Topoľ osikový - Osika

Populus tremula

Stromy / Osika

Osika je rýchlorastúci listnatý strom, ktorý dosahuje výšku až 40 m, dožíva sa 200 rokov. Topoľ osikový - osika je druh náročný na vodu a svetlo, ktorý je schopný energicky osídľovať otvorené priestranstvo po holoruboch alebo iných poškodeniach porastov. Rýchly rast pokračuje až do veku asi 20 rokov. Po spílení sa obnovuje pomocou bohatých bočných koreňových výhonov. Je to veľmi odolný druh a znáša dlhé, chladné zimy a krátke letá. Drevo osiky je ľahké a mäkké, používa sa na rezivo a zápalky, pri výrobe papiera a celulózy, na výrobu preglejky. Výborný pioniersky druh sa využíva ako lesná, výplňová a pomocná drevina. Listová podstielka osiky je bohatá na živiny, ľahko sa rozkladá, zlepšuje vlastnosti pôdy.

Osika
Osika
Osika
  • Osika - Topoľ osikový - Populus tremula
  • Topoľ biely - Populus alba
  • Topoľ čierny - Populus nigra
  • Topoľ sivý - Populus canescens

 

Zaradenie: Osika (Populus) je rod listnatých stromov z čeľade vŕbovité (Salicaceae). Názov: Topoľ osikový / Osika, čes. Topol osika, angl. Aspen, nem. Espe, pol. Topola osika, rus. Осина, fr. Tremble, it. Pioppo tremolo, esp. Álamo temblón, por. Choupo-tremedor, ukr. Осика, maď. Rezgő nyár, chor. Jasika. Staré názvy: strhnem. aspe, sthnem. aspa, agsas. ĺsp, stangl. aespe, bret.elf-krenerez, velš. polysen wen, aethnen, skot, critheann, ir. crann creathach, stsev. asp, ir. stir eadhadh.

Osika výskyt, habitus, zem, vzhľad

Osika je na vlhkej oblasti obmedzená menej ako topoľ čierny a vŕby. Je však vyslovene svetlo milujúci strom. Ľahko osídľuje rany na zemi a obzvlášť výrazná je jej schopnosť rozmnožovania vyrážaním nových koreňov. Preto sa väčšinou vyskytuje v skupinách stromov. Prednosť dáva kyprým hlinitým alebo piesčitým pôdam.

V boreálnej zóne ihličnatých stromov Severnej Ameriky sa jej blízka príbuzná, Populus tremoloides, mieša do spoločenstva smrekov. Rôzne územia tam osídľujú pospolito alebo aj periodicky striedavo, tzn. Smrek vytláča osiku svojou väčšou vytrvalosťou a nenáročnosťou, kým epidémia podkôrnikov smrekových (lykožrútov), oheň alebo búrka opäť neurobí miesto pre osiku, ktorá potom pôdu zároveň kypri a oživuje. Naša osika ale vie rovnako dobre poskytnúť prvý príkrov aj drsným pôdam (napr. haldám či štrkovniam), tieto spevniť, obohatiť v nich pôdny život a pritiahnuť do nich dôležité huby. Akonáhle takto pripraví cestu pre zmiešaný les (napr. ako pioniersky strom po dobe ľadovej), tak táto flexibilná osika chráni okraje lesa pred škodami spôsobovanými víchricami a pálením slnka.

Postava osiky je štíhla a krásna ako postava brezy. Tiež jej kôra je svetlá, avšak nie biela, ale zelenkavo až žltkasto šedá. Na piesočnatých pôdach zostáva skôr chudobnou, rovnako tak vo vysokých nadmorských výškach (až 1900 m), zatiaľ čo na úrodných okrajoch polí ľahko dosiahne výšku 25 metrov a viac. Vetrom môže strácať vetvy, ale potom vždy vyženie nové. Jednotlivá osika sa sotva dožíva viac ako 100 rokov, ojedinele 200 rokov.

Jej charakteristickým znakom sú však listy. Ich veľkosť sa pohybuje medzi veľkosťami listov brezy a topoľa čierneho, avšak ich tvar je skôr okrúhly, s tupo zubatým okrajom. Listy sedia na nanajvýš dlhých a elastických stopkách (ešte dlhších ako topoľ čierny), ktoré sú po stranách navyše ešte sploštené. To umožňuje, aby sa listy aj pri tom najslabšom náznaku vánku pohybovali (odtiaľ porekadlo „triasť sa ako osika“), čo vyzerá o to atraktívnejšie, že spodné strany listov majú svetlú, striebristo-zelenú farbu. Dôvodom tohto pohybu nie je skutočnosť, že by sa osika od tej doby, čo sa „podieľala“ na ukrižovaní Ježiša, triasla strachom pred posledným súdom, ale skutočnosť, že všetky topole využívajú veternú energiu na to, aby odparovali a tak zo zeme vyťahovali viac vody a živín.

Kvety a plody sú podobné ako u ostatných topoľov.

Osika na zdravie, liečenie a voda

Účinky a recepty popísané pre topoľ čierny platia taktiež pre topoľ osiku. Osika sa navyše používa ako potočný kvet. Dňom i nocou prijíma „osiková bytosť“ nevedomé impulzy, ktoré nevedia úplne spracovávať a ktoré sa preto prejavujú ako neurčité, ale premocné nevedomé strachy, najmä ako strachy z temnoty alebo z neznáma. Esencia z kvetov uzdravuje aj ľudí, ktorí boli určitými skupinovými meditačnými technikami (za vedenie falošných guru) alebo drogami „príliš otvorení“. „Esencia z kvetov zvyšuje vnútornú silu a dôveru a pomáha zmenšovať obavy astrach... pričom dopomáha k širokému spektru skúseností a odvážnych činov bez toho, aby bol človek zadržiavaný svojimi strachmi.“

Osika tradície, povesti, mytológia

V keltskej tradícii sa osika zjavuje ako strom, z ktorého boli vyrábané štíty do bitiek. Preto aj stredoveká báseň Câd Goddau (Bitka stromov) spomína „vytrvalé topole, ktoré boli často polámané v bitke“. Avšak ich psychická ochrana, zvyšujúca vnútornú silu a dôveru bojovníka seba samého, bola pravdepodobne tým dôvodom, prečo bola bojovým štítom z osikového dreva dávaná prednosť dokonca pred štítmi z tvrdých drevín.

Inak živý strom vždy pomáhal tým, ktorí boli pripravení pri zmenách stavu ich vedomia a ich schopností vnímania. V starých dobách bolo šušťanie osiky, posla bohov, považované za veštbu. Úcta, ktorá tomuto stromu býval v predkresťanských dobách preukazovaná, musela byť obrovská, porovnateľná pravdepodobne iba s úctou k jarabine, baze a tisu. Zvyky a úvahy obklopujúce naposledy menovaný strom prežili, rovnako ako jednoduchí ľudia, ktorí ich vykonávali, zatiaľ čo skôr kňazské aktivity okolo osiky boli odstránené spolu s druidmi, parawarmi a stredovekými „čarodejnicami“. V Nórsku, Rakúsku, Nemecku alebo dokonca aj v keltskom Škótsku boli nahradené ďalším obrazom „nenávideniahodného stromu“. Jedna kniha z roku 1777 informuje o tom, že v Uiste, ostrove Vonkajších Hebrid (Škótsko), „ľudia na osiku metaly hrudy zeme, kamene a ďalšie strely a tiež kliatby“.

V starom Grécku bol strom Herakla podľa mýtov mal Herakles na svojej nebezpečnej ceste do podsvetia na hlave veniec z osikových ratolestí. Horko zvonku opálilo horné strany listov venca takže stmavli, zatiaľ čo ich spodné strany boli potom a vyžarovaním čela hrdinu vybielené. Osika preto bola znamením istoty, že existuje možnosť návratu z ríše mŕtvych. Dejiny osiky ako prvku dôvery na ceste medzi jednotlivými svetmi je však ešte staršie: Graves spomína zlaté obrúčky na čelo v tvare osikových listov, ktoré boli nájdené v mezopotamských hroboch z doby cca 3000 pred n. Neskôr sa spojenie osiky k podsvetiu objavuje zase v starom: meradlo stolárov vyrábajúcich rakvy bolo z dreva tohto stromu.

Nedá sa teda čudovať, že žiarlivé kresťanstvo proti osike tak rozhorčene bojovalo, aby etablovalo Ježiša Krista ako jediného, komu sa kedy podarilo navrátiť z ríše mŕtvych, muselo byť posolstvo, ktoré bolo v ére stredoveku staršie ako 4000 rokov, prevrátené do zla.

Osika inšpirácia, oheň, použitie

Topole patria medzi rýchlorastúce stromy, preto sa využívajú na produkciu biomasy, výťažok z púčikov topoľa prospieva pre zdravie, napríklad prostata sa poteší. Nemnohé zachované tradície, týkajúce sa osiky, hovoria same za seba. Osika premieňa strachy v príležitosti. Ako pri žiadnom inom strome sa jej listy hrajú vo vetre a sú preto vhodným vyjadrením hlasu Merkúra, posla vyšších sfér. Ako symbol tolerancie a flexibility vie osika prijímať impulzy zo všetkých svetových strán a robiť z nich harmonickú súčasť svojho súcna a svojich pohybov. Osika žije neustále tvárou v tvár výzvam a robí tak s úsmevom a ľahkým, ľúbezným tancom.

Na to, aby sme to mohli zažiť, nepotrebujeme žiadne liečivé prostriedky alebo prastaré spisy. Proste sa postav oproti skupine osík a pozoruj dvadsať minút alebo aj dlhšie ich trblietavú, nadšenú hru svetiel, počúvaj ich šepot vo všetkých jeho nuansách (vrátane do nich vkladaných okamihov ticha) a nemysli na nič. Občas pozdvihni obe ruky na chvíľku do výšky uší a divoko nimi zatrepaj. Neber sa príliš vážne - a USMIEVAJ SA! Potom, ak to máš rád, sa posaď pod stromami v dokonalom vnútornom tichu, počúvaj iba šumenie osík a sústreď sa na svoje vnútorné impulzy a vnemy. Buď, počúvaj, miluj!

Báseň o Osike

V každom vánku sa pohybujúce
Tak ľahká ako pierko
Šeptáš tajomstvo
Za každého počasia
Ako vták máva svojimi krídlami
Tak vo mne skáče radosť
A berie môjho ducha so sebou
Na striebristo-zelenú cestu.

Odkazy, linky, súvisiace články

Mohli by vás zaujímať podobné články na tému Osika, stromy, Osikové lesy a pod., ktoré sme objavili na webe, keď sme sa venovali tomuto krásnemu trblietavému stromu:

© na zdravie 2016