagus purpurea
  • Buk východný - Fagus orientalis

 

Zaradenie: Buk (Fagus) je rod listnatých stromov z čeľade bukovité (Fagaceae). Názov: Buk lesný, čes. Buk lesní, angl. Common beech, nem. Rotbuche, pol. Buk zwyczajny, rus. Бук европейский, fr. Hetre commun, it. Faggio, esp. Haya común, por. Faia-europeia, maď. Európai bükk, ukr. Бук звичaйний, chor. Obična bukva. Staré názvy: strhnem. Buoche, sthnem. Buohha, agsas. Bôk, Bece, stangl. Bece, bret.Fao, velš. Ffawydden, skot, Faidbhille, ir. Fáidbhille.

Buk zem, vzhľad, habitus

V šírych oblastiach strednej Európy je buk prirodzene dominujúcim listnatým stromom. Je tomu tak preto, že buk vie najlepšie zo všetkých listnatých stromov využívať svetlá. Potrebuje však aj ochranu lesa, pretože mladé stromy bývajú ohrozené neskorými mrazíkmi a obdobiami sucha. Aj staré stromy sú citlivé na svetlo, pretože ich hladká kôra za slnečného svitu nechráni príliš dobre pred prehrievaním. Stromy stojace na kraji lesa bývajú často veľmi nízko pokryté vetvami. Pokiaľ sa buky rastúce v celistvom poraste naraz „obnažia“ odkrytím slnečným lúčom, potom sa ich kôra často spáli, pretože nie je zvyknutá na zosilnené priame slnečné žiarenie.

Buk je teda zvyknutý na hustý súvislý porast a skutočne tiež vytvára obrovské bukové alebo zmiešané bukové lesy. Svoje miesto ovládajú natoľko, že sa v ich tieni nedarí takmer žiadnej inej rastline, snáď s výnimkou niekoľkých bylín, ktoré rozkvitnú ešte pred tým, než strecha z bukového lístia zatieni oblohu (sasanky, fialka, pľúcnik, prvosienka ai), alebo tieňomilné rastliny ako cezmína, jedľa alebo tis. Inak však šíre, vysoké haly bukových lesov celkom patria duchu buku, s jeho striebristo šedými stĺpmi, hrou svetiel v zelených citadelách vysoko hore a medeným kobercom zhodeného lístia.

Buk je ale tak úspešný aj iba vtedy, ak rastie na svojich optimálnych miestach, potrebuje málo kolísavé teplotné a vlhkostné podmienky a dáva prednosť na živiny bohatým a dobre prevlhčeným lokalitám, vedia sa však prispôsobiť aj chudobnejším pieskovcovým a suchým vápenitým pôdam. Extrémne lokality ako záplavové oblasti, močiare, slatiny, piesky a vysoké pohoria rád prenecháva ostatným. V príliš močiarnych oblastiach je buk ohrozovaný vetrom, pretože jeho korene nesiahajú príliš hlboko. Miluje miernu, ale o niečo chladnejšiu, vlhkú klímu západnej Európy, jej východ sa pre neho stáva rýchlo príliš suchým (potrebuje ročný úhrn zrážok najmenej 650 mm), klíma západných pobreží a Britských ostrovov potom zase príliš oceánska. Jeho špecifické nároky sú pravdepodobne tiež dôvodom, prečo sa po ustúpení doby ľadovej iba tak pomaly opäť šíril.

V Anglicku sa viac rozšíril len ľudskou rukou v posledných dvoch tisícročiach, než sám sebou v predchádzajúcich šiestich, zatiaľ čo na európskom kontinente bol človekom skôr decimovaný v prospech smrekových porastov. Buk štruktúruje pôdu tým, že ju odvodňuje, prevzdušňuje a spevňuje. Vytvára krehký ale jemný humus, ktorý mierne inklinuje ku kyslosti. Celkovo vzaté sa buk snaží svojim lokalitám tienistým chládkom a tvorbou humusu vtlačiť celkový charakter lesa.

Jeho drevo je ťažké a tvrdé, čo samo o sebe vypovedá o jeho odolnosti a vytrvalosti. Buk je emblémom sily a pevnosti, ale jeho drevo nie je príliš trvanlivé: takmer kompletne pozostáva z celulózy, absencia kyseliny trieslovej ako pri dube alebo živice ako pri ihličnatých stromoch ho robí náchylným k skorému rozpadu. Buky hou dožívať 250-300 rokov, v ojedinelých prípadoch potom dokonca pol tisícročia, ale to padajú už v druhom storočí svojho života za obeť hnilobe jadra.

V závislosti na lokalite začína buk po 30-60 rokoch kvitnúť. Na jednom strome má zastúpené obe pohlavia. Jeho plody, bukvice, sa po dvoch alebo po troch nachádzajú v jemne pichľavej šupke, z ktorej alebo s ňou na jeseň rachotí o zem. Buk produkuje neuveriteľné množstvo plodov, najmä v nepravidelne sa vyskytujúcich „žirných rokoch“, preto býval buk po celé stáročia spolu s dubom najdôležitejším stromom pre chov zveri (výkrm ošípaných). V pralese potom živia diviaky, jelenie zver, veveričky, jazvece, hlodavce, drozdy, kosy a mnohé iné. Koním však až tak dobre nesvedčí.

Buk na zdravie, liečenie, voda

V liečiteľstve sa používajú kôra, drevo, listy a plody buka červeného, ktoré sťahujú, dezinfikujú a pôsobia protizápalovo. Buk je všeobecne chladivý: čaj z kôry je prastarým prostriedkom proti horúčke a už iba pobyt pod bukom schladzuje hlavu a podporuje bystrosť, osviežuje a povzbudzuje.

Bukový popol sa predtým používal vo forme pást pri vredoch u ľudí a zvierat. Ten, kto bukový popol zaleje horúcou vodou a nechá ho tak lúhovať cez noc, ten bude mať bukový lúh. Po scedení umýva ako mydlový lúh, pretože obsahuje veľké množstvo draslíka.

Rovnako ako listy mnohých ďalších listnatých stromov, možno aj listy buka jesť surové, najlepšie samozrejme v šalátoch a polievkach. Chladivý a protizápalový čaj z listov je pri jačmenných zmách možné ako mokrý obklad prikladať na oči alebo používať koplachovanie ľahko zapálenej kože.

Bukvice majú veľmi vysoký obsah bielkovín a obsahujú až 50% oleja. Po olúpaní môžu byť opražené používané napr. do šalátov. Kto má vhodný lis na olej, ten z nich môže lisovať veľmi cenný jedlý olej, ktorý predtým býval oveľa známejší ako dnes (obzvlášť dobrý na vyprážanie rýb). Bachov kvet buku posilňuje súcit a toleranciu, vyrovnáva úzkoprsosť tvrdej, zatvrdnutej a netolerantnej stavy, v ktorých človek, presvedčený o vlastnej pravde a neomylnosti, druhých súdi, ale nerozumie im.

Buk tradície, povesti a mytológia

Všade tam, kde rástol, bol buk červený vždy nanajvýš dôležitým stromom v živote ľudí to ukazujú už jeho rímske a grécke mená, ktoré sa odvodzujú od gréckeho výrazu phagein, „jesť“. S ostatnými zástupcami čeľade bukovitých, dubom a jedlým gaštanom, patril k živným stromom zvierat a ľudí. Príbuznosť s gréckym slovom pre „jesť“ napokon tiež nie je náhodná — v aramejčine sa „chlieb každodenný“ rovnako ako duchovné „porozumenie“ označuje rovnakým pojmom, lachma.

Legendy, ktoré odrážajú význam buku, sa nám však nezachovali. V írskej stromovej abecede sa buk vôbec nevyskytuje, pretože v Írsku tej doby nerástol. V anslosaskoger mánskom priestore bol síce o to častejší, ale nikdy nebolo napísané o ňom, ale na neho. V modernej dobe poznáme každý srdiečka a romantické vyrezávky, ktoré sú kôre buka zverované ako pošta vo fľaši určená pre budúcnosť. Asociácia buku s písmom a runami musela byť v čase, keď písmo v Európe vznikalo, veľká, väčšia ako duba, ktorého apríly však dodávali atrament do prvých rukopisov. Prvé knihy boli skutočne vyrábané z bukových dosiek (ako alternatíva k zmotkom písomností), a vzťah buka k písmenám* hovorí sám za seba.

* Prekladateľský oriešok – nemecký výraz pre písmená Buchstaben totiž doslova znamená knižné, ale pôvodne bukové, z buku vyrobenej tyče, palice: „buk“ – Buche; g „kniha“ – Buch; tyč, palicu - Stab, historikov pl. Staben (v súčasnej nemčine sa však vyskytuje silná koncovka plurálu Stäbe)

„Buk“ a „kniha“ sa anglosasky povedia bok. a bec; švédsky bok a bok. Starohornonemecký výraz pre „buk“ je buoche, pre „knihu“ buoch, pre „z bukového dreva urobený“ buohhin, v strednej hornej nemčine sa tieto pojmy stali buoche, buoch a buochin. Indogermánsky koreň pre tieto slová je bah[u]g-s. V latinčine sa tento výraz cez mutáciu bh-v-f zmenil na fagus. Nemecký Duden informuje, že gótsky výraz bókos (písmo, kniha, množné číslo k boku, písmeno) pôvodne pravdepodobne znamenal „runový znak, písmeno“, a tento názov bol neskôr prenesený na buk. Ale prečo potom už indogerm. koreň „buk“?

Preto je možné predpokladať, že bukové palice boli široko používané ako runové tyče, hoci pre to neexistujú žiadne archoologické dôkazy (ako tiež - u tak málo trvanlivého materiálu ako drevo?). Tak či tak, buk je v úzkom vzťahu k písmu, zachovanie hovoreného slova, ktoré tak víťazí nad časom.

Buk a inšpirácia, oheň, použitie

Snáď pri žiadnom inom strome (okrem brezy a javora) nie je signatúra planéty taká zreteľná ako pri buku, ktorý vo veľkej miere stelesňuje vplyvy Saturnu. Pôvodnou ideou Saturnu je sila, ktorou je „z jedného sveta izolovaná nejaká bytosť, ktorá je individualizovaná, takže dokáže rovnomernosti rozvíjať v sebe samej, sebou samú“ (Steiner). Namiesto toho, aby sa ako javor šíril do okolitého priestoru, buduje takýto strom silnejšie svoj vlastný priestor, ako to robí mnoho ihličnatých stromov alebo práve aj buk.

Pri buku sa saturnovské princípy zmršťovania, zhusťovania a odlúčenia prejavujú rozmanitými spôsobmi:

  • Vysoko do výšky sa pnúci centrálny kmeň ovláda charakter stromu. Usporiadanie vetiev je silnejšie ovplyvňované ich vzťahmi ku kmeňu ako k okoliu.
  • Pomalý rast a hutné drevo.
  • Vonkajšia kôra sa netrhá ako pri ostatných stromoch, ale naťahuje sa spolu s kmeňom počas celého života stromu. Uzatvára kmeň až do vysokého veku ako tesne priliehajúci plášť od okolitého sveta.
  • Na tak vitálny strom sú jeho listy veľmi malé. Okrem toho sú aj stopky veľmi krátke, uzavreté plochy listov majú hladké okraje (nie otvorené, napr. vchlípené ako pri dube alebo hlboko zakrojené ako pri žeriave a jasene).
  • Drevnaté, pichľavé kryty plodov semená oddeľujú od okolia (zatiaľ čo napríklad žalude sa vyvíja v otvorených krytoch a okrídlené semená javorov a brestov na voľnom vzduchu).
  • Bukový les ako celok vytvára vlastný, (zdanlivo) do seba uzavretý svet. Samostatne stojaci strom koná podobne a vytvára uzavretú, takmer dokonalú Pologuľa.
  • Harmónia rytmov buka a Saturnu v tejto, knihe už bola objasnená („Stromy a planety“). Buk sa tiež až po 1-2 obedoch Saturnu stáva pohlavne zrelým.

Aj ostatné vlastnosti sú typické pre Saturn: sťahujúci, chladivý účinok v medicínskej oblasti, vzťah k písmu (Saturn – ten uchovávajúci), pôsobenie potočných kvetov, ktoré roztvoria izoláciu, ale súčasne obnovujú schopnosti disciplíny a vytrvalosti. To všetko opisuje duchovný dar, ktorý nám buk dáva. Nájsť vlastný stred, byť v ňom silne koncentrovaný, neponáhľať, rozhodovať sa starostlivo a jasne a vo zvolenom smere potom kráčať rozhodnutými krokmi.

Buk básnik

Strážca zozbieraného vedenia
Pevnosti spomienok života
Odovzdáš nám dnes to
Čo potrebujeme,
aby sme rástli ako Ty?
Zo stredu neochvejného
Srdce
Rozpínajúc žiariace listy
A vybrané runy rozosielajúce
Ako šípy
Aby vytvorili silu, tak pevnú
Ako je Tvoja.

Odkazy, linky, súvisiace články

Mohli by vás zaujímať externé články na tému buk, stromy, bukový les a pod., ktoré sme navštívili na webe, kedy sme sa venovali tomuto krásnemu a mohutnému stromu:

© na zdravie 2016