Trnka obyčajná je veľmi tŕnitý ker, ktorý dosahuje výšku až 6 m. Trnka rastie v živých plotoch, na skalách a v lesoch. Dožíva sa 40 rokov, bohato rastie ďalej z koreňových výhonkov. Je to vhodná rastlina na živý plot (spolu s hlohom, kustovnicou a cezmínou), pretože vytvára nepreniknuteľné húštiny a preto poskytuje ochranu voľne žijúcim živočíchom. Rastie pod ňou veľa rastlín, lebo sú chránené pred pasúcimi sa zvieratami. Medzi vetvami si stavajú hniezda vtáky a pod hustou korunou nachádzajú úkryt malé cicavce, ako sú ježkovia. Darí sa jej na plnom slnku a rastie vo všetkých druhoch pôdy, uprednostňuje pôdu bohatú na vápno. Jediná pôda, ktorú nemá rada, je veľmi kyslá, ako rašelina, v nej nerastie.
Zaradenie: Trnka (Prunus) je rod listnatých stromov z čeľade ružovité (Rosaceae). Názov: Trnka obyčajná, čes. Trnka obecná, angl. Blackthorn, nem. Schlehdorn, pol. Śliwa tarnina, rus. Тёрн, fr. Prunellier, it. Prugnolo selvatico, esp. Endrino, por. Abrunheiro, maď. Kökény, ukr. Терен колючий, chor. Trnina. Staré názvy: strhnem. slehe, sthnem. sleha, slewa, agsas. slathorn, stangl. blace thyrne, bret.irinenn, velš. draenen ddu, skot, droigheann, ir. draighean, stir. straiph.
Listy sú malé a štíhle (najširšie nad polovicou), striedavé a oválneho tvaru, zužujúce sa do špičky na špičke. Sú matné, tmavé - niekedy lepkavé a chlpaté na žilách pod nimi. Listy sa otvárajú po kvetoch.
Kvety sú biele a objavujú sa skoro medzi marcom a májom pred listami. Majú 5 okvetných lístkov, buď jednotlivo alebo v pároch na stonkách a často sa vyskytujú v obrovských množstvách. Sú jedným z prvých zdrojov nektáru a peľu pre hmyz, ktorý sa objavuje skoro na jar.
Ovocie plody, nazývané trnky, sú modro-čierne kôstkovice, často s voskovým povlakom. Plody sú okrúhle, 1 až 1,5 cm dlhé a obsahujú jednu veľkú kôstku a zvyčajne nie veľa dužiny. Sú bohaté na vitamín C, no na chuť veľmi kyslé. Niekedy po prvom mraze zosladnú a na rastline zostanú dlho ako dobrá zimná potrava pre vtáky a cicavce.
Vetvičky sú čierne a ostnaté s listovými púčikmi pozdĺž tŕňov, ktoré sa tvoria z výhonkov. Drevo je husté a odolné. Tradične sa používalo na výrobu častí nástrojov a vychádzkových palíc. Trnka má dobré palivové drevo. Keď je rastlina stará, kôra je veľmi tmavá, takmer čierna.
Trnka je hustým, takmer nepreniknuteľným kerom, ktorý je iba vzácne vyšší ako 6 m, ale najradšej sa rozrastá do šírky. Jej široko siahajúce korene vytvárajú množstvo výhonkov, a tak môže trnka vytvárať široké ročné húštiny, ktorými nemôže prejsť nikto, kto je väčší ako králik (Rackham). To má svoj dôvod v dlhých, nanajvýš ostrých tŕňoch schopných účinnej obrany (o ktorých sa navyše hovorí, že ich škrabnutie vyvolávajú zapálené rany). A tak vytvára trnka dokonalú chránenú oblasť pre hniezdiace vtáky.
Trnka rozkvitá skoro v apríli, dlho predtým, než sa rozvinú jej malé, oválne lístočky. Myriady jednotlivých malých, bielych, obojpohlavných kvetov majú päť okvetných lístkov (čeľaď ružovitých). Okrúhle plody (tŕnky) dozrievajú neskoro na jeseň a majú čierno modrú farbu, odtiaľ ich germánske meno sleha, z indogermánskeho koreňa „modravý“.
Trnke sa darí vo svetle rovnako ako v polotieni a dobre si vystačí so strednými nárokmi na pôdu. Je široko rozšíreným zástupcom rodu Prunus, ku ktorému patria aj mnohé ovocné dreviny ako slivka čerešňa a na juhu broskyňa, marhuľa a mandľovník.
Nálezy dreveného uhlia a kôstok trniek potvrdzujú ľudské používanie trnky od strednej doby kamennej. V dobe železnej už boli trnky zbierané vo veľkom štýle. Dnes sme v západných krajinách príliš rozmaznaní rýchlym prístupom k našej potrave. Oboznámenie sa so všemožnými trikmi, ktoré sú potrebné na otváranie plechoviek, kartónov, tuhých plastových obalov a zapečatených fliaš, by pre nás bolo príliš veľa, keby sme museli onú trošku dužiny oddeľovať od mnohých príliš veľkých jadier trnky. A okrem toho aj tak chutia nemožne, horko a sťahujú. Ak však chceš svoje tvárové svaly pocvičiť rôznymi grimasami, trnka odtrhnutá priamo z kríka ti vtom celkom iste bude výbornou inšpiráciou!. Tak či tak tí, ktorí si dajú záležať, budú bezpochyby odmenení.
Trnky čistia krv a povzbudzujú celý metabolizmus, sťahujú (bez pochyby!) a sú preháňavé. Tiež kvety sú ľahko preháňavé, vodopudné a čistia krv. Trnka pomáha pri zápche, kožných problémoch (ekzémy, vyrážky, alergie), prechladnutí a kataroch. Predtým, než farmaceutický priemysel získal nadvládu nad „umením“ liečenia, bola trnka okrem toho používaná tiež pri neurózach, srdcových slabostiach, obličkových kameňoch a tiež pri ochoreniach močového mechúra a prostaty.
Trnky sa tradične trhajú po prvých mrazoch, ktoré časť horkosti stiahnu z plodov späť do vetiev. Ale v dnešných chaotických výkyvoch počasia sa čakanie na prvé mrazy môže v niektorých oblastiach pretiahnuť až do nového roka. Osobne na (pretrvávajúci) mráz už nehľadím a trhám vtedy, keď trnky hmatom vnímam ako zrelé. Trnky môžu byť pripravované ako šťava, sirup, marmeláda, víno alebo trnkový duch. Môžete sa držať bežných receptov, nemali by ste však zabúdať na to, aby ste sa viac zladili. Trnková marmeláda je znesiteľnejšia s kúskami jabĺk alebo miešaného ovocia. Okrem trnkového ducha, pre ktorý sa celé plody jednoducho naložia do pálenky alebo ginu, je pri pripravovaní trniek veľkým problémom ich odkôstkovanie, veľmi sa tu oplatí skúsenosť s plodmi hlohu (pozri hloh).
Trnka sa v mýtoch vyskytuje iba zriedkavo, ale o to viac v ľudových zvykoch. Jej plody a ostne súčasne stelesňujú krásu a výzbroj, život a smrť, svetlo a tieň. Šamanský pohľad na svet kmeňových národov nemal problémy s uznávaním jednoty týchto síl. Ale neskôr so sebou rozdelenie prírody na dobré a zlé prinieslo koncept zatratenia. Trnka patrila bezpochyby k strane temna a počas éry kresťanstva sa upevňovala jej povesť temného, nepriateľského, zlého stromu. Jeho trpké plody, ostré tŕne a nehostinný výzor z neho robilo vhodný cieľ pre všemožné podozrenia.
Tento nepekný strom prirodzene musel pokaziť diabol. Jednou z predstáv napríklad bolo, že čarodejnice tŕne zapichujú do voskových postavičiek, aby iným ľuďom spôsobovali bolesti alebo smrť. O samotnom diablovi sa verilo, že svojich prívržencov prijíma do spoločenstva čarodejníkov bodnutím trnkou. „Diablovo znamenie“ mohlo byť počas procesov honov na čarodejnice dostatočným dôkazom pre rozsudok smrti.
Avšak vo východnej Európe, vo väčšej vzdialenosti od rímskej cirkvi (v pravoslávne kresťanskej východnej Európe nebola inkvizícia), si trnka uchovala svoju povesť. V Slovinsku a v mnohých iných oblastiach bola trnka alebo jej tŕne považované za mocnú ochranu proti čarodejniciam a ďalšiemu zlu. V jednej baltskej povesti z dnešného Poľska zasypal boh trnku jednej noci morom bielych kvetov, ako večné znamenie jej nevinnosti.
Tŕňová koruna, trnkové víno, trnková palica, sú prvé myšlienky, ktoré nám napadnú, keď sa spomenie slovo trnka. V prírode je trnka prirodzeným ochranným stromom (viď „Opätovná návšteva v lese“), vie miesta úplne odrezať od okolitého sveta tým, že vytvoria úplne nepriepustné bariéry, ktoré nie je nikto schopný prekonať. Rovnako účinnú ochranu ponúka malým vtákom. Tento, otcovský / materský aspekt trnky nie je venovaný ľuďom (prečo sa svojho času cítili byť veľmi urazení). A napriek tomu má pre nás pripravený špeciálny dar.
Trnka nás učí rešpektovať hranice. Prekračovaním týchto hraníc spôsobujeme bolesť v iných. To platí aj pre projekciu na iné. Ich zneužívanie ako „obetných baránkov“. Upaľovanie „čarodejníc“ a „kacírov“ na hraniciach pri trnkách bolo vrcholom ignorancie – táto jednoduchá lekcia trnky, rovnako ako hoci aj tej akejkoľvek najmenšej miery ľudskosti.
Trnka čistí telo a dušu. V telesne prináša povzbudený metabolizmus jedy najskôr do tela, aby ich zo mňa mohol vylúčiť. Tak sa aj duševné rany a nekalosti dostávajú na povrch vedomia, aby mohli byť premenené. Trnka nás konfrontuje s našou vlastnou „temmou“ stranou. Tým, že sa naučíme prijímať naše vlastné tiene, môžeme ostatných prestať odsudzovať ako „zlé“. Viac ako raz som o malých „jaskynkách“ v húštinách trniek našiel zamotané rôzne hambaté časopisy, ako nečakaný dôkaz toho, že dokonca dnešní pomeštení ľudia cítia, kam môžu ísť, aby rozvinuli svoju „temnú“, neakceptovanú stránku, na bezpečnom mieste. Nie je to chybou trnky, ona nesúdi, ako my.
Mohli by vás zaujímať podobné články na tému Trnka, stromy, trnkové porasty, vychádzková trnková palica a pod., ktoré sme objavili na webe, keď sme sa venovali tomuto zaujímavému kru, jeho drevu a jeho vlastnostiam: