Brečtan popínavý je vždyzelená popínavá drevina, ktorá dosahuje výšku až 30 m a dožíva sa 450 rokov. Vyskytuje sa v celej Európe najmä v listnatých lesoch, hlavne v dubových, väčšinou rastie na stromoch ako liana. Všetky časti brečtanu obyčajného sú jedovaté. Prípravky z listov brečtanu sa používajú pri ochoreniach priedušiek, kŕčovom a suchom kašli, na močové kamene. Brečtan obyčajný sa používa ako okrasná rastlina na ozelenenie plotov, múrov a fasád, dá sa ľahko rozmnožiť pomocou odrezkov vo vlhkej pôde. Nosnému stromu brečtan neškodí. Ak mu škodí, tak len v svetelnej konkurencii, t.j. až ho poriadne prerastie, inak ho práveže chráni pred škodlivými frekvenciami.
Zaradenie: Brečtan (Hedera) je rod listnatých, popínavých drevín z čeľade aralkovité (Araliaceae). Názov: Brečtan popínavý, čes. Břečťan popínavý, angl. Common ivy, nem. Gemeiner Efeu, pol. Bluszcz pospolity, rus. Плющ обыкновенный, fr. Lierre grimpant, it. Edera comune, esp. Hiedra común, por. Hera Inglesa, maď. Közönséges borostyán, ukr. Плющ звичaйний, chor. Bršljan. Staré názvy: strhnem. Ëbehou, Ëphóu, sthnem. Ëbah, agsas. Ifig, stangl. Ifig, bret.I, Io, velš. Eiddew, Iortwg, skot, Eidheann, ir. Eidhneán, stir. Gort.
V lesoch miernej klimatickej zóny severnej pologule je brečtan jednou z mála popínavých rastlín. Pokrýva zem alebo šplhá po stromoch, skalách alebo stenách do výšky až 20m. Nie je pravda, že dusí stromy, po ktorých rastie, môže im však, akonáhle ich zarastie, brať značné množstvo svetla. Brečtan samotný vystačí s malým množstvom vetra (žije dokonca aj v bukovom lese) a darí sa mu v rôznych pôdach. Rastie pomaly a môže sa dožívať 450 rokov.
Brečtan má dva druhy výhonkov. Šplhavé výhonky vyháňa nespočetné krátke korienky, ktoré pevne priľnú na povrchu, po ktorom sa brečtan pne. Tieto výhonky vytvárajú typické troj- až päťlaločnaté listy brečtanu, žiarivo tmavo zelené so sieťovím belavých žiliek. Druhý druh výhonkov sa vytvára iba pri dostatočnom množstve svetla a nevie šplhať. Má srdcovité až kopijovité listy a nesie rozmnožovacie orgány. Pologuľové, žltozelené kvetenstvo sa objavujú na jeseň (= jar na južnej pologuli), 3-5 semien v každej čiernej bobuli je vyzretých na jar.
Plody brečtanu sú výživné pre vtákov (kosi, drozdy), ktorí semená roznášajú ale pre ľudí a tiež kone sú jedovaté. Listy sa však od doby kamennej až do 16. storočia zbierali ako krmivo pre dobytok.
Listy kvetných vetiev pôsobia všeobecne na dolnú polovicu človeka - napr. slezina, kurie oká, zatiaľ čo hviezdicovité isty šplhavých vetiev ovplyvňujú skôr oblasť hlavy - choroby uší a očí, uvoľňujú hlieny pri bronchitíde a zápale vedľajších dutín (studené výťažky z listov na vnútorné užívanie by však mali byť užívané s opatrnosťou, nie viac ako jedna štvrtina čajovej lyžičky listov na šálku vody, jedna šálka denne; alebo sa v špecializovanom obchode opýtať po [homeopatických] produktoch z brečtanu).
V starom Egypte bol brečtan zasvätený Osirisovi, pánovi vegetácie. Podobne bol v Grécku, spolu s vínnou révou, posvätnou rastlinou boha vegetácie v jeho najdivokejšej a najextatickejšej podobe: Dionýzovi kňazi a prívrženci Dionýza nosili pri procesoch a následných pitkách vence z brečtanu. U Rimanov sa Dionýz nazýval Bacchus, a Rimania jeho kult rozšírili do mnohých častí Európy. Poháre z dreva brečtanov boli v antike považované za spoľahlivý prostriedok na odhaľovanie zlého vína a tiež na vyrovnávanie nežiaducich vedľajších účinkov alkoholu. Ešte v stredoveku boli do octu rozbité listy brečtanu, s troškou ružovej vody, známym prostriedkom proti opici ráno potom. Až do 19. storočia mali mnohé anglické puby pod (alebo ako) vývesný štít veniec z brečtanu.
Alkohol prináša životnú energiu dole do spodnej časti tiel, ale šplhajúci brečtan pôsobí presne naopak, najmä ak je nosený ako veniec na hlave. Ako si môžete ľahko vyskúšať, „koruna“ na hlave stáča našu pozornosť na náš pól myslenia, na našu silu vôle, naše vedomie, najmä ak je upletená z čerstvých listov, ktoré idú ešte plné životnej sily. Hoci kult Dionýza sa ku koncu svojej histórie zvrhol v pustej orgie jeho začiatok bol zrejme celkom iný. Za kňazského vedenia bolo pitie vína komunikáciou s duchom vínnej révy (Dionýsom), ktorý je v teplých oblastiach blízkym spojencom samotného boha vegetácie. Súčasne mohla byť vzývaná moc brečtanu, aby filtrovala určité účinky alkoholu. Šamani v Južnej Amerike alebo juhovýchodnej Ázii používajú alkohol ešte stále, aby dosiahli stav tranzu, a pritom nesprostredkovávajú dojem osobnej chtivosti po opojení, ale pôsobia disciplinovane „pri práci“. Zdá sa, že brečtan bol súčasťou na Západe zabudnutého umenia fyziologickej alchýmie.
Ďalšia rola, ktorú má brečtan, je ešte stále dobre známa v niektorých častiach Anglicka a Walesu. Brečtan je považovaný za ženský protiklad mužskej cezmíny. Vetvičky oboch stromov sa cez Vianoce prinášajú do domu a „cesmínový chlapec“ (Holly Boy) a brečtanové dievča“ (Ivy Girl) sa tradične dopĺňajú ako jin a jang.
Funkcia brečtanu v prírode je však modernému ľudstvu skôr skrytá. Aj naďalej ako cudzopasník nepochopený, nie je nijako obzvlášť obľúbený, najmä u priateľov stromov. Ale v skutočnosti brečtan les chráni pred pôsobením určitých frekvencií, ktorými naše technické zariadenia neustále bombardujú biosféru Zeme. Na mnohých miestach prebieha množenie brečtanu paralelne s nárastom ekologického zaťažovania technickými mikrovlnami. Aj keď brečtan svoj nosný strom núti do akejsi svetelnej konkurencie, ktorá občas môže skutočne viesť k odumieraniu vetiev alebo dokonca celého stromu bez brečtanu by tento strom zomrel možno oveľa skôr. Alebo by chorľavil celý kus lesa...
Bol som vždy dojímaný pokorou tejto rastliny. Brečtan sa vzdal svojho potenciálu veľkosti a výstavnosti alebo slávnych plodov a nikdy nebude oslavovaný ako dub alebo jabloň.
Všetky tieto možnosti odmietol, aby vytvoril flexibilitu a prispôsobivosť, a tak môže prekrývať aj to, čo je mŕtve a škaredé (ako ruiny alebo haldy) alebo čo potrebuje ochranu. Je ako dobré a skromné dieťa v rozprávkach a robí vždy to, čo práve musí byť urobené. Rovnako ako Popoluška vykonáva špinavú prácu, zatiaľ čo ostatní sa pekne oblečú. Brečtanové dievča je pravou dcérou Gaie, ducha zeme, je jej tajnou a posvätnou korunou.
Mohli by vás zaujímať podobné články na tému brečtan, stromy, brečtanové lesy a pod., ktoré sme objavili na webe, keď sme sa venovali tejto krásnej a nezničiteľnej popínavke: