Jaseň štíhly

Fraxinus excelsior

Stromy / Jaseň štíhly

Jaseň štíhly je vitálny listnatý strom, ktorý dosahuje výšku až 40 m s priemerom kmeňa do 2 m, dožíva sa 300 rokov. Vyskytuje sa na tônistých miestach s dobrým vodným režimom v celej Európe až po Kaukaz. Listy sú eliptické, protiľahlé, 20–35 cm dlhé, perovito zložené, so 7–13 lístkami so zúbkovanými okrajmi. Kvety sú tmavofialové, bez okvetných lístkov, opeľované vetrom. Na jednom strome sa môžu vyskytovať samčie aj samičie kvety, ale bežnejšie sa vyskytujú oddelene. Kôra je na mladých stromoch hladká a svetlosivá, na starých je hrubšia a vertikálne rozpukaná. Jaseňové drevo je ušľachtilé a tvrdé, používa sa tam, kde sa vyžaduje pevnosť a pružnosť napr. na násady náradia, lyže, iné športové potreby.

Jaseň
Jaseň
Jaseň
  • Jaseň štíhly - Fraxinus excelsior
  • Jaseň americký - Fraxinus americana
  • Jaseň balkánsky - Fraxinus pallisae
  • Jaseň čierny - Fraxinus nigra

 

Zaradenie: Jaseň (Fraxinus) je rod listnatých stromov z čeľade olivovité (Oleaceae). Názov: Jaseň štíhly, čes. Jasan ztepilý, angl. Fraxinus excelsior, nem. Gemeine Esche, pol. Jesion wyniosły, rus. Ясень обыкновенный, fr. Frene élevé, it. Frassino maggiore, esp. Fresno norteno, por. Freixo comum, maď. Magas kőris, ukr. Ясень звичaйний, chor. Obični jasen. Staré názvy: strhnem. Esche, Asch, sthnem. Ask, Agsas, stsev. Askr, stgerm. Ask-oz, stangl. ĺsc, Aes, bret.Onn, velš. Onnen, skot. Ninnsean, ir. Fuinseog, stir. Nión, gal. Onna.

Jaseň zem, vzhľad, habitus

Jaseň je rozpoznateľný podľa nepárovo sperených listov, ktorých sperené lístočky sú rovnako ako pri žeriave jemne zubaté. V kontraste k jeho svetlým listom sú zamatovo čierne, jemne chlpaté púčiky jaseňa. Ich veľkosť a plnosť a tiež olivovo zelená, až v starobe chrastavitá kôra jaseňa prezrádzajú veľkú vitalitu tohto stromu. Miesta jeho výskytu by mali byť dobre zásobované vodou, niečo ako nivy pri potokoch a riekach alebo na tienistých stráňach. S prvými dvoma menovanými druhmi okrem toho zdieľa pružnosť dreva, ale drevo jaseňa navyše vykazuje vysokú pevnosť a životnosť (používa sa na lyže, športové náradie, veslá a násady a rukoväte náradia.) Vďaka týmto vlastnostiam môže vytvárať niektoré z najvyšších stromov v našich lesoch (40 m). Jeho mocný kmeň čnie často rovno ako sviece do výšky, zatiaľ čo celkový tvar jeho koruny tiahne k zaobleniu.

Dospieva po asi 100 rokoch a dožíva sa približne až 300 rokov, čo však neumožňujú všetky lokality. Na druhej strane však sú známe aj niektoré podstatne staršie exempláre. Jaseň je svetlý v protiklade k brestu, dubu a buku. Svetlo miluje, svetlo prepúšťa a jeho svetlo zelené lístie vytvára tak blýskavú hru svetiel, ako žiadny iný strom. Rovnako vitálne, ako sa pohráva so svetlom, zasahuje do temnoty aj pod zemou. Jaseň má typický záhlbníkový koreňový systém so silnými, do strán sa rozprestierajúcimi hlavnými koreňmi a z nich odbočujúcimi, hlboko siahajúcimi záhlbníkovými koreňmi. Tým a svojou výživnou podstielkou lístie vytvára humus a kyprí a prevzdušňuje pôdu. On sám potom požaduje na živiny bohatú, vlhkú až mokrú, prednostne zásaditú pôdu. Iba kyslému, plesniveniu vyvolávajúcemu vlhku sa vyhýba, preto sa tiež nevyskytuje tak tesne na brehoch ako jelša alebo vŕba.

Pokiaľ nekolonizuje, neprevzdušňuje a nespevňuje bahnitú pôdu, tak vytvára zmiešané lesy v menej vlhkých oblastiach. Tie vytvárajú v lužných lesoch s tvrdými drevinami ako javor klen, dub letný, brest habrolistý a s vedľajšími druhmi stromov ako javor babyka a javor mliečny, lipa srdcovitá (malolistá) a početné druhy planých ovocných stromov. Jaseň tam môže oblastne vytvárať hlavný porast. Vyskytuje sa v rozsiahlych častiach Európy avšak na Britských ostrovoch, s výnimkou škótske vysočiny a severozápadného Írska, je možné sa s ním stretávať oveľa častejšie ako na susediacom kontinente, pravdepodobne z toho dôvodu, že miluje nielen vlhkú pôdu, ale aj vlhký vzduch. V Írsku je vedľa hlohu najrozšíženejším stromom pri (posvätných) prameňoch.

Jasany sú buď samčie, samičie, alebo obojpohlavné. Kvitnú v apríli / máji, dlho pred vyháňaním listov. Rovnako ako jeho drevo, tak aj kvet jaseňa je zmiešanou formou: je ako mačička (vrba, topoľ), ktorá však nesie väčšie jednotlivé kvety a potom vytvára ploché krídlaté oriešky, podobne ako javor a brest. Tieto oriešky často zostávajú vo zväzočkoch po celú zimu visieť na strome a potom ich rozptýlia marcové vetry.

Tak v sebe jaseň spája najlepšie kvality najrôznejších druhov stromov: mäkký a napriek tomu tvrdý, rýchly a pritom vytrvalý, štíhly a napriek tomu silný, lúčovitý a napriek tomu okrúhly a stáva sa tak vznešeným majestátom lesa. Jedno nemecké príslovie nazýva dub kráľom, avšak jaseň cisárom stromov.

Jaseň na zdravie, liečenie

Legendárny grécky lekár Hippokrates používal už v 4. storočí pred n. l. prípravky z jaseňa proti dne a reume. Takmer všetky herbáre od stredoveku nazývali jaseň liečivým stromom. Listy, kôra a plody pôsobia močopudne, preháňavo, prečisťujú krv a rozpúšťajú soli kyseliny močovej. Semená okrem toho posilňujú pečeň a slezinu. Vnútorná strana kôry jaseňa bola predtým známa tiež ako prostriedok na liečenie rán, ako prostriedok prvej pomoci sa priloží na krvácajúce rany (čerstvá miazga je pritom dezinfekčným prostriedkom). Listy zase osviežujú, vložené do topánok, unavené nohy pútnika.

Na vnútorné použitie sa 4 čajové lyžičky sušených semien alebo listov krátko povaria s dvoma šálkami vody, scedia a popíjajú cez deň. Semená môžu byť pri reumatických alebo prostých svalových bolestiach aplikované aj zvonka. Na výrobu „jasanového ducha“ sa zmiešajú v rovnakom pomere s borievkami borievok a listami šalvie lekárskej a mäty piepornej. Poliate alkoholom zostanú po tri týždne stáť v pohári na okne na slnku (občas pretrepať). Potom sa „duch“ naplní do tmavej fľaše a môže sa používať na potieranie postihnutých miest ľudského tela.

V máji a júni môžu mlaďučké, mazľavé lístočky tiež obohacovať chuť zeleninových šalátov. Tiež drevo jaseňa má krv čistiace vlastnosti. Ten, kto chce jaseň obradne používať, môže teda nasledovať starý germánsky zvyk a pramenitú vodu nechať cez noc stáť v pohári alebo kalichu a ráno ju vypiť. Podobne ako prípravky z byliniek pomáha aj homeopatický prostriedok (Fraxinus excelsior) pri dne a reume.

Jaseň tradície, povesti, mytológia

V staroseverskej mytológii (Eddy) sa vyskytujú Askr a Embla ako stromy, z ktorých bolo stvorené ľudstvo, žena z brestu, muž z jaseňa. V starom Grécku bola súčasná „tretia alebo železná rasa ľudí“ (helénistická civilizácia doby železnej?) pokladaná za „plod jaseňa“. Jaseň samotný, Melia, bola dcérou Oceana a vydala sa za boha riek Inachosa. Potom „matka jaseň“ porodila Phoronea, „toho, kto priniesol oheň“, a prvého človeka.

Jaseň bol preto po celé tisícročia považovaný za prospešný mladému životu. Vo Škótsku sa uznávala veľká sila, ktorú jaseň podporuje sám seba, a pripisoval sa mu blahodarný vplyv na novorodencov. novorodené dieťa“.

V Anglicku existovali ešte v 19. storočí zvyky, ktoré (avšak rastúcou mierou poverčivo) spočívali na schopnosti stromu energeticky liečiť. Správa z roku 1878 od ženy jedného duchovného (!) v Sussexe opisuje neobyčajný rituál, ktorý bol v tej dobe považovaný za úplne normálny: široko rozšírená metóda ako podporiť hojenie trieslovinovej prietrže spočívala v tom, že sa pacient vykonal sekerou rozštiepnutým mladým jaseňom, pokiaľ možno v prírode vyrasteným, nie ľudskou rukou nasadeným. Potom sa strom pevne zviazal dohromady, aby opäť zrastal, zatiaľ čo sa pacient uzdravoval.

Ak bolo pacientom dieťa, potom bolo deviatimi členmi obce vždy raz podané cez strom. Toto sa po osem nasledujúcich dní opakovalo vždy za východu slnka. Predtým sa však muselo s majiteľom stromu dohodnúť, že tento strom nebude nikdy za života dieťaťa spílený, pretože človek a strom zostávali aj po uzdravení nerozlučiteľne spojení (strom života).

Podobné správy sú známe aj zo somersetu a, týkajúce sa iných chorôb, tiež z mnohých iných krajín. Folkard našiel v Nemecku 19. storočia rozšírený zvyk rozprávať deťom, že doktor vyťahoval deti z dutých stromov (nie bezpodmienečne z jaseňov), ktoré sa nazývali „Stromy pani Holdy“ (porov. pani Holle v „čiernej baze“). Vo Švédsku bol jaseň jedným z vôrtridov, z ochranných stromov dvora a pani jaseňa, Askafroa, bývala uctievaná darmi z vody, mlieka alebo piva. Jasany však bývali málokedy sadené priamo pri domoch alebo poliach, pretože ich rigorózne koreňové systémy mohli poškodzovať múry a negatívne ovplyvňovať rast zberaných rastlín.

Jaseňu je všeobecne pripisovaná moc nad vodou. Podľa starých keltských zvykov každá loď obsahovala niekde jaseňové drevo, aby sa nepotopila. Ešte vo veľkých vlnách vysťahovalectva v 19. storočí si so sebou väčšina Írov na cestu cez Atlantik brala kúsok jaseňového dreva. Z iných koncov Európy referuje Graves, že jaseň bol v prehistorickom Grécku používaný v obradoch slúžiacich na privolávanie dažďa. Po dlhú dobu sa hovorilo, že Meliae, jaseňové nymfy, boli spočiatku rodom nebeských dév, dcérami mocných bohov morí, a že ich ríšou bolo pôvodne more mrakov. Neskôr venovali helénistickí Gréci jaseň slnku a bohu morí Poseidonovi.

Slnko a more - tak ako sa jaseň vo svojom fyzickom vzhľade hrá so samčími a samičími aspektmi (dvojdomé, teda samčie alebo samičie stromy, ale aj jednodomé stromy so samčími, samičími alebo obojpohlavnými kvetmi), tak sa táto polarita prejavuje aj v histórii a mytológii . „Ženská“ strana jaseňa sa spája so životodarnou vodou, s narodením, liečením a ochranou. Mužská strana s posvätným stromom ako Omphalos (stredobod vesmíru), s palicou, oštepom a ďalšími výrazovými formami lineárneho a solárneho princípu.

Hoci päť posvätných stromov Írska (Omphalos) pôvodne pochádzalo z tisu, má sa všeobecne za to, že dva alebo tri z nich boli jasany. Tiež to je možné, pretože jaseň je botanicky veľmi silným stromom vo vlhkom Írsku. Zdá sa, že niektoré prastaré tisy boli neskôr, po svojom páde, nahradené jaseňmi a ak aj nie v krajine, potom určite v hlavách Írov.

S rastúcim odcudzovaním Európanov duchovnej dimenzii prírody sa menilo aj ich vnímanie stromov. Akonáhle už nikto nevnímal nehmotnú krásu tisu, mohol byť tento strom prežiarený svetlým jaseňom. Nielen Íri menili týmto spôsobom svoje posvätné stromy, ale aj potomkovia germánskych kmeňov: Odinov prastarý strom (tis) sveta Yggdrasil sa stal „jasanom sveta“. V 19. storočí bol temný tis už úplne neviditeľným pre hľadajúcich oči mytológov, ktorí si nevedeli ako severský strom života predstaviť nič iné ako žiarivý jaseň.

Jedno však bývalo už oddávna z jaseňového dreva: Odinov oštep a každý oštep doby železnej, či už germánsky alebo nie. Napr. grécky kentaur Chiron zhotovil oštep, ktorý Achillovi priniesol jeho slávne víťazstvo. Gréci, Germáni, Rimania a Kelti - títo všetci poznali kopije a šípy z jaseňového dreva. Ele palice z jaseňa prinášali nielen smrť. Druidské palice mohli byť z jaseňa, slávny exemplár z Anglesey, Wales (1. storočie n. l.), nesie špirálovité dekorácie vo smeru hodinových ručičiek (behu slnka). Staroírsky názov pre jaseň nión ho spája s Nuada Silberhande, kráľom rasy elfov Tuatha de Danaan, a s jeho britským náprotivkom, Nodenom, ktorému bolo ešte v 3. až 5. storočí venované veľké chrámové liečebné zariadenie pri rieke Severn (Anglicko). Obe mená sú interpretované ako „tvoriteľ mrakov“.

Jaseň použitie, oheň, inšpirácie

Nie náhodou je jaseň po breze a žeriave tretím stromom v starom, pôvodnom ogame (stromovej abecede): po narodení (breza) a precitnutí individuality (žeriav) začíname nadväzovať vzťah k svetu okolo nás. Jaseň je stromom, ktorý spája, zvádza dohromady tvorivé, mužské slnečné lúče s plodnými, prijímajúcimi vodami života a stáva sa tak dojčkou všetkého novonarodeného života.

Oštepy a šípy sú výrazovými formami koncentrovaného lúča sily vôle. Keď sa tento dotkne večného „oceánu možností“, prebehne akt tvorenia. Preto je jaseň tiež stromom mágov: svet je beztak ilúziou, preto môžeme tvoriť nové svety. My sme stvoritelia! Jaseň je trojzubcom bohov mora Manawyddana / Mananaana (waleský / írsky) a Poseidona. Jaseň dáva moc. Moc v tomto svete, preto bojovníci doby železnej dávali prednosť jaseňovým oštepom doby kamennej. Ale učenie jaseňa je najprv potrebné prehĺbiť, aby sme zostali verní jeho skutočnej identite, inak sa stratíme v mocenských hrátkach.

Súčasnosť jaseňa povzbudzuje silu imaginácie, poskytuje smelé idey a prebúdza dychtivosť po činoch. Ak sa cítiš ako pasívna obeť, choď k nej a prebud v sebe aktívneho mága - všetko je možné! To jediné, čo nemôžem odporučiť, aby ste robili pod jaseňom, je intelektuálna práca. Jaseň práve nevyjasňuje racionálnu schopnosť koncentrácia, ale skôr pôsobí v obrazoch a farbách (ani túto kapitolu som pod ním nemohol napísať... ale o to ľahšie namaľovať). Nájsť si svoje idey pri žeriave alebo jasene, odvahu možno uskutočňovať pri dube, schopnosť výdrže pri buku!

Jaseň slúži súhre slnka a vody. Ale tajomstvo stromu nespočíva v plameňoch ohňa alebo v hĺbke vody, ale v spojení medzi nimi. Duch jaseňa spája, prepája, preklenuje medzi vnútorným a vonkajším svetom, medzi tebou a vesmírom, medzi hore a dole, medzi blízko a ďaleko (k ostatným stromom), medzi ženskými a mužskými princípmi, medzi dvoma stranami otvorenej rany. Toto je jeho veľkou úlohou v biosfére a ak sme pripravení sa s ním zladiť, potom nás jaseň môže naučiť nášmu spojeniu s väčším celkom a tomu, aké ďalekosiahle dôsledky majú naše skutky a dokonca aj myšlienky.

Jaseň básnik

Tkadlené slnko a vody zeme
Spoj sa slnko to, čo je potme
Ukáž mi moje miesto v tkanive
Aby som, ako Ty, žil v jednote
Daruj mi obrazy,
ktoré obsahujú idey,
ktoré sa, plné lásky, rozvíja k životu
Nauč ma, keď prijímam, dávať
Nauč ma žiť so zemou.

Odkazy, linky, súvisiace články

Mohli by vás zaujímať podobné články na tému jaseň, stromy, jaseňové lesy a pod., ktoré sme navštívili na webe, kedy sme sa venovali tomuto krásnemu a mohutnému stromu:

© na zdravie 2016