Jedľa je impozantný ihličnatý strom, ktorý dosahuje výšku až 50-60 m, žije až 500 rokov. Názov jedľa biela je odvodený od nápadne svetlosivej kôry v porovnaní so smrekom obyčajným. Kmeň je rovný, valcového tvaru, vetvy klesajú horizontálne a vytvárajú špicatú až kužeľovú korunu. Jedľový sirup je známym prostriedkom proti kašľu. Jedľa sa používa ako liečivá rastlina už od staroveku, bola považovaná za symbol sily. Používanie mladých jedlí ako vianočných stromčekov je veľmi bežné v Európe. Drevo jedle sa používa na výrobu drevovláknitých dosiek, dýh, stožiarov, nábytku, paliet, preglejky a drevotriesky a ako surovina pre celulózový a papierenský priemysel. Je vyhľadávanou drevinou na výrobu okien, podláh, dverí a obkladov.
Zaradenie: Jedľa (Abies) je rod ihličnatých stromov z čeľade borovicovité (Pinaceae). Názov: Abies alba, čes. Jedle bělokorá, angl. Silver Fir, nem. Weiß Tanne, pol. Jodła pospolita, rus. Пихта белая, fr. Sapin blanc, it. Abete bianco, esp. Abeto común, por. Abeto-branco, maď. Közönséges jegenyefenyő, ukr. Ялиця бiла, chor. Obična jela. Staré názvy: strhnem. Danne, sthnem. Dennenholz, Tanbaum, agsas. Furhjôn, stangl. Fyre, bret.Sapr, velš. Ffynidwydden, skot, Giuthas, ir. Giúis.
Príbuznosť druhov Jedľa a Smrek je taká výrazná, že váčšina informácií platí pre oba tieto stromy. Jedľa biela dosahuje výšku 30 až 50 metrov, v jednotlivých prípadoch dokonca až 65 metrov, s priemerom prsnej výšky do 2, ojedinele až do 3,8 m. Tomu zodpovedá obvod kmeňa 6 až 12 metrov. Zatiaľ čo hlavné vetvy vychádzajú vo falošných praslenoch, menšie vetvy sú usporiadané do špirál. Netvoria sa krátke výhonky.
Tvar koruny sa môže značne líšiť a závisí predovšetkým od geografickej polohy a svetelných podmienok. Mladé stromy, ktoré rastú za optimálnych svetelných podmienok, majú špicatú korunu. Prerastené mladé stromčeky majú plochú korunu, ale po vyrezaní rýchlo vyvinú dlhú, špicatú až kužeľovú korunu. U starých stromov sa znižuje výškový rast vrcholových výhonkov, no vrchné bočné výhonky stále rastú do dĺžky. Trvalým pozdĺžnym rastom bočných výhonkov sa vytvára takzvaná „koruna bocianieho hniezda“. Kmeň je rovný a valcového tvaru. Vetvy klesajú horizontálne. Spiace výhonky môžu pozdĺž kmeňa vytvárať lepkavé konáre.
Majestátna a hrdá, odolná voči extrémnemu chladu, vetru a snehu, jedľa skutočne prežila medzi stromami. Potrebuje oleje a živice, ktoré slúžia ako vykurovacia energia, aby odolala extrémnym poveternostným podmienkam, ktorým je často vystavená. Vždyzelený ihličnan je príkladom toho, ako dokáže využiť silu zeme a slnečné svetlo na to, aby neustále rástol a rozvíjal sa aj v časoch slabého slnečného žiarenia.
Preto nie je prekvapujúce, že esenciálny olej z jedle striebornej má schopnosť chrániť pred všetkými sezónnymi ochoreniami, ako je prechladnutie a chrípka, a má silné antibakteriálne, antivírusové a antiseptické vlastnosti, ktoré poskytujú potrebný prísun energie na posilnenie imunitného systému. Zložky živice stromov, ihličia, čerstvých výhonkov či bobúľ sa podľa ľudového liečiteľstva používajú ako prírodné prostriedky na liečbu rôznych ochorení priedušiek a pľúc, na vyčerpaný organizmus po chorobe a sú určené na prevenciu prechladnutí a infekcií dýchacích ciest.
Jedľový sirup ako smrejový sirup sú známym prostriedkom proti kašľu. Jedľa sa používa ako liečivá rastlina už od staroveku. V stredovekej bylinnej medicíne bol tento druh považovaný za symbol sily. Používali sa predovšetkým ihličie, výhonky, šišky, semená a živica. Živica sa používala na urýchlenie hojenia rán a liečbu reumatizmu. Údajne mala aj účinok podporujúci krvný obeh. Žuvanie živice posilní ďasná a pomôže predchádzať zubnému kazu. Sebastian Kneipp odporučil čaj z čerstvých výhonkov na podporu vykašliavania pri kašli a hlienoch a na posilnenie pľúc. Zo šišiek sa destiláciou vodnou parou získaval templínový olej, ktorý sa zvonka používal proti zápalu spojiviek, pomliaždeninám, namoženým svalom a natiahnutiu svalov. Podľa iných zdrojov je pri problémoch s močovými cestami účinný výluh z mladých vetvičiek a ich ihličia.
V mytológii boli jedle považované za posvätné stromy. Mali byť sídlom bohov a často sa o nich hovorilo ako o „králi lesa“ a „nositeľoch božského svetla“. Jedľové konáre symbolizujú pohanskú vieru, víťazstvo svetla nad temnotou a ducha Vianoc.
V dávnych dobách bola strieborná jedľa považovaná za „os sveta“. Pri pohľade zhora sú akousi projekciou vesmíru a pohybu nebeských telies. Názov „strieborná jedľa“ je etymologickou obdobou výrazu „Yol“, ktorý starí Kelti používali na označenie dňa zimného slnovratu.
Energia striebornej jedle umožňuje stromu absorbovať bolesť zápalových procesov. Zvlášť cielene odoberá ľuďom negatívnu energiu a nabíja ich čisto prirodzeným energetickým tokom ich bioenergie. Týmto spôsobom jedľa strieborná pomáha zlepšovať pohodu, zmierňuje stres a lieči rôzne choroby.
Mnohí duchovní liečitelia veria, že živica striebornej jedle je nabitá slnečnou a zemskou energiou. Jedľa strieborná lieči nielen telo, ale aj dušu človeka.
V rímskych časoch sa drevo používalo na výrobu drevených sudov na skladovanie a prepravu vína a iných látok. Je možné extrahovať živicový esenciálny olej. Tento olej s vôňou borovice sa používa v parfumoch, kúpeľových výrobkoch a aerosólových inhalantoch. Jeho konáre vrátane listov, kôry a dreva sa využívali na výrobu smrekového piva. Biela jedľa je druh, ktorý sa prvýkrát používal ako vianočný stromček, ale bola do značnej miery nahradená jedľou Nordmannovou, ktorá má hustejšie a atraktívnejšie ihličie, smrekom obyčajným, ktorý je oveľa lacnejší na pestovanie a inými druhmi.
Jedľové drevo je pevné, ľahké, svetlé, jemnozrnné, má rovnomernú štruktúru a má dlhé vlákna. Používa sa hlavne na výrobu stavebného dreva, nábytku, preglejky, celulózy a papiera. Medovicu, ktorú produkujú vošky sediace na jedli, zbierajú včely medonosné. Výsledný med sa predáva ako vysoko cenený jedlový med. Esenciálny olej a jedľová živica sa používajú vo vedeckej medicíne. Jedľový éterický olej sa niekedy používa na inhaláciu pri ochoreniach dýchacích ciest. Jedľa biela má dekoratívne formy: pyramídové, stĺpovité, plačlivé, pestré a zlaté. Ako okrasná rastlina sa jedľa biela odporúča vysádzať jednotlivo aj v skupinách v parkoch a lesoparkoch mimo priemyselných zariadení, ktoré plantážam veľmi škodia kvôli produkcii kyslých dažďov.
Mohli by vás zaujímať podobné články na tému Jedľa, stromy, jedľové lesy a porasty, ktoré sme objavili na webe, keď sme sa venovali tomuto krásnemu ihličnatému stromu: