Dub letný stromy na zdravie

Do rodiny patria:

Dub letný - Quercus robur
Dub zimný - Quercus petraea
Dub plstnatý - Quercus pubescens
Dub červený - Quercus rubra

Zaradenie: Dub (Quercus) je rod listnatých stromov z čeľade bukovité (Fagaceae). Názov: Dub letný, čes. Dub letní, angl. Pedunculate oak, nem. Stieleiche, pol. Dąb szypułkowy, rus. Дуб скальный, fr. Chene pédonculé, it. Farnia, esp. Roble común, por. Carvalho-roble, maď. Kocsányos tölgy, ukr. Дуб звичaйний, chor. Hrast lužnjak. Staré názvy: strhnem. Eih, sthnem. Aiks, agsas. ĺ-c, A-c, stangl. Ak, bret. Derv, velš. Derwen, skot, Darach, ir. Dair, Duir.

Dub zem, vzhľad, habitus

* V rámci rodu, ktorý patrí do čeľade bukovité, je najmenej 450 druhov. Mnohé z nich pochádzajú zo Severnej Ameriky, ale mnohé druhy sa vyskytujú v Európe a Ázii. Môžu to byť okrasné alebo drevené stromy a mnohé z nich poskytujú hodnotu pre divokú zver.

* Striedavé jednoduché listy sa veľmi líšia tvarom v závislosti od druhu a okraje môžu byť laločnaté, ozubené alebo hladké. Niektoré stromy majú na jeseň farebné listy a mnohé si ich držia až do zimy. Samostatné samčie a samičie kvety rodia na jar a plodom je orech nazývaný žaluď, ktorý má zvyčajne čiapočku.

* Duby možno nájsť na vlhkých až suchých miestach, v horách a pobrežných oblastiach, v podstate všade, kde žijete, je dub vhodný pre vás. Výsadba pôvodných dubov je jednou z najlepších vecí, ktoré môžete urobiť pre ochranu voľne žijúcich živočíchov. Priťahujú veľa húseníc, čo je presne to, čo mláďatá vtákov potrebujú. Poskytujú potravu pre motýle a mole, cicavce a vodné vtáctvo. K tomu všetkému poskytujú hniezdne a krycie miesta.

Na jar sa dub letný zelená ako jeden z posledných stromov, aby tak jeho lístie uniklo neskorým jarným mrazíkom. Tento strom je citlivý aj na tvrdé zimné mrazy, čo bráni jeho rozšíreniu na vysoký Sever a na Sibír. Z pôd, v ktorých sa nemôže uplatniť mocná sila jeho koreňov, býva často vytlačený svojim blízkym príbuzným, bukom.

Dub však môže kolonizovať ako vlhšie, tak aj suchšie pôdy ako buk (pozri jeho rozšírenie v Anglicku) a okrem toho má pri šírení semien účinných pomocníkov: veveričky a sojky, ktoré nazbierané žalude na udržiavanie zásob ukrývajú v krajine. Žalude sú okrem toho pre semenáč natoľko bohatým zdrojom potravy, že ten môže vyrásť v tieni alebo vo vysokej tráve.

Dub je najmaterskejším, alebo najotcovskovejším stromom miernej klimatickej zóny, merané na počty druhov, ktoré žijú v jeho blízkom okolí. Viac ako 500 druhov pavúkov a hmyzu (napr. žĺbatka dubenková) žije z duba a tiež mnoho vtákov a iných druhov zvierat. Výživné plody (asi 70% škrobu acukru, 6% bielkovín) sedia pri všetkých druhoch duba v otvorenom kryte, zatiaľ čo plody ostatných zástupcov čeľade bukovitých (buk, jedlý gaštan) sú uzavreté a pichľavé. Pri dube letnom sa plody nachádzajú na dlhých stopkách, listy na krátkych, pri dube zimnom je to presne naopak. Duby sú jednodomé stromy s plodmi prenášanými vetrom.

Dub letný má mohutný koreňový systém a inklinuje aj k vytváraniu silného kmeňa, ktorý podporuje jeho mohutnú látkovú premenu. Navyše má hrubú kôru, ktorá ho nielen chráni pred horúčavou, ale mu dokonca umožňuje prežívať lesné požiare. Duby však bývajú za búrok častejšie ako iné stromy zasahované bleskami, snáď preto, že rady rastú nad podzemnými vodnými kolesami a pretože ich elektrický tok je aj bez toho neobvykle silný (príslovie, ktoré radí ako sa správať v búrke: „Dubom sa vyhýbaj, smrkom nie, buky vyhľadávaj, pokiaľ nie je možné nájsť lipy.“).

Dub letný tiahne k nepravidelnej, otvorenej stavbe koruny s lomenými, často nečakanými zmenami pohybov hlavných vetiev. Celkový tvar sa rád rozťahuje do šírky, takže úzke duby sa vyskytujú iba v hustom poraste. Dub vytvára veľmi pevné a veľmi trvanlivé drevo, ktoré si ľudia vždy veľmi vážili. Mnohé duby sa stávajú slávnymi svojím vysokým vekom (1000 rokov a viac), viac ako 600 rokov však nie je samozrejmosťou.

Dub na zdravie, liečenie, voda

Ako je všeobecne známe z činenia koží, kôra duba obsahuje vysoký podiel kyseliny trieslovej, v dôsledku čoho je veľmi sťahujúca. Okrem toho má aj protizápalové, upchávvacie a baktericídne vlastnosti. Odvar z kôry alebo listov sa predtým vnútorne užíval pri hnačke, kataroch žalúdka a čriev, ochoreniach pečene, močového mechúra a pri krvácaní, zvonka (kloktadlo, omývanie, sedacie kúpele) pri kožných nečistotách, ranách, popáleninách, hemoroidoch, krvácanie z ďasien a zdurenie mandlí.

Žalude skôr jedli aj ľudia, aspoň v dobách núdze. Hlavným problémom je pritom zbavenie žaluďov ich horkosti. Najlepšie je žalude olúpať a rozdrvené ich nechať cez noc vo vode. Po niekoľko ďalších dní sa voda občas mení, kým nemá svetlú farbu. Potom je možné žalude vysušené alebo opražené rozomlieť na múku. Tá sa pri pečení chleba pridáva k obilnej múke a prepožičiava pečivu korenistú, orechovú (a dúfajme že nie príliš horkú) chuť. Opražené a pomleté žalude vytvárajú tiež chutnú „kávu“ (čajová lyžička na šálku, môže sa zmiešať so škoricou a koreňom čakanky alebo púpavy a pod).

Homeopatický prostriedok Ouercus, vyrábaný zo žaluďov, pomáha pri problémoch s pečeňou a najmä slezinou. Bachov kvet duba je vo vzťahu k sile a vytrvalosti. Pomáha ľuďom, ktorí svoju enormnú silu vôle a svoj zmysel pre povinnosť nechávajú zachádzať príliš ďaleko, ktorí myslia iba na svoju prácu a výkon a ktorí nedovoľujú nechať sa aspoň z časti riadiť a nosiť hlbšou energiou života. Dub ich učí opäť si vážiť prehraté, nežné a dôverné časy.

Dub tradície, povesti, mytológia

Považovanie duba za kráľa stromov má dlhú tradíciu. Starí Gréci dovolili deve dubového hája pri Dodone, aby sa vyvinula v ich hlavné božstvo Dia. Jeho posvätný dub bol v strede dodónskej svätyne, ako v Delfách, jednou z hlavných veštiarní v Starom svete a pútnickým miestom po dobu približne tisíc rokov. Dub bol posvätným stromom aj Diovho rímskeho náprotivku, Jupitera a v dôsledku toho tiež obľúbeným stromom v posvätných hájikoch Rimanov. Predpokladá sa, že nemecké miestne mená ako Dreicich (Trojdubie) označujú staré germánske svätyne alebo miesta thingu (thing bol snem všetkých slobodných členov kmeňa alebo dediny u starých Germánov, slúžiacich buď na demokratické porady, na súdenie alebo vyhlásenie vojny). Je možné s istotou predpokladať že duby boli prítomné aj v hájoch druidov, už z dôvodu veľkého významu duba pre ekosystémy západnej Európy.

Jediný doklad o uctievaní duba Keltmi však pochádza z Galie: Plinius popísal jeden rituál, ku ktorému bolo v určitom ročnom období z duba osekané posvätné imelo, nazývané „všeliek“. V keltskej harfe staroírskeho kráľa Brian Boru predstavuje dub mužský tvorivý prvok (víz „Vŕba“). Dub bol posvätný všetkým nebeským bohom a bohom hromu: Diovi, Tórovi a keltskému Taranisovi, ale rovnako tak bohom zeme, ktorých vyživujúci aspekt živil nespočetné tvory, najmä ošípané, posvätné zvieratá bohýň matiek ako Ceridwen. Keltské mená duba príbuzné so slovami pre „strom“ a „dvere“ a báseň Cád Goddau ho nazýva „Rýchlo kráčajúcim, pred ktorým sa trasú nebesá a krajiny, Odvážnym strážcom proti nepriateľovi, tak znie jeho meno vo všetkých krajinách“. Dvere medzi svetmi.

Dokonca v kresťanskej ére si dub zachoval mnoho zo svojho uznania, hoci tomu prirodzene bolo na základe jeho hmotných darov. V mnohých kresťanských krajinách predstavoval drevený klát pre oheň na oslavu zimného slnovratu, ktorý je bránou medzi rokmi. Na iných miestach boli ešte v minulých storočiach osamelé stromy na sedliackych lúkach považované za niečo zvláštne a ani ich spadnuté vetvy nesmeli byť odstraňované. Cirkev nakoniec povolila a priradila také stromy svätým, v Nemecku potom najmä Panne Márii. V Bavorsku ešte dnes stoja mnohé duby Panny Márie.

Starí prekladatelia biblie nazvali väčšinu stromov, ktoré sa vyskytovali v Tóre (ak ich teda nemohli zamaskovať ako „oltár“), „duby“, a to aj vtedy, keď išlo o úplne iné druhy stromov (napr. „Dub z Mamre“ a „Deborin dub“).

Hrdinovia ako Robin Hood sú bez zdráhania, ba dokonca identifikovania, asociovaní s dubom a ešte stále je každý európsky národ nesmierne hrdý na „svoj“ dub. Niet sa ani čomu diviť, európske hospodárstvo spočívalo už od stredoveku na bohatstve stromov a najmä práve dubov. Až s érou kolonizácie sa vykorisťovanie prenieslo do iných krajín, k iným ľuďom a stromom. Angličania v 17. a 18. storočí hovorili o svojich dubových lodiach ako o svojich „drevených múroch“, a „srdce duba mali naši muži“.

Merlinov/Myrdhinov dub ešte stále stojí (ako pahýľ) v jeho rodnom meste Carmathenu, Wales. A mimochodom mnohí ľudia veria tomu, že okrúhly stôl kráľa Artuša bol zhotovený (z jediného kusa) dubového dreva.

Dub inšpirácia, oheň, použitie

To, že dub je zasvätený Diovi a tým Jupiterovi, by sa nemalo zamieňať s planetárnym vzťahom duba k Marsu. V rastlinnom svete Mars všeobecne pôsobí na tvorbu hlavného výhonku, buď povzbudivo, alebo inhibične, vo vzťahu k Zemi má nebeské teleso Mars najväčšiu dynamiku. Keď stojí „za“ Slnkom, tak je od Zeme vzdialený asi deväťkrát toľko ako asi 390 dní potom, keď sa Zem nachádza na rovnakej strane Slnka. Potom však stojí v opozícii k Slnku a pôsobí proti jeho silám (obežná dráha Zeme leží vo vnútri obežnej dráhy Marsu). V tejto fáze Mars zosilňuje tvorbu koreňov. Potom sa opäť vydáva do priestoru a stimuluje v opätovnej konjunkcii so Slnkom pohyb rastlín smerom nahor. Tieto vplyvy sú pre všetky rastliny rôznymi spôsobmi modifikované inými silami. Dub ich však stelesňuje veľmi zreteľným spôsobom. Ukazujú sa u neho:

v rytmickom budení a inhibícii výhonkov, ktoré vedie k typickému excentrickému kľukatému rastu stromu,
v neobyčajne silných kolových koreňoch,
v neobvykle zdôraznenom vývoji jednotlivých vetiev na úkor rovnomerné, „harmonické“ koruny a
vo vchlipovaní a vychlipovaní okrajov istov, ktoré tiež odrážajú tento rytmus

Rôzne druhy dubov tieto vplyvy modifikujú, čo je možné vyčítať z mnohých rôznych tvarov listov (a prirodzene aj tvarov stromov). Listy v priestore Stredozemného mora domestikovaného dubu zimného (Ouercus iex) už nemajú vôbec žiadne vchlípeniny, majú hladké okraje a sú pozdĺžne oválne. Strom celkovo pôsobí silne zjemneným dojmom.

Výskumy elektrických prúdov stromov ukázali, že dub je skutočne neobyčajným stromom. Jeho životná sila je oveľa väčšia ako akéhokoľvek iného stromu v jeho klimatickej oblasti (približuje sa mu iba breza, ale tá sa vie silnejšie dobíjať v slnku a môže byť menšia). Dub sa ohromnou silou tlačí do života, Svojimi jedinečnými kolovými koreňmi stojí pôde ako bohov do zeme zarazený oštep. A nachádza sa tam, aby prinášal torivú prasilu, nabíjal jej spodnú vodu a rozdelol ju po zemi a medzi všetkými jej obyvateľmi. Je to duch, ktorý je v dube stelesnený, životná sila, ktorá prúdi do tvorenia (zatiaľ čo tis je „východom“, dverami z tohto sveta späť do sveta duše). Dych duba nás prináša do sveta, nie do fázy narodenia, ako breza ale do fázy nových kvetov.

A koľko neskutočných síl človeku dal: drevo na flotily vojnových a obchodných lodí, na budovy, sudy, stoly, dvere, žezničné podvaly, palivové drevo na spracovanie kovov, kôru na činenie kože…

Dub má „reálne“ rytmické spojenie ako k rýchlo sa pohybujúcej, dynamickej planéte Mars, tak aj k astrologickému Marsu, ktorý symbolizuje tvorivú mužskú silu. V minulosti býval Mars nielen bohom vojny, ako dnes mnohí tvrdia: „Keltský Mars mal predovšetkým úlohu ochrany a stráženia, v strednej Európe bol v súvislosti s rôznymi kultmi liečenia. V keltských prameňoch býva dub niekedy označovaný ako strom bojovníkov, ale v skutočnosti je stromom všetkých tých, ktorí sú pripravení vnímať niečo zo sily duba a tiež zo svojej vlastnej. Zatiaľ čo ostatné stromy vysielajú skôr zjemnené, „špecializované“ kvality, potom dub prináša surovú životnú silu a inšpiráciu. Keďže je táto energia neutrálna, môže byť rovnakou mierou používaná k valcu alebo k mieru, na liečenie, na naberanie odvahy alebo zbieranie vnútorných síl.

Keď človek sedí ako malý hmyz pri nohách Dia, musí sa sám seba pýtať, čo vôbec môže tak ohromné bytosti vrátiť. Ale žiadny strom nie je väčší ako vyššie Ja človeka a presne toto nás dub učí tým, že nás privádza do kontaktu s naším vnútorným zdrojom sily a pravej identity. Naša radosť, keď sa hlboko v jadre spojíme s naším vlastným Ja, je tiež radosťou devy duba.

Dub a poézia

Odvážny náčelník všetkých hájov.
Prišli sme, aby sme boli
u Teba a učili sa.
Uč nás vládnuť, nad sebou
samými, nie nad ostatnými.
Byť tu pre ostatných, ako milenci.
Vezmi nás pod svoje
ochranné krídla.
Inšpiruj: Požehnaj!
Nech naše srdce spieva,
nech už sme kdekoľvek: nechaj ducha
byť kráľom.
Nechaj ducha byť kráľom.

Odkazy, linky, súvisiace články

Mohli by vás zaujímať externé články na tému dub, stromy, les a pod., ktoré sme navštívili na webe, kedy sme sa venovali tomuto krásnemu a mohutnému stromu. Páca s drevom, ťažba dreva, výroba nábytku, pestovanie lesa, atlas drevín, predaj reziva: